Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Zuzana Guzmická je na Slovensku priekopníčkou v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku a myšlienky, že dojčené dieťa nemusí byť päťdesiatkrát za noc hore. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka.
Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme.
Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách.
Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku.
Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne. Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory.
Bežné problémy a ich riešenia
Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí. Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať.
Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť. Teraz mám na poradenstve rodičov, ktorí boli veľmi vyčerpaní. Majú štyri a pol mesačného chlapčeka, ktorý bol v noci hore 10x a nedal sa položiť. Po každom zobudení ho uspávali ďalšiu polhodinu. Najprv sme vylúčili reflux a alergie, či hlad. Následne sme sa spoločne dohodli, ako bábätko uspať v postieľke. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej.
Častokrát sa stretávam až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala som klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.
Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok. Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex.
Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy. Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek.
Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca. Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené.
Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu.
Alfou aj omegou mojej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Spánkové fázy a potreby dieťaťa
Otázku “Prečo sa moje bábätko v noci často budí?” si kladie mnoho rodičov. Príčin, prečo vaše dieťatko spí v noci aj cez deň veľmi prerušovane, môže byť niekoľko. Často sa stretávame s názormi a mýtmi, že je to normálne a má to tak byť. Časté budenie a prerušovaný spánok nie je jediná cesta. Na základe výskumov (napr. Hysing, 2015) vieme, že “nejaké” nočné budenie je normálne a prirodzené, najmä u menších bábätiek. Zároveň ale vieme, že pre deti vo veku 6-18 mesiacov je “normálne” (prirodzené) sa v noci zobudiť 1-3krát. Ak sa vaše dieťatko v noci budí častejšie, pravdepodobne sa jedná o problém so spánkovou asociáciou, spánkovým režimom alebo spánkovou hygienou.
Bábätko vás naozaj “nepotrebuje” 10-krát za noc. Novorodenci majú veľmi malé brušká a potrebujú sa preto dojčiť často. Staršie bábätká sa ale už v noci často dojčiť nepotrebujú. Od 4-5 mesiaca im úplne stačia 2-3 dojčenia alebo kŕmenia. Ak sa dojčíte v noci častejšie, máte pravdepodobne problém so spánkovou asociáciou.
Ak je bábätko choré alebo ho niečo bolí, časté nočné budenie je vtedy úplne prirodzené a normálne. Pokiaľ dieťatko nemá žiadne chronické ochorenie, časté nočné budenie a zlý denný spánok by nemal trvať viac ako niekoľko dní. Ak áno, dôvodom bude niečo iné.
Detičkám idú zuby v priebehu prvých dvoch rokov. To, že vám dieťatko prvé dva roky poriadne nespí, ale so zubami ani náhodou nesúvisí. Zuby môžu dieťatko trápiť niekoľko nocí, ale určite nie mesiace.
Ak vie vaše dieťatko zaspať bez pomoci, tak sa určite zamyslite nad touto otázkou. Príliš unavené dieťatko má problém zaspať a zobúdza sa zo spánku s plačom, väčšinou po 30 minútach. Ak si myslíte, že bábätko poriadne unavíte a bude spať lepšie, ste na omyle.
Ak vaše dieťatko zaspáva bez pomoci (prsníka, hojdania, kočíka alebo cumlíka, ktorý si nevie dať samo do ústočiek), je možné že sa budí kvôli únave, spánkovej regresii alebo nevhodnému režimu. Po prvej spánkovej regresii začína mať spôsob zaspatia významnejší vplyv na spánok dieťatka. Každé bábätko prejde v spánku všetkými fázami hlbokého spánku a na 30tej minúte prechádza do ľahkého a aktívneho REM spánku. Ak dieťatko nemá k dispozícii spôsob, akým zaspalo, môže sa budiť. Dieťatko sa teda cez deň začína budiť v 30 minútových intervaloch s plačom a v noci sa môže budiť aj každú hodinu alebo dve. Dlhodobé čaté nočné budenie preto nie je vyslovene samozrejmosť, je to skôr výsledok spánkových návykov. Ak vám to tak vyhovuje, je to v poriadku.
Vývoj spánku podľa veku
Spánok dojčaťa a dieťaťa mladšieho ako tri roky podmieňujú predovšetkým okolité faktory, prostredie, v ktorom sa dieťa nachádza. Od narodenia do veku troch rokov spánok dieťaťa dozrieva, usporiadava sa, čo súvisí hlavne s psycho-afektívnymi podmienkami a sociálno-rodinnými zvyklosťami. Rytmus spánku sa mení podľa veku, a preto by sa mal aj postoj rodičov k spánku dieťaťa v jednotlivých fázach líšiť.
Prvé obdobie: Novorodenec - 1. mesiac
Dojča spí obvykle 2,5 až 4 hodiny, po ktorých nasleduje čas bdenia. Nebudí ho len hlad, ale najmä jeho biologické hodiny. Prvá fáza spánku býva nepokojná, avšak je pre tento vek dôležitá. Dieťatko kvôli jedeniu netreba budiť a bdieť nad jeho spánkom v tomto období tiež nie je nevyhnutné. V miestnosti, kde spí, nemá byť priveľmi teplo, ani neprimeraný hluk. Dojča potrebuje stálosť a stabilnosť vzťahov.
Druhé obdobie: 1. mesiac - 3. a 4. mesiac
V tomto veku sa objavujú prvé tzv. “paroxystické výkriky”, hlavne večer a v noci, ale netreba sa ich obávať. Postupne sa začína vytvárať tzv. rytmus “deň-noc” a rodičia môžu k nemu dopomôcť zachovávaním týchto zásad:
- V noci používajte slabé osvetlenie a tienidlá, málo sa s dojčaťom rozprávajte a všetku starostlivosť obmedzte na minimum.
- Zachovávajte stabilitu vzťahov: dieťatko nemá mať veľa “opatrovateľov” a podmienky jeho zaspávania meňte čo najmenej.
- Buďte flexibilní na potreby a požiadavky dieťatka.
- Jemný zvuk v pozadí neprekáža, ale veľkému hluku sa vyhnite.
Tretie obdobie: od 3.- 4. mesiacov do 18 mesiacov
Približne v treťom mesiaci, spí 70 % dojčiat v noci 8 hodín nepretržite, ale dĺžka denného bdenia rastie. Vo veku od troch do štyroch mesiacov, dieťa zaspáva pokojným spánkom, ktorý je ale prvých dvadsať minút veľmi plytký, preto, ak je to možné, nechajte dieťa spať vo vlastnej izbe. Obzvlášť v tomto období je dobré začať s týmito časovými ukazovateľmi:
- Buďte dieťa ráno vždy v rovnakú hodinu, aj v nedeľu.
- Jesť na obed mu dávajte v rovnakom čase.
Počet spánkov počas dňa medzi 3. - 4. mesiacom až 1. rokom klesá. Denný spánok trvá približne 60 minút. Dieťa zaspáva pomaly, postupne sa jeho spánok prehlbuje, dokonca sa dieťaťu môže aj snívať a v spánku môže byť rozrušené. Večerné zaspávanie sa stáva dôležitým momentom, preto je vhodné nájsť rovnaký postup pri ukladaní dieťaťa na spánok (tzv. spánkový rituál). Uprednostňujte zaspávanie v pokojnej atmosfére a len s jednou obľúbenou hračkou. Aj naďalej zachovávajte rovnaký rituál uspávania a pokračujte v rannom zobúdzaní v tú istú hodinu.
Štvrté obdobie: Medzi 18. mesiacmi a 3 rokmi
Nočný spánok je v prvých štyroch hodinách tvrdý a pomalý. Potom nastáva etapa spánku, keď dieťa bez toho, aby sa zobudilo, môže plakať, vzlykať a byť rozrušené. V tomto období vykazuje dieťa veľkú psychologickú nestabilitu: je rozrušené zo získavania samostatnosti a objavovania sveta, je nespokojné a nepokojné z poznávania vlastných hraníc a závislostí, začína protirečiť (známe “nie”)
Často konštatujeme poruchy spánku a zaspávania: dieťa kladie odpor pri ukladaní na spánok, má spánkové fóbie (zasvietené svetlo - otvorené dvere) potrebuje mať svoj rytmus zaspávania (cmúľanie palca, kolísanie) V tejto etape vývoja spánku dbajte na dodržiavanie vlastného rytmu dieťaťa, ale uprednostňujte siestu čo najdlhšie, ako je to možné. Pozor na pozeranie televízie! Buďte pozorný na potreby dieťaťa, pomáhajte mu ich poznať a pomôžte mu, aby sa samo stalo “tvorcom” svojho spánku.
Tipy pre lepší spánok
Spánok staršieho dieťaťa
Strach z tmy
Pre dieťa, ktoré má ísť spinkať, je rozsvietená obývačka oveľa príťažlivejšia než jeho “tmavá” izbička. Ako vysvetliť dieťaťu, že v obývačke sa nič zvláštne nedeje? Tma a ticho vyvolávajú u malého dieťaťa neistotu a strašidelné myšlienky, ktoré mu potom bránia zaspať. Preto sa pokúsme urobiť čo najviac, čo sa týka výzdoby jeho izby: použime farby na steny, ktoré má dieťa rado alebo milú tapetu, na stenu zavesme obrázok s detským motívom, na stolíku nechajme svoju zarámovanú fotografiu, v blízkosti postele milé malé hračky tzv. nočných strážcov ako napr. plyšového psíka… Čím lepšie sa bude dieťa vo svojej izbe cítiť, o to radšej tam bude tráviť čas. Nikdy ho do nej nezamykajme za trest!
Je čas ísť spať
Hovorí sa, že už večer si pripravujeme zajtrajší deň. Čo môžeme urobiť spolu s dieťaťom tesne pred spaním? Návrhov je niekoľko: dobrý kúpeľ, čítanie obľúbenej knižky, výber oblečenia na ďalší deň, tiché hranie sa s obľúbenou hračkou a bozk na dobrú noc určite pomôžu dieťatku lepšie zaspať. Dokonca mu môžeme navrhnúť tému, o čom sa mu má snívať: o vyhranom futbalovom zápase, o koníkovi z rozprávky, o anjeličkoch, o novom bicykli, o veselom šašovi…Ak sa dieťa predsa len zobudí, pokojne ho znova uložme do postele a keď sme sa uistili, že všetky mu nič nechýba, požadujme od neho, aby z postele nevstávalo, ale ostalo tam ležať aj keď je hore. Ak má strach, nechajme mu zasvietenú malú nočnú lampičku. Osvedčili sa aj fosforeskujúce hviezdičky na “plafónnej oblohe”.
Zlé sny
Aj dieťa, ktoré dobre spáva, môže prebudiť zlý sen. Ak budeme v noci počuť krik či náreky, choďme dieťa bez otáľania pozrieť. Ak budeme pri ňom, keď sa bude zo zlého sna zobúdzať, bude mať menej problémov znovu zaspať. Čo urobiť, keď má dieťa zlé sny?
- Ubezpečme ho, že sme pri ňom a poláskajme ho.
- Povzbuďme ho, aby o zlej nočnej more hovoril cez deň.
- Spolu domyslime šťastný koniec zlému snu, ktorý sa často opakuje.
- Vyhnime sa tomu, aby dieťa pozeralo strašidelné a akčné filmy.
- Upovedomme nášho pediatra, ak zlé sny narúšajú jeho normálnu dennú aktivitu.
Boja sa deti tmy? 6 kľúčových návykov na prekonanie strachu z tmy
Kedy hľadať odbornú pomoc?
Mám dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenujú. Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracujem teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili.
Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Myslím si, že tak ako v jedení či dojčení, všade existujú rôzne línie prístupov. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak.
