Vplyv sledovania televízie na vývoj detí a odporúčania pre rodičov

Obrazovky sú v súčasnosti všadeprítomné a stali sa neodmysliteľnou súčasťou našich životov, pričom deti prichádzajú do kontaktu s televízormi, tabletmi a mobilnými telefónmi už od útleho veku. Používanie moderných technológií sa stalo bežnou súčasťou detstva, no otázkou zostáva, koľko času by malo dieťa stráviť pred obrazovkou a aký vplyv to má na jeho vývoj.

Sledovanie televízie môže mať na deti pozitívny aj negatívny vplyv. Na jednej strane môže byť zdrojom zábavy, vzdelávania a nových informácií. Na druhej strane, nadmerné sledovanie televízie môže viesť k rôznym problémom, ako sú obezita, problémy so spánkom, poruchy pozornosti a oneskorený vývoj reči.

Negatívne dopady nadmerného sledovania televízie

Nadmerné sledovanie televízie môže mať vážne dôsledky na rôzne aspekty vývoja dieťaťa:

• Oneskorený vývoj reči: Štúdie ukazujú, že deti, ktoré trávia pred obrazovkou hodinu a viac denne, majú až o 49% vyššie riziko oneskoreného nástupu reči.
• Zlé výsledky v škole: Nadmerné sledovanie televízie ide ruka v ruke so zlými výsledkami v škole, poruchami koncentrácie a zanedbávaním domácich úloh.
• Problémy so spánkom: Výrazné svetlo sálajúce z obrazoviek dáva mozgu pokyn, že ešte stále je deň, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu spánku.
• Emocionálny a sociálny vývin: Prílišné vysedávanie pred obrazovkou sa môže prejaviť na emocionálnom a sociálnom vývoji dieťaťa. Malé deti ešte nedozreli na to, aby boli schopné správne pochopiť a spracovať emočný nápor z televízie.
• Znížené kognitívne schopnosti: Sledovanie televízie môže spomaliť vývoj poznávacích schopností. Rozvoj myslenia je dôležitým míľnikom v sociálnom a poznávacom vývoji dieťaťa.
• Detská obezita: Stále sa zvyšujúce percento detí trpiacich obezitou je spojené s vysedávaním pred televíziou.
• Psychické problémy: Deti, ktoré strávia viac ako dve hodiny denne sledovaním televízie alebo používaním počítača, majú až o 60% vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich v budúcnosti objavia psychické problémy.
• Atypické zmyslové správanie: Bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Hovoríme napr. o ľahostajnosti či nezáujme o aktivity, teda vyhýbaniu sa vzruchom, alebo naopak vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie/vzruchov vo svojom prostredí, alebo zahltenie vnemami ako hlasné zvuky, jasné svetlá.

Štúdia publikovaná v magazíne JAMA Pediatrics ukázala, že malé deti trávia pred obrazovkami oveľa viac času, ako je vhodné. Dvojročné deti presedia pred tabletom, televíziou či mobilom približne 2,4 hodiny denne, trojročné deti až 3,6 hodiny a päťročné „iba“ 1,6 hodiny. Podľa amerických pediatrov by rodičia mali tento čas znížiť na maximálne jednu hodinu denne, pričom by mali deťom v tomto čase robiť spoločnosť.

Ukázalo sa, že u detí, ktoré trávia pri obrazovke hodinu a viac denne, sa riziko oneskoreného nástupu reči zvyšuje až o 49%. Štúdie tiež dokazujú, že veľa času stráveného pri obrazovkách ide ruka v ruke so zlými výsledkami v škole. Dôvodom nie je iba zanedbávanie domácich úloh, ale aj časté poruchy koncentrácie, kvôli ktorým sa deti nedokážu dostatočne sústrediť na učivo a na písomky. Rovnica je v tomto prípade veľmi jednoduchá - čím menej času vaše deti trávia pred obrazovkou, tým lepšie výsledky v škole dosahujú.

Známy je tiež vplyv techniky, a to najmä obrazoviek a ich žiarenia, na spánok detí. Ak túžite po tom, aby vaši drobci spali každú noc sladko a pokojne, snažte sa obmedziť sledovanie rozprávok tesne pred spaním. Výrazné svetlo sálajúce z obrazoviek dáva mozgu pokyn, že ešte stále je deň a ani zďaleka nie je čas na spánok.

Deti, ktoré často pozerajú na obrazovku televízora, sú nepozornejšie a pasívnejšie. Treba si dávať pozor aj na to, že televízia je návyková a hrozí riziko vzniku závislosti.

Keď hovoríme o zmyslovom spracovaní, hovoríme o schopnosti tela efektívne a primerane reagovať na informácie a podnety, ktoré dieťa zmyslovými receptormi prijíma to svojho okolia a prostredia. Napríklad jeho reakcie na to, čo počuje, vidí, čoho sa dotýka a čo ochutnáva či ovoniava. Podľa výsledkov tie bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Niektoré deti vo veku 33 mesiacov vykazovali znaky menšej citlivosti, pomalšie reagovali na podnety ako napr. oslovenie menom.

V 12 mesiacoch veku napr. akékoľvek vystavenie sa obrazovke v porovnaní so žiadnym sledovaním obrazoviek bolo spojené so 105 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu intenzívnejšieho zmyslového správania v 33 mesiacoch. V 18 mesiacoch veku bola každá ďalšia hodina dňa stráveného pred obrazovkou spojená s o 23 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu vyššieho zmyslového správania, spájalo sa napr. s neskorším vyhýbaním sa zmyslovým vnemom. A v 24 mesiacoch veku bola každá ďalšia hodina denného času stráveného pred obrazovkou spojená s o 20 % vyššou pravdepodobnosťou intenzívnejšieho vyhľadávania vnemov, zmyslovej citlivosti a vyhýbania sa vnemom, podnetom a stimulom v 33 mesiacoch.

Tieto zistenia sa pridávajú k zoznamu mnohých ďalších znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pred obrazovkami u dojčiat a batoliat. Ako napr. oneskorenie reči, poruchy autistického spektra (PAS), problémy so správaním, problémy so spánkom, problémy s pozornosťou a oneskorenie v schopnosti riešenia problémov.

Deti, ktoré strávia viac ako dve hodiny denne sledovaním televízie alebo používaním počítača, majú až o 60% vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich v budúcnosti objavia psychické problémy.

Televízne programy pracujú vo vysokej miere s emóciami divákov, aby si zaručili ich záujem, a teda aby rástla sledovanosť. S citmi ako je strach, ľútosť, pocit viny, smútok, ľudské nešťastie sa vo virtuálnom svete doslova manipuluje. Malé deti však ešte nedozreli, aby boli schopné tento emočný nápor správne pochopiť a spracovať. Určitým veciam ešte skrátka nerozumejú.

Aj keď dobro nakoniec vždy zvíťazí a zlo je potrestané, no vždy sa k tomu musí pričiniť rozprávkový hrdina svojou odvahou, vytrvalosťou, čestnosťou a to rozhodne zlý vzor nie je. V takomto hrdinovi vidí dieťa svoj vzor a preto tak miluje rozprávky a „čarovnú skrinku“.

Pri aktivitách ako rozprávanie sa s priateľom, používanie počítača, čítanie knihy, ste aktívni a váš mozog musí pracovať. Niektoré štúdie tvrdia, že deti, ktoré pozerajú veľa televízor, sú nepozornejšie a horšie sa im vyvíja mozog.

Keďže sa v dnešnej dobe reklamy zameriavajú aj priamo na detského diváka a cielene sa deťom dostávajú doslova „pod kožu“, deti sa voči reklamám nevedia brániť a nevedia ani adekvátne rozmýšľať nad posolstvom reklamy.

Keď dieťa často a dlho pozerá televízor, nemá priestor na iné voľnočasové aktivity. Ak dieťa sadá pred obrazovku každý deň, buduje si nezdravý zvyk. Športovanie, kreatívne práce, čítanie kníh či stretávanie sa s kamarátmi by boli určite lepšou možnosťou, ako naložiť so svojím časom.

Samozrejme, počas sledovania televízie medzi sebou v rodine prehodíme aj pár slov, ale nevyrovná sa to priamej komunikácii, ktorá je základom budovania sociálnych vzťahov. Televízia nám síce sprostredkúva informácie o celom svete, ale tieto výhody nám prináša iba vtedy, ak ju pozeráme v primeranej miere.

Pozitívne aspekty sledovania televízie

Napriek negatívnym dopadom, sledovanie televízie môže priniesť aj určité benefity:

• Vzdelávanie: Niektoré programy môžu byť pre deti poučné a vzdelávacie, pomáhajú im rozvíjať slovnú zásobu a učiť sa nové veci.
• Zábava: Televízia môže byť zdrojom zábavy a relaxácie pre deti, najmä ak sledujú programy so svojimi rodičmi.
• Rozvoj jazykových schopností: Ak dieťa sleduje televíziu v sprievode rodiča, ktorý mu vysvetľuje dej a rozpráva sa s ním o tom, čo vidí, môže to pozitívne ovplyvniť rozvoj jeho jazykových schopností. Napríklad dieťa môže pochopiť, že auto sa povie "car".

V prípade vášho dieťaťa, ktoré obľubuje stanicu Baby TV s krátkymi rozprávkami a pesničkami, môže sledovanie tohto programu prispieť k rozvoju jazykových schopností, najmä ak mu rodič vysvetľuje slovíčka a frázy ako "clap your hands" alebo "bye-bye".

Odporúčania odborníkov

Odborníci sa zhodujú, že čas, ktorý deti trávia sledovaním televízie, by mal byť regulovaný. Odporúčania sa líšia v závislosti od veku dieťaťa:

• Bábätká do 18 mesiacov: Nemali by tráviť pred obrazovkou žiadny čas, s výnimkou videohovorov s rodinou.
• Deti od 18 mesiacov do 2 rokov: Nemali by pred obrazovkami tráviť viac ako hodinu denne.
• Deti od 2 do 5 rokov: Čas strávený pred obrazovkou by mal byť obmedzený na maximálne jednu hodinu denne, pričom by mali sledovať kvalitné programy v sprievode rodiča.
• Deti od 4 do 7 rokov: Nemali by pred televízorom/počítačom sedieť viac ako polhodiny denne. Dvakrát do týždňa by na obrazovky navyše nemali hľadieť vôbec.
• Deti od 7 do 11 rokov: Je vhodná maximálne hodina sledovania denne.
• Deti staršie ako 7 rokov: By mali mať limit času stráveného pred televíziou a počítačom 2 hodiny denne.

Podľa slov amerických pediatrov by rodičia mali čas strávený pred obrazovkou znížiť na maximálne jednu hodinu denne, pričom by mali deťom v tomto čase robiť spoločnosť.

Pre deti vo veku 2 až 5 rokov odporúča časové obmedzenie používania digitálnych médií na zvyčajne najviac 1 hodinu denne. Deti nenechávajte pred obrazovkami samotné, predstavte im jedine vysoko kvalitné programy a appky prospešné pre mozog, teda rôzne formy učenia, čítania, spoločného hrania. Nezabudnite vysvetľovať, opakovať informácie, prípadne sa o nich rozprávať.

Podľa prieskumu spoločnosti UPC napríklad v Nemecku rodičia dovoľujú deťom sledovať televíziu väčšinou až od 4 rokov, na Slovensku na televíziu až do 4 rokov čakajú iba 4 percentá detí. Od troch do piatich rokov dieťaťu možno dovoliť najviac 30 minút televízie denne, ale to je strop. Do toho času sa teda zmestí jeden Večerníček, prípadne jedna epizóda kreslenej rozprávky z dévedéčka. Určite však nie celovečerný film - ani rozprávkový nie.

Školákom na prvom stupni stačí hodina televízie denne, nie viac. Ak si teda cez víkend pozrú jednu dlhšiu filmovú rozprávku, nič sa nestane, ale nemali by hodinový limit prekračovať aj počas bežného týždňa. Medzi piatym a šiestym rokom môžu dve hodiny sledovania televízie denne (a viac) spôsobiť poruchy spánku.

Časový limit pre deti od 10 do 13 rokov je najviac jeden a pol hodiny denne. Toľko približne trvá jedna filmová rozprávka.

Deti mladšie ako 18 - 24 mesiacov veku by nemali pred obrazovkami tráviť žiadny čas. Nemali by byť vystavené žiadnym digitálnym médiám. Jedine v prípade živého videochatu, videohovoru, ktorý považuje za prínosný, pretože prebiehajúca interakcia môže byť prínosom. Samozrejme za prítomnosti dospelého.

Dôležité zásady pri sledovaní televízie

Pre minimalizáciu negatívnych dopadov sledovania televízie je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:

• Výber programu: Vyberajte programy, ktoré sú pre dieťa prínosom a zodpovedajú jeho veku. Vyhnite sa programom, ktoré obsahujú násilie, sexuálne scény alebo reklamy zamerané na deti.
• Spoločné sledovanie: Sledujte televíziu s dieťaťom a rozprávajte sa s ním o tom, čo vidí. Vysvetľujte mu súvislosti a pomáhajte mu pochopiť dej.
• Obmedzenie času: Stanovte si jasné pravidlá, koľko času môže dieťa stráviť pred obrazovkou. Dodržiavajte tieto pravidlá a buďte dôslední.
• Alternatívne aktivity: Ponúknite dieťaťu alternatívne aktivity, ako sú hry, šport, čítanie, kreslenie alebo trávenie času v prírode.
• Žiadna televízia ako kulisa: Nevypínajte televíziu len ako zvukovú kulisu, ktorú máte zapnutú napríklad popri upratovaní. Keď ju už zapneme, sústreďme sa iba na jej sledovanie.
• Žiadna televízia pri jedle: Ak zvyknete jedávať a popritom sledovať televíziu, mali by ste v záujme vašich detí tento zvyk zastaviť. Keď sa rodina zíde pri jednom stole, vhodné je využiť tento čas na dialóg a komunikáciu.
• Televízor na nenápadnom mieste: V domácnosti s malými deťmi úplne postačí jeden televízor. Ten by mal byť na nenápadnom mieste, aby deti zbytočne nelákal.
• Spálňa bez techniky: Udržujte mobily, tablety, notebooky i televízor mimo spálne a vyhýbajte sa ich sledovaniu hodinu-dve pred spaním.

Keď dieťa pozerá video alebo DVD, treba urobiť viacero prestávok (približne po 20-30 minútach). Ako dieťa prežíva sledovanie televízie, môžeme ľahko zistiť podľa jeho telesných reakcií: ak je príliš zahĺbené do deja, pri väčšom napätí si napríklad obhrýza nechty, alebo cmúľa končeky vlasov, zatvára oči alebo si zapcháva uši, skrýva sa a pod. Tieto preťaženia však nezmiznú so skončením programu, ale môžu mať za následok napríklad zvýšenú teplotu (červené uši), zvýšený tep alebo nočné mory.

Priaznivé pre každú vekovú skupinu je, ak rodičia môžu pozerať televíziu spolu s deťmi a mladším deťom tak dodávajú svojou fyzickou prítomnosťou istotu. So staršími deťmi by sa mohli rodičia porozprávať o tom, čo práve pozerali - a hovoriť treba najmä o problematickejších scénach. V konečnom dôsledku je dôležité, aby mal film happy end, a pokiaľ je to možné, aby ho dieťa videlo. Lebo iba tak sa môže znovu správne uvoľniť.

Rodičia by mali deťom zadeľovať čas. V našej spoločnosti, kde všetko tak rýchlo plynie, je dôležité poskytnúť dieťaťu aj čas, kedy sa môže hrať, maľovať si alebo len tak leňošiť. Nezabudnite na dôležitú vec: Dieťa potrebuje čas na objavovanie a chápanie sveta. Čas, ktorý strávi dieťa do šiestich rokov pred televízorom, je čas, ktorý mu potom chýba na rozvoj jeho kreatívneho myslenia.

Sledujte spolu s dieťaťom programy primerané jeho veku, aj to v rozumnom rozsahu. Nepokúšajte sa zneužiť televízor alebo počítač ako pestúnku na dlhé hodiny. Hovorte o obsahu programov. Nechajte dieťa, aby vám občas prerozprávalo, čo pozeralo v televízii. Príliš rýchly sled obrazov pri neharmonických filmoch môže dieťa preťažiť. Ako všade, aj tu platí: Buďte vzorom, podľa ktorého sa môžu deti orientovať.

Ako obmedziť sledovanie televízie počas zimy?

Zima je obdobie, kedy deti trávia viac času doma a sledovanie televízie sa môže zdať ako jednoduchý spôsob, ako ich zabaviť. Existuje však mnoho iných aktivít, ktoré môžu byť pre deti prospešnejšie:

• Spoločenské hry: Hrajte s deťmi spoločenské hry, ako sú karty, pexeso, domino alebo človeče, nehnevaj sa.
• Čítanie kníh: Čítajte deťom knihy alebo im nechajte, aby si čítali samé.
• Kreatívne aktivity: Kreslite, maľujte, modelujte z plastelíny alebo vyrábajte rôzne predmety z papiera a iných materiálov.
• Športové aktivity: Ak je to možné, choďte s deťmi von na sánkovačku, korčuľovanie alebo lyžovanie. Ak je vonku zlé počasie, môžete si zacvičiť doma.
• Varenie a pečenie: Zapojte deti do varenia a pečenia. Môžete spolu pripraviť jednoduché jedlá alebo upiecť koláč.
• Návštevy: Navštívte s deťmi rodinu, priateľov alebo známych.

Keď má rodič viac detí a musí sa napríklad venovať staršiemu dieťaťu pri príprave do školy, je ťažké zaujať druhé dieťa na dlhšiu dobu bez toho, aby ste zapli obrazovku.

Čo robiť, ak dieťa pozerá príliš blízko na televízor?

Ak si všimnete, že vaše dieťa pozerá príliš blízko na televízor, mali by ste navštíviť očného lekára. Môže to byť príznak problémov so zrakom, ako je krátkozrakosť. Po upozornení si dieťa sadlo do kresla, ktoré je asi 3 metre od telky, čo je primeraná vzdialenosť.

Áno, aj nie. Keď dieťa sleduje televízor zo vzdialenosti menšej ako pol metra, určite to môže mať škodlivé následky. Avšak bežné alebo časté sledovanie z primeranej vzdialenosti neškodí zraku tak, aby deti potrebovali okuliare. „Väčší negatívny dopad na zrak majú tablety a telefóny, ktoré deti držia blízko pri tvári“, varuje očná lekárka.

Ak dieťa vie pomenovať, že zle vidí, alebo si všimnete príznaky ako problémy pri písaní a čítaní, časté bolesti hlavy, žmúrenie. Deti v predškolskom veku si dávajú predmety bližšie k tvári, alebo sedia bližšie pri televízore, zakopávajú alebo škúlia.

U najmenších detí, do 3 rokov, môže ísť aj o vrodené chyby, ktoré sa diagnostikujú buď v pôrodnici, alebo v prvých mesiacoch života, keď si rodičia všimnú, že dieťa nereaguje na podnety, nesleduje hračku, reaguje hlavne na hlas alebo dotyk a bojí sa samo v neznámom prostredí.

Závisí to od veku detí, u tých menších ide najčastejšie o ďalekozrakosť, kedy vidia blízke predmety rozmazane a dobre vidia do diaľky. U detí okolo 7 - 8 rokov sa stretávame častejšie s krátkozrakosťou, to znamená, že potrebujú mínusové dioptrie do diaľky.

Knihy sme vymenili za tablety, klasické stolové hry za mobilné aplikácie. Technika a jej vynálezy boli pôvodne na to, aby ľudí spájali, no s vyvíjajúcou sa dobou sa jej darí pravý opak. Je aj detstvo vašich detí presýtené žiariacimi obrazovkami?

tags: #dieta #pozera #televizor