Deviate narodeniny sú významným míľnikom v živote dieťaťa a často signalizujú začiatok novej etapy vývoja. Na jednej strane je dieťa stále naším bábätkom, ktoré má potrebu nám dokazovať svoju bezhraničnú lásku, na strane druhej čoraz častejšie (a niekedy s veľkým hnevom) prejavuje svoje zásadné názory a postoje, ktoré sa výrazne líšia od tých našich. Táto akoby bipolarita je úplne prirodzenou prípravou na pubertu a dospievanie, a ako vždy je dobré byť pripravený a snažiť sa pochopiť, odkiaľ toto správanie pramení. Tu som si trochu spoznámkovala Montessori pohľad na výchovu detí v predpuberte, teda veku 9 až 12 rokov.
Charakteristiky obdobia 9 až 12 rokov
Toto obdobie je charakteristické mnohými zmenami, ktoré sú podmienené nielen sociálne, ale aj biologicky. Stredný školský vek začína medzi 8. - 9. rokom života dieťaťa a končí v 11. - 12. rokoch. Táto fáza zrenia prináša so sebou mnohé zmeny, ktoré sú podmienené nielen sociálne, ale aj biologicky.
1. Objavovanie vlastnej autonómie
Túžba po samostatnosti, tak veľmi podobná obdobiu 3 až 6 rokov, tentokrát však zameraná nie na fyzickú stránku, ale psychickú. (Teda nie v zmysle „Chcem sa vedieť sám obliecť a pripraviť si jedlo.“ ale skôr „Chcem mať možnosť sám o sebe rozhodovať.“)
2. Hnev ako príprava na odlúčenie
Dieťa sa už podvedome pripravuje na to, že čoskoro sa od rodičov osamostatní. Aby bolo dosť silné a dokázalo to (napriek tomu, že ich nadovšetko ľúbi), príroda to zariadila tak, že voči nim začína pociťovať občasné výbuchy hnevu. Nevedieť, že je to úplne prirodzená fáza, popravde by ma to asi často dohnalo k slzám a ľútosti 😉
3. Už nie “my” ako ja a rodičia, ale “my” ako ja a moji kamaráti
Dieťa má silnú potrebu byť členom nejakej partie, zapadnúť. Preto je ideálne, ak je súčasťou športového tímu, hudobného zboru či skautského oddielu.
4. Túžba po pochopení sveta, kultúry, v ktorej žije
Milión otázok o fungovaní vecí, vzťahov, prírody, na ktoré hľadá odpoveď. Najlepšie mu pomôžeme tým, že mu nebudeme dávať odpovede, no budeme ho učiť ho hľadať ich. Toto koniec koncov platí pre každý vek.
5. Logické uvažovanie, chápanie príčiny a dôsledku
Dieťa je v tomto období „vedcom v plienkach”. Opäť, našou úlohou je ho v bádaní podporiť, skúmať s ním. Veľkým pokrokom v tomto období je to, že deti začínajú uvažovať logicky a dokážu rešpektovať pri tom - aspoň vo väčšine prípadov - skutočnosť ako takú. Tento vývinový pokrok je však podmienený učením. Dieťa už dokáže rozoznať nadradené kategórie pri triedení - takú, do ktorej by patrilo viac rôznych objektov nižších skupín. Ešte pred pol rokom by pre neho bola táto úloha veľmi náročná. Príkladom nám môže byť nasledovné - ak máme 5 ruží a 9 karafiátov a spýtame sa dieťaťa, či je viac karafiátov alebo kvetov - 8 ročné dieťa by už malo nájsť správnu odpoveď na našu otázku. Ono by už malo vedieť, že skupina kvety je nadradená a patria do nej aj ruže aj karafiáty. Tiež charakteristické pre toto obdobie je dosiahnutie takej úrovne poznávania u dieťaťa, že dokáže pochopiť viacero pravidiel triedenia predmetov. Čiže vie určiť pravidlo triedenia - tj. veľkosť, farba, počet - a dokáže zoradiť predmety súčasne aj podľa napr. farby aj veľkosti.
6. Potreba o všetkom diskutovať a vyjednávať
Každé jedno pravidlo sa stáva predmetom siahodlhej diskusie. A to je super, dieťa si tým cibrí kritické myslenie, schopnosť argumentovať a presadzovať svoje názory.
V tomto období sa mení aj vzťah dieťaťa ku škole. Pôvodná rola školáka získava iný význam. Deti sa už väčšinou bez problémov adaptovali na školu a osvojili si správanie, ktoré je pre školu charakteristické. Dieťa už vie, aký výkon musí podať, aby boli dospelí v jeho okolí spokojní.
Pri určovaní pravidiel pre deti si musíte položiť otázku, či od nich nepožadujete niečo nezmyselné a neprimerané. Prehnané požiadavky od vykonania skôr odrádzajú. Deti musia rozumieť vašim slovám.
Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže vládnuť v rodine harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné.
Ako dieťaťu v tomto období pomôcť? Čo zmeniť v našom doterajšom fungovaní?
„Vychovávať znamená vnímať potrebu, ktorá stojí za pravým dôvodom neprijateľného správania. Znamená to byť empatický k príčine.” - Arnaud Deroo, psychoanalytik, vychovávateľ
Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dôležité chápať príčiny detského správania. Tak, ako doteraz v každom období vývoja, dieťa robí to, čo robí, z nejakého dôvodu. A nie je našou úlohou dieťa sa snažiť meniť na svoj obraz, ale pomôcť mu nájsť tú jeho cestu.
Aj starostlivosťou o vlastný domov si môžete byť oveľa bližší, než kedykoľvek predtým a navyše naučíte dieťa základy čistoty, zodpovednosti a slušného správania. V tomto veku, ak ste nezačali skôr, nie je úplne najľahšie zavádzať pravidlá teraz, ale nie je to nemožné. Stanovte spôsoby, ako sa dieťa bude podieľať na chode domácnosti, a trvajte na nich. Ustlať si posteľ, poliať kvety, povysávať si izbu či podieľať sa na príprave večere je pre dieťa jednak prospešné z hľadiska posilňovania autonómie, a jednak mu môžete ukázať, že domáce práce sú jedna z mála oblastí, kde vidíte okamžitý výsledok svojej námahy. Za domáce práce by ste deťom nemali dávať peniaze ani iné odmeny. Sú bežnou súčasťou života.
Aktuálne obdobie, keď sú deti každý druhý týždeň doma, neprispieva práve k rodinnej pohode. Predovšetkým my, mamy, nevieme čo skôr. Práca, domácnosť, úlohy, varenie, pranie, vybehnúť s deťmi na čerstvý vzduch. A do toho večný neporiadok. Keď sú deti malé, nejako to prirodzene tolerujeme. Ako však rastú, často robíme chybu, že upratujeme za nich. Možno sa nám to zdá rýchlejšie, lepšie, nikto nám neodvráva, negúľa očami. Robíme však skutočne správne? Nedávno sa dostal ku mne článok o Márii Montessoriovej, podľa ktorej je navrhnutý zoznam úloh podľa veku dieťaťa. Zdá sa nám, že dvojročné dieťa nevie pomôcť? Opak je pravdou.
Nezlyhali naše deti, ale my. Nič však nie je stratené. Vďaka Márii Montessoriovej už nemusím ani rozmýšľať, čo by mali zvládnuť. Viem si predstaviť, že pravidelné chystanie raňajok, spratávanie zo stola, drobnosti ako chystanie príboru alebo servítkov by sa im veľmi páčilo. A sú už vo veku, kedy im môžem zveriť aj umytie umývadla. Možno umyjú aj jeho široké okolie.
Prečo zapájať 9-ročné deti do domácich prác? Zapájanie detí do domácich prác má viacero pozitívnych dopadov. Učia sa zodpovednosti, samostatnosti a získavajú pocit, že sú súčasťou tímu. Posilňovanie rodinných väzieb: Spoločné aktivity v domácnosti prispievajú k lepšej komunikácii a spolupráci v rodine.
Deväťročné deti sú už schopné vykonávať rôzne domáce práce, samozrejme, s ohľadom na ich individuálne schopnosti a zručnosti. Môžu pomáhať so skladaním vypranej bielizne, párovaním ponožiek, prípravou oblečenia na druhý deň, starostlivosťou o domáce zvieratá (kŕmenie, venčenie, čistenie klietky), polievaním kvetov či pomocou pri záhradných prácach.
Ako motivovať 9-ročné dieťa k domácim prácam?
Motivácia je kľúčová pre úspešné zapojenie detí do domácich prác. Je dôležité vytvoriť pozitívne prostredie a zamerať sa na budovanie zodpovednosti.
- Trpezlivosť a chvála: Buďte trpezliví a chváľte dieťa za snahu, aj keď úlohu nesplní dokonale. Ukážte mu, ako by to malo byť správne.
- Systém a pravidelnosť: Zaveďte pevný poriadok a uložte deťom pravidelné úlohy. Naučia sa tak, že aj keď sa im nechce, musia povinnosť splniť.
- Príkladom: Deti sa učia napodobňovaním. Ak vidia, že rodičia sa aktívne zapájajú do domácich prác, budú ich s väčšou pravdepodobnosťou nasledovať.
- Zábava: Urobte z domácich prác zábavu. Zapojte hudbu, hry alebo súťaživosť.
- Rešpektovanie záujmov: Zohľadňujte záujmy dieťaťa pri prideľovaní úloh. Ak má rado varenie, zapojte ho do prípravy jedál.
- Komunikácia: Vysvetlite dieťaťu, prečo je dôležité zapájať sa do domácich prác a ako to prispieva k fungovaniu rodiny.
- Nezaplatiť za pomoc: Dávať deťom peniaze za splnenie domácich povinností sa neodporúča. Deti by mali pochopiť, že každý má doma svoje úlohy, ktoré je nutné splniť, aby domácnosť fungovala. Odmenou je hlavne dobrý pocit, že je o domácnosť postarané a že na tom majú svoj diel.
Rozvíjanie záujmov a autonómie
K väčšej autonómii dieťaťu pomôžeme napríklad tým, že bude chodiť samé do školy, ak to ešte nerobí, a ak je to samozrejme možné. A že bude môcť zostať samé z času na čas doma, ak doteraz túto možnosť nemalo. Znamená to hľadať spolu ideálnu cestu do školy (nie zásadne najkratšiu, skôr najbezpečnejšiu). Takisto to znamená postupne sa uistiť, že sa doma vie správať bezpečne a riešiť potenciálne problémy, napríklad v prípade požiaru, nečakaného zvonenia pri dverách a podobne. Časom by dieťa malo mať možnosť samé si organizovať svoj voľný čas.
Súčasťou samostatnosti v tomto veku je aj finančná nezávislosť. Dieťaťu treba umožniť spravovať si vlastný rozpočet čo sa týka kapesného a kreditu na telefón. Ale rovnako mu môžeme napríklad dať mesačný alebo štvrťročný rozpočet na oblečenie. Je to dobrý spôsob, ako obísť prehnané nároky na značkové veci, a dieťaťu pomôcť uvedomiť si hodnotu peňazí.
Ak je dieťa napriek našej nevôli neustále prilepené k tabletu či mobilu, môžeme skúsiť technológie využiť k podnieteniu jeho kreativity a zvedavosti. Hľadajme spôsoby, ako sa dieťa môže stať tvorcom obsahu, nie len konzumentom. Napríklad pomocou programu na ilustrácie, ak rado kreslí, alebo mu môžeme pomôcť naučiť sa strihať videá, či komponovať hudbu. Ak dieťa rado kreslí, môžeme mu pomôcť naučiť sa strihať videá, či komponovať hudbu.
Pri hľadaní voľnočasových aktivít hľadajme spôsoby, ako podporiť to, v čom je dieťa dobré, miesto toho, aby doháňalo to, čo mu nejde. Raz mi niekto spomínal, že celý druhý stupeň chodil na doučovanie z matematiky, ktorá mu nešla, a miesto toho nemal čas na hru na klavír, ktorá ho neskutočne bavila. Možno, keby sa mohol venovať klavíru, bol by z neho virtuóz, kdežto takto premárnil roky matematikou, ktorá mu bola neskôr nanič.
Deti strácajú záujem o hry založené na fantázii, radšej sa držia konkrétnych zážitkov a situácií. Takto si môžu v bezpečnom prostredí svojho domova a bez rizika vyskúšať rôzne správanie - „Čo budeš robiť, ak sa ti stane nasledovná vec…“, „Ako najlepšie zareagovať na takúto situáciu…“ - a sú schopné spracovať informácie z hier a využiť ich aj v iných situáciách. Majú tiež veľmi rady, ak môžu byť za niečo zodpovedné.
Vzťahy s rovesníkmi a formovanie identity
V tomto veku získava na dôležitosti vrstovnícka skupina, ku ktorej sa dieťa začleňuje alebo sa chce začleniť. Práve narastajúci význam rovesníckej skupiny a jej normatívnosť signalizuje zmenu v správaní detí. Deti preferujú rovnako staré deti, rovnakej vývinovej úrovne. Toto obdobie je charakteristické nápadnejším oddeľovaním chlapčenských a dievčenských skupín.
Okolo 10. roku sa formuje identita dieťaťa. Jej obsahom je všetko to, čím sa dieťa cíti byť, za koho sa považuje. Je to subjektívny obraz vlastnej osobnosti. Veľmi ovplyvňuje smerovanie a správanie dieťaťa a predurčuje jeho budúcnosť. Sebahodnotenie v tomto veku je veľmi nestále a ovplyvniteľné a je tiež určované názormi, postojmi a hodnotením iných ľudí, ktoré vníma ako danosť, najmä ak sú mu podávané tieto výroky nejakou autoritou, či milovanou osobou.
Je veľmi dôležité vedieť, aké programy dieťa sleduje, ktoré internetové stránky navštevuje najčastejšie, s kým si dopisuje cez chat alebo telefón. Zaujímajte sa o to, čo robia a ako získavajú informácie. Ponúkajte im programy a www stránky, ktoré by boli pre ne atraktívne a súčasne bezpečné pre ich vývin. Všímajte si ich a rozprávajte sa s nimi - všade a o všetkom.
Počúvať dieťa a nasledovať jeho záujmy miesto toho, aby sme pretláčali tie naše. Ak máme pocit, že dieťa sa nám vzďaľuje a prestávame ho poznať, pripomeňme si prvú zásadu Montessori pedagogiky. POZORUJME ho. Deň, dva, týždeň. Robme si kľudne poznámky. Nekomentujme, neraďme, len sledujme.
Sústreďme sa na to dobré. Nehľadajme chyby. Ak dieťa prinesie domov test s dvomi zlými odpoveďami z desiatich, miesto upozorňovania na chyby vyzdvihnime to, že malo osem dobrých odpovedí. Aj v tomto veku navyše platí, že dieťa si najradšej opravuje chyby, ktoré si našlo samé, nie také, ktoré mu ukáže dospelý. Dajme im príležitosť učiť sa na vlastných chybách!
V tomto období sa mení aj postoj dieťaťa k učiteľovi. Pôvodná emocionálna väzba sa stráca, pretože dieťa ju už nepotrebuje. Najdôležitejšiu úlohu v tomto období zohrávajú jeho rovesníci. Rodina poskytuje dieťaťu pocit istoty a ono ju berie ako samozrejmosť a práve tento pocit mu umožňuje zamerať sa na rôzne vzťahy s vekom rovnocennými. Vrstovníci sú pre dieťa stále dôležitejší. Až napokon sa zdá, že nahrádzajú dieťaťu jeho rodinu. Skúsenosti, ktoré dieťa získava v rôznych kamarátskych vzťahoch mu slúžia ako predpoklad pre rozvíjanie priateľstiev a intímnych vzťahov.
Dieťa v tomto veku potrebuje, aby ho jeho skupina akceptovala a prijala. Dieťa sa stále viac a viac identifikuje s rovesníkmi ako s dospelými. Rovesníci uspokojujú mnohé potreby dieťaťa a podporujú emočnú vyrovnanosť dieťaťa. Tu je veľmi dôležité, aby rodičia vedeli a poznali skupinu, ktorú ich dieťa obdivuje a do ktorej by sa chcelo začleniť. Pretože správanie a hodnoty, ktoré skupina vyznáva sa stanú správaním a hodnotami vášho dieťaťa. Dieťa sa snaží začať do skupiny nielen svojim správaním, ale napodobňuje ostatných aj v obliekaní.
Potreba citovej istoty a bezpečia. Kvalita a iný spôsob uspokojovania tejto potreby ako je to v rodine. Rovesníci poskytujú dieťaťu podporu v rôznych životných situáciách, umožňujú mu rozprávať, ale tiež sa podieľať na riešení rôznych problémov, ktoré sa s dospelými „nedajú“ riešiť, prejavujú mu solidaritu a pocit - nie si sám. Niekedy stačí iba prítomnosť ostatných detí a to spôsobuje, že sa dieťa menej bojí a odváži sa vykonať aj náročnejšie úlohy.
Hry a aktivity pre 9-ročné deti
Okrem domácich prác je dôležité venovať sa aj hrám a aktivitám, ktoré rozvíjajú kreativitu, logické myslenie a sociálne zručnosti.
Spoločenské hry: Vyberte doskovú hru, ktorá bude baviť deti aj vás.
Tvorivé súpravy: Pre deti, ktorých baví viac vyrábať než kresliť, môžete vybrať niektorú z tvorivých súprav. U dievčatiek často vedie vyrábanie šperkov a vyšívanie bábik či zvierat.
Experimentálne súpravy: Hry vtiahnu deti do tvorivého a vedeckého sveta, v ktorom sa môžu stať chemikmi, botanikmi, vedcami, zoológmi či detektívmi.
Stavebnice: Stavebnica Boffin je výborná elektronická a kreatívna stavebnica, ktorá úžasným spôsobom zasväcuje deti do tajov fyziky a elektroniky.
Kúzelnícke súpravy: Naučiť sa kúzlo a dokázať ho ostatným predviesť si vyžaduje okrem obratnosti pri samotnom vykonávaní kúzla i schopnosť komunikovať s publikom, dokázať ho zaujať a udržať jeho pozornosť.
Šport: Potreba aktívneho pohybu je pre deti stále veľmi naliehavá. Aj keď u niektorých detí môže byť tento záujem tlmený tým, že majú potrebu skôr sa zavďačiť rovesníkom ako zvíťaziť.
V tomto období nadobúda najväčšiu intenzitu potreba mať nejaké zviera, ktoré by doplnilo a obohatilo jeho skúsenosti. Deti obvykle preferujú malé zvieratá, ktoré môžu žiť s nimi v byte - psov, mačky, škrečky, rybičky, andulky… Ak máte možnosť a ste ochotní prijať nejaké zvieratko v domácnosti, tak ho dieťaťu zadovážte. Dieťa si vo vzájomnom styku so zvieraťom rozvíja najmä schopnosť neverbálnej komunikácie a empatie. Pri starostlivosti o ne sa učia chápať pocity a potreby druhých, taktiež to prináša do života dieťaťa skúsenosť s takými prirodzenými javmi, ako je narodenie a smrť a učí sa vyrovnávať sa s nimi.
Praktické zručnosti pre 9-ročné dieťa
Deti tak veľmi rýchlo rastú, že neraz prehliadneme, čo všetko už dokážu, dokonca ich niekedy podceňujeme. Keďže vyrastajú do sveta tabletov, smartfónov a iných výdobytkov techniky, prichádzajú o mnoho zručností a možností si ich cvičiť.
Preto je veľmi dôležité, aby sme im ich pripomenuli a učili ich aj to, čo zdanlivo nepotrebujú. K takýmto základným zručnostiam patrí napríklad umývanie riadu, pranie, čítanie klasickej mapy, písanie listu vlastnou rukou, urobiť si raňajky, vyvesiť bielizeň - jednoducho postarať sa o seba. To, že im dáme do ruky smartfón nič neznamená a samostatnosť už vôbec nie.
Ak máme doma sedem až desaťročného šikovníka, mal by zvládať tieto zručnosti (ak ich ešte nevie, naučme ho to), nikdy neviete, kedy sa mu môžu zísť:
- Pranie bielizne: V čase, keď máme všetci automatické a inteligentné práčky sa môže zdať zbytočné učiť svoje dieťa praniu bielizne, ale verte tomu, že to má svoj - a veľký význam. Čudovali by ste sa, koľko študentov vysokých škôl na internátoch si nevie ani oprať bielizeň, respektíve ju nosí špinavú domov matke, ako malé dieťa z letného tábora. Prať si bielizeň môžeme učiť deti už od šesť rokov, dokonca budú mať z toho zábavu.
- Sadenie rastlín: Sedem až desaťročné dieťa vie poliať kvety, obrať zeleninu, či ovocie, ale nemusí vedieť zasadiť semiačko, či sadenicu tak, aby z neho naozaj čosi vyrástlo. Ak nemáte záhradku, môžete improvizovať na balkóne vo väčšom kvetináči a spraviť len jeho vlastnú mini záhradku. Požiadajte ho, aby vykopalo jamku, zasadilo semienko alebo priesadu, polialo ju a denne sa o ňu staralo. Nejde len o polievanie - učme dieťa, aby si všímalo farbu a stav listov, kvetov, plodov, či nemá škodcov alebo ochorenia a ak áno, naučme ho ako im predchádzať a liečiť rastlinku.
- Zatĺkanie klinca: Mnohé mamičky panikária, keď majú vidieť svoje dieťa s klincom a kladivom v ruke, ale i táto zručnosť je pre život veľmi dôležitá. Už sedemročnému dieťatku môžeme pod dozorom dať do ruky ľahšie kladivo - sú reálne ľahšie a menšie modely pre deti a klinček, ktorý má zatĺcť. Vyberme mäkký kúsok dreva, aby mu to šlo hladko. Pri nácviku je dôležité, aby mal klinček širokú hlavičku. Prsty, ktoré držia klinček mu môžeme ochrániť kartónom, cez ktorý najskôr prepichneme zatĺkaný klinec, ale dieťa by sa malo naučiť ovládať aj silu, ktorou do klinca treba udrieť tak, aby sa neporanilo.
- Písanie listu: Správy cez mobil určite písať a posielať už vie, ale dokáže napísať list babke alebo inému členovi rodiny rukou a sám ho aj naformulovať? Vie, pripraviť obálku, čo na ňu napísať a kam list odniesť, aby skutočne aj prišiel tam, kam má? Naučme ho, že každý list má mať dátum, oslovenie, miesto, kde bol napísaný, hlavnú časť, má byť ukončený pozdravom a podpisom. Overte si, či dieťa pozná svoju vlastnú adresu a adresu najbližších.
- Príprava jednoduchého jedla: Nemali by sme tancovať okolo detí a ich stravovania do dospelosti. Je veľmi dôležité, aby si vedeli jedlo pripraviť aj ako menšie, i keď nemusí to byť žiadna komplikovaná záležitosť. Natrieť si pečivo maslom by mal zvládnuť každý malý školák, rovnako si pripraviť jogurt s ovocím, urobiť jednoduchý šalát. V tomto veku je dôležité naučiť sa krájať a používať jednoduché a bezpečné kuchynské pomôcky - napríklad urobiť si koktail v mixéri (samozrejme, pod našim dozorom). Desiatročné deti by mali vedieť používať sporák, urobiť si pod dozorom miešané vajcia, jednoduchú polievku, či zapiecť toasty.
- Liečenie poranení: Už od malého veku by sme mali dieťa učiť tomu, aby nešalelo pri pohľade na úraz alebo krv, ale aby k nemu pristupovalo racionálne. Naučme ho, že krvácanie sa zastaví tlakom, že je dôležité stiahnuť miesto nad ranou - bližšie k srdcu, vydezinfikovať poranenie, zalepiť alebo zaviazať ho. Overte si, či vaše deti poznajú telefónne čísla na záchranku, políciu a hasičov - alebo spojené číslo 112 a či vie povedať všetko potrebné. Teda, predstaviť sa, povedať adresu a stručne opísať, čo sa stalo. Môžete si to nacvičiť na vymyslených príkladoch.
Konflikty a rozdielne názory budú na dennom poriadku, no bolo by skôr čudné, keby neboli. Treba veriť, že sme zasiali dobré semienka a že si tie semienka časom nájdu cestu.
Vytrvať. Konflikty a rozdielne názory budú na dennom poriadku, no bolo by skôr čudné, keby neboli. Treba veriť, že sme zasiali dobré semienka a že si tie semienka časom nájdu cestu.
Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dôležité chápať príčiny detského správania. Tak, ako doteraz v každom období vývoja, dieťa robí to, čo robí, z nejakého dôvodu. A nie je našou úlohou dieťa sa snažiť meniť na svoj obraz, ale pomôcť mu nájsť tú jeho cestu.
V tomto veku sa mení aj vzťah dieťaťa ku škole. Pôvodná rola školáka získava iný význam. Deti sa už väčšinou bez problémov adaptovali na školu a osvojili si správanie, ktoré je pre školu charakteristické. Dieťa už vie, aký výkon musí podať, aby boli dospelí v jeho okolí spokojní.
V tomto období dieťa často spochybňuje dôležitosť toho, čo sa učí v škole. Na čo mi to kedy bude? Sú to samé blbosti! Pomôžme mu pochopiť súvislosti medzi učivom a reálnym svetom. V kuchyni mu ukážme, na čo sú mu dobré zlomky, delenie, váženie, meranie, v obchode, ako využije násobilku či sčítanie veľkých čísel. Chémia, fyzika, prírodoveda sú často žiaľ plné poučiek a teoretizovania, no obsahujú mnoho informácií o fungovaní sveta. V ideálnom prípade toto prepojenie deťom dáva škola, v tom menej ideálnom to môžeme byť my rodičia. Deti v tomto veku nadšene objavujú svet, ak v tom vidia zmysel.
Tak, milí rodičia - je to tu. Začína obdobie postupného dospievania a dozrievania vášho dieťaťa. Je to obdobie, kedy sa začína meniť a výraznejšie presadzovať aj doma. Práve toto zrenie prináša so sebou potrebu zvyknúť si na to, že dieťa bude vyžadovať stále viac slobody a nezávislosti. Nastalo obdobie, kedy si aj vy rodičia musíte začať zvykať na to, že dieťa začína meniť aj svoje postavenie v rodine. Bezvýhradná akceptácia formálnej autority rodičov sa mení veľmi rýchlo. Dieťa začína spochybňovať zákazy a príkazy rodičov. Snaží sa vydobyť si viac priestoru pre seba a svoje záujmy. Dôležitosť pred rodinou získavajú kamaráti a partia.
Knihy majú mať dôležitú úlohu v živote dieťaťa. Otvárajú mu dvere do poznania a tiež podnecujú rozvíjanie jeho fantázie. Na rozdiel od počítača, či televízie, ktoré sa zameriavajú najmä na zrakový a sluchový kanál a ponúkajú už hotové predstavy, knihy dávajú dieťaťu možnosť predstaviť si v hlavnej postave toho, koho chcú. Hrdinovia z kníh im umožňujú prežívať ich dobrodružstvá a prevteliť sa do nich. Tiež podporujú rozvíjanie slovnej zásoby a vyjadrovacích schopností dieťaťa. Knihy by mali byť vybrané rodičmi primerane veku, schopnostiam a tiež záujmom dieťaťa. Je na rodičovi, aby podporoval záujem dieťaťa o knihy a čítanie. V tomto veku sa deti zaujímajú o dobrodružné príbehy, hľadajú knihy s výnimočnými hrdinami - so vzormi hodnými nasledovania.
Rozvíjanie kreativity a fantázie dieťaťa… Na rozdiel od predchádzajúcich období má dieťa teraz potrebu vytvárať nové veci a vidieť, čo vytvorilo. Preto ho môžu zaujať rôzne modelárske činnosti - stavanie lietadiel, lodí, áut, či vytváranie modelov dedín a miest. Trpezlivosť dieťaťa je už väčšia a preto nie je potrebné, aby ukončilo svoju činnosť rýchlo a videlo výsledok. Chlapci tiež ešte nie sú tak „starí“, aby sa nezahrali s autíčkami, keď si predtým z rôznych stavebníc postavia k tomu cesty, či prípadne zorganizujú bitku medzi indiánmi a kovbojmi alebo inými znepriatelenými tábormi. Dievčatá ešte stále rady obliekajú, prezliekajú a starajú sa o svoje bábiky, ale tiež ak majú možnosť veľmi rady šijú nové veci pre ne.
„Akože“ hry V tomto období sa u detí formujú základy a fantázie o budúcom povolaní - čím a kým budem. Jedná sa zatiaľ len o povolania, ktoré sú pre deti atraktívne a rozhodujú sa pre ne, bez zhodnotenia svojich schopností a možností. V závislosti od toho sa odvíjajú aj mnohé detské hry, ktoré sú spojené s prezliekaním a upravovaním prostredia.
Spoločné aktivity. Venujte pozornosť tomu, čo vám vaše dieťa hovorí. Dnešná uponáhľaná doba nám poskytuje len veľmi málo príležitostí na to, aby sme boli spolu ako rodina. Ak tieto príležitosti máte nepremárnite ich zbytočnosťami. Podnikajte spoločne výlety, vychádzky a prieskumné cesty na ktorých pre vás nebude existovať nič dôležitejšie ako vy - rodina - navzájom. Vypnite mobily a nenechajte sa rušiť nikým a ničím. Kráti sa čas takýchto spoločných aktivít s dieťaťom, čo chvíľa už nebude chcieť tráviť svoj čas s vami, ale so svojimi kamarátmi. A práve tento spoločne strávený čas vám poskytuje príležitosť posilňovať spoločné puto medzi vami a dieťaťom, aby vedelo, že keď bude potrebovať budete mu na blízku. A tiež ho učíte - vlastným príkladom - o tom, ako funguje a má fungovať rodina, aké sú vzťahy medzi rodičmi navzájom a rodičmi a deťmi. Odtiaľ si dieťa berie vzory pre svoju vlastnú rodinu.
Nezabudnite: Výchovou a vlastným príkladom neovplyvňujete len svoje dieťa, ale vytvárate podmienky a príležitosti aj pre svojich vnukov a pravnukov.
V tomto období sa tiež výrazne mení aj postoj dieťaťa k učiteľovi. Pôvodná emocionálna väzba sa stráca, pretože dieťa ju už nepotrebuje. Najdôležitejšiu úlohu v tomto období zohrávajú jeho rovesníci. Rodina poskytuje dieťaťu pocit istoty a ono ju berie ako samozrejmosť a práve tento pocit mu umožňuje zamerať sa na rôzne vzťahy s vekom rovnocennými.
V tomto období získavajú popularitu deti sociálne zdatné, ktoré dokážu nadviazať a udržiavať sociálny kontakt, chovať sa v zhode so skupinovými normami… Nepopulárnymi sa stávajú deti, ktorú sú ostatným nejakým spôsobom nepríjemné, rušia ich a nestačia ich požiadavkám. Napr. odlišné skúsenosti, úroveň mentálneho vývinu, zvýšená úzkostnosť, citové problémy, choroba… Dieťa nedokáže pochopiť, že sa tieto deti nemôžu chovať tak ako ostatné, pretože za to nemôžu. Správajú sa tak, ako by si deti za svoje nedostatky mohli samy. Domnievajú sa, že požadovaná zmena závisí len na ich vôli. Práve tu sa stretávame s tendenciami a snahami získať si kamarátov akýmkoľvek spôsobom - vnucovanie, šaškovanie, podplácanie… Ďalšou možnosťou je vymýšľanie a prekrúcanie si reality, či rezignácia a únik z detskej skupiny. Negatívnou stránkou je to, že deti sa môžu stať agresívnymi a zlomyseľnými a snažiť sa pomstiť ostatným, že ich nechcú prijať medzi seba.
V tomto období sa tiež výrazne mení aj postoj dieťaťa k učiteľovi. Pôvodná emocionálna väzba sa stráca, pretože dieťa ju už nepotrebuje. Najdôležitejšiu úlohu v tomto období zohrávajú jeho rovesníci. Rodina poskytuje dieťaťu pocit istoty a ono ju berie ako samozrejmosť a práve tento pocit mu umožňuje zamerať sa na rôzne vzťahy s vekom rovnocennými.
Tradície Venujte čas a priestor budovaním rôznych rodinných tradícií a spoločných záujmov. Dieťa je už zvyknuté na určitý chod domácnosti, vie a pozná svoje povinnosti, ktoré mu s pribúdajúcimi rokmi určujeme stále náročnejšie, ale tiež mu poskytujeme aj väčšie výhody a úľavy. Tradície, ktoré sa zavedú v rodine, majú tendenciu udržiavať rodinu súdržnejšiu. Takou tradíciou môže byť - podľa možností rodiny - spoločný obed v reštaurácii. Ďalšou môžu byť rôzne oslavy, na ktoré si môže dieťa pozvať svojich kamarátov. Práve príprava párty môže poskytnúť priestor pre rozvíjanie schopností a zručností dieťaťa - veď vyrobiť menovky, ozdobiť stôl, byt, pripraviť menu, nakúpiť, pomôcť uvariť a následne upratať je veľká úloha, do ktorej je možné zapojiť dieťa.
Vzhľadom na to, že sa dieťa mení a dospieva, nechajte mu priestor na zariadenie si svojej izby - detská izba sa postupne stáva izbou študenta - menia sa záujmy a záľuby dieťaťa a formuje sa jeho charakter, preto by sa to malo odrážať aj v jeho izbe.
K novým schopnostiam, ktoré by sa malo naučiť dieťa aj rodič zvládať - v súvislosti s blízkou budúcnosťou - je aj schopnosť presadzovať svoj názor, uznať svoju chybu a vedieť sa ospravedlniť. Práve hry - rolové hry, kedy môžeme byť niekým iným, nám môžu pomôcť naučiť sa to.
Šport Potreba aktívneho pohybu je pre deti stále veľmi naliehavá. Aj keď u niektorých detí môže byť tento záujem tlmený tým, že majú potrebu skôr sa zavďačiť rovesníkom ako zvíťaziť. Už sme hovorili o tom, že dieťa si uvedomuje, kto je, čo je pre neho typické a čím sa líši od druhých. Chápe stabilitu vlastnej identity - vie, že bude stále tým istým človekom, aj keď sa jeho vlastnosti zmenia - a je si vedomé aj svojej originality - uvedomuje si svoju odlišnosť od ostatných, svoju jedinečnosť. Má sklon byť citlivé k pocitom viny a už vie odlišovať dobré od zlého. A práve knihy deťom môžu pomôcť ďalej túto identitu a jedinečnosť rozvíjať. Identifikáciou s hrdinami kníh, či odmietnutie zločincov dotvára hodnotový systém dieťaťa.
Dospievanie je prechodné obdobie medzi detstvom a dospelosťou, ktoré prináša so sebou množstvo fyzických, emocionálnych a sociálnych zmien. U dievčat sa puberta zvyčajne začína okolo 10. roku života, u chlapcov o niečo neskôr, okolo 12. roku. Avšak, aj 9-ročné dieťa prechádza významným vývojom, ktorý formuje jeho schopnosti a zručnosti. Tento článok sa zameriava na to, čo dokáže 9-ročné dieťa, a to z pohľadu fyzického, kognitívneho, emocionálneho a sociálneho vývoja, ako aj na praktické zručnosti, ktoré by malo v tomto veku ovládať.
Hormonálne zmeny prinášajú aj zvýšenú emočnú labilitu, úzkosti, pocity straty istoty a problémy so sebaprijatím. Máva pocity menejcennosti, ktoré si kompenzuje začlenením do partie rovesníkov. Jeho správanie je nepredvídateľné a impulzívne. Prechádza nečakane do útoku a potom sa opäť sťahuje späť.
Významné sú prejavy priateľstva, lásky, empatie, vytvárania a udržiavania vzťahu priateľstva a partnerstva. Rodina je pre každého jedinca základom istoty a bezpečia. Čím hlbšie a istejšie sú vzťahy vo vašej rodine, tým ľahšie sa váš dospievajúci potomok odpútava a nachádza nové vzťahy s rovesníkmi a postupne s partnerom a zakladá svoju vlastnú rodinu. Zo svojej pôvodnej rodiny čerpá podnety a vzory pre výchovu svojich detí, vzťahu k partnerovi a vedeniu. Vo svojej rodine by ale vždy mal mať istotu a pocit pevného zázemia, kam sa bude a môže rád vracať.
Spoločné aktivity Aj v tomto období je potrebné tráviť čo najviac času spolu ako rodina. Ale môže sa stať, že jej súčasťou sa stane aj jeden alebo dvaja najlepší kamaráti vášho dieťaťa. Preto by bolo dobré nadviazať vzájomné priateľské vzťahy aj s rodičmi týchto priateľov, a ak je to možné, zorganizovať nejaké spoločné akcie pre svoje deti. Prípadne, ak máte medzi svojimi priateľmi rovnako staré deti, práve vaše spoločné dovolenky, opekačky či výlety im poskytnú možnosť pre lepšie zoznámenie sa a zabezpečia, že sa nebudú na týchto spoločných akciách s rodičmi nudiť.
