Predškolský vek trvá od 3 do 6 rokov. Horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy. Vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy - dosahuje školskú zrelosť.
Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi. Morálny vývin dieťaťa - dieťa si postupne uvedomuje a osvojuje určité normy a pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Dieťa trávi svoj čas buď v materskej škole a doma, alebo len doma. Do výchovy môžu zasahovať starí rodičia a iní dospelí.
Telesný a pohybový vývin
Dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg a do výšky narastie 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky. Výrazne sa zlepšuje činnosť centrálnej nervovej sústavy a vnútorných telesných orgánov, čím sa zlepšuje pohyblivosť. Pohyby sú dokonalejšie, koordinovanejšie, dieťa má väčšiu silu. Pre pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvar (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia.
Rozvíja sa jemná motorika: 4-ročné dieťa si vie zapnúť gombík, 5-ročné vie zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť, poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej ruky. Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy. Vedia sa voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy, preliezky. Dieťa sa zdokonaľuje i v kreslení - vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.
Hrubá motorika: 3-ročné dieťa ešte nemá celkom koordinovanú chôdzu, našľapuje na celú nohu, nie najprv na pätu a potom na prsty, trup pri chôdzi nie je celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je chôdza elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. 6-ročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa, menia smer, vybočujú - ide ale o prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roku života.
Vývin poznávacích procesov
Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie.
Vnímanie
Zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania je synkretizmus - globálnosť, nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu.
Vnímanie času predškoláka je nedokonalé, dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo, vpravo.
Pozornosť
Pozornosť je nestála, ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. V 3-4 rokoch je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou. V 5. roku sa dieťa začína sústrediť a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy.
Pamäť
Na začiatku obdobia je pamäť tiež neúmyselná, dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si želá, to, kto mu urobil dobre, ale pamätá si i to, z čoho má strach a čo nechce.
Fantázia
Fantázia je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia - nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou, udalosťami zo života. Personifikácia - oživenie predmetov, pripisovanie k veciam, zvieratám a predmetom ľudskej vlastnosti.
Dieťa predškolského veku charakterizuje doslova bujná predstavivosť a fantázia. Dokáže vymýšľať a rozprávať udalosti, ktoré sa nikdy nestali, fantáziou modifikuje realitu, samé verí, že to, čo rozpráva, sa skutočne stalo. Dieťa fantáziou realitu skresľuje, čo robí poznávanie dieťaťa ešte menej objektívnym a presným. Dieťa si proste pletie reálne spomienky s fantazijnými predstavami. Pre neho ale predstavujú skutočnosť, je o ich pravdivosti presvedčené a bude si ich tvrdošíjne obhajovať. Tento jav nazývame pseudologia fantastica. Fantáziou si dieťa pomáha pri vysvetľovaní mnohých javov, ktorým nerozumie. Fantázia má harmonizujúci význam, je nevyhnutná pre citovú a rozumovú rovnováhu dieťaťa, má pozitívny relaxačný účinok. Detská fantázia sa prejavuje i v animizme (antropomorfizme), teda v poľudšťovaní neživých predmetov, prírody. Dieťa oživuje bábiky, autíčka, stromy, slnko a pripisuje im ľudské vlastnosti. Vykladá svet podľa skúseností zo svojej vlastnej činnosti: slnko ide po oblohe, rieka skáče cez kamene, kopec vyrástol z kameňa, ktorý tam nasadil a pod. Úlohou rozprávky u detí v predškolskom veku je byť školou fantázie. Pomocou rozprávok sa rozvíja aj reč a intelektuálne schopnosti dieťaťa.
Myslenie
Myslenie je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva, čo vníma. Typické znaky myslenia sú:
- Fenomenizmus - dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preňho taký, ako sa javí (veľryba nie je ryba).
- Prezentizmus - ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu (mamuty, tatuty).
- Egocentrizmus - myslenie je zamerané na seba (dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli).
- Absolutizmus - myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie okuliare).
- Magickosť - dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou.
V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme 2 obdobia:
- Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
- Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“
Pre toto obdobie je charakteristická otázka PREČO? a AKO?, ktoré obsahujú embryonálny stav pátrania po príčine a po metóde zhotovovania vecí. Zvlášť päťročné dieťa je plné takýchto otázok. Štvorročné dieťa sa pýta, kto pripraví husi zobák, jazýček a kto prilepí husi pery. Na konci štvrtého roku života sa dieťa pýta, či je ťažké urobiť kľúč, knihu a tiež rakvu. V 4.-5. roku: „Prečo sú tieto jahody červené a tie čierne?“ Myslenie dieťaťa je naozaj zvláštne. Dieťa už pozná akosi svoje vonkajšie prostredie ako jednotlivosti a tiež ich začína triediť, ale nerozumie ešte vzťahom medzi javmi a osobami. Preto je celý fyzický a sociálny okolitý svet plný medzier, dieťa si ho oživuje, dopĺňa, dáva do súvislostí subjektívne, egocentricky až fantasticky.
Deti na začiatku predškolského veku nie sú schopné uvedomiť si prácu dvoch vecí naraz. Dokážu izolovať iba praktický výsledok činnosti. Iba samostatný rozbor činností dá dieťaťu akú-takú predstavu, čo ktorý nástroj robí.
Piagetova teória kognitívneho vývoja
Švajčiarsky psychológ Jean Piaget (1896-1980) radikálne zmenil pohľad na to, ako deti spoznávajú a chápu svet. Piaget nepovažoval deti za pasívnych prijímateľov informácií, ale za aktívnych konštruktérov vlastného poznania - akýchsi „malých vedcov“, ktorí experimentujú a učia sa zo svojich skúseností. Podľa Piageta si deti vytvárajú mentálne štruktúry nazývané schémy, ktoré im pomáhajú organizovať a interpretovať informácie z okolitého sveta. Schéma je základná jednotka poznania, akýsi mentálny vzorec alebo plán pre určité správanie alebo myšlienkový proces. Napríklad novorodenec má vrodenú schému sania, ktorá mu umožňuje prijímať potravu.
Dva kľúčové procesy, ktorými si deti osvojujú nové poznatky, sú asimilácia a akomodácia:
- Asimilácia: Tento proces nastáva, keď dieťa začleňuje nové informácie alebo skúsenosti do už existujúcich schém.
- Akomodácia: Ak nová informácia nezapadá do existujúcej schémy, dieťa musí túto schému upraviť alebo vytvoriť novú.
Cieľom týchto procesov je dosiahnuť stav ekvilibrácie - rovnováhy medzi tým, čo dieťa pozná, a novými informáciami. Piaget navrhol, že kognitívny vývoj prebieha v štyroch hlavných, kvalitatívne odlišných štádiách:
1. Senzomotorické štádium (od narodenia do cca 2 rokov)
V tomto prvom štádiu dieťa spoznáva svet predovšetkým prostredníctvom svojich zmyslov (senzo-) a pohybových aktivít (-motorické). Významný míľnik: Vyvinutie permanencie objektu - pochopenie, že predmety a osoby existujú aj vtedy, keď ich dieťa práve nevidí, nepočuje alebo sa ich nedotýka. Rastie prostredníctvom toho, čo vidí, počuje, drží, vonia a chutná. Zmyslové vnímanie prebieha v kombinácii s pohybom, ktorým sa rozhodne preskúmať zážitky. Typický je u dojčaťa rozvoj zmyslového vnímania a motoriky. Oboje spolu úzko súvisia, hovoríme o vizuálno-motorickej koordinácii. Stálosť objektu: Ak dieťa aktuálne zmyslovo nevníma niekoho, kto je v jeho živote stabilný (mamu, tatíka, súrodenca), ostane pokojné. Vie, že jeho milovaná osoba len išla za dvere a neprestala existovať. Dovtedy platí: zíde z očí, zíde z mysle. Klieštikový úchop: Ak dojča vezme medzi palček a ukazovák drobnú vec, použilo tzv. klieštikový úchop. Výskumy ukazujú, že existuje vysoká korelácia k jemnej motorike a úspešnej školskej adaptácii. Raz si dojča bude vedieť nechtíky ostrihať aj samo.
2. Predoperačné štádium (cca 2 až 7 rokov)
Deti v tomto štádiu začínajú používať symboly (slová, gestá, obrazy) na reprezentáciu predmetov a udalostí. Kľúčové charakteristiky: Rozvoj reči a symbolickej hry (napr. predstieranie). Egocentrizmus: Neschopnosť vidieť svet z perspektívy inej osoby. Nepochopenie princípu konzervácie (zachovania): Deti v tomto štádiu nechápu, že množstvo látky (napr. vody, plastelíny) zostáva rovnaké aj pri zmene jej tvaru. V tomto období sa myslenie detí stáva logickejším a organizovanejším, ale stále je silne viazané na konkrétne, reálne objekty a situácie. Kľúčové charakteristiky: Pochopenie princípu konzervácie (množstva, hmotnosti, objemu), schopnosť klasifikovať a triediť objekty (napr. podľa farby, tvaru, veľkosti), pochopenie reverzibility (napr. vratnosť dejov). Obmedzenia: Deti majú stále ťažkosti s abstraktným a hypotetickým myslením.
Deti v tomto veku sa nachádzajú v predoperačnej fáze predškoláka. Magickosť: Škôlkari dopĺňajú realitu fantáziou. Je možné, že váš predškolák bol s rodičmi na výlete v zoo. Keď o tom rozpráva starým rodičom, povie, že jazdil na slonovi. Avšak on tomu vážne môže veriť! Niekedy sú to doslova uletené predstavy, že slonove veľké uši sa premenili na krídla a že na ňom lietal! Ide o nepravé lži, tzv. konfabulácie. Dieťa do šiestich rokov nehrešíme, že klame! Magickosť odráža skúsenosti a túžby. Možno bol malý pilot na leteckom dni a fascinovalo ho lietanie. V období mladší školák (6-12r.) vyčleňuje Piaget fázu konkrétnych logických operácií. Školák už v experimente s prelievaním vody odpovie, že vody je rovnako. Vie, že aj keď sa voda preleje z nízkeho širokého pohára do úzkej vysokej nádoby, objem zostáva. Decentrácia: Ide o schopnosť prekonať viazanosť na jeden aspekt reality. Napr. schopnosť decentrovať sa od tej našej hladiny vody v nádobe. Mladší školák berie do úvahy viac aspektov a nezameriava sa len na výšku hladiny vody. Konzervácia: Znamená pochopenie trvalosti podstaty vecí. Tj. mladší školák pochopí, že voda nezmení preliatím svoj objem. Vlastnosť jej množstva je konzervovaná, teda zachovaná. Reverzibilita: Ide o vratnosť dejov naspäť v opačnom slede, ako vznikli. Samozrejme, prváčik v škole, ktorý má toho aj tak dosť s adaptovaním sa na školský systém, môže ešte odpovedať nesprávne. Ak by však dieťa od sedem rokov nevyriešilo experiment s prelievaním vody správne, môže to byť znak nespolupráce alebo mentálnej retardácie.
Piagetove štádiá kognitívneho vývoja | Spracovanie prostredia | MCAT | Khan Academy
3. Štádium konkrétnych operácií (cca 7 až 11 rokov)
V tomto období sa myslenie detí stáva logickejším a organizovanejším, ale stále je silne viazané na konkrétne, reálne objekty a situácie. Deti v tomto štádiu už chápu princíp konzervácie, dokážu klasifikovať a triediť objekty a rozumejú konceptu reverzibility. Majú však stále ťažkosti s abstraktným a hypotetickým myslením.
4. Štádium formálnych operácií (cca od 11 rokov vyššie)
Toto je najvyššie štádium kognitívneho vývinu podľa Piageta. Dospievajúci a dospelí sú schopní myslieť abstraktne, hypoteticky a systematicky. V tomto období dochádza k zásadnej zmene - z dieťaťa je teraz dospievajúci, ktorý je schopný uvažovať hypoteticky a abstraktne. Jeho myslenie je hypoteticko-deduktívne a dokáže pracovať s ďaleko väčším množstvom informácií. Starší školák postúpil na fázu abstraktných logických operácií. Dokáže rozmýšľať nielen o tom, čo je, ale aj o tom, čo bude, malo by byť a mohlo by byť. Vie hypoteticky uvažovať o alternatívach a systematicky ich vyhodnocovať. Variabilne ich posudzuje z viacerých hľadísk. Hypotetickosť: Je to premýšľanie o rôznych možnostiach, ktoré by sa mohli stať. Systematickosť: Ide o overovanie vlastných hypotéz v realite.
Podľa Piageta vytváranie znalostí a inteligencie je aktívny proces - deti nie sú pasívne kópie reality.
Slovná zásoba a reč
V 3. roku má dieťa približne 300 slov, na konci 6. roka až 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.
Citový vývin
Citový život je veľmi bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city. Závisí to od výchovy, napr. pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané), opakom sú stenické city, podporujú sebavedomie, vyvolávajú dobrú náladu.
Citová výchova zahŕňa:
- Dávať dieťaťu veľa podnetov na rozvoj citov.
- Urobiť si čas na uspokojenie citových potrieb dieťaťa.
- Poskytnúť mu citovú istotu.
- Viesť deti k ovládaniu svojich negatívnych citov.
- Deti pozitívne oceňovať a hodnotiť.
Sociálny vývin
Je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole. Závisí od procesov sociálneho učenia - dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu. Vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív - materskú školu. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy.
V sociálnom vývine je kľúčové, aby dieťa navštevovalo kolektív. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy.
Činnosti a výchova dieťaťa v rodine
Najviac času zaberá hra: dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami, kamarátmi. 3-ročné dieťa začína hru plánovať, je viac samostatné. V materskej škole má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim.
Základné zásady výchovy detí v rodine:
- Mať deti rád.
- Veľa hovoriť s deťmi.
- Uskutočňovať jednotnú výchovu.
- Štýl výchovy má byť demokratický.
- Viac dieťa odmeňovať ako trestať.
Hlavné formy aktivity detí
Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami, robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti, nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v materskej škole - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústrediť pozornosť, rozvíjať fantáziu.
Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:
- Myslenia.
- Disciplíny, sebaovládania.
- Manuálnych zručností.
- Tvorivosti.
Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. 3.-4. ročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činností. V 5.-6. roku je potrebných viac takýchto hier.
Typy hier:
- Samotárska hra (od 2 rokov): dieťa sa hrá samo, s hračkami, alebo predmetmi, bokom od všetkého diania.
- Súbežná hra (od 3 rokov): dieťa sa síce hrá samo, ale zároveň sa teší, keď sú nablízku aj iné deti.
- Asociatívna hra (od 4 rokov): dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
- Kooperatívna hra (od 6.-7. rokov): deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.
Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v rodine a v materskej škole
Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:
- Telesné zdravie - týka sa organizmu, normálnej činnosti telesných orgánov.
- Duševné zdravie - predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.
Starostlivosť rodičov má zahŕňať:
- Starostlivosť o telesné zdravie - zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií.
- Starostlivosť o kognitívny rozvoj - myslenia, slovnej zásoby, zručností.
- Starostlivosť o citový vývin - dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy.
- Starostlivosť o zdravý sociálny vývin - naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi.
- Starostlivosť o autoreguláciu - pestovať vzťah k hodnotám, normám, pravidlám.
Problémy správania detí
Vysvetľujú sa:
- Pudová teória - hovorí o tom, že v každom veku je pud deštrukcie, agresie a zla, ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní.
- Teória sociálneho učenia - hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa, potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takého správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.
Najčastejšie poruchy správania u detí:
- Hyperaktivita.
- Nepozornosť.
- Impulzívnosť.
- Uzavretosť.
- Používanie vulgárnych výrazov.
Diskrétnosť vs. Porozumenie princípom vývinovej psychológie dieťaťa a špecificky Piagetovým teóriám môže byť pre rodičov a vychovávateľov nesmierne užitočné. Je dôležité pamätať, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím vlastným tempom. Hoci je dôležité rešpektovať individuálne tempo vývoja každého dieťaťa, existujú situácie, kedy môžu mať rodičia alebo opatrovatelia obavy o vývoj dieťaťa. Ak spozorujete výrazné alebo pretrvávajúce odchýlky od typických vývinových míľnikov, alebo ak máte akékoľvek pochybnosti o zdravom vývoji vášho dieťaťa, je vždy namieste konzultovať tieto obavy s detským lekárom (pediatrom) alebo priamo s detským psychológom či iným odborníkom na vývin detí.
tags: #dieta #predskolskeho #veku #podla #piageta