V dnešnej digitálnej dobe, keď sa technológie stávajú neoddeliteľnou súčasťou nášho života, je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako tieto technológie ovplyvňujú naše deti. Jednou z oblastí, kde sa stretávajú dva svety - digitálny a tradičný - je čítanie. Elektronické knihy (e-knihy) sa stali populárnou alternatívou ku klasickým tlačeným knihám, a preto je dôležité preskúmať výhody a nevýhody oboch formátov pre deti.
Digitálny vek zásadne mení spôsob, akým sa deti učia, zabávajú a komunikujú. Zatiaľ čo v minulosti boli zdrojom poznania najmä knihy a spoločenské hry, dnes sú to často digitálne zariadenia. Vývoj detského mozgu je veľmi citlivý na podnety z okolia. Práve preto je dôležité rozumieť, aký vplyv majú digitálne technológie na ich učenie, emocionalitu a sociálne interakcie.
Úvod do dilemy: E-knihy vs. tlačené knihy
Stojíme pred dilemou: ktorý formát kníh je lepší pre deti - elektronické knihy alebo tradičné tlačené knihy? Obe možnosti majú svoje výhody a nevýhody, ktoré môžu ovplyvniť čitateľské zážitky dieťaťa, jeho vzťah ku knihám a čítaniu ako takému. Je dôležité zvážiť, aké sú priority a ako technológia ovplyvňuje zážitok z čítania.
Výhody a nevýhody digitálnej diéty
Digitálne technológie môžu mať pozitívny vplyv na rozvoj detí, ak sa používajú správne a s mierou. Napriek obavám môže byť digitálna gramotnosť dôležitou kompetenciou pre budúcnosť. Moderné vzdelávacie platformy umožňujú individuálne tempo učenia a prispôsobenie obsahu potrebám konkrétneho žiaka.
Pozitíva digitálnych technológií
- Dostupnosť a rozmanitosť: Nespornou výhodou digitálnych kníh je ich dostupnosť. Dieťa sa do nich môže začať čítať vo svojom alebo rodičovskom mobilnom telefóne či tablete kedykoľvek a kdekoľvek. Aplikácie ponúkajú prístup k rozsiahlej knižnici titulov na jednom zariadení. Digitálne knihy kombinujú zábavu, vzdelávanie a jednoduché používanie, čím môžu podporiť vzťah mladších generácií k čítaniu.
- Prispôsobiteľnosť: Vďaka možnosti prispôsobiť veľkosť či typ písma môžu byť digitálne knihy prospešné aj pre deti so špecifickými potrebami alebo poruchami čítania. Digitálna knižnica čoskoro ponúkne pre deti s dyslexiou novinku v podobe špeciálneho písma.
- Interaktivita a vzdelávanie: Digitálne hračky ponúkajú interaktívne učenie, ktoré môže byť veľmi motivujúce pre deti. Podporujú zvedavosť a objavovanie a môžu pomôcť deťom rozvíjať technické zručnosti, ktoré sú dôležité v dnešnom digitálnom svete.
Negatíva digitálnych technológií
Hoci digitálne technológie prinášajú benefity, nadmerné používanie obrazoviek môže viesť k viacerým negatívnym následkom.
- Problémy s pozornosťou a spánkom: V posledných rokoch sa objavilo mnoho diskusií o tom, ako digitálne zariadenia ovplyvňujú schopnosť detí sústrediť sa. Používanie digitálnych zariadení pred spaním je jednou z najčastejších príčin narušeného spánku u detí. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa používaniu obrazoviek aspoň hodinu pred spaním.
- Obmedzený rozvoj reči: Ak najmenšie deti sledujú televíziu, nerozvíja sa u nich v potrebnej miere reč, pretože sú zapojené hlavne tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie vizuálnych informácií. Pri počúvaní čítaného textu sa ale mozog zaoberá spracovaním slov.
- Rozvoj predstavivosti: Najväčší rozdiel medzi digitálnym a knižným dieťaťom tkvie v tom, že dieťa pri čítaní knihy si musí všetko predstavovať. Má oveľa väčšiu obrazotvornosť a vo svojom vnútornom svete tak dokáže konštruovať.
- Technologická závislosť: Aby dieťa mohlo čítať e-knihy, potrebuje elektronické zariadenie, ktoré môže byť náchylné na technické problémy, ako je vybitá batéria alebo porucha. Pri absencii elektrického napájania môže byť prístup k e-knihám obmedzený.
- Obmedzený zmyslový zážitok: Pre mnohých čitateľov je jedným z najväčších potešení čítania fyzický kontakt s knihou - pocit papiera, vôňa stránok, zvuk otáčania listov. Tieto zmyslové zážitky e-knihy nedokážu ponúknuť.
- Digitálna únava: Dlhodobé čítanie na obrazovke môže viesť k digitálnej únave očí, ktorá sa prejavuje suchými očami, bolesťou hlavy a zníženou koncentráciou. Tlačené knihy tento problém nemajú.
- Rozptýlenie a prestimulácia: Obrazovka nám ťahá pozornosť, keď sme malí. Svieti, hýbu sa na nej predmety, ihneď našu pozornosť uchopí. Vidíme všetko, obraz sa strašne rýchlo hýbe a malý mozog to nemusí vedieť spracovať.
- Vplyv na vývoj zraku: Ak je kontakt s obrazovkou príliš skorý, môže sa poškodiť vývoj zraku. Tendencia v škôlkach, nielen školách, je začať čo najskôr s technológiami. Vtedy sa dieťaťu iba vyvíjajú binokulárne funkcie očí, čiže priestorové videnie, rozlišovanie figúr od pozadia a podobne.
Výhody a nevýhody tradičných kníh
S knihami v tlačenej podobe sa stretávame od útleho detstva. Rodičia nám čítali rozprávky a učili nás v nich spoznávať zvieratá či čítať. Sprevádzali nás pri nástupe do škôlky, školy i na vysokej.
Výhody tlačených kníh pre deti
- Hmatateľnosť a zmyslové potešenie: Tlačené knihy poskytujú unikátny zmyslový zážitok. Vôňa kníh, textúra papiera a estetika obálky sú neoddeliteľnou súčasťou čitateľského zážitku, ktorý mnohí čitatelia preferujú.
- Zníženie únavy očí: Čítanie tlačených kníh je menej namáhavé pre oči v porovnaní s čítaním na obrazovke, čím sa znižuje riziko digitálnej únavy a zlepšuje sa celkový komfort pri čítaní.
- Trvácnosť a hodnota: Knihy môžu byť cenným majetkom, ktorý pretrvá generácie. Staré knihy môžu mať sentimentálnu alebo zberateľskú hodnotu, ktorá sa časom zvyšuje.
- Žiadne technické problémy: Na rozdiel od e-kníh, tlačené knihy nepotrebujú batériu ani softvér. Sú vždy pripravené na čítanie, bez ohľadu na technologické problémy alebo výpadky prúdu. Klasiku si prečítate kdekoľvek. Aj bez wifi.
- Rozvoj fantázie a koncentrácie: Absencia interaktívnych prvkov v tlačených knihách môže podporiť rozvoj fantázie a koncentrácie u detí, pretože sa musia viac sústrediť na text a vytvárať si vlastné predstavy.
- Podpora sociálnej interakcie: Čítanie tlačených kníh s rodičmi alebo inými deťmi môže podporiť sociálnu interakciu a rozvoj komunikačných schopností.
Nevýhody tlačených kníh pre deti
- Hmotnosť a prenosnosť: Knihy môžu byť ťažké a neskladné, čo môže byť nepraktické, ak dieťa často cestuje alebo číta na rôznych miestach. V porovnaní s e-knihami sú menej pohodlné na prenášanie.
- Vyššia cena a dostupnosť: Tlačené knihy bývajú drahšie ako ich elektronické verzie, najmä ak ide o nové vydania alebo zberateľské kúsky. Navyše, ak kniha nie je momentálne dostupná, musíte čakať na jej dodanie.
- Ekologický dopad: Produkcia tlačených kníh vyžaduje použitie papiera, atramentu a energie, čo môže mať negatívny dopad na životné prostredie. Navyše, ak knihy nie sú správne recyklované, môžu prispievať k tvorbe odpadu.
- Obmedzený priestor: Ak má dieťa veľa kníh, môžete naraziť na problém s ich skladovaním. Knižnice môžu zaberať veľa miesta a vyžadujú pravidelnú údržbu, aby sa zabránilo poškodeniu kníh.
- Nemožnosť prispôsobenia: Na rozdiel od e-kníh, tlačené knihy neumožňujú prispôsobenie veľkosti písma, farby pozadia alebo jasu, čo môže byť problém pre deti s poruchami zraku alebo inými špecifickými potrebami.
Digitálna doba a vplyv na deti: Čo by mali rodičia vedieť
Internet sa stal neoddeliteľnou súčasťou našej práce, zábavy a v mnohých prípadoch aj esenciálnej komunikácie. Je dôležité chrániť dieťa a pripraviť ho na nástrahy, ktoré naň môžu v online priestore číhať.
Kedy kúpiť dieťaťu prvý smartfón?
Táto otázka je veľmi široká, nedá sa na ňu odpovedať áno či nie. Ako všetko ostatné, aj digitálne technológie nám prinášajú výhody a nevýhody. Rôzne výskumy uvádzajú rôzne čísla. V Amerike existuje hnutie, ktoré založili aj rodičia zo Sillicon Valley. Nazvali to hnutie „Wait until 8ht“ v zmysle 8. stupňa, keď deti majú asi 14 rokov. Všetci tí rodičia aj developeri a zakladatelia aplikácií nesúhlasia, aby mali dovtedy deti prístup do digitálneho sveta. Ak dáme dieťaťu do rúk smartfón a tablet, má odomknutý celý svet. Je veľmi tenká hranica, čo je ešte pre dieťa dobré a čo už nie. Presne preto prichádza otázka - kedy sa ešte môžem považovať za dobrého rodiča v rámci telefónu?
Ako nastaviť hranice?
Najlepšie je robiť prevenciu. Stanoviť si hranice, teda dieťa bude vedieť, čo môže, čo nemôže. Niektorým rodičom sa osvedčilo automatické blokovanie aplikácií a zariadení, keď sa dopredu nastaví limit, dohodneme sa, že dieťa bude mať 15 minút na danú hru, telefón sa potom vypne.
Vplyv technológií na detský mozog
Ľudské znalosti o mozgu nie sú úplne dokonalé. Tým pádom sa stále naskytá otázka, aký konkrétny vplyv majú technológie na detský mozog. Existujú rôzne edukatívne hry, ktoré vyvíjajú rôzni ľudia, ako aj neuropsychológovia a psychológovia. Vedia pomôcť s koncentráciou a pamäťou, učením a tak ďalej. Dôležitejšia ako samotná hra či video na internete je následná diskusia. Veľmi dobré je dávať deťom otázky, kedy ich skompetentňujeme, dávame im možnosť vyjadriť sa.
Ako ochrániť dieťa pred vplyvom technológií?
Je veľmi častá téma, že dieťa príde s požiadavkou, že všetci majú smartfón a chce ho aj on. Spoločenská norma je veľmi rôzna a záleží od dieťaťa, nakoľko je zrelé, to znamená, že mu vieme vysvetliť a dohodnúť sa, čo s telefónom bude robiť. Vhodná doba je, keď si myslíme, že mu už môžeme dôverovať. Sú aplikácie, ktoré sledujú aktivitu dieťaťa, niektorí rodičia majú zapnuté GPS, vie, kde sa pohybuje, kam ide s kamarátmi, čiže ho vedia kontrolovať. Na druhej strane, pre aplikácie, ktoré kontrolujú aktivitu, dieťa vie, že nemá na telefóne súkromie. Takáto vec však musí byť vopred komunikovaná, aby nedošlo k naštrbeniu vzťahu, že mu narúšame súkromie. Dieťa musí vedieť, že ešte nie je pripravené na internet, číhajú naň rôzne nástrahy, s ktorými si samo rady nedá. Dohodnime sa na časovom limite a pravidlá je potrebné vopred si odkomunikovať. Musíme svoje deti poznať, aby sme vedeli, nakoľko im môžeme dôverovať.
Závislosť na digitálnych médiách
Sociálne siete sú fenomén dnešnej doby a ich algoritmy sú natoľko sofistikované, že situácia napokon pripomína drogovú závislosť. Všetky lajky nám poskytujú rovnakú odmenu a radosť, ako keď si človek dá drogu. Keď sme ale takto motivovaní 300-krát denne, odmena stráca na intenzite a potrebujeme ju čoraz častejšie.
Znaky závislosti:
- Strata pojmu o čase
- Obetovanie hodín spánku pre online svet
- Nervozita, agitovanosť, keď nás niekto preruší
- Stále kontrolovanie správ
- Podráždenosť, nahnevane, pri nedostatku prístupu k internetu
- Trávenie v online priestore celý čas, robenie v ňom aj domáce úlohy namiesto ich písania do zošita
- Nechuť robiť domáce práce
- Trávenie času na internete na úkor rodiny, kamošov, vlastne všetkého, čo by malo dieťa ako také robiť.
Čo s týmto problémom?
Treba skúsiť nadviazať komunikáciu. Je dôležité, aby nám dieťa verilo. Netreba hneď uložiť trest, i keď nás najviac láka, aby sme zobrali dieťaťu telefón. Niekedy je však taký prístup nutný, aby si uvedomilo, že nemôže byť stále imerznuté a hyperfokusované v online priestore.
Kyberšikana
Prieskumy ukazujú, že až okolo 37 % detí vo veku 12 - 17 rokov sa stretlo v online priestore s nejakým druhom kyberšikany. Častejšími obeťami sú dievčatá. Presunutím problému na internet šikane vzniká priestor, aby sa diala stále, bez obmedzenia a všade. Najhoršie na kyberšikane je, že môže pôsobiť kontinuálne. Situácia je hlavne v rukách detí a základ je, aby sa mali na koho obrátiť.
Čo urobiť, keď už v situácii ako dieťa alebo tínedžer som?
Zo pohľadu dieťaťa je dôležité povedať, že si to neželá. Ak nevie, ako ďalej, treba ísť za dospelým či niekým, komu dôveruje. Povedať to spolužiačke, triednej, rodičom, babke, tete, hocikomu. Keď sa dieťa zdôverí, uľaví sa mu. Ideálne je mať dôkaz, robiť si printscreens, mať evidenciu, čo sa stalo, kto nám čo napísal, poslal, aby sme ju pri dokazovaní vedeli použiť, keď sa druhá strana, samozrejme, bude tváriť, že sa nič nestalo.
Elektronické hračky vs. Tradičné hračky a knihy
Výskumníci sledovali hru 26 rodičov so svojimi deťmi vo veku 10-16 mesiacov s elektronickými, tradičnými hračkami a knihami. Najhoršie výsledky boli zaznamenané počas hry s elektronickými hračkami. Rodič pri nich rozprával menej často, používal menej slov a menej sa zapájalo aj dieťa samotné. Dá sa povedať, že namiesto rodiča a dieťaťa rozprávala hračka, ktorá prevzala v komunikácii hlavnú úlohu. Záverom sa potvrdilo, že výber hračky (a hračka samotná) ovplyvňujú komunikáciu - čo a koľko rozprávame my aj dieťa. Elektronické a hovoriace hračky nie sú riešením, ak sa kupujú so zámerom rozviazať malému dieťaťu jazýček a/alebo naučiť ho nové slová. Najlepšou hračkou pre dieťa je rodič.
Aj keď je pre dieťa s autizmom iPad veľkým prínosom, neznamená to, že máme nechávať svoje dieťa používať iPad celé hodiny. Používanie iPadu by nemalo vytlačiť iné hračky, hry, fyzickú aktivitu a sociálny kontakt. Technológia nevie nahradiť dieťaťu zručnosti a znalosti, ktoré mu dokážu dať rodičia. Americká akadémia pediatrov odporúča, aby deti vo veku od 18 mesiacov do 2 rokov používali digitálne médiá iba s vami, zatiaľčo deti vo veku od 2 do 5 rokov by nemali používať či sledovať akékoľvek digitálne média viac ako 1 hodinu denne.
Rovnováha je kľúč: Ako kombinovať digitálnu a knižnú diétu
Kľúčom k úspešnému rozvoju dieťaťa je rovnováha medzi klasickými a digitálnymi hračkami. Nemusíme sa na čítanie pozerať čiernobielo - buď knihy, alebo e‑knihy. Obdivujme krásy klasických kníh - vôňu papiera, možnosť listovania. Rozširujme si obzory vďaka moderným technológiám. Starostlivo však zvažujme výber a vyčleňujme čas na ich používanie.
Tipy pre rodičov a pedagógov
- Zavedenie pravidiel a limitov: Je vhodné určiť "bezobrazovkové" zóny a časy - napríklad počas rodinného obeda alebo hodinu pred spaním. Odborníci odporúčajú deťom do 6 rokov tráviť pred obrazovkami maximálne hodinu denne, pre staršie deti platí odporúčanie 1-2 hodiny denne mimo školskej prípravy.
- Výber kvalitného obsahu: Preferujte edukačné a tvorivé aplikácie pred pasívnou zábavou. V digitálnej knižnici nájdu malí čitatelia viac ako tisíc kníh.
- Dohľad na bezpečnosť: Nastavte rodičovské zámky a rozprávajte sa s deťmi o online rizikách.
- Byť vzorom: Vlastné používanie technológií ovplyvňuje návyky detí viac ako slová.
- Podpora offline aktivít: Dbajte na vyvážený režim dňa s dostatkom pohybu a rodinných chvíľ.
- Podpora čítania: Ponúkanie deťom formátovej rozmanitosti - teda možnosti čítať tlačené texty aj digitálne - súvisí s vyššou čitateľskou aktivitou a zapojením.
Ako čítať deťom?
Čítať toľko, koľko vydržia: Závisí to aj od psychického hladu detí. Pre predškolský vek sa odporúča, aby sa čítalo aspoň 20 minút dvakrát denne, i keď nie súvisle.
Denný príbeh by mal byť na to, aby sa dieťa prudko smialo, prudko bálo. Pre deti je dnes čítanie náročnejšie, než tomu bolo kedysi. To je len jeden zo záverov, ktoré pred učiteľmi, knihovníkmi a rodičmi vyjadrila, počas svojho seminára Digitálne versus knižné dieťa, Ľudmila Hrdináková. Vedecká pracovníčka Univerzity Komenského, ktorá sa, o.i., venuje psychológii čítania a metodike práce s detskými čitateľmi, tak počas nej hovorila o tom, čo sa deje pri čítaní knihy a čo pri sledovaní rozprávky na obrazovke, prečo detské knihy motivujú mozog myslieť a televízia nie a poodhalila im aj to, ako by mal vyzerať správny hrdina malého čitateľa.
O tom, či je čítanie deťom rodičmi správne, netreba hádam diskutovať. Dôvodov za je totiž plný internet. Otáznik skôr vyvoláva niečo iné - ako im čítať a ako dlho? - Toľko, koľko vydržia. A závisí to aj od psychického hladu detí. Tie, keď si na príbeh zvyknú, tak ním veľmi rady žijú a chcú čítať viac. Keďže však rodičia milujú čísla - napríklad pre predškolský vek sa odporúča, aby sa čítalo aspoň 20 minút dvakrát denne, i keď nie súvisle. Denný príbeh by mal byť pritom na to, aby sa dieťa prudko smialo, prudko bálo. Oba tieto dva stavy už ale nie sú vhodné pre večerné čítanie. To by sa malo diať nedramatickým, kolísavým, upokojujúcim hlasom, aby mu oťažievali viečka… Navyše, podľa psychológov by mal byť rozprávaný príbeh to posledné, čo dieťa v ten deň zažije. Navodí mu pokoj a ubezpečí ho, že s ním rodič bude aj vtedy, keď zaspí.
Keď sme už pri tom spánku. Vraj kniha je k nemu lepšou cestou než extrakt z medovky či teplé kakao…- Na univerzite v Sussexe testovali ľudí pri počúvaní hudby, hraní videohier, pozeraní filmu, pití čaju, prechádzke i čítaní. A práve literatúra fungovala ako najsilnejší antistres a upokojovač. Šesť minút čítania im totiž hladinu stresu znížilo o 68?%.
Dobrý recept na zaspanie. Ale vráťme sa späť do izby a k situácii, keď sa dieťa začne pri čítaní ošívať, behať po izbe či prerušovať ho otázkami. Má rodič knihu zavrieť?- Nie, mal by sa pokúšať čítať ďalej. Nepozornosť detí môže mať rôzne dôvody, napr. niektorým pomáha pohyb v rozumovej činnosti alebo pri sústredení. Extroverti zas potrebujú stále komunikovať. Tu preto pomôže, keď malého človiečika zapojíme do deja - t.z necháme ho chvíľku v napätí, nech háda ako príbeh dopadne, prípadne, nech sa ho pokúsi dopovedať. A týmto divadielkom ho zatiahneme späť do deja. Introvertíci však chcú byť so svojou dušou a hlávkou, nepotrebujú sa o tom rozprávať. Len počúvajú a milujú, keď sa im celý príbeh v hlávke vizualizuje.
A čo dramatizácia? Treba pri postavách meniť hlas, intonáciu a podobne?- Samozrejme, tu sú názory aj proti - že tým nepomáhame predstavivosti, lebo to musí urobiť detská hlávka. Nuž ale, keď tá je pod vplyvom veľkofilmov, kde to kričí, gestikuluje, tak si myslím, že to nie je zlé. Môj postoj je taký, že na určitú situáciu, pre určitú čitateľa a v určitom príbehu treba uplatniť takú stratégiu, ktorá sa tam hodí.
Znamená to, že univerzálny recept, ako deťom čítať, vlastne neexistuje?- Nie, každý rodič musí odhadnúť, čo je pre jeho syna/dcéru vhodné.
V jednom rozhovore ste spomínali, že dieťa potrebuje príbeh ako soľ. Prečo je pre neho tak dôležitý?- Lebo sa ním formujú naratívne schopnosti, ktoré sú vo vzdelávaní človeka nenahraditeľné. Buduje sa ním schopnosť hľadať a vidieť súvislosti, myslieť v celkoch s ohľadom na detaily. Je v ňom príčina a následok. Keď totiž deti čítajú, a detektívky sú v tom pre nich úplne najlepšie, ich mozog počas toho predvída, vytvára si hypotézy, predpokladá ako príbeh dopadne. Toto všetko nám žiadna faktografická literatúra neposkytne.
Navyše, každý človek číta kvôli dvom základným veciam. Buď s niekým potrebuje zdieľať svoj problém - znova ho prežiť, zvyknúť si naň a vyriešiť si ho vnútorne, alebo uniknúť z nejakej problémovej situácie. Znamená to však, že ten, kto si môj lístok prečítal, bol čitateľ? Internet poskytuje veľa textov, ktoré budujú čitateľské schopnosti, no aký je tam jazyk? Aké texty, príbehy? Deti sa na ňom naučia komunikovať vyskratkovane, nie písmom, ale synkretickými symbolmi, emotikonmi. Pokiaľ by to bolo len o získavaní poznatkov, tak „čert to ber“. No tak ako nám povinná školská dochádzka a masovizácia knihy úplne zmenila štruktúru mozgu a zvýšila empatiu, tak nám to nové médiá, zdá sa, berú späť. A keďže sú strašne rýchle, vedú k plytkému prežívaniu i rozmýšľaniu.
Najväčší rozdiel medzi digitálnym a knižným dieťaťom tkvie teda v tom,…- …že to druhé si musí všetko predstavovať. T.z. má oveľa väčšiu obrazotvornosť a vo svojom vnútornom svete tak dokáže konštruovať.
Počas seminára ste tiež vysvetlili, prečo Máša a medveď nie je pre deti práve najvhodnejšia filmová rozprávka. Čo však tie, v ktorých už zlé spávanie len tak neprejde, a ktoré, navyše, nesú v sebe posolstvo. Sú vhodné na dotvorenie si obrazu o jednotlivých postavách?- Istá psychologička, ktorá sa po materskej dovolenke zamerala na mediálny svet detí, povedala, že keby bolo na nej, tak by do 18-tich rokov, ako alkohol a cigarety, obrazovkové médiá zatrhla. Ale späť k otázke. Veľmi triezvy postoj, napr. ponúknuť dieťaťu jeden diel filmovej rozprávky na podporu jeho vzťahu a predstavivosti, by bol v poriadku. Avšak - ostane to pri jednom? Skúsenosť mojich kamarátok je taká, že ich deti boli veľkí čitatelia. No len dovtedy, kým nespoznali audiovíziu.
A čo sa tých najmenších týka - ak sledujú televíziu, nerozvíja sa u nich v potrebnej miere reč, pretože sú zapojené hlavne tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie vizuálnych informácií. Pri počúvaní čítaného textu sa ale mozog zaoberá spracovaním slov. A práve vynikajúca sluchová pozornosť je pre dieťa v škole veľmi dôležitá.
