Správanie vyžadujúce pozornosť je všade a takmer každý z nás ho bol niekedy svedkom. Možno poznáte priateľa, ktorý sa zdá, že trávi príliš veľa času na sociálnych sieťach, neustále sa chváli a má neskutočnú potrebu osobného overenia. Správanie ľudí, ktorí zrejme vyhľadávajú neprimerané množstvo pozornosti, nám môže znepríjemniť deň, podráždiť nás a zahanbiť. Sú to presne tie druhy správania, ktoré sa zdajú byť pripravené stláčať naše citlivé miesta. Je to ľudský inštinkt chcieť, aby si nás všimli, brali vážne a milovali. Takže určitým spôsobom správanie hľadania pozornosti pochádza z miesta, ktorému väčšina z nás rozumie.
Problém je v tom, že keď je správanie hľadajúce pozornosť motivované pocitom nízkej sebaúcty, žiarlivosti, osamelosti alebo kvôli psychiatrickému stavu. Okrem toho, správanie hľadajúce pozornosť, ktoré sa vyskytuje často, je manipulatívne, pasívne agresívne alebo vyhrážajúce sa, môže ľudí odstrčiť, narušiť vzťahy alebo ich úplne zničiť.
Existuje mnoho spôsobov, ako sa môže prejaviť správanie vyžadujúce pozornosť. Niekedy je správanie zjavné, napríklad keď niekto urobí konfrontačnú poznámku. Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže mať niekto správanie vyžadujúce pozornosť. Nízke sebavedomie môže často vyzerať ako niekto, kto je na dne a bojuje s depresiou. Iné emocionálne stavy, ktoré môžu viesť k správaniu hľadajúcemu pozornosť, zahŕňajú osamelosť a žiarlivosť.
Histriónska porucha osobnosti je porucha osobnosti, ktorá je súčasťou skupiny porúch osobnosti nazývaných „dramatické poruchy osobnosti“. Jednou z primárnych čŕt histriónskej poruchy osobnosti je správanie vyžadujúce pozornosť. Hraničná porucha osobnosti (BPD) je ďalšou z „dramatických porúch osobnosti“, ktorá sa vyznačuje potrebou pozornosti a overenia. Niekto s BPD môže byť náladový a môže mať nízke sebavedomie. Existuje niekoľko ďalších porúch správania a duševného zdravia, pre ktoré je charakteristické správanie vyžadujúce si pozornosť.
Ak niekto vo vašom živote prejavuje správanie hľadajúce pozornosť, tak v niektorých prípadoch je to normálne. Takže, ak je to možné, najlepší spôsob, ako hovoriť s niekým, kto prejavuje takéto správanie, je reagovať so súcitom. Pokúste sa tomu človeku vecne povedať, čo pozorujete, a opýtajte sa, čo môžete urobiť, aby ste mu pomohli. Opýtajte sa ich, s čím môžu zápasiť, a povedzte im, že sú milovaní a podporovaní.
Ak osoba trpí depresiou alebo môže zápasiť s niečím ako bipolárna porucha, mať priateľa, s ktorým sa môžete porozprávať, nemusí stačiť. Bohužiaľ, liečba porúch osobnosti je komplikovanejšia, pretože sa považujú za celoživotné poruchy a mnohí ľudia, ktorí majú poruchy osobnosti, sú odolní voči liečbe.
Ak ste osoba, ktorá prejavuje túžbu po pozornosti, a premýšľate, čo robiť, už len uvedomenie si, že niečo nie je v poriadku, je skvelý prvý krok. Terapia alebo poradenstvo je skvelým miestom, kde začať, ak hľadáte pomoc pri tomto správaní. Väčšina z nás sa na správanie hľadania pozornosti pozerá v negatívnom svetle, ale je to preto, že sa zameriavame skôr na správanie, než na to, čo toto správanie motivuje. Či tak alebo onak, môže byť užitočné nebrať toto správanie príliš osobne a pokúsiť sa zaujať súcitnejší, nápomocnejší tón pri interakcii s niekým, kto toto správanie prejavuje. Ako už bolo povedané, ak niekto nie je ochotný zmeniť svoje správanie, vyhľadať pomoc, alebo ak vám toto správanie nejakým spôsobom ubližuje, nie je to niečo, s čím sa musíte zmieriť.
Deti a potreba pozornosti
Približne do troch rokov deti veria, že sú stredobodom vesmíru a že sa všetko točí práve okolo nich. V tomto období sa to môže považovať za niečo normálne. Lenže v neskoršom veku by si dieťa malo začať uvedomovať, že aj ostatní ľudia majú svoje city, potreby, že aj iní občas niečo potrebujú a tiež aj im je potrebné vyhovieť a nie len dieťaťu.
Zaujímavé však je aj to, že nielen veľa detí v čase puberty, ale ani veľa dospelých sa s touto myšlienkou nestotožňuje, robí im problémy rozpoznať potreby druhých, správajú sa sebecky a majú sústavne pocit, že všetko sa musí točiť okolo nich. A práve preto, aby z detí nevyrastali dospelí, ktorí sa správajú sebecky, už od malička je potrebné ich učiť, aby sa dívali na svet aj z pohľadu iných ľudí.
Aby však mohli rodičia pristúpiť k tomuto učeniu, musia sa najprv naučiť rozoznať, kedy sa dieťa svojím správaním usiluje o ich pozornosť. Je potrebné si tiež uvedomiť, že pozornosť rodičov je pre dieťa mimoriadne dôležitá.
Príklady správania detí vyžadujúceho pozornosť:
- Záchvaty zlosti: Malé deti majú problém s kontrolou svojich emócií. Vystupňuje sa to ešte viac vtedy, keď sa im nedarí presadiť si svoje záujmy. Vtedy často strácajú nad sebou kontrolu, čo má za následok záchvaty zlosti. Pri takomto výbuchu zlosti veľmi rýchlo zisťujú, že to má aj vedľajšie výhody. Priťahujú pozornosť. Okolie si ich začne všímať, pýtať sa ich, čo im je, prosiť ich, aby s tým prestali. Pozornosť okolia sa môže vystupňovať až tak, že ich začne niekto z dospelých objímať, hladiť, utešovať, len aby prestali vrieskať a plakať. Často sa stane, že im rodič vyhovie, povolí to, čo tak dieťa veľmi chcelo a ono prestane plakať. Následne dieťa pochopí, že záchvaty zlosti majú svoj význam, že vďaka nim získajú nielen pozornosť, ale sa aj vyhovie jeho túžbam a získa to, čo tak veľmi chce.
- Odmietanie jedla: Niektoré deti až veľmi skoro pochopia, že čím menej budú otvárať ústa pri jedle, tým viac pozornosti sa im bude dostávať. A tak to patrične aj využívajú. Treba však odlíšiť situáciu, keď im naozaj nechutí alebo kedy sa chcú s jedlom hrať a kedy potrebujú, aby sa im rodičia viac venovali. Je však dokázané, že ak rodič dáva deťom adekvátnu stravu, určite nebudú podvyživené, ak sa im prestanete pri prehrabávaní v jedle venovať a dieťa sa pri tejto činnosti nebude dostávať do centra pozornosti a keď poriadne vyhladne, určite začne jesť, pretože si uvedomí, že táto cesta nikde nevedie.
- Pomalé obliekanie: Niektoré deti si dokážu vychutnávať pozornosť rodičov práve v tejto situácii. Prestaňte si dieťa všímať a prosiť ho. Ak máte odísť na detské ihrisko o desať minút a vaše dieťa sa nechce obliecť, zavrite dvere a sadnite si do auta bez neho. Budete vidieť, ako rýchlo pribehne oblečené za vami.
- Konflikty medzi súrodencami: Niekedy sa súrodenci pohádajú pre vážne dôvody, ale niekedy len potrebujú prilákať pozornosť rodičov. Čím viac tieto konflikty budete riešiť, tým viac sa budú opakovať. Nesnažte sa za každú cenu vyriešiť každý problém, ktorý je medzi súrodencami. Takto by ste im venovali zvýšenú pozornosť a oni by v hádkach naďalej pokračovali.
Histriónska porucha osobnosti
Máte vo svojom okolí človeka, ktorý chce byť za každú cenu stredobodom pozornosti? A využíva k tomu teatrálne a infantilné prejavy, manipulácie či dokonca vybájené klamstvá? Ak áno, môže ísť o histriónsku poruchu osobnosti.
Histriónska porucha osobnosti je charakterizovaná pretrvávajúcou potrebou byť stredobodom pozornosti a prehnanou emocionalitou. Ľudia s touto poruchou často používajú dramatické, teatrálne a manipulatívne správanie, aby upútali pozornosť ostatných. Túto poruchu majú približne dve percentá populácie, no trpí ňou aj okolie týchto ľudí. Ženy postihuje častejšie ako mužov v pomere približne 65 percent ku 35 percent. Kedysi sa histriónska porucha osobnosti označovala ako hysterická psychopatia. Slovo histrión pochádza z etruského jazyka a znamená herec. Mnohé veci totiž ľudia s touto poruchou iba hrajú.
História a pôvod
Prvé zmienky o takomto správaní pochádzajú z Egypta z roku 1900 pred naším letopočtom. Ebersov papyrus, čo je najstarší známy lekársky dokument, opisuje typické príznaky histriónstva. Egypťania verili, že tento stav spôsobujú pohyby maternice v ženskom tele. Grécky lekár Hippokrates k tomu pridal teóriu, že sa na tom podieľa aj nedostatok sexu. Spájanie histriónstva výhradne so ženami, ktoré boli v tom čase považované za podradnejšie voči mužom, pretrvalo aj v stredoveku a v renesancii. Až v 17. storočí anglický lekár Thomas Willis začal tvrdiť, že takýto stav nemá na svedomí maternica, ale mozog a nervový systém - a teda ním môžu trpieť aj muži, nielen ženy.
Príznaky a prejavy
Príznaky a prejavy sa u jednotlivcov môžu značne líšiť. Typické je, že takáto osoba túži byť centrom pozornosti a má hlasný a nepatričný prejav. Ženy pozornosť dosahujú aj nápadným obliekaním a zvodným správaním sa. Aj muži sa môžu prejavovať ako Don Juan a flirtovať s viacerými ženami naraz - necítia k nim však žiadnu empatiu. Veľmi časté je citové vydieranie, nadmerná dramatizácia banálnych konfliktov a manipulácia s ľuďmi. Histrióni majú infantilné prejavy a sú prehnane afektovaní, pričom afekt často len predstierajú. Potrebujú neustále ubezpečovanie o svojich kvalitách, neznesú kritiku a neúspech veľmi ťažko prežívajú. Majú sklony k vyčítaniu a obviňovaniu iných. Pri zlyhaní sú typické záchvaty plaču. Práve neschopnosť zvládať straty a neúspechy u nich často vedie ku klinickej depresii, napríklad pri rozpade vzťahu.
U ľudí s histriónskou poruchou osobnosti sa tiež často vyskytujú vybájené klamstvá. V takýchto vymyslených príbehoch sú vždy v centre diania a konajú v nich ako hrdinovia zachraňujúci ostatných. Pôsobia veľmi presvedčivo, obratne klamú a prekrúcajú výroky iných, ktoré vždy otočia vo svoj prospech. Do svojho rozprávania vedia zakomponovať silné emócie. Horšie je, že sú aj pomstychtiví, radi intrigujú a ohovárajú. To vedie k veľkým problémom napríklad v pracovnom kolektíve, ktorý dokážu úplne rozložiť.
Diagnostika a diferenciálna diagnostika
Diagnostika histriónskej poruchy osobnosti je zložitá a vyžaduje odborné posúdenie psychológom alebo psychiatrom. Diagnóza sa stanovuje na základe komplexného zhodnotenia správania a prežívania jednotlivca, pričom sa berú do úvahy diagnostické kritériá definované v diagnostických manuáloch, ako je DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch).
Je dôležité odlíšiť histriónsku poruchu osobnosti od iných duševných porúch, ktoré môžu mať podobné prejavy. Medzi tieto poruchy patria:
- Hraničná porucha osobnosti (BPD): Aj ľudia s BPD môžu vyžadovať pozornosť a mať nízke sebavedomie, ale BPD je charakterizovaná aj intenzívnymi výkyvmi nálad, impulzívnym správaním a problémami v medziľudských vzťahoch.
- Narcistická porucha osobnosti: Ľudia s narcistickou poruchou osobnosti tiež túžia po pozornosti, ale ich motiváciou je pocit nadradenosti a potreba obdivu.
- Antisociálna porucha osobnosti: Ľudia s antisociálnou poruchou osobnosti môžu používať manipulatívne správanie, aby dosiahli svoje ciele, ale ich cieľom nie je primárne pozornosť.
Liečba
Liečba alebo aspoň zvládanie tejto poruchy je pomerne náročné. Ľudia trpiaci histriónstvom sú totiž presvedčení, že nepotrebujú terapiu. Psychoterapia je pritom základným spôsobom liečby. Z týchto dôvodov sa liečba väčšinou začína až okolo štyridsiateho roku života. Problém pri hľadaní pomoci prostredníctvom psychoterapie spôsobuje aj to, že takíto ľudia zveličujú svoje pocity a nemajú radi rutinu, čo komplikuje dodržiavanie plánu terapie. Môžu však vyhľadať pomoc, ak sa u nich prejaví depresia.
Psychoterapia je hlavnou metódou liečby histriónskej poruchy osobnosti.
ADHD a potreba pozornosti
Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod.
Spoločenský pohľad na ADHD
Typické prejavy dieťaťa s hyperaktivitou a poruchami pozornosti sú tieto: vnútorný aj motorický nepokoj, rýchla unaviteľnosť a tekavosť pozornosti, impulzivita, nízka frustračná tolerancia, emočná labilita, slabá inhibičná kontrola, celkovo nízke sebaovládanie a sebadisciplína. V kolektíve to býva často neschopnosť prispôsobiť sa a nájsť si zdravé miesto v skupine, celkový nedostatok sociálnych zručností, časté šaškovanie, túžba byť neustále stredobodom pozornosti, alebo zasa vyčlenenie sa, problém nájsť a hlavne udržať si kamarátov.
Takýto spoločenský pohľad na diagnózu ADHD nie je len myšlienkovou hrou. Vyplýva z neho veľmi závažný fakt, že keď chceme tomuto javu predchádzať, budeme musieť zmeniť naše spoločenské nastavenie. Prevenciou a liečbou ADHD na spoločenskej úrovni je teda reforma našej spoločnosti, jej hodnôt a atmosféry. A keďže spoločnosť tvoríme všetci, znamená to, že každý z nás sa môže stať “terapeutom a preventistom” ADHD vo svojom okolí. Rodič môže tieto kvality pestovať vo svojom rodinnom živote a výchove, učiteľ vo vyučovaní a podobne.
Ako pomôcť dieťaťu s ADHD riadiť sa pokynmi
Ako reagovať na správanie dieťaťa vyžadujúce pozornosť?
Je dôležité rozlišovať medzi bežnou potrebou pozornosti a nezdravým správaním, ktoré môže naznačovať hlbšie problémy. Ak dieťa vyžaduje pozornosť neprimeraným spôsobom, rodičia by mali:
- Podporovať dobré správanie: Najdôležitejšie zo všetkého je to, že venujete pozornosť deťom vtedy, keď sa vhodne správajú. To je najlepší spôsob, ako predísť rôznym problémom. Keď sa dieťa pekne hrá, oplatí sa obetovať trochu času a všímať si ho, ako sa hrá. Takto dieťa dostáva pozitívnu spätnú väzbu. Povedzte mu, že sa pekne hrá, že postavilo peknú vežu z kociek, že nekričí, že požičalo hračky sestričke a podobne. Ak si dieťa nevšímate, keď sa hrá pekne, potom je už len jediný spôsob, ako dieťa upúta váš záujem, a to rôznymi konfliktami a problémovým správaním.
- Nastaviť hranice a jasné limity: Dieťa, ktoré ustavične vyžaduje pozornosť, možno len nemá nastavené žiadne hranice a pravidlá.
- Využívať tri prejavy pozornosti: Medzi tri základné prejavy pozornosti podľa Kima Oatesa, autora knihy Dvadsať rád rodičom, patria dotyk, očný kontakt a signál v prvej osobe. Toto sú signály, ktorými dávate dieťaťu najavo okrem svojho postoja aj to, ako sa cítite. Napríklad, pozriete sa na dieťa, dáte mu ruku na plece a poviete: „ Priala by som si, aby si toto nerobil, nepáči sa mi to. Som veľmi smutná, keď robíš takéto veci.“ Signály v prvej osobe majú najsilnejší účinok, keď ho skombinujete s očný kontaktom a jemným dotykom. Dajú sa využiť na posilňovanie slušného správania, ale i obmedzovanie nevhodných prejavov.
- Ignorovať nevhodné správanie: Ak dieťa používa nevhodné správanie na upútanie pozornosti, ako sú záchvaty zlosti alebo odmietanie jedla, je dôležité ignorovať toto správanie a venovať pozornosť len vtedy, keď sa dieťa správa vhodne.
- Venovať dieťaťu dostatok pozornosti: Uistite sa, že dieťa dostáva dostatok pozornosti, lásky a podpory. Strávte s ním kvalitný čas, hrajte sa s ním, rozprávajte sa s ním a prejavujte mu svoju lásku.
Čo môžu rodičia robiť?
Rodičia by mali podporovať dobré správanie u svojich detí. Najdôležitejšie zo všetkého je to, že venujete pozornosť deťom vtedy, keď sa vhodne správajú. To je najlepší spôsob, ako predísť rôznym problémom. Keď sa dieťa pekne hrá, oplatí sa obetovať trochu času a všímať si ho, ako sa hrá. Takto dieťa dostáva pozitívnu spätnú väzbu. Povedzte mu, že sa pekne hrá, že postavilo peknú vežu z kociek, že nekričí, že požičalo hračky sestričke a podobne. Ak si dieťa nevšímate, keď sa hrá pekne, potom je už len jediný spôsob, ako dieťa upúta váš záujem, a to rôznymi konfliktami a problémovým správaním.
Deti potrebujú hranice a jasné limity. Dieťa, ktoré ustavične vyžaduje pozornosť, možno len nemá nastavené žiadne hranice a pravidlá.
Využívajte tri prejavy pozornosti. Medzi tri základné prejavy pozornosti podľa Kima Oatesa, autora knihy Dvadsať rád rodičom, patria dotyk, očný kontakt a signál v prvej osobe. Toto sú signály, ktorými dávate dieťaťu najavo okrem svojho postoja aj to, ako sa cítite. Napríklad, pozriete sa na dieťa, dáte mu ruku na plece a poviete: „ Priala by som si, aby si toto nerobil, nepáči sa mi to. Som veľmi smutná, keď robíš takéto veci.“ Signály v prvej osobe majú najsilnejší účinok, keď ho skombinujete s očný kontaktom a jemným dotykom. Dajú sa využiť na posilňovanie slušného správania, ale i obmedzovanie nevhodných prejavov.
Čo ak je dieťa neposlušné?
Niektoré deti si dokážu vychutnávať pozornosť rodičov práve v situácii, keď sa im nechce obliecť. Prestaňte si dieťa všímať a prosiť ho. Ak máte odísť na detské ihrisko o desať minút a vaše dieťa sa nechce obliecť, zavrite dvere a sadnite si do auta bez neho. Budete vidieť, ako rýchlo pribehne oblečené za vami.
Niekedy sa súrodenci pohádajú pre vážne dôvody, ale niekedy len potrebujú prilákať pozornosť rodičov. Čím viac tieto konflikty budete riešiť, tým viac sa budú opakovať. Nesnažte sa za každú cenu vyriešiť každý problém, ktorý je medzi súrodencami. Takto by ste im venovali zvýšenú pozornosť a oni by v hádkach naďalej pokračovali.
Deti vo všeobecnosti nie sú zlé, iba neposlušné či hyperaktívne, a práve vtedy si vyžadujú viac pozornosti od rodičov, učiteľov, resp. blízkeho okolia.
Dobrý deň, chcela by som sa poradiť ohľadom výchovu 9 ročného syna. Všetko začalo nástupom do škôlky, kde ako štvorročný nastúpil do kolektívu, ktorý bol už "zohratý". Spolužiaci tvorili partiu. Môj syn, aby ku nim zapadol, tak upútaval na seba pozornosť. Väčšinou nie pekným správaním, ale podpichovaním. A to hlavne slovným, rád robí naschvály. Doma sme mu vždy venovali pozornosť takú, ako aj jeho sestre. Do nástupu do škôlky sa takto nesprával. A toto pokračuje aj naďalej. To isté bolo a je aj v škole, aj v hokejovom tíme. Provokuje, podrypuje. Stále chce byť stredobodom pozornosti a pravdepodobne si myslí, že takto ju získa. Keď ho niekto poprosí, aby niečo nerobil - urobí to naschvál. Mám pocit, že deti od neho bočia, a preto to robí, aby si ho všimli. Neubližuje fyzicky, ale skôr psychicky. Pani učiteľka povedala, že slovne provokuje a takto si pýta bitku od detí. Na druhej strane je veľmi šikovný a inteligentný chlapček. Veľmi ho ľúbim, ale keď niekam ideme, tak aj ja som v strese. Bojím sa, čo zase bude vyvádzať.
Mgr. Miroslav Zahumenský radí:
Byť stredobodom pozornosti býva pre tých, čo ten pocit majú radi, úžasné. U detí to tak býva často, u niektorých menej, u iných viac. Ako píšete, nemusí to vôbec súvisieť s tým, či je dieťa zanedbávané a rodičia majú iné priority a záujmy alebo ťažkú sociálnu situáciu. Takto ťažko určiť, či sú boľačky a trápenia vašej dcéry vymyslené, alebo ich ozaj prežíva. Sú typy detí, ktoré by sa dali nazvať úzkostnejšie, a keď sa cítia neisto, mávajú zo strachu bolesti a fyzická blízkosť či starostlivosť ich vie ochrániť pred úzkosťou, ktorá ich zvnútra ohrozuje. Nevedia to však pomenovať. Iste, je tu aj možnosť, že ide o typ dieťaťa, ktoré len potrebuje získať pozornosť a naučilo sa takýto mechanizmus. Potom máte pred sebou veľa práce na tom, čo všetko je na vašej dcére obdivuhodné a čo všetko by mohlo byť. A postupne to začať v nej rozvíjať, aby nemusela používať iba ten jeden základný mechanizmus, ktorý poznáme všetci, keď sme v defenzíve a je ľahšie byť obeťou. Jednoducho jej pomôcť byť príťažlivou nielen vtedy, keď je ubolená a chorá. Inou cestou by bolo ukradnúť jej tento mechanizmus a občas ju pootravovať podobným spôsobom. Treba to však zahrať trpezlivo a dôkladne, nielen sarkasticky, aby cítila tú jednostrannosť a otravnú naliehavosť. Treba si uvedomiť, že nejde o žiadnu patológiu.
tags: #dieta #stredobod #pozornosti