Nesprávne návyky pri vývine reči dieťaťa: Kedy zbystriť pozornosť?

Vývin reči je u každého dieťaťa individuálny a presné časové rámce, kedy by malo dieťa začať rozprávať alebo aké hlásky by malo ovládať, neexistujú. Napriek tomu existujú varovné signály, ktoré naznačujú, že by ste mali vyhľadať odbornú pomoc.

Výstražné signály

Nie je presne dané, kedy je nutné vyhľadať logopéda, ale existuje nepísané pravidlo, kedy rodičia potrebujú informáciu o tom, že je potrebná logopedická pomoc. Prvým výstražným znamením je, ak vaše dieťa ani po treťom roku netvorí správne hlásku alebo ju netvorí na správnom mieste.

Druhým signálom je, ak v troch rokoch má dieťa problém zopakovať dlhé slovo alebo ho komolí a celkovo je jeho spontánna reč nezrozumiteľná pre okolie. Do tretice buďte v strehu, ak v štyroch rokoch dieťa nesprávne vyslovuje množstvo hlások a v piatich rokoch má s niektorými stále problém, napríklad s "l" alebo so sykavkami.

Ďalej je nutné vyhľadať odbornú pomoc logopéda, ak dieťa nemá potrebu komunikácie v druhom roku, ak používa menej ako desať zrozumiteľných slov a netvorí v tomto období žiadne dvojslovné kombinácie. V treťom roku by už malo tvoriť jednoduché vety a porozumenie reči by nemalo byť lepšie ako rečová produkcia.

Všeobecne platí, ak máte pochybnosti o správnom vývine reči svojho dieťaťa, je vhodné navštíviť logopéda a poradiť sa o otázke prípadnej intervencie. Ak sa nič zo spomenutého vášho drobca netýka, s veľkou pravdepodobnosťou uňho prebieha všetko normálne.

Radšej zbytočne ako neskoro

Rozhodne je lepšie, ak k odborníčke zájdete pri najmenších pochybnostiach. Je totiž rozdiel, ako sa dá napraviť reč u trojročného a, povedzme, šesťročného dieťaťa, keď už môže byť veľmi neskoro.

„Môj osobný názor po vyše dvadsiatich piatich rokoch praxe je taký, že by bolo vhodné prijať nejakú zákonnú smernicu, ktorá by určovala povinnú prehliadku u klinického logopéda po treťom roku života dieťaťa a predišlo by sa tak mnohým problémom. Rodič totiž často veľmi neskoro navštívi odborníka a aj samotná logopedická pomoc sa tak začne neskoro, čo sa často končí odkladom školskej dochádzky u dieťaťa,“ hovorí klinická logopedička Mgr. Helena Holičková. Nič teda nepokazíte, ak sa k logopedičke vyberiete čisto preventívne.

Trpezlivosť, trpezlivosť...

Na druhej strane, problémom môže byť, ak sa snažíte vývin drobca príliš urýchľovať nehľadiac na to, čo vzhľadom na vek naozaj dokáže. A to len preto, že podľa tabuliek alebo dieťaťa kamarátky by už čosi dávno malo vedieť.

„Musíte byť vnímaví do maximálnej miery na úroveň komunikácie svojho dieťaťa. Je vhodné nič neurýchľovať, ako je to dnes veľmi častým problémom - rodič chce, aby jeho dieťa už ako trojročné malo úplne čistú výslovnosť a úroveň spontánnej reči ako šesťročné. Často sa stretávam s tým, že rodičia už od dvoch rokov dieťaťa robia všetko pre to, aby dieťa používalo čistú hlásku 'r', čo sa však často končí práve problémom ‚francúzskeho r‘,“ vystríha logopedička.

Buďte trpezliví, aj ak vaše dietko už logopedickú ambulanciu navštevuje a neviete sa dočkať jeho prvého ozajstného 'r'. „Sedemdesiat percent rodičov mi pri návšteve ambulancie položí otázku, kedy jeho štvorročné dieťa začnem ‚konečne‘ učiť 'r'. Je až zarážajúce, ako mnohým rodičom nie je možné vysvetliť, že existuje určitá postupnosť,“ dodáva odborníčka.

Fyzické prekážky

Na to, aby váš drobček rapotal podľa príručky, musí mať v prvom rade v poriadku rečové orgány. Za nesprávnou výslovnosťou, komolením či šušlaním môžu byť rôzne anatomické zmeny - skrátená uzdička pod jazykom, medzierka medzi zubami, nesprávne umiestnenie zubov, predhryz, ale aj ochorenia ako zápaly hrdla či časté nádchy.

„Všetko toto má priamy vplyv nielen na výslovnosť, ale aj na celkový rečový vývin dieťaťa. Zápal stredného ucha sa napríklad spája s tvorbou tekutiny v dutine stredného ucha, čo spôsobuje prechodnú poruchu sluchu. Ak ide o chronické zápaly stredného ucha, je táto porucha o to závažnejšia a dochádza aj k oneskorenému rečovému vývinu. Pri zápalových ochoreniach nosohltanovej mandle nemôže dieťa dostatočne dýchať cez nos, preto dýcha ústami a následkom toho môže byť fufňavá reč a poruchy dýchania. Vtedy zasahuje nielen otorinolaryngológ, ale aj foniater a ďalší lekári špecialisti,“ vysvetľuje logopedička.

Podľa nej, ak dlhodobo necháte dieťa dýchať ústami, zmení sa pokojová poloha jazyka a ten nebude tlačiť na horné podnebie. V dôsledku toho môže dôjsť k zmenám tvaru ústnej dutiny a postavenia zubov, čo opäť ovplyvňuje výslovnosť a spôsobuje jej poruchy.

„Často sa stretávam v praxi aj s problémom krátkej podjazyčnej uzdičky - frenuly. Ak je veľmi krátka, spôsobuje problém s niektorými hláskami, preto je vhodné chirurgicky ju upraviť, čo je veľmi krátky a nebolestivý zákrok. Aj postavenie zúbkov a zlý zhryz má nesmierny význam pre správnu výslovnosť. Napríklad pri zlom postavení zúbkov sú veľmi často nesprávne tvorené najmä sykavky, ale aj l, t, d, n,“ dodáva Mgr. Holičková.

Vývoj reči v jednotlivých fázach

Vývoj reči sa začína u detí už v prenatálnom období, v ktorom si dieťa postupne pripravuje artikulačné orgány napríklad olizovaním pupočnej šnúry, cumľaním palčeka a podobne, a súčasne sa už stimulujú sluchové receptory.

V období prvého roku života dieťa zatiaľ ešte nehovorí, ale začína reči svojho okolia rozumieť a reagovať motoricky - tzv. komunikačnými gestami. Obdobie pred pôrodom a po 1. roku sa začína vlastný vývoj reči, ktorý charakterizujú jednotlivé štádiá rozvíjania komunikačných schopností.

V období medzi 1. a 2. rokom dieťa začína zvyčajne využívať na dorozumievanie jednoslovné vety, ktoré vyjadrujú vlastné priania, pocity, prosby (ham, pá, baba, mama, tata). Veľký význam má intonácia, melódia a prízvuk. Dôležitú úlohu má stále neverbálna komunikácia - plač, mimika, gestá. Ku koncu tohto obdobia dieťa dospieva do veku prvých otázok (Kto je to? Čo je to?).

Obdobie medzi 2. a 3. rokom býva charakteristické prudkým rozvojom komunikačnej reči. Dieťa zisťuje, že pomocou reči dokáže usmerňovať dospelých vo svojom okolí, preto sa snaží komunikovať čoraz častejšie. Po 2. roku dieťa začína používať jednoduché dvojslovné vety (mama, papá). V období okolo 3. roku života sa stretávame u dieťaťa s náročnejšími myšlienkovými operáciami. Zväčšuje sa slovná zásoba, rozvíja sa gramatická stránka reči.

Po treťom roku už väčšinou dieťa začína používať singulár aj plurál podstatných mien. Na prelome 3. a 4. roka sa stretávame u detí s druhým obdobím otázok (Prečo? Kedy?). Dieťa vyjadruje svoje myšlienky s dostatočnou obsahovou a formálnou presnosťou. Nastáva prehlbovanie a spresňovanie obsahu slov, gramatických foriem. Medzi 3. a 4. rokom dieťa začína tvoriť súvetia. Po 4. roku používa dieťa obvykle všetky slovné druhy. Číslovky, predložky a spojky si deti väčšinou osvojujú najneskôr.

Do konca 1. roku života teda dieťa prechádza prípravnou fázou vlastného vývoja reči. V predrečovom období dieťa nerozpráva, neužíva slová, ale kričí, hrkúta, džavoce, precvičuje si artikulačné orgány. Toto obdobie nazývame obdobím fyziologickej bezrečnosti. Po prvom roku života sa u detí stretávame s prvými slovami. Medzi 2. a 3. rokom sa už dieťa vyjadruje v jednoduchých vetách.

Ak však dieťa nerozpráva ešte v 3 rokoch alebo hovorí menej ako ostatné deti rovnakého veku, ide pravdepodobne o oneskorený vývin reči. V tomto prípade je vhodné obrátiť sa na obvodného lekára, ktorý dieťa pošle na vyšetrenie ku klinickému logopédovi alebo lekárovi - foniatrovi. Klinický logopéd alebo foniater dieťa vyšetrí a zhodnotí, či dieťa má logopedickú chybu alebo či je vývoj reči dieťaťa v poriadku. Treba vykonať diferenciálnu diagnostiku a zabezpečiť odborné vyšetrenia, ktoré vylúčia chybu sluchu, chybu zraku, poruchu intelektu, chyby rečových orgánov, orofaciálny rázštep, akustickú dysgnóziu (neschopnosť zapamätať si slová, porozumieť zmyslu slov), poruchy autistického spektra, pri ktorých sa oneskoruje vývoj reči a často sa prejavujú práve neschopnosťou komunikovať, ale aj vývojovú dysfáziu.

Vývojová dysfázia sa prejavuje nerovnomerným vývojom celej osobnosti. Príčinou oneskoreného vývinu reči je dedičnosť, oneskorené vyzrievanie centrálnej nervovej sústavy, negatívne výchovné vplyvy, ľahká porucha sluchu a podobne. K príznakom patria spočiatku najmä narušená obsahová stránka reči, teda malá slovná zásoba, dysgramatizmy.

Vplyv prostredia a stimulácie

Pre správny vývoj reči je okrem biologických faktorov dôležitý aj vplyv prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Z hľadiska správneho vývinu reči je teda potrebné, aby rodičia poskytovali deťom dostatok primeraných rečových podnetov a stimulovali dieťa ku komunikácii (dôležité je na deti veľa hovoriť, venovať pozornosť básničkám, pesničkám, rytmizácii).

Podmienkou rozvoja komunikačných schopností a zručností je v prvom rade porozumieť reči. Skôr než dieťa začne hovoriť, rozumie už veľkému množstvu slov. Na rečové stimuly okolia dieťa reaguje neverbálne. U detí s oneskoreným vývinom reči býva neverbálna komunikácia dlhý čas jediným spôsobom dorozumievania sa s okolím.

Začína sa tak prejavovať chuť dieťaťa komunikovať, tzv. „hovoriaci apetít“. Dieťa sa začína vyjadrovať najprv pomocou základných zvukových prejavov (smiech, plač). Aby sa upevnilo spojenie medzi sluchovou podobou slova a jeho pohybovou, artikulačnou podobou, malo by dieťa zo svojho okolia počuť predovšetkým slová, ktoré už samo dokáže napodobniť, a slová, ktoré sú artikulačne len o niečo náročnejšie.

Na začiatku vlastného vývoja reči dieťa rozlišuje v slove najviac dve slabiky. Pri rozvíjaní obsahovej stránky reči postupujeme systematicky a podľa zásad prirodzeného vývinu reči. Spočiatku sa venujeme vytváraniu zvukového materiálu. Pracujeme s hlasom dieťaťa, ktorý obmieňame podľa citového zafarbenia, napodobňujeme zvuky (prírodné i technické).

Ak dieťa dokáže napodobniť základné zvuky, postupujeme k tvoreniu jednoslabičných slov. K prvým jednoslabičným slovám patria najmä zvukomalebné slová (mňau, haf, bum, hop). Ak dieťa bez problémov zvláda jednoslabičné slová, môžeme prejsť k tvoreniu dvojslabičných slov, ktoré vznikajú najmä opakovaním základných slabík (mama, baba, tata, pá-pá), postupne sa dostávame k slovám s kombináciou dvoch rôznych slabík (hojda, auto).

Ak už dieťa dokáže používať jednoduché slová, mali by sme začať s vytváraním základnej slovnej zásoby a obohacovať slovnú zásobu dieťaťa o podstatné mená konkrétne a slovesá významové (napr. Po zvládnutí predošlých fáz môžeme postupne prejsť k vytváraniu jednoduchých viet. Pri nácviku využívame reálne situácie alebo obrázkový materiál. Do viet zapájame už aj viacslabičné slová, ďalšie slovné druhy. Až keď dieťa dokáže opísať jednoduchý dej na obrázku, rozprávať jednoduchý, krátky príbeh, prechádzame k hovorovej reči a postupnej úprave výslovnosti hlások, ktoré dieťa ešte nepoužíva alebo ich tvorí nesprávne.

Aby sa dieťa naučilo vyslovovať správne jednotlivé hlásky, musíme postupovať od hlások pre dieťa najjednoduchších. Zo spoluhlások sa ako prvé osvojujú hlásky P, B, M, pretože sú jednoduché a dieťa ich ľahko môže vidieť na perách. Ďalej sú to hlásky T, D, N, F a V. Ťažšia býva výslovnosť hlások K a G.

Pre deti s oneskoreným vývinom reči má veľký význam dochádzka do materskej školy, kde sa stretávajú so svojimi rovesníkmi a majú dostatok príležitostí rozvíjať svoje komunikačné zručnosti. Nezastupiteľnú úlohu vo vývoji reči dieťaťa má jeho rodina. Tá by mala dieťaťu poskytovať správny rečový vzor, ktorý zodpovedá normám jazyka. V prípade oneskoreného vývinu reči, rovnako ako u iných foriem narušenej komunikačnej schopnosti, hrá veľkú úlohu návšteva logopedického zariadenia a konzultácie s logopédom. Ten s dieťaťom pracuje priamo v rámci logopedickej terapie.

tags: #dieta #pouziva #nespravne #zamena