Vznik ústavu podnietila skutočnosť, že opatrovatelia/ošetrujúce osoby nemajú v Česku žiadny legislatívny status.
Neexistuje organizácia, ktorá by ich zastupovala.
Pričom úrady práce evidujú viac ako 350-tisíc poberateľov príspevku na starostlivosť a najmenej ďalších 150-tisíc sa trvalo stará o imobilného príbuzného bez čerpania štátnych príspevkov.
Z celkového počtu opatrovateľov je 96 percent žien, často opustené, ošetrujúce svoje dieťa či rodiča 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Výsledky prieskumu kvality života
V poradí už druhýkrát boli prijímateľom rozdané anonymné dotazníky.
Cieľom bolo zistiť, ako prijímatelia vnímajú poskytovanie sociálnej služby v zariadení, poprípade, čo by chceli zmeniť, resp. zlepšiť.
Prijímateľov sme oslovili osobne s prosbou o vyplnenie dotazníka a následne ich oboznámili s inštruktážou, ako ho vyplniť.
Dotazník obsahoval otvorené ako aj zatvorené otázky.
Respondenti si mohli vybrať jednu, alebo viacero možností.
Pri možnosti iné sme nechali priestor, kde mohli respondenti dopísať aj ďalšiu možnú odpoveď.
Kapacita zariadenia je 150 prijímateľov.
Vyplnený dotazník nám vrátilo 92 prijímateľov.
Z toho 40 mužov a 52 žien.
Stručné vyhodnotenie dotazníka
- Je potešujúci nárast % spokojnosti obyvateľov oproti roku 2013 so zariadením izieb, s prostredím zariadenia, ako aj s estetizáciou exteriéru zariadenia.
- Z odpovedí respondentov na otázky druhej časti dotazníka môžeme konštatovať, že so stravou, pestrosťou, veľkosťou porcií, kultúrou stravovania sú obyvatelia nášho zariadenia z väčšiny spokojní.
- Pri spomenutých atribútoch sme zaznamenali mierny nárast spokojnosti respondentov s porovnaním s rokom 2013.
- Pri hodnotení pestrosti a chuti stravy sme zistili jeden z najväčších nárastov kladných odpovedí oproti roku 2013 a zároveň najväčší prepad záporných odpovedí.
- Tieto odpovede nás veľmi tešia a odzrkadľujú kvalitatívny posun v práci personálu kuchyne oproti minulosti.
- Potešujúcou skutočnosťou sú odpovede respondentov na otázku „či sú spokojní s prístupom a správaním personálu vydávajúceho stravu“.
- Až 97,8 % opýtaných sú spokojní s personálom a ani jeden respondent neuviedol zápornú odpoveď (dvaja neuviedli žiadnu odpoveď).
- Pri analýze odpovedí na tretiu časť dotazníka sme zaznamenali najvýraznejšie kvalitatívne posuny pri všetkých odpovediach na otázky dotazníka oproti roku 2013 a to v priemere až o 20%.
- Potešujúca je aj skutočnosť pri odpovediach na otázku „Na koho sa najčastejšie obraciate pri riešení svojich problémov?“.
- V roku 2013 jasne dominoval zdravotný personál s 53%, na druhom mieste boli sociálni pracovníci s 20% a napríklad na zodpovedného pracovníka sa obracalo len 5 % opýtaných.
- V roku 2014 sa dôvera v kompetentnosť riešenia problémov približne rovnomerne rozdelila medzi odborný personál.
- Zdravotný personál 27%, sociálny pracovník 33,7% a zodpovedný pracovník získal 30,4 % hlasov.
- Je dôležité, že dôveru prijímatelia dominantne nesústreďujú len na členov jednej odbornej profesie v zariadení, ale cítia kompetencie a odbornosť aj pri iných profesiách.
Kladne hodnotíme, že počet vyplnených dotazníkov sa oproti roku 2013 zvýšil, z čoho dedukujeme, že záujem o problematiku zariadenia má u obyvateľov zvyšujúcu sa tendenciu.
Uvedomujeme si aj fakt, že zrejme nikdy nedosiahneme 100% účasť respondentov, na čo má primárny vplyv psychosomatický faktor našich obyvateľov.
Vyššie uvedené výstupy z Dotazníka č. 2 nasvedčujú, že kvalita poskytovaných služieb v našom zariadení má stúpajúcu tendenciu.
Vyššie percentá za rok 2014 nasvedčujú, že prijímatelia sociálnej služby túto skutočnosť jasne pociťujú.
V našom zariadení pracuje erudovaný personál s veľkou dávkou empatie, je vnímavý k potrebám obyvateľov z čoho vyplýva, že v zariadení sa poskytuje prijímateľom starostlivosť na vysokej úrovni.
Jedným z hlavných dôvodov týchto potešujúcich čísel vidíme v novej štruktúre prerozdelenia pracovných pozícií personálu, ktorá vyústila k vytvoreniu nových tímov v jednotlivých Domoch.
Ďalšou nezanedbateľnou skutočnosťou je častejšia frekvencia vzdelávacích aktivít pre zamestnancov, realizovaných v zariadení aj mimo neho.
Inovatívne riešenia pre ľudí s postihnutím
Karavan (obytné auto) pre vozičkára je prakticky vždy originál.
Buď si ho „na kolene“ vozičkár upravuje sám pre seba alebo špecializovaná firma podľa presných dispozícií majiteľa auta.
Na septembrovom veľtrhu Rehaprotex v Brne (Česko) sa však znovu potvrdila pravdivosť porekadla - výnimka potvrdzuje pravidlo.
Samozrejme, nie natrvalo.
Je možné si ho prenajať na ľubovoľný počet dní v CityCaravan, profesionálnej požičovni karavanov.
„Na začiatku tohto projektu bol zámer zriadiť službu požičiavanie bezbariérového obytného auta.
Chceme dať ľuďom s ťažkým pohybovým postihnutím možnosť ísť na dovolenku bez nutnosti hľadať vhodné ubytovacie zariadenie.
Stále ich je žalostne málo a telesne postihnutí si často nevyberajú dovolenkovú destináciu/trasu podľa toho, čo chcú vidieť.
Rozhodujú sa podľa toho, kde nájdu bezbariérovú izbu.
Karavan v spolupráci s viacerými odborníkmi koncepčne navrhol Leoš Fučík.
Cenné rady mu poskytol architekt Adam Erben z Ligy vozíčkarov, špecialista na bezbariérovosť a ergonómiu stavieb, jácht a invalidných vozíkov.
Pomohol tiež Jiří Gabrhelík z požičovne obytných vozidiel CityCaravan.
Technické prevedenie zabezpečila spoločnosť MAVE, ktorá sa zaoberá prestavbou osobných a nákladných áut či autobusov.
Relatívne vysoké náklady, vysvetľoval L. Fučík, ovplyvnil fakt, že vozidlo je v danom prevedení svetový unikát/prototyp.
Konštrukčné práce boli veľmi náročné.
Každá súčasť auta bola individuálne navrhnutá tak, aby spĺňala požiadavky na tuhosť, mala potrebné izolačné a estetické vlastnosti.
Dôraz sa kládol i na použitie extrémne ľahkých materiálov.
„Imobilný vodič nemôže riadiť karavan priamo z vozíka.
Na presun za volant však môže použiť elektrický stropný závesný pojazdný zdvihák.
Riadenie karavanu je alternatívne - klasické alebo ručné.
Robotizovaná prevodovka umožňuje úplne automatizovaný režim jazdy,“ predstavoval v Brne vystavovaný karavan L. Fučík.
„Elektrické stropné závesné pojazdné zariadenie vedie v koľajnici od vstupnej plošiny aj k posteli, WC, bidetu i k sprche.
Podpora pre opatrovateľov a ich rodiny
Úspešný projekt Charley Tramp nie je jediný, ktorým ústav Opus Lacrimosa pomáha opatrovateľom a ťažko zdravotne postihnutým ľuďom.
Rozpracovaná je aj aktivita pod názvom Susedia plus, ktorá vychádza z nemecko-rakúskeho projektu Zeitbank.
„Projekt je zameraný na skvalitnenie života seniorov.
Pre naše potreby sme ho nepatrne modifikovali tak, aby umožňoval okamžitú, krátkodobú a operatívnu zdieľanú vzájomnú pomoc medzi ošetrujúcimi či opatrovateľmi,“ vysvetľoval L.
Súčasná prax je taká, že ak sa opatrovateľ dlhodobo stará najčastejšie o svojho príbuzného, často nemôže od neho odísť ani na hodinku - dve.
Pritom si neraz potrebuje vybaviť osobné veci - návštevu lekára, úradné záležitosti.
Tento časový „konflikt“ sa mnohokrát nevyrieši na škodu opatrovateľa.
Myšlienku vzájomnej pomoci rozvinul ústav Opus Lacrimosa ešte veľkorysejšie.
Vypracoval projekt výstavby tzv. respitného (hospicového) centra pre odľahčenú starostlivosť.
„V jednej lokalite chceme v rokoch 2018 a 2019 zrekonštruovať starý mlyn.
Vytvoríme v ňom 20 lôžok pre klientov, ktorí potrebujú celodennú asistenciu a starostlivosť.
Do tohto zariadenia budú postihnutí umiestňovaní maximálne na jeden mesiac a v tom čase sa budú ich opatrovatelia venovať sami sebe,“ rozhovoril sa o pripravovanom projekte L.
Zároveň priznal, že realizácia tohto projektu nebude jednoduchá.
Len na rekonštrukciu objektu ústav potrebuje 80 - 100 miliónov českých korún (2,06 - 3,87 miliónov eur).
„Musíme počkať, ako to bude u nás vyzerať po októbrových parlamentných voľbách.
Ústav sa však nespolieha len na pomoc zo štátnej a verejnej správy.
Koncepcia výstavby centra počíta aj so spoluprácou s kresťanskými ošetrujúcimi rádmi a kongregáciami,“ prezradil L.
Ďalší projekt ústavu Opus Lacrimosa je výnimočný z viacerých uhlov pohľadu.
V prvom rade má vzdelávací a osvetový charakter.
A vo svojej podstate je bez termínu ukončenia, plniť bude kontinuálne.
Jeho podstatou je zabezpečiť starostlivosť o opatrovaného v období, kedy už túto úlohu (z rôznych dôvodov) nebude môcť plniť opatrovateľ.
Dá sa to urobiť formou zmluvnej dohody za finančnú či materiálnu úhradu s fyzickým alebo právnickým subjektom.
Na tento účel slúžia tzv. „Je to veľmi zložitá problematika, ktorá sa musí ˊušiťˊ pre každého opatrovateľa individuálne.
Avšak len vytvorením zvereneckého fondu bude mať rodič - opatrovateľ istotu, že o imobilné dieťa bude dobre postarané aj po jeho smrti.
Výpočet ostatných iniciatív v prospech opatrovaných a opatrovateľov by bol značne rozsiahly - konferencie, besedy, koncertné podujatia, pripomienkovanie zákonov, kontakt s verejnou správou.
Opus Lacrimosa vytvára aj systém získavania kompenzačných pomôcok, ktoré by následne bezplatne poskytoval ťažko zdravotne postihnutým.
„Prvá etapa kurzov aktívnej sebaobrany vozičkárov bola zahájená 5. októbra na Strednej škole F. D. Roosevelta v Brne.
Odborným garantom kurzu je Fakulta športových štúdií Masarykovej univerzity v Brne.
Lektorov silového výcviku nám poskytla spoločnosť Solidita, ktorá združuje bývalých príslušníkov špeciálnych policajných jednotiek (URNA).
Sú medzi nimi aj vojaci so skúsenosťami z vojnových misií a bojového nasadenia zásahových jednotiek.
Niektorí aj na invalidných vozíkoch po zranení v boji,“ hovoril o najnovšom projekte L.
Obrana pre invalidné vozíky
Pre ústav Opus Lacrimosa sa mimoriadne aktívny a činorodý rok 2017 ešte nekončí.
Ďalšia novembrová aktivita má tak trochu politický podtext.
V Café Práh sa 11. novembra uskutoční beseda s prezidentskými kandidátmi pred voľbami (12. a 13. januára 2018), ktorú organizuje Opus Lacrimosa.
Riaditeľa ústavu Leoša Fučíka bude určite zaujímať, či majú vrcholoví politici prehľad o tejto problematike.
No a v decembri sa uskutoční séria štyroch adventných koncertov Lacrimosa.
Na záver sme si nechali jeden unikátny nápad z „dielne“ Opus Lacrimosa.
Najprv však otázka: Dá sa vytvoriť väčší, veľkolepejší „dom“ na kolesách ako je bezbariérový karavan Charley Tramp?
Veruže dá!
Zdá sa totiž, že originálne obytné auto je pre Opus Lacrimosa len taký malý, hoci funkčný medzistupeň overujúci realizovateľnosť budúceho projektu svetovej jedinečnosti.
Po prípravných projekčných prácach by totiž v roku 2019 mal svetlo sveta uzrieť špeciálny spací železničný vagón.
Ako pojazdný hotel bude kapacitne upravený pre približne 10 vozíčkarov a 15 až 20 sprevádzajúcich osôb (asistenti, členovia rodiny).
„Celková koncepcia vnútorného usporiadania bezbariérového vagóna ešte nie je definitívna.
Isté však je, že po vzore karavanu Charley bude mať po celej dĺžke vagóna nainštalovanú stropnú pojazdnú koľajničku.
Premiestňovanie vozičkárov stropnými zdvihákmi teda bude bezproblémové.
Chýbať nebude ani nástupná plošina pre vozík,“ L.
“Pri príprave tohto projektu budeme spolupracovať s železnicami štátov, ktoré význam koľajovej dopravy nepodceňujú.
Už v tejto prípravnej etape vyjadrili ˊopatrnýˊ záujem o bezbariérový železničný vozeň nemecká DB a francúzska SNCF,“ prezradil na záver L.
Založil ho v lete roku 2015 (oficiálne zaregistrovaný na jar roku 2016) jeho terajší riaditeľ Leoš Fučík.
Opus Lacrimosa od začiatku svojho vzniku úzko spolupracuje s kresťanskými inštitúciami a rehoľnými rádmi.
Všetky zakladateľské listiny ústavu prešli aj schvaľovacím procesom od brnenského biskupstva, arcibiskupstvom a získali súhlasy Svätej stolice a ďalších kanonických autorít.
Čestným predsedom ústavu je Otec Pavol Hověz, duchovný správca farnosti Brno-Lesná.
Svatava Míčková, predsedníčka správnej rady je trustee (Treuhander - dôverný správca).
Pôsobí v brnianskom Biskupstve a Kongregácii Milosrdných sestier III.
Názov, logo a farby ústavu Opus Lacrimosa majú tiež duchovný podtext.
Žltá je farbou svätopetrovskou, fialová je farbou kardinálskou.
Opus odkazuje na laické katolícke združenie Opus Bonum, čo bolo spoločenstvo ľudí starajúcich sa o zachovanie a rozvoj českej a slovenský kresťanskej kultúry.
tags: #dotaznik #kvality #zivota #pribuznych #starajpcich #sa