Samostatné sedenie, plazenie, štvornožkovanie, prvé kroky… dieťatko už v ranom veku prechádza rôznymi vývojovými míľnikmi, ktoré rodičia poctivo sledujú a oslavujú každý jeden z nich. Výnimkou nie je ani spomínané plazenie a štvornožkovanie, ktoré deťom otvára nové možnosti spoznávanie sveta. Štvornožkovanie je vo vývoji detí veľmi dôležitou fázou a ostáva ňou aj napriek tomu, že mnohí rodičia o tom v súčasnosti vedú rôzne diskusie. “Chôdza” na všetkých štyroch je pre dieťatko nielen fyzickým, ale aj psychickým tréningom a jednoznačne predstavuje významný míľnik.
Kým pre dospelého človeka je chôdza niečo také prirodzené ako dýchanie, pre tých najmenších je aj štvornožkovanie poriadnou výzvou. Pýtate sa, ako naučiť dieťa štvornožkovať? Dieťatko musí najprv vedieť zdvihnúť zadoček a bruško odlepiť od zeme a k tomu všetkému položiť dlane na podlahu. Príprava na štvornožkovanie je naozaj intenzívna a spočíva v neustálom tréningu svalov. Dieťatko najprv dvíha hlavičku, neskôr sa pretáča z chrbátika na bruško a späť, potom prichádza na rad plazenie a nakoniec aj štvornožkovanie.
Deti začínajú loziť okolo deviateho mesiaca, no tak ako pri všetkom platí, že niektoré to zvládnu skôr a iné sa trošku oneskoria. Niektoré deti fázu štvornožkovania úplne vynechajú a začnú hneď chodiť. Z tohto vyplýva, že štvornožkovanie je predstupňom chôdze a deti sa lozením po štyroch pripravujú na to, čo ich neskôr čaká. Deti väčšinou začnú štvornožkovať pred dovŕšením jedného roka a až po tomto období prichádza čas na znepokojenie. Ak vaše dieťa ani po dvanástich mesiacoch nemá záujem o lozenie, neprejavuje ani prvé pokusy o štvornožkovanie a všimli ste si aj neschopnosť koordinovať pohyby, poraďte sa s pediatrom.
Štvornožkovanie nie je iba míľnikom v živote dieťatka. Zlepšuje sa zmysel pre rytmus a spoluprácu oboch strán tela, čo je dôležité hlavne pri činnostiach vyžadujúcich koordináciu pravej a ľavej ruky. Otázka mnohých rodičov je nielen tá, kedy dieťa štvornožkuje, ale aj ako mu pomôcť. Lezenie prináša deťom radosť z voľného pohybu, ale je tiež o rozvíjaní.
Vývojové etapy hrubej motoriky
Každé dieťatko je iné, ale všetky si prejdú v priebehu dôležitého, prvého roka míľnikmi v psychomotorickom vývoji. Niektoré skôr, iné neskôr - základom však je, že ich žiaden z týchto míľnikov učiť nemusíte. Sú prirodzeným výsledkom vývoja a prídu vtedy, keď je dieťatko na ne pripravené. Hlavne však samo od seba túži objavovať svet vôkol seba, spoznávať ho a skúmať a zbierať informácie, stimulovať tak rapídne sa vývíjajúci mozog.
A samozrejme, keď prejde v predchádzajúcich mesiacoch svojho života fázami ako „prvé vzpriamenie“, koordinácia oko-ruka, strávilo dostatok času na brušku, aby posilnilo svalstvo a bolo schopné koordinovať pohyby končatín… Prejde v období okolo 6. a 7. (8.) mesiaca do fázy, ktorú nesprávne nazývame „plazenie“. Konkrétne ide o snahu dieťatka pohybom po podlahe dostať sa k objektu svojho záujmu. Viac nám o tomto, správne povedané, „tulenení“, o tom, ako možno podporiť lozenie (štvornožkovanie) u detí a kedy už treba zbystriť pozornosť a kontaktovať fyzioterapeuta či fyzioterapeutku, vysvetlila fyzioterapeutka Mgr. Magdaléna Varcholová.
Vývojové etapy hrubej motoriky dieťaťa do 18. mesiacov:
- 3. mesiac veku dieťatka: Prvé vzpriamenie: koordinácia oko-ruka, schopnosť vzpriamene držať hlavičku, schopnosť používať ruky a spájať ich pred sebou.
- 3,5. - 4. mesiac veku dieťatka: Prevrátenie sa z chrbta na bok a z boku na bruško.
- 4. - 5. mesiac veku dieťatka: V čase na brušku sa vie vzpriamiť a vytiahnuť na predlaktia a lakte.
- 5. mesiac veku dieťaťa: Druhé vzpriamenie: V čase na brušku sa vie dieťa vzpriamiť a vytiahnuť na vystreté rúčky, odtlačiť od podložky.
- 6. mesiac veku dieťaťa: Obrat z chrbta na bruško a späť.
- 6. mesiac veku dieťaťa: Pivotácia (dieťa sa točí doľava, doprava, dookola okolo svojej osi), zároveň tzv. váľanie sudov.
- 7,5. mesiac veku dieťaťa: Hojdanie v kľaku, šikmý sed.
- 7. - 8. mesiac veku dieťaťa: Tzv. tulenenie.
- 9. mesiac veku dieťaťa: Symetrické a koordinované lozenie.
- 10. mesiac veku dieťaťa: Široký, pozdĺžny sed (dieťa vie sedieť bez podpory, dostať sa do sedu bez podpory, pohybovať vecami z ruky do ruky a využívať prsty).
- 11. mesiac veku dieťaťa: Chôdza stranou, pozdĺž nábytku, stoj s pridŕžaním sa za jednu ruku.
- 12. mesiac veku dieťaťa: Stoj bez opory.
- 12. mesiaca veku dieťaťa: Samostatná chôdza bez opory alebo za pomoci držania sa nábytku, schopnosť dvihnúť sa do stojacej pozície, státie bez pomoci (12. - 18. mesiac - "širšia norma" - obdobie, kedy by to malo zvládnuť aj vaše dieťa).
Plazenie vs. Štvornožkovanie: Rozdiel a dôležitosť
Mnohí rodičia si pletú pojmy plazenie a štvornožkovanie, no ide o dve odlišné fázy motorického vývoja. Plazenie je pohyb, pri ktorom sa dieťa posúva po bruchu, pričom brucho zostáva v kontakte s podložkou. Štvornožkovanie (alebo lozenie) je pokročilejšia forma pohybu. Dieťa sa zdvihne na štyri končatiny - kolená a ruky - a brucho je nad zemou. Tento typ pohybu si vyžaduje väčšiu svalovú silu, lepšiu koordináciu a rovnováhu. Hoci plazenie je dôležitou prípravou, skutočné benefity pre komplexný vývoj dieťaťa prináša práve štvornožkovanie.
Plazenie ako také nie je ideálnou motorickou lokomóciou a dieťatko ho môže vynechať. V období medzi 6. a 7. mesiacom môže dieťatko začať objavovať svet okolo a pritom sa môže posúvať vpred váľaním sudov, alebo tulenením. Tulenenie je lokomócia, pri ktorej si dieťatko strieda horné končatiny a zároveň rotuje hlávku vždy k zaberajúcej hornej končatine. Dolné končatiny sú ťahané voľne za telom. Tento pohyb prevádzajú detičky, ktoré majú veľkú motiváciu, či už v staršom súrodencovi, alebo v domácom zvieratku.
Plazenie bábätka je teda považované za druhý veľký míľnik v pohybovom vývoji dieťatka. Plazenie detí sa zvykne objavovať niekedy okolo dovŕšeného šiesteho-siedmeho mesiaca. V tom čase má už väčšina detičiek zvládnuté umenie otáčania sa z bruška na chrbátik a naopak. Tento pohyb je vykonávaný už cielene a za účelom dostať sa bližšie k hračkám alebo k objektu záujmu. Keď dieťatko hravo zvláda pretáčanie začína sa snažiť posúvať pomocou ručičiek alebo odtláčaním nožičiek s bruškom stále na zemi. Tento pohyb, plazenie, sa nazývaj aj komando plazenie pretože pri ňom dieťatko vyzerá ako zakrádajúci sa vojak.
Dôležité je poznamenať, že niektoré deti fázu plazenia preskočia a z polohy na brušku sa rovno snažia dostať na všetky štyri. Iné detičky sa zas začnú plaziť až neskôr, mimo tabuľkovej „kvóty“. Aj to je v poriadku. Plazenie je teda prvý cielený pohyb dieťatka v priestore smerom pred seba. Niektoré detičky začínajú cúvaním, a to tak, že v polohe na brušku sa odtláčajú ručičkami. Detičky sa totižto s týmto pohybom musia najprv zoznámiť a pochopiť, čo vlastne samé dokážu a ako na to. Neskôr dieťatko príde na to, že sa dokáže ručičkami posúvať aj dopredu.
Štýlov plazenia sa je neúrekom. Niektoré deti sa plazia tak, že pred seba vystrú ručičky, dlaňami s oprú o zem a priťahujú sa. Iné zas na posúvanie využívajú lakte. Niektoré deti za sebou ťahajú vystreté nožičky, iné ich pokrčia v kolienkach. Niektoré deti sa posúvajú výlučne používaním rúk, iné si pomáhajú aj nožičkami. Niektoré požívajú jednu stranu tela a plazia sa „na kraba“, iné sa plazia v sede. Všetky tieto spôsoby sú úplne bežné. Dalo by sa povedať, že nenájdeme dve deti, ktoré by sa plazili totožne. Každé dieťatko si samo na sebe musí vyskúšať, ako sa mu najlepšie pohybuje a čo všetko vlastne so svojim telíčkom dokáže.
Koncom 6. a začiatkom 7. mesiaca sa dieťatko dostane do pozície na štyri ako keby naskočením oboch dolných končatín naraz. Poloha je ešte nestabilná. Nasleduje poloha nízkeho šikmého sedu, kedy sa dieťatko hráva na boku a je ako keby v „plážovej polohe“. Malo by to vedieť na obidve strany. V 9. mesiaci dieťatko štvornožkuje skríženým vzorom. Niektoré detičky majú skorší lokomočný prejav. Ak to dieťatko nezvládne do ukončeného 9. mesiaca, hovoríme o oneskorenej lokomócii. Ak je dieťatko lokomočne pozadu 1 - 2 mesiace, určite je na zváženie návšteva fyzioterapeuta.
Kedy začať štvornožkovať a ako podporiť dieťa?
Otázka „kedy dieťa štvornožkuje" patrí medzi najčastejšie rodičovské dilemy. Odpoveď nie je jednoznačná, pretože každé dieťa má individuálne tempo vývoja. Približne medzi ôsmym a desiatym mesiacom väčšina detí dosiahne dôležitý medzistupeň - hojdanie na štyroch. Dieťa sa postaví na kolená a ruky a začne sa hojdať dopredu a dozadu, čím trénuje rovnováhu a prenášanie váhy. Potom príde ten kúzelný moment: prvý skutočný pohyb vpred! Kedy dieťa začne loziť individuálne variuje, no u väčšiny detí sa to deje približne medzi deviatym a jedenástym mesiacom.
Niektoré deti vynechajú štvornožkovanie úplne a prejdú rovno k státiu alebo chôdzi s oporou. Hoci je to relatívne bežné, fyzioterapeuti upozorňujú, že práve fáza lozenia má pre vývoj dieťaťa veľký význam. Štvornožkovanie totižto vyžaduje väčšiu svalovú silu a pevnosť stredu tela, nehovoriac o balanse, než potrebuje pre plazenie sa. Preto je veľa detí, ktoré z plazenia idú rovno na nohy a pustia sa chodiť.
Dajte svojmu drobcovi dostatok priestoru, teda viac ako má v postieľke. Na voľnú a pevnú plochu v obývačke rozložte podložku na hranie, dieťatko položte na bruško a rozmiestnite v jeho zornom poli rôzne hračky. V počiatočnom štádiu sa bude bábätko kolísať na brušku dopredu a dozadu, neskôr sa začne plaziť a nakoniec sa “postaví” na všetky štyri končatiny a po hračku si doštvornožkuje. V období, kedy deti štvornožkujú, je dôležité povzbudzovať ich k samotnému pohybu. Deti budú fascinované svetom, ktorý sa im otvára priamo pred očami, avšak ešte vždy budú potrebovať vašu pomoc. Jedným zo spôsobov na rozhýbanie drobca môže byť prekážková dráha z vankúšov a tým ďalším domáci maznáčik. Rodiny so zvieratkami nedajú dopustiť na túto chlpatú motiváciu. Pohladenie psíka alebo mačičky, ktorá nie je na dosah ruky, dokáže deti poriadne naštartovať.
Použite hračky, vytvorte prekážky na zemi alebo sa s dieťaťom sami štvornožkujte - deti napodobňujú a môže ich to inšpirovať. Najlepšou motiváciou je vždy hra. Položte obľúbenú hračku tesne mimo dosahu dieťaťa - tak blízko, aby ju videlo a chcelo ju, ale tak ďaleko, aby sa muselo trochu pohnúť. Veľmi dobre fungujú aj farebné, zvukové alebo svietiace, interaktívne hračky. Lopty sú ideálne na rozvoj štvornožkovania - kotúľajú sa, sú farebné a dieťa ich chce chytiť. Autíčka a ťahacie hračky takisto patria medzi top motivátory.
Pamätajte na to, že dieťatko máte povzbudzovať, nie nútiť ho štvornožkovať. Každé dieťa začne štvornožkovať vtedy, keď bude pripravené.
Ako pomôcť bábätku loziť: 7 tipov, ako naučiť svoje bábätko loziť!
Čo nerobiť a na čo si dať pozor?
Mnohí rodičia pozorným okom sledujú, aby vo vývine ich dieťatka všetko napredovalo tak ako má. Poctivo sledujú každý jeden míľnik, v tabuľkách kontrolujú kedy čo má ich dieťatko zvládnuť. Týka sa to najmä prvorodičov, tí môžu sledovať progres svojich detí úzkostlivejšie, lebo ešte v praxi nezažili, že sa to neoplatí. Vyzvedanie okolia „už zvládne toto? Už zvládne tamto? Moje to v tom veku už dokázalo...“ na pohode tiež nepridávajú. Práve toto tabuľkovanie a porovnávanie ešte žiadnemu rodičovi ani dieťatku nikdy nepomohlo. Každé dieťatko je nanajvýš jedinečné a len máloktoré dieťa zapadá striktne do vymedzených tabuliek.
Ako upozorňujú mnohí fyzioterapeuti a fyzioterapeutky, základom správneho psychomotorického vývoja je „správne manipulovanie s dieťaťom“, aby ste uňho nezafixovali zlý pohybový stereotyp. Od ktorého sa odúča náročnejšie. Učiť deti nemusíte ničomu, ale môžete ich podporiť.
Čo však určite nerobte, je podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred. Mamičky si môžu myslieť, že keď ich dieťatko preskočilo niektorý míľnik v pohybe, je to znak úspechu alebo rýchleho vývoja - v skutočnosti to však nie je žiadúce.
Nie je správne, ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž časťou vyššieho modelu (napr. ak sa dieťatko kvalitne neoprie v 3. mesiaci o lakte v polohe na brušku, bude problém s oporou sprevádzať dieťatko aj v nasledujúcich lokomóciach). Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené. Čo sa týka „preskočenia“ niektorej lokomócie v motorickej ontogenéze, to vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité.
Rovnako dôležité ako vedieť, čo robiť, je vedieť, čo nerobiť. Nedávajte dieťa do sedu skôr, ako sa posadí samo. Vyhýbajte sa chodítkam. Nenúťte dieťa do pozície násilím. Neobmedzujte dieťa v pohybe. Neporovnávajte svoje dieťa s inými. Každé dieťa je jedinečné a má svoje tempo.
Pozor na "štýly plazenia" - v skutočnosti ide o patológie. Mnohé mamičky sa pochvaľujú rôznymi štýlmi „plazenia“ (pohybu na brušku) svojich detí. Deti v snahe preskúmať okolie a hračky či jednoducho veci môžu napredovať rôznymi spôsobmi, ak sú to však práve tieto spomínané a trvajú dlhšie, fyzioterapeutky upozorňuje, že ide o rôzne patológie - teda radí ozvať sa a poradiť:
- priťahovanie sa len rúčkami,
- „plazení posediačky“ či v polosede, teda posúvaní sa pomocou nôh a zadočka (ide o patológiu),
- „cúvanie“ (odtláčanie sa rukami) - ak trvá chvíľočku a len ste si to všimli, príčinou môže byť šmýkanie sa ponožkami o hladkú podložku - radíme preto vyzuť ponožky či pančušky - ak cúvanie trvá dlhšie, ide o patológiu a možné oslabenie svalov v ramenách a krku,
- pohyb pomocou kolien a lakťov (ide o patológiu a slabú oporu rúk).
Ak vaše dieťatko pivotuje - otáča sa vôkol vlastnej osi, prípadne sa hýbe po špičkách nožičiek so zdvihnutým zadočkom a dvíha sa aj na rúčky, to fyzioterapeutka prezýva tzv. medvedia chôdza a sú to správne lokomócie.
Ak sa obávate, že dieťatko napreduje pomalšie ako by „malo“, neriešte tabuľky, porozprávajte sa so svojím pediatrom alebo detským fyzioterapeutom. Ten vám poradí, ako nenútenou formou napríklad dieťa motivovať k prechodu o stupienok vyššie. Väčšina detí to ale zvláda aj bez našich zásahov, podľa svoje vyzretosti a pripravenosti.
Čo si všímať, kedy zbystriť pozornosť a vyhľadať pomoc? Ako rodič, ktorý trávi s dieťatkom veľa času, si určite všimnete asymetriu alebo akékoľvek omeškanie. Ak sa vám čokoľvek nezdá, nebojte sa vyhľadať pediatra či pediatričku, alebo poradiť sa s fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou. „V dnešnej dobe sú už rodičia informovaní a majú načítanú motorickú ontogenézu dieťatka a k nám prichádzajú väčšinou už na začiatku problému. Niekedy prídu aj preventívne, aby sme skontrolovali správnosť pohybu. Je dôležité, aby prišli na diagnostiku včas, najlepšie v 6. týždni veku dieťatka, alebo pri otočení hlávky len na jednu stranu. Čím skôr odhalíme odchýlku od vývoja, tým skôr vieme terapiou dieťatku pomôcť k správnemu motorickému vývoju,“ hovorí fyzioterapeutka.
Aj podľa American Academy od Pediatrics si všímajte napr. problémy vášho dieťatka s pretočením sa, sedením, chodením, držaním krku a hlavičky vo vzpriamenej polohe, alebo ak sa vám svaly dieťatka nezdajú v poriadku - prepína sa alebo leží ako handrová bábika.
Tak, ako bolo uvedené už skôr, ak sa dieťatko omešká o 1 - 2 mesiace, bolo by vhodné to konzultovať. Panika nie je na mieste. Pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky, ktorí sa venujeme vývojovej ontogenéze, je dôležitá kvantita (správne vekové obdobie, kedy dieťa robí pohybové vzory) a kvalita (správny stereotyp prevedenia pohybového vzoru) prevedenia pohybu. Porovnaním motorickej ontogenézy a motoriky konkrétneho dieťatka vieme určiť odchýlku a podľa toho zaraďujeme dieťatko do terapie. Ak je pohyb dieťatka rodičom nápadný, je treba sa poradiť s pediatrom, pediatričkou, alebo fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou hneď (napr. pri hre používa iba jednu hornú končatinu, hlávku otáča len na jednu stranu, neštvornožkuje, postaví sa bez náznaku jednej dolnej končatiny a pod…).
Terapia, ktorú u nás prevádzame je individuálna. Detičky cvičia vždy po jednom, aby sme sa mohli plne sústrediť na dieťatko a aby sme mohli indukovať rodičov v terapii, ktorú potom prevádzajú doma.
Na záver iba dodávame: užívajte si každú vývojovú fázu svojho dieťatka. Nebojte sa spýtať odborníkov a odborníčok, ktorí vedia lepšie poradiť čo a ako. Nechajte svoje deti prirodzene sa vyvíjať, netreba nič urýchľovať, nikam sa netreba ponáhľať.