ADHD a ADD: Ako rozpoznať a podporiť dieťa s poruchou pozornosti

Čo je ADHD a ADD?

Aj vy máte doma školáka s nevyrovnanými výkonmi v školskej práci? Zdá sa vám, že občas akoby „vypol“? Učiteľka ho označila za zasneného, keďže sa ľahko nechá rozptýliť vonkajšími podnetmi? Pozornosť je to, kde bude treba hľadať príčinu jeho problémov. Literatúra rozlišuje dva typy porúch v tejto súvislosti. ADD ako poruchu pozornosti a ADHD ako poruchu pozornosti s hyperaktivitou.

Žiaci s ADHD majú problémy so sústredením, s impulzivitou a sú hyperaktívni. V porovnaní s nimi, a niekedy aj v porovnaní s klasickými žiakmi, sa žiaci s ADD javia ako pomalí, dokonca niekedy sú až výrazne pomalí, ich práca si vyžaduje niekoľkokrát dlhší čas. Nie je prítomná hyperaktivita, ale sú u nich problémy s pozornosťou, sústredením a impulzivitou. Väčšinou ale nevyrušujú, nijako na seba nepútajú pozornosť, ticho sedia. Pre žiaka je ADD závažný problém, pretože zhoršuje jeho prospech a zvyčajne je to aj príčina nízkeho sebavedomia. Žiak s ADD sa môže niekomu javiť ako lajdák alebo leňoch.

ADHD je neurovývinová porucha a jej stanovenie je v rukách lekára. Väčšinou je to kombinácia viacerých vyššie spomínaných symptómov. ADHD rozhodne nemá ročné dieťa, ktoré veľa behá pretože, pre ne je to prirodzené. ADHD tiež nemá dvojročné dieťa, ktoré často odbieha od činností, pretože ešte nemá schopnosť sa tak dlho sústrediť. Myslíme na to, že pozornosť sa vekom zlepšuje, rovnako tak schopnosť obsedieť pri nejakej činnosti.

ADHD v slovenčine poznáme ako poruchu hyperaktivity a deficitu pozornosti (ADHD je skratka Attention Deficit and Hyperactivity Disorder). Väčšina rodičov prvýkrát počuje tento názov v školských rokoch svojho dieťaťa. Rodičia aj pedagógovia často používajú názov ADHD, ako označenie problémového dieťaťa bez preskúmania pravého dôvodu problémov. ADHD je len jeden z mnohých dôvodov, ktoré spôsobujú neobvyklé správanie dieťaťa. No napriek tomu dostane veľa detí túto nálepku nesprávne. Medicína dnes ADHD definuje ako vrodenú malformáciu centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Možno sa príznaky nikdy neobjavia, alebo sa prejavia neskôr, niekedy v dospelosti. Na pozadí tohto javu stojí faktor prostredia. Napr. keď matka fajčí počas tehotenstva alebo konzumuje alkohol, lieky, drogy. Môžeme spomenúť aj pôrod, ťažký či predčasný - pri oboch stúpa riziko poruchy zásobenia krvou a kyslíkom nervového systému. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, napríklad potravinová alergia, alebo infekčné choroby (zápal stredného ucha), či nesprávne fungovanie imunitného systému. Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80 %. Existuje aj vzťah medzi inými psychickými chorobami rodičov a prejavmi ADHD u dieťaťa.

Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia.

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD,ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov.

Ako rodič by ste si v prvom rade mali uvedomiť jednu vec: ADD a ADHD nie sú dôsledkami nesprávnej výchovy! Ide o narušenie, ktoré môže mať biologickú príčinu. Nesprávne vedenie pri liečbe alebo neliečenie môže mať v ďalšom živote dieťaťa vážne následky. A pritom, niekedy stačí tak málo: vedieť, v ktorých smeroch podporovať dieťa.

Ako rozpoznať dieťa s poruchou pozornosti?

Ak sa u dieťaťa vyskytujú viaceré z vymenovaných prejavov, je potrebné začať s diagnostikou a stanovením komplexného programu. Všetky príznaky sa nemusia objavovať v rovnakej intenzite. Každé dieťa je jedinečná osobnosť, ktorá sa od ostatných odlišuje rôznou kombináciou prejavov správania, záujmov, vlôh či zručností.

Dieťa s ADD/ ADHD sa môže prejavovať nasledovne:

• Je nepokojné, večne „v akcii“,
• Robí neprimeraný hluk,
• Dožaduje sa ihneď splnenia svojich požiadaviek,
• Hneď sa cíti dotknuté, reaguje drzo,
• Má záchvaty hnevu a nepredvídaného správania,
• Je nadmerne citlivé voči kritike,
• Prejavuje roztržitosť,
• Vo dne spí,
• Je náladové, hašterivé,
• Veľmi túži po pozornosti rodiča, učiteľa,
• V kolektíve detí je odmietané,
• Ľahko sa dá druhým zviesť,
• Nemá zmysel pre poctivú hru,
• Nedarí sa mu dokončiť začatú činnosť,
• Neuznáva svoju chybu, zvaľuje ju na druhého,
• Zle vychádza s ostatnými deťmi,
• Nespolupracuje so spolužiakmi,
• Má problémy v učení.

Nevšíma si detaily, stráca veci, zabúda na úlohy, ktoré má splniť. Nevie si zorganizovať činnosti, má problém s dokončením aktivít. Nesústredí sa na zadávané inštrukcie a nevie, čo má robiť. Pôsobí, že nepočúva, keď na neho rozprávame. Nevydrží dlho pri jednej činnosti, je ľahko vyrušiteľné vonkajšími vplyvmi. Sa vrtí v stoličke, hojdá nohami, nevie kľudne sedieť. Neobsedí pri činnostiach, ktoré si vyžadujú byť v kľude. Behá aj tam, kde to nie je vhodné. Veľmi veľa a rýchlo rozpráva, je neustále v pohybe. Neuvedomuje si nebezpečenstvo. Skáče do reči, rieši úlohy bez premyslenia. Má problém počkať, kým príde na rad. Vykrikuje odpovede.

Prvá veľká z变v živote dieťaťa je deň, keď prekročí dvere materskej školy. Vtedy sa stretne s mnohými novými výzvami. Dieťa napríklad počas čítania rozprávky nevie zostať pokojné, rozpráva, neudrží pozornosť. Dieťa s ADHD väčšinou zle znáša poobedňajší oddych, nevydrží zostať v posteli. Ťažkosti s prispôsobovaním môžu vo veľkej miere zhoršiť správanie. Deti s ADHD často nie sú schopné hrať sa so svojimi rovesníkmi, často sa k nim stavajú agresívne, môže sa stať, že im ubližujú a fyzicky ich napádajú.

ADHD je vo väčšine prípadov diagnostikované až v školskom veku. Každodenná príprava a učenie si žiadajú veľa času a energie. Zatiaľ nerozpoznané a neliečené dieťa s ADHD nie je schopné sedieť 45 minút na vyučovacej hodine potichu vo svojej lavici na jednom mieste. Výkladom učiteľov a učivu nevenuje pozornosť, väčšinou sa hrá so svojimi vecami, rozpráva a vyrušuje spolužiakov.

Niekedy zostáva ADHD skryté až do obdobia puberty. V tomto období vyplávajú na povrch hlavné znaky hyperaktivity, ako negatívne sebahodnotenie, labilita, úzkostlivé správanie kvôli požiadavkám naň kladených, deviantné správanie, užívanie alkoholu a drog. Viacerí považujú ADHD za typickú detskú poruchu, no vyskytuje sa aj u dospelých. Pre ADHD v dospelom veku je typické, že znaky hyperaktivity sa zmierňujú, ale poruchy pozornosti naďalej pretrvávajú, ba časom môžu ukázať aj na ťažší stav. Zábudlivosť je taktiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami.

Rozpoznanie príznakov ADHD často nie je jednoduché. Stanovenie diagnózy ADHD je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou. Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní. Najdôležitejšie informácie vedia poskytnúť rodičia alebo pedagógovia. Tí môžu počas svojej práce pozorovať detské správanie v určitých situáciách a zbadať vážne odchýlky.

Ako sa učiť s deťmi s poruchou pozornosti a hyperaktivitou?

Osvojte si metódu „med a bič“. Čo to znamená? Dieťa potrebuje mať istotu, že ho dospelý chápe a má ho rád. No zároveň je dôležité postaviť dieťaťu pevné hranice a jednoznačne mu dať najavo, čo si môže dovoliť a čo musí spraviť. Pri nesplnení úloh musí vedieť, že bude znášať následky. Buďme dôslední pri zadávaní úloh aj pri kontrole.

Napríklad pri písaní prác a úprave zošita jasne stanovte, čo požadujete - okraje v zošite, písanie nadpisu, označenie cvičenia, písanie dátumu a pod. Dôsledne dbajte na držanie tela pri písaní, na držanie pera, sklon zošita.

Čo je ešte potrebné pri vytváraní organizačných a študijných zručností detí?

• Usporiadať si svoje pomôcky.
• Usporiadať svoj pracovný priestor - hovorí sa, kto má poriadok na stole, má poriadok aj v hlave.
• Zaznamenávať si úlohy.
• Sledovať vyučovacie hodiny a vedieť sa na ne pripraviť.

Aké návyky by mal získať žiak s ADHD/ADD?

1. Musí vedieť, čo odniesť domov a čo nechať v škole.
2. Musí vedieť, kde a kedy odovzdať vypracovanú úlohu.
3. Musí vedieť, čo presne má robiť pri samostatnej práci.
4. Musí vedieť, čo presne má robiť po ukončení práce.
5. Musí vedieť, kedy môže hovoriť.

TIP: Všetky tieto návyky by malo dieťa získať v čo najkratšom čase - zo začiatku školského roka pomocou poznámkového bloku, ktorý by mal byť úplne iný ako klasický zošit.

Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí.

Pri učení si vytvorte zoznam aktivít. Dieťa si tak môže odškrtávať zo zoznamu, čo už splnilo. Učte dieťa postupovať, krok za krokom, a vyhnúť sa zbytočnému chaosu a nestíhaniu.

Pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva (napr. dotknite sa ramena).

Pri hodnotení správania dieťaťa nezabúdajme oceňovať dobré správanie. Aj maličkosti. Každý deň si nájdite niečo, za čo môžete dieťa pochváliť.

Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu. Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.

Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné.

Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie.

V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa.

Je potrebné, aby ste sa pripravili na situáciu, že deti s ADHD majú v škôlke mierny problém so začlenením sa do kolektívu. No aj napriek jeho existencii by ste sa mali snažiť o zaradenie dieťaťa do kolektívu.

Veľa detí s ADHD,ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti.

Hry na podporu pozornosti

Hra je najmenej násilná forma výchovy. Pre deti s ADHD je vhodné organizovať hry v prírode, kde majú čo najväčšie možnosti pohybu. Každá hra má mať aj výchovný cieľ. Ešte pred jej realizáciou si premyslite, ako dlho chcete, aby sa deti hrali, a kto bude mať aké roly. Pri hre veľmi dbáme aj na slušný spôsob komunikácie medzi hráčmi.

Ako pri využití hier postupovať?

1. Hru, ktorú chceme cielene využiť, musíme mať dobre premyslenú a organizačne pripravenú. Hyperaktívne deti musia mať vo všetkom vopred jasno, musia vedieť postup a pravidlá.
2. Dieťaťu s poruchou pozornosti pravidlá hry vopred vysvetlíme, najlepšie je, ak si ju môže párkrát precvičiť.
3. Pravidlá v žiadnom prípade nemeníme počas hry.
4. Ak sa hrá viac detí, upozorníme ich na dôležitosť spolupráce.
5. Hru spočiatku koordinuje dospelý. Jeho rola nie je vodcovská, ale poradenská.
6. Niekedy je vhodné, aby sa do hry zapojil aj učiteľ/rodič. Hlavne vtedy, ak cíti, že deti by sa bez jeho zapojenia dostali do problémových situácií. Ako účastník hry môže lepšie ovplyvňovať jej priebeh.
7. V každej hre je dôležitá motivácia.

Každú hru po jej skončení zhodnotíme. Niekedy stačí slovne, ale dá sa aj odmeniť najlepšieho, najaktívnejšieho, najdisciplinovanejšieho…

Nasledujúcimi hrami môžete precvičovať pozornosť a sústredenie detí:

• Spájanie čísel
  Na papier napíšte ľubovoľne porozhadzované čísla (napr. 1 - 60). Úlohou žiaka je pospájať ich v číselnom rade bez toho, aby sa spojovacie čiary preťali alebo dotkli. Nájdené číslo zafarbí a cez tento tmavý bod môže prechádzať. Čísla môžu spájať jeden alebo dvaja žiaci na striedačku, ak vedia spolupracovať. Vo dvojici sa dá hra využiť v školskom klube alebo doma.
• Indické preteky
  Indické ženy nosia džbány na hlave. Vyskúšajte si obmenu - nosiť knihu na hlave. Spolu s dieťaťom si dajte knihu na hlavu a prejdite krížom cez miestnosť, potom si sadnite, postavte sa, prejdite cez nejakú prekážku. Vyhráva ten, komu dlhšie vydrží položená na hlave a nedotkne sa jej rukou.
• Sluchové hádanky
  Dieťa sa otočí chrbtom a postupne zvoníme, klopkáme a pod. predmetmi, ktoré vydávajú nejaké zvuky (napr. kľúče, noviny, sklenený predmet). Po každom zvuku dieťa háda, k čomu zvuk prináleží. Po zhodnotení hry sa môžete porozprávať o tom, ako zvuky vznikajú, ktoré sú nám príjemné a ktoré vôbec nemáme radi.
• Čo vidím, to si pamätám
  Na stôl rozložíme veci. Dieťa si ich prezrie, odíde za dvere alebo sa otočí. Následne predmety buď premiestnime alebo vymeníme za iné. Úlohou dieťaťa je rozpoznať a povedať rozdiely.
• Hľadanie písmen
  V novinách alebo v časopise dieťa preškrtáva vopred zadané písmeno. Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen. Ťažšie je sústrediť sa naraz na dve alebo viac písmen. Takéto úlohy dávame vtedy, ak má dieťa zvládnuté hľadanie jedného písmena.
• Čo ohmatám, to si pamätám
  Na stôl rozložíme rôzne predmety a zakryjeme ich šatkou/látkou. Úlohou je vložiť pod šatku len ruky a pomocou hmatu identifikovať a zapamätať si čo najviac predmetov. Na „ohmatávanie“ vecí má dieťa stanovený časový limit. Po uplynutí času sa dieťa vráti na svoje miesto a snaží sa zapísať (ak je mladšie tak nakresliť) všetky predmety, ktoré si zapamätalo. Táto hra sa dá využiť aj pri precvičovaní slovíčok na vyučovaní cudzieho jazyka, ak pod šatku ukryjete také veci, ktorých názvy sa dieťa práve učí alebo si ich potrebuje upevniť.

Aktivity na rozvíjanie pozornosti u detí s poruchami učenia a pozornosti nájdete aj v pracovných zošitoch KULIFERDO.

Výchova dieťaťa s ADHD si vyžaduje trpezlivosť a porozumenie, ale s vhodnými prístupmi a stratégiami je možné zabezpečiť, aby sa dieťa cítilo bezpečne a podporovane. Naučíte sa, ako efektívne komunikovať, ako organizovať každodenné činnosti a ako povzbudzovať pozitívne správanie, čo vám pomôže v každodenných situáciách. Tieto rady prispejú k lepšiemu porozumeniu a spokojnejšiemu rodinnému životu.

tags: #dieta #s #adhd #odporucania