Prečo dieťa nechce ísť do školy a ako mu pomôcť

Takmer každý rodič čelí v určitej fáze školského života svojho dieťaťa faktu, že ono odmieta ísť do školy. Možno sa to stalo zrazu, možno doposiaľ žiaden takýto problém neexistoval, možno to trvá dlho a akosi patrí ku každodennej rannej rutine. Najdôležitejšie je zistiť príčinu. Ako rodič by ste mali vedieť, že odmietaním školy dieťa rieši nejaký svoj momentálny problém. Týmto vonkajším prejavom sa však len dostane do ešte väčších ťažkostí. Preto je kľúčové naučiť deti, aby dokázali svoje problémy riešiť samé.

Vždy, keď vaše dieťa robí ráno scény, že nechce ísť do školy, musíte urobiť niekoľko vecí. Najprv správne identifikovať problém, pretože za neochotným vstávaním môže byť niečo úplne iné. Neváhajte použiť obmedzenia, stanoviť hranice a nechať dieťa niesť dôsledky za svoje správanie. Aj v živote to predsa tak funguje.

Chodiť do školy je zodpovednosťou detí. Dnes je veľmi trendy tvrdiť, že deti nemusia niesť zodpovednosť za svoje činy. Ako spoločnosť sme presvedčení, že ak trváme na pravidlách, deti z toho nič pozitívne nemajú. Dospelí, ktorí ráno vstávajú a chodia do práce, dokázali vyriešiť problém chodenia do práce. Majú dostatok schopností na to, aby si s ním poradili a vedeli úspešne vo svete fungovať. Stáli za tým najmä dve veci - motivácia a dôsledky. Motivácia je dôvod, pre ktorý pracujú. Potrebujú zabezpečiť seba a svoju rodinu. Chcú si kúpiť byt, dom, auto, túžia po dovolenke, či krásnych šatách. Dôsledkom je, že ak nepôjdu do práce, stratia ju. Potom stratia svoje zázemie a môžu skončiť na ulici. Podobne to funguje aj u detí.

Riešenie je v dvoch krokoch. Dieťa musí znášať dôsledky svojho správania tak, aby ste sa nezamotali v danej situácii a nemuseli jeden druhému dokazovať, kto je tu silnejší. Nezabudnite na to, aby trest súvisel s daným problémom a logicky z neho vyplýval. Napríklad mu môžete povedať: „Celý týždeň sa ti nepodarilo vstať na čas a bez problémov, takže na budúci týždeň pôjdeš do postele o hodinu skôr. Ak budeš vstávať v pohode, môžeme sa potom vrátiť k pôvodnej večierke, no tento týždeň mi to budeš musieť dokázať.“ Uplatňujte trest hneď na začiatku celého procesu, aj keď je vaše dieťa len v prvých ročníkoch. Ak sa nechuť chodiť do školy stane neustále prítomným problémom, nechajte dieťa, nech dôsledky skúsi na vlastnej koži aj v širšom okruhu, než je rodina. Nepíšte mu ospravedlnenky, nezakrývajte mu donekonečna chrbát. Nech príde neskoro a nesie za to dôsledky uvalené školou, zhoršenú známku zo správania, či celkovo horší prospech. Mali by ste prijať fakt, že vaše deti vyrástli a sú z nich mladí ľudia, tínedžeri, ktorí nesú svoju zodpovednosť a dôsledky sú ich vizitkou, nie vysvedčením dospelého.

Keď ho ráno ťaháte z postele, nepokúšajte sa viesť s ním vážny rozhovor na tému zodpovednosť. V tejto chvíli nie je priestor na to, aby sa naučili ako riešiť nepríjemnosti. Zaoberajú sa viac argumentmi, ktorými by vás presvedčili, rozmýšľajú nad výhovorkami a dohadujú sa s vami. To, že vaše dieťa nechce ísť do školy môže byť vonkajší prejav nejakého dôležitejšieho problému. Pozrite sa aj na jeho správanie mimo školy. Aký je doma? Plní si svoje povinnosti? Dôležité je vedieť, ako spolu komunikujete o zodpovednosti. To totiž úzko súvisí s tým, ako vážne sa stavia dieťa ku svojim povinnostiam. Ak vaše dieťa odmieta ísť do školy a každé ráno s ním zvádzate boj, mali by ste asi prehodnotiť svoj vlastný prístup. Odporuje vám takmer v každej záležitosti, o ktorú ho požiadate? Neplní ani doma svoje povinnosti? Môže si kedykoľvek zapnúť počítač, byť na telefóne či pozerať televíziu? Niekedy rodičia nesprávne reagujú na to, že deti nechcú ísť do školy a kričia, či trestajú ich odnímaním vecí. Deti sa však pod takýmto tlakom dostávajú do pozície, kedy nemajú čo stratiť a odmietajú školu ešte intenzívnejšie.

Ako to zmeniť? Zistite presné dôvody. Pýtajte sa otvorené otázky, typu: čo, kedy, ako. Komunikujte s učiteľmi. Spolu sa dohodnite ako by ste dokázali dieťaťu pomôcť. Zapojte dieťa. Buďte trpezliví, stanovte si krátkodobé ciele a kontrolujte, či sa ich podarilo dosiahnuť. Spoločne hľadajte nové spôsoby riešenia úloh a zadaní. Podporujte ho a buďte pozitívni. Zmena sa bude diať veľmi pomaly, všímajte si aj drobné úspechy a chváľte ho.

Možné príčiny odmietania školy

Niektoré deti odmietajú chodiť do školy, pretože sa boja. Strach môže prameniť z rôznych situácií: z nepoznaného prostredia, z nových spolužiakov alebo učiteľov, z neúspechu, z posmeškov, zo zlého správania sa k nim, či z toho, že sa im v škole deje niečo zlé. Napríklad, môžu im robiť zle kamaráti, alebo sa boja učiteľky. V takom prípade je dôležité zistiť, kde strach pramení a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho, dôvera, ktorú si vzájomne vybudujete, pretrvá až do obdobia školy. Oceňte úprimnosť, netrestajte a riešte problém (napr. sa stretnete s pani učiteľkou, riaditeľom škôlky).

Iným dôvodom môže byť strach z toho, že dieťa nesplní očakávania rodičov. Všetci chceme pre svoje deti to najlepšie, chceme, aby niečo dosiahli. Avšak, ak na svoje dieťa kladiete vysoké nároky, napríklad, aby malo samé jednotky, alebo aby bolo najlepšie vo všetkom, môže to viesť k tomu, že dieťa bude mať strach z neúspechu a radšej do školy nepôjde.

Ďalšou možnosťou je, že dieťa ešte nie je pripravené na samostatnosť a zodpovednosť. Niektorí rodičia totiž deťom všetko uľahčujú a nedovolia im, aby samy prekonávali problémy a prekážky. Vtedy do školy, kde sú tieto deti nútené čeliť realite, všetko musia zvládnuť samy, sa im nechce.

Niektoré deti si jednoducho nedokážu zvyknúť na zmenu dynamiky a menej času s biologickým rodičom. Doteraz bolo najdôležitejšou osobou pre svojho rodiča a zrazu má „konkurenciu“ v podobe nového partnera a jeho detí. Každá zmena je pre dieťa stres, ktorý musí zvládnuť. Spoločné bývanie s ďalším človekom (prípadne ďalšími deťmi) je teda zmena obrovská. Deti na ňu treba dobre pripraviť - rozprávať sa s nimi, ako to bude v novej domácnosti vyzerať, nechať ich povedať ich predstavy a hlavne ich uistiť, že náš vzťah k nim sa nezmenil, že ich máme stále rovnako radi.

Dieťa sa nemusí cítiť u vás vítané a prijaté. Dôvodov môže byť viac - vyčleňte si čas len pre vás a porozprávajte sa s dieťaťom, čo sa deje. Skúste len počúvať a nehodnotiť, čo dieťa hovorí. Nezačnite mu vysvetľovať, že to tak vnímať nemôže, prípadne vybuchnúť v hneve. Dieťa sa však môže zaseknúť a nič sa nedozviete.

V neposlednom rade, dieťa môže mať problém s dodržiavaním pravidiel novej domácnosti. Pravidlá a hranice v novej rodine bývajú častou rozbuškou. Musíme rešpektovať a brať do úvahy potreby viacerých ľudí / pravidiel, ako keď rodič žil so svojím dieťaťom sám. Pre dieťa to môže byť šok. Mamy i otcovia sa často boja, že ak budú v dodržiavaní hraníc dôslední, dieťa k nim nebude chcieť chodiť. Pre deti sú ale pravidlá dobré, jasné (a predvídateľné) hranice vnímajú ako bezpečie.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať nechuť ísť do školy

Ak dieťa odmieta chodiť do školy, je dôležité zachovať pokoj a nepodliehať panike. V prvom rade je potrebné pochopiť, čo sa deje - prečo zrazu vaše dieťa nechce chodiť. Ak máte dobré vzťahy s druhým biologickým rodičom, porozprávajte sa o tom, prípadne skúste nájsť iné usporiadanie, ktoré vyhovuje meniacim sa potrebám dieťaťa.

Je dôležité, aby rodičia dieťa neignorovali a jeho obavy nezľahčovali. Potrebujete vedieť vhodne a veku primerane dieťaťu vysvetliť, čo sa bude v škôlke diať, vyzdvihnúť pozitíva, oboznámiť ho s jeho povinnosťami, ale aj možnosťami, čo v škôlke robiť, ako sa správať, za kým ísť, ak sa cíti smutne. Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku. Bude sa cítiť istejšie.

Nezabúdajte však ešte na jednu maličkosť - detičky plačú aj vtedy, keď plačú ich mamičky. Podľa psychológov a psychologičiek by deti nemali vidieť rodičov plakať, keď ich nechávajú v škôlke, ani zúfalý výraz na ich tvárach.

Ak to nejde podľa plánu, vezmite si na pomoc hru, napríklad zvieratká, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť - čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Ako bude vyzerať program zvieratka mamičky a ako program zvieratka dieťatka? Presne časovo ohraďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia. Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať.

Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.

Netreba na strach dieťaťa zabúdať ani po nástupe do škôlky. Musí cítiť záujem rodiča, teda by ste sa mali spýtať, ako sa v škôlke malo - ale nie konkrétne túto otázku, ktorá je pre malé deti nič nehovoriaca - pýtajte sa konkrétne na detaily - s kým sa hralo, akú hračku objavilo, čo robili pred obedom, čo papkali na obed, ako vyzerala pani učiteľka a ako sa tvárila, s kým sa zhováralo, čo robilo na preliezkach, bolo vonku? Pršalo?

V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako.

V neposlednom rade treba pripomenúť aj vec, ktorá sa rodičom občas stáva - vo víre povinností jednoducho dieťa zabudnú vyzdvihnúť, zle sa pochopia s druhým rodičom, alebo meškajú a dieťa ostáva v škôlke posledné. Pre deti to nie je dobrý pocit. Rodičia by sa mali držať toho, aby prišli pre dieťa čo najskôr, ako sa im bude dať. V žiadnom prípade by nemali deti zabúdať, lebo sú to veľmi silné negatívne zážitky, ak má dieťa pocit, že je v škôlke posledné a nikto pre neho nepríde. Pre dieťa by mal niekto z rodiny prísť do 15:30 až 16:00, aj keď nám to pracovné povinnosti nedovoľujú.

Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv. Nebojte sa byť trpezlivý a s dieťaťom tráviť viac času, napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť, alebo zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku. Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa. O rok (alebo aj skôr) možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.

Ak nedokážete identifikovať príčinu problému, nebojte sa obrátiť na odborníka - detského psychológa. Môžete sa obrátiť bez obáv, že by ste túto situáciu museli nahlásiť škole. Myslite na to, že vaše dieťa je jedinečné a treba ho tak aj vnímať. Uistite ho, že stojíte pri ňom. Je lepšie vyhľadať odborníka, aby ste predišli možným komplikáciám.

Chladné počasie, zima a neochota detí ísť von je známa situácia v mnohých rodinách. Kedy má zmysel dieťa k pobytu vonku motivovať a kedy ho nechať doma bez výčitiek? Dôvody môžu byť rôzne: zima, nepohodlie, nuda, nedostatok kamarátov vonku alebo jednoducho chuť zostať v teple domova. U mladších detí môže ísť aj o momentálny stav (únava, hlad, choroba). Východiskom môže byť vzájomná dohoda: ak dieťa odmieta ísť von dopoludnia, môže pomôcť presun na popoludnie. Niekedy postačí krátka prechádzka alebo spoločný výlet, ktorý prinesie nový impulz.

tags: #dieta #nechce #ist #na #zachod