Lateralita je proces, pri ktorom sa špecializujú určité funkcie alebo schopnosti mozgu na jednu z jeho hemisfér, či už ľavú alebo pravú. U detí sa tento proces vyvíja postupne. Zvyčajne sa u detí do 6 rokov začína prejavovať preferencia jednej ruky, či už praváctvo alebo ľaváctvo.
Pod pojmom lateralita sa rozumie prednostné používanie jedného z párových orgánov, ako sú ruky, nohy, oči a uši. Zvykne sa nazývať aj „ľaváctvo“, avšak lateralita je všeobecne prednostné používanie hociktorého iného párového orgánu, nielen rúk, len sa s rukami najčastejšie stretávame.
Viaceré odborné štúdie, opierajúce sa o poznatky z oblasti interhemisferickej spolupráce, sa zhodujú v tom, že je vždy lepšie, ak je ľudský mozog lateralizovaný, teda jedna hemisféra je dominantná a má prevahu nad tou druhou. Vtedy je ľudský mozog organizovanejší a schopný omnoho efektívnejšie spracovávať a vyhodnocovať všetky informácie, ktoré k nemu prichádzajú.
Ak má dieťa vyhranenú lateralitu, môžeme tvrdiť, že má dominantnú jednu z hemisfér, alebo inak povedané, preferuje iba jednu stranu pri všetkých párových orgánoch. Je teda pravák alebo ľavák. Sú však aj prípady detí, u ktorých sa môže vyskytovať dominantná ruka, ktorá je v opozícii s dominantným okom. Napríklad pri vnímaní vizuálnych podnetov má dieťa dominantné pravé oko, ale pri písaní preferuje ľavú ruku. Hovoríme o skríženej lateralite a atypickej spolupráci oboch hemisfér.
Deti, ktoré nemajú preferenčnú ani jednu stranu, teda neexistuje dominantná dolná alebo horná končatina (motorická lateralita), oko alebo ucho (senzorická lateralita), nazývame ich nevyhranenou lateralitou, tzv. ambidextriou (napr. obojručnosť pri rukách).
Pri nadobúdaní zručností a rôznych návykov má základný význam ruka. Už v prvých mesiacoch života sa ruka začína uplatňovať ako mocný faktor. Dieťa ňou získava orientáciu vo vonkajšom svete a jej úloha v živote človeka stále stúpa. Ruka podmieňuje celkový rast, postupné okosťovanie najmä chrupaviek zápästia, rozvoj svalstva a dozrievanie regulujúcich oblastí v mozgu.
Ako oči, aj nohy a ruky sú párovými orgánmi. Hoci človek používa obe ruky, predsa jedna ruka má dominantnejšie postavenie. Vo väčšine prípadov uprednostňujú pravú ruku. Vyplýva to z párovej činnosti mozgových hemisfér. Jedna z mozgových hemisfér je vedúca, tzn., že všetky dôležité ústredia, napr. ústredie pre motoriku končatín, orgánov, očí, reči a pod., sú umiestnené v jednej hemisfére. Platí tu krížové pravidlo: ľudia, ktorí uprednostňujú pravú ruku, u nich prevláda ľavá hemisféra a naopak.
Ak si všímame vývin detí v prvých mesiacoch, vidíme, že novorodenec sa v prvom polroku často rovnako načahuje obidvoma rukami za predmetmi. Dominancia sa môže zreteľne prejavovať už v 5. - 6. mesiaci, avšak nie v písaní, kreslení či skákaní. Malé deti totiž pri týchto činnostiach zvyknú používať obe ruky a nohy rovnako, poprípade používajú určitú dobu ľavú a potom zas pravú ruku. Uvedomenie si, že majú ľavú a pravú stranu, sa vyvíja práve počas predškolského veku.
Touto aktivitou však podporujeme zautomatizovanie a spoluprácu rúk. Aby mohli robiť automatické pohyby, rozvíjame a podporujeme u nich najmä spoluprácu rúk, nôh, očí, uší s mozgom. Obe strany sa naučia spolupracovať. Deti začínajú s týmto typom spolupráce už plazením. Lateralita je priekopníkom v rozvíjaní zmyslu pre smer.
Pre komplexné zručnosti, ako sú matematika, čítanie a písanie, je tento vývoj veľmi dôležitý. Tento vývoj je dokončený okolo 8 rokov. Je to obrovská výzva začať čítať, písať a počítať, pretože telo ešte nie je úplne vyvinuté. A práve preto sa deti neučíme písať či čítať príliš skoro.
V predškolskom veku majú deti dostatočne vyvinutú jemnú motoriku na to, aby bolo zrejmé, či budú ľaváci alebo praváci. Deti môžu začať prejavovať dominanciu pravej alebo ľavej ruky okolo 18. mesiaca veku, s rozvinutejšou preferenciou ruky vo veku 3 rokov. Stále však môže dôjsť k výmene rúk. Dominancia pravej alebo ľavej ruky je zvyčajne dobre rozvinutá v materských školách (4-5 rokov) a plne rozvinutá v prvom ročníku (5-6 rokov). V čase, keď deti začnú chodiť do školy, mali by mať vyhranenú aj lateralitu, aby mohli začať nácvik písania. V skutočnosti sa podľa dominantnej ruky budú do určitej miery líšiť písacie a výtvarné potreby, usporiadanie sedenia a postup pri písaní na papier a na tabuľu.
Dominantnou rukou je ruka, ktorá je aktívnejšia, šikovnejšia, ruka, ktorú si deti vyberajú ako prvú pri ponuke na kreslenie, ruka, ktorou naberajú polievku, ruka, ktorou vedú pohyb napr. pri skrutkovaní, zatĺkaní alebo držaní nite pri navliekaní.
Čo je lateralita? Lateralita je termín používaný na opis dominancie jednej strany mozgu nad druhou. Jednoduchý spôsob, ako zistiť svoju lateralitu, je analyzovať dominanciu vašej ruky. Väčšina ľudí je pravákov, čo znamená, že ich ľavý mozog je dominantný. To však neznamená, že pravý mozog nie je dôležitý. Obe strany mozgu spolupracujú pri vytváraní uvedomenia si tela a pomáhajú nám myslieť, učiť sa a pamätať si veci.
Veľmi jednoducho môžeme lateralitu vysvetliť ako prirodzenú preferenciu jednej strany tela pred druhou. Znamená to, že naše telo má svoju obľúbenú stranu. Podobne ako máme pri pohybe silnejšiu ruku alebo istejšiu nohu, aj pri vnímaní sveta okolo nás si telo vyberá „to svoje“. Pri pohľade do diaľky spontánne uprednostňujeme jedno oko a pri počúvaní bez rozmýšľania priložíme telefón k uchu, ktoré je pre nás dominantné. Telo tak spontánne siaha po tej strane, ktorá mu prináša väčší pocit istoty a presnosti.
Táto voľba nie je vôbec náhodná! V pozadí stojí mozog, „tichý šéf“, ktorý z hlavného dispečingu riadi celý chod tela. Postupne „poverí“ jednu mozgovú hemisféru, aby sa ujala vedenia a koordinovala pohyby aj vnímanie. Keď sa lateralita ustáli, telo začne fungovať ako dobre zohratý tím, v ktorom každý vie, čo má robiť.
Skúsme si predstaviť dieťa, ktoré má vo všetkom „jasno“, napríklad vyhraneného praváka. Píše pravou rukou, kope pravou nohou, pozerá pravým okom a počúva pravým uchom. Nemusí sa zastavovať a premýšľať, ktorú stranu použiť. Telo jednoducho vie, čo má robiť, a reaguje automaticky. Je to podobné, ako keď kráčame po známej ceste - nemusíme sa zastavovať, rozmýšľať, akým smerom sa vydať, kam odbočiť. Ide nám to plynulo a s ľahkosťou, pohyb je istejší, rýchlejší a stojí nás menej energie.
Rodičom sa vždy snažím vysvetliť, aká dôležitá je komplementarita mozgových hemisfér. Znie to zložito, preto si to poďme rozmeniť na drobné. Mozog má dve hemisféry - „kamarátky“, ktoré by mali fungovať ako zohratý tím. Obe sú rovnako dôležité a bez spolupráce by nefungovali. Každá má svoje úlohy, no kľúčové je, aby boli jasne rozdelené a aby medzi nimi fungovala spolupráca ako v dobrom tíme. V ideálnom prípade má jedna vedúcu, riadiacu úlohu a druhá ju prirodzene dopĺňa a podporuje. Práve takáto rovnováha prináša telu pocit istoty, plynulosti a stability. Ak však medzi „kamarátkami“ chýba jasné rozdelenie rolí a nevedia sa dohodnúť, ktorá má hlavné slovo, vzniká zmätok. Telo môže byť nepokojné a dieťa pôsobí chaoticky, frustrovane alebo neisto - akoby v mozgu chýbal jasný koordinátor, ktorý by udával smer.
Ak medzi hemisférami chýba jasné rozdelenie rolí a „nevedia sa dohodnúť“, ktorá má hlavné slovo, vzniká zmätok.
Lateralita nie je „len o ruke“, ale týka sa celého tela. Je preto chybou sústrediť sa iba na horné končatiny. Optimálna je súhra v motorickej aj senzorickej lateralite. Rodič by mal v prvom rade sledovať, či jeho dieťa uprednostňuje určitú ruku a nohu a či sú tieto preferencie súhlasné na jednej strane. Veľmi kľúčovým faktorom pri zisťovaní laterality je vek dieťaťa. Je úplne normálne, že malé deti približne vo veku 4-5 rokov ruky často striedajú. Centrá v mozgu, ktoré zodpovedajú za ustálenie laterality, dozrievajú až okolo ôsmeho roku života. Preto ani odborníci pri testoch školskej zrelosti či zápise do školy nemôžu hovoriť o jasnej preferencii hemisféry v šiestich rokoch. V predškolskom veku naozaj nie je potrebné - a ani správne - „nálepkovať“ deti ako pravákov alebo ľavákov. Dieťa je stále vo vývine a jeho mozog si postupne hľadá stranu, ktorá mu bude najprirodzenejšia.
Ako zistiť, ktorá ruka je dominantná
Existuje niekoľko aktivít, ktoré môžu pomôcť určiť dominantnú ruku dieťaťa:
- Písanie: Dajte dieťaťu napísať niečo jednou rukou, po dokončení nech napíše tú istú vetu druhou rukou. Poznačte si, ktorú ruku použilo, keď písalo jasnejšiu verziu.
- Kreslenie tvarov a postáv: Vyberte ruku a nakreslite kruh, štvorec a trojuholník. Potom nakreslite rovnaké tvary druhou rukou.
- Zober niečo: Umiestnite pred dieťa niekoľko predmetov a nech ich postupne berie bez vedomého výberu ruky. Všimnite si, ktorá ruka bola používaná častejšie.
- Omaľovanka: Vytlačte 2 rovnaké farebné obrázky. Dajte dieťaťu vyfarbiť každú kópiu obrázka inou rukou, aby zostali v rámci čiar. Poznačte si, ktorá ruka sa používala najľahšie a ktorý obrázok je najkrajší.
- Vystrihnutie tvarov pomocou nožníc: Nakreslite 2 rovnaké jednoduché tvary na 2 samostatné kusy papiera. Dajte ich dieťaťu, aby pomocou jednej ruky vystrihlo jeden tvar a druhou druhý tvar.
- Hádzanie a chytanie lopty: Vyhoďte loptu do vzduchu a chyťte ju rovnakou rukou.
- Odháňanie škodcov: Povedzte dieťaťu, nech si predstaví, ako k jeho tvári letí včela.
Pri vyfarbovaní umiestnite pastelku priamo pred stred tela. Nehovorte ani slovo, nepovzbudzujte ani jednu ruku, len pozorujte. Ktorou rukou chytí pastelku?
Je dôležité sledovať, či dieťa preferuje jednu ruku výrazne istejšie. Ak strieda obe ruky, ktorá je šikovnejšia a obratnejšia.
U väčšiny detí predškolského veku je prepínanie rúk typickou súčasťou vývinového procesu, keď skúmajú a experimentujú so svojimi jemnými motorickými zručnosťami. Môže to prameniť zo zvedavosti a ich túžby vyskúšať si svoje schopnosti oboma rukami. Toto správanie je úplne v poriadku a netreba ich odradiť. K prepínaniu rúk môže dôjsť aj vtedy, keď majú ťažkosti s obojstrannou koordináciou, čo sa týka schopnosti používať obe strany tela spoločne koordinovaným spôsobom.
Ak je dieťa ľavák, nemali by sa rodičia ani ktokoľvek z okolia snažiť, aby ho „prerobili“ na praváka. Je nutné uprednostňovanie jeho ľavej ruky rešpektovať. Ak máte doma vyhraneného ľaváka, nikdy sa z neho nasilu nesnažte urobiť praváka, pretože to môže negatívne ovplyvniť správanie a psychiku dieťaťa. Môže sa objaviť motorický nepokoj, dieťa je zvýšene neposedné a nepokojné. Objavujú sa častejšie plačlivé, hnevlivé alebo až agresívne reakcie dieťaťa. Niektoré deti môžu mať rôzne neurotické prejavy správania, môžu sa začať zajakávať či dokonca pomočovať.
Ľavorukosť ako taká už v dnešnej dobe nie je netolerovaná tak, ako bola v minulosti. Dieťa v žiadnom prípade nepreúčame, nekarháme, či nezosmiešňujeme za to, ktorú ruku používa.
Ak máte doma ľaváka, uľahčite mu život vo svete, kde je prevaha pravákov. V dnešnej dobe existuje mnoho šikovných pomôcok pre ľavákov, ktoré sú výborným pomocníkom najmä pre predškolákov a pre prvákov. V škole poproste pani učiteľku, aby Vaše dieťa mohlo sedieť tak, že jeho ľavá rúčka bude na kraji lavice a nie v strede. Predídete tak nechcenému vyrušovaniu zo strany spolužiakov, pretože ľavák a pravák nebudú vzájomne zvádzať „boj“ s lakťami.
Nevyhranená lateralita nie je diagnóza. Je to len signál, že dieťa potrebuje pomoc, aby si jeho mozog „upratal velenie“. Pred pár rokmi nás pani učiteľka na prvom stupni na rodičovskom združení prekvapila poznámkou, že v triede pozoruje deti, ktoré majú problém s nevyhranenou či skríženou lateralitou, a že sa to odráža na ich písaní či čítaní. Učiteľka nás preto vyzvala, aby sme vstali a postavili sa na jednu nohu. Následne sa opýtala, či stojíme na tej strane, ktorou rukou aj píšeme. Je dôležité, aby sme o dieťati nehovorili len ako o lenivom či nesústredenom, alebo že niečo nevie, ale aby sme sa snažili hľadať príčiny, prečo to tak je. Cieľom je dieťaťu pomôcť, nie ho deptať.
Špeciálna pedagogička Jaroslava Barčíková sa dlhodobo vo svojej práci venuje aj otázke laterality, najmä podpore oboch mozgových hemisfér prostredníctvom bilaterálnych aktivít. Ako sama hovorí, pomáha deťom, rodinám aj pedagógom lepšie uchopiť túto otázku a vyčistiť nejasnosti, ale aj mnohé mýty. Zdôrazňuje pritom, že obojručnosť neznamená nevyhranenú lateralitu.
O jemnej motorike sa dnes hovorí veľa. Ak sa však vyskytne problém, a vy sa s dieťaťom dostanete k odborníkovi, ľahko sa stane, že namiesto slov ceruzka a papier vás zasype množstvom odborných termínov.
Kliešťový úchop - palec proti ostatným prstom. Dieťa sa nerodí ako Picasso. Po narodení má bábätko päste pevne zovreté a palec je v nich ukrytý. Dieťa začína s úchopom predmetov v štvrtom mesiaci, pričom spočiatku používa dlaňový úchop bez použitia palca. Najprv sa predmety snaží chytiť oboma rukami. Od siedmeho mesiaca začne dieťa používať nadhmat a hrkálku či macka chytí medzi vystretý palec a ukazovák. V desiatom mesiaci sa uchopenie vyvinie úplne. Dieťa zvládne kliešťový úchop, pri ktorom dokáže oproti sebe postaviť ohnutý palec a ukazovák. V tomto období dokáže obľúbenú hračku nielen uchopiť, ale aj pustiť. Na prvý pohľad samozrejmosť, a predsa trvá takmer rok, kým sa palec postaví oproti ostatným prstom, čo je základným predpokladom rozvoja jemnej motoriky.
Senzomotorická koordinácia - spolupráca oka a ruky. Senzomotorická koordinácia, teda spolupráca oka a ruky, znamená zosúladenie zmyslových a pohybových orgánov. Vyvíja sa postupne a pre detský mozog predstavuje veľkú prácu. Bábätko ho trénuje napríklad lozením. Spomedzi všetkých rozhádzaných hračiek si vyberie tú najzaujímavejšiu a vydá sa za ňou. Senzomotorickú koordináciu môžete precvičovať pomocou hračiek, ktoré prepájajú zrakové vnímanie a hmat. Pre najmenšie deti sú vhodné napríklad dosky na vkladanie geometrických tvarov či interaktívne knižky.
Kinematická reťaz - svaly, ktoré umožňujú jemnú motoriku. Jemná motorika, to nie sú len prsty a zápästie. Aby mohlo dieťa kresliť, hrať sa či len miešať vareškou kocky v hrnci, je potrebné, aby sa zapojilo do práce veľké množstvo svalov. A to sú prakticky všetky, ktoré sa nachádzajú na trupe a horných končatinách. Spoločnými silami vytvárajú konštrukciu svalov, šliach a kĺbov, ktorá sa nazýva kinetická reťaz. Predstavte si dieťa s rozopnutými rukami. Kinetická reťaz začína pri pravom zápästí, prechádza k lakťovému kĺbu, pokračuje od jedného ramenného kĺbu k druhému, ľavému lakťovému kĺbu a zápästiu. Predtým, ako sa podarí dieťaťu zvládnuť kliešťový úchop, musí sa celá kinetická reťaz zosúladiť. Pevnosť svalov trupu neovplyvňuje len motoriku, ale napríklad aj reč. A kedy sa reťaz svalov a kĺbov posilňuje? Napríklad, keď sa deti učia loziť, štvornožkovať, alebo sa stavajú na nohy. Za všetkým môžeme hľadať cielený pohyb.
To, či budete mať doma ľaváka alebo praváka, sa rozhoduje počas druhého trimestra a lateralita sa rozvíja od prvých mesiacov po narodení až do nástupu puberty. Väčšina rodičov ale nebude prekvapená, až 90% populácie tvoria praváci. Lateralita znamená dominanciu používania pravej alebo ľavej mozgovej hemisféry. Pravá hemisféra riadi ľavú polovicu tela, ľavá hemisféra zasa pravú. Lateralita ovplyvňuje činnosť ďalších párových orgánov - očí, uší, nôh či rúk.
Okrem pravákov a ľavákov môžeme medzi sebou nájsť aj typy so skríženou či nevyhranenou lateralitou, ale aj takých, ktorý majú obe ruky rovnako šikovné. Tento typ laterality sa nazýva ambidextria. Pokiaľ ide o výchovu pravákov a ľavákov, neostáva nám nič iné ako čakať, a ak sa ukáže, že máme doma ľaváka, pomôcť mu najmä s výberom pomôcok na písanie, ktoré sa vyrábajú už aj tento typ laterality. Základom, ale to iste všetci rodičia vedia, je v žiadnom prípade ľaváka nepreúčať. Môže to zanechať vážne škody na jeho psychike.
Termín dysgrafia pozná asi každý rodič. Čoraz častejšie sa však stretávame aj s dyspraxiou. Ide o poruchu učenia, ktorú zapríčiňuje nepresná a nedostatočne rozvinutá koordinácia pohybov. Dyspraxie sa prejavuje nielen v hrubej motorike, pri športe či obliekaní, ale aj v jemnej motorike. Deti s touto poruchou majú často ťažko čitateľné písmo, kresby pôsobia plocho a nezrelo vzhľadom na vek dieťaťa. Majú problém zaviazať si šnúrky, používať drobné predmety či navliekať korálky. Deti s dyspraxiou sú nepokojné a pri hre či učení neobsedia. Často bývajú citlivé, pretože vo vyššom veku si motorické rozdiely medzi sebou a rovesníkmi uvedomujú. To je aj dôvod nízkeho sebavedomia a strachu zo školy. Pri podozrení na dyspraxiu sa nespoliehajte len na viac hier a športu, ale požiadajte o pomoc pediatra a neurológa. Čím skôr problém podchytíme, tým viac sa dá vyriešiť vhodným a plánovaným prístupom.
Motorický vývoj - telesný zmysel pre bábätko (Esther Thelen)
TIP odborníčky: Je dôležité sledovať, či dieťa preferuje jednu ruku výraznejšie. Ak strieda obe ruky, ktorá je šikovnejšia a obratnejšia.
Ľudia odpradávna boli praváci aj ľaváci. Už v dobe kamennej sa našli nástroje používané výlučne ľavákmi. S vynálezom písma a s rastúcou potrebou vyjadrenia sa, teda reči, môžeme povedať, že základy reči súvisia s lateralitou.
Ak máte doma ľaváka, uľahčite mu život vo svete, kde je prevaha pravákov. V dnešnej dobe existuje mnoho šikovných pomôcok pre ľavákov, ktoré sú výborným pomocníkom najmä pre predškolákov a pre prvákov. Napríklad konzervu obyčajným otváračom otvára ľavák ťažšie, nie preto, že by to nešlo, ale preto, lebo všetko je vyrobené pre pravorukú populáciu. Obchody s pomôckami pre ľavákov sa dajú nájsť aj v Bratislave.
Medzinárodný deň ľavákov je 13. august, kedy sa oslavuje právo ľavákov používať dominantnú rúčku bez obmedzovania.