Endometrium je odborné označenie pre sliznicu maternice. Tá sa nachádza v najvnútornejšej časti steny maternice, ktorá je v priamom kontakte s dutinou maternice a má šedoružovú farbu. Endometrium je sliznica maternice, ktorá vystiela vnútornú dutinu maternice a podlieha výrazným cyklickým zmenám vplyvom hormónov z vaječníkov, pričom tieto zmeny sa navonok prejavujú ako menštruačný cyklus.
Je to „živá, reagujúca výstelka“, ktorá sa každý mesiac pripravuje na možné tehotenstvo - a ak k nemu nedôjde, jej časť sa odlúči a odchádza z tela pri menštruácii. Endometrium tvorí vnútornú vrstvu steny maternice, nachádza sa nad svalovou vrstvou maternice (myometrom) a je bohaté na cievy, žliazky a bunky citlivé na estrogény a progesterón.
Fázy endometria počas menštruačného cyklu
Endometrium sa v závislosti od hormónov a hormonálneho cyklu pravidelne mení. Zmeny sa týkajú jeho hrúbky aj histologickej stavby. Súhrnne sa tieto zmeny označujú ako menštruačný cyklus, ktorý je zakončený menštruačným krvácaním, ktoré sa dostavuje priemerne vo 28-dňových intervaloch. Samotnému krvácaniu najskôr predchádzajú krvné výrony do endometria (sliznice) a nekróza (odumieranie) jeho vrchných vrstiev. Tie sa neskôr odlúčia a zostane len 0,5 až 1 mm hrubá zachovaná časť endometria. Tá obsahuje maternicové žliazky, vlásočnice a väzivové bunky, vďaka ktorým je možná obnova vonkajšej vrstvy sliznice maternice.
Menštruačný cyklus riadia ovariálne hormóny (estrogény a progesteróny). Telo ich začne produkovať v období puberty a definitívne s ich produkciou skončí v postmenopauze. Menštruačný cyklus zahŕňa štyri po sebe idúce fázy:
Menštruačná fáza (1. - 4. deň cyklu)
Táto fáza je z mnohých praktických dôvodov považovaná za začiatok cyklu. Povrchová nekrotická časť sliznice sa odlučuje a odplavuje s menštruačným krvácaním. Začína menzes (menštruácia). Vypudeniu napomáhajú aj kontrakcie v maternici. Aj keď sa vám možno zdá, že prichádzate o veľa krvi, nie je to viac ako 80 ml. K menštruačnému krvácaniu dochádza vtedy, keď nedošlo k oplodneniu a zahniezdeniu vajíčka. Telo sa počas menštruácie zbavuje všetkých "starých" a nepotrebných "súčastí" (neoplodnené vajíčko, staré bunky, sliznica maternice spolu s krvou a hlienom. Menštruačná krv tak nie je homogénna, ale zmesou niekoľkých látok. Rôzna je aj jej farba od svetlo červenej, cez karmínovú až po hnedú. Dĺžka menštruačného krvácania je rôzna, obvykle trvá 2 - 7 dní.
Proliferačná fáza (5. - 15. deň cyklu)
Ďalšou časťou cyklu je postupné dozrievanie vajíčka v jednom z vaječníkov. S tým súvisí aj produkcia estrogénov, ktorý vytvárajú vaječníky, aby sa v maternici začala tvoriť nová mäkká sliznica. Krčok maternice produkuje viac hlienu. Hypofýza vyplaví tzv. FSH hormón stimulujúci dozrievanie vajíčka. Krčok maternice sa začína otvárať a skracovať. Sliznica maternice má na konci proliferačnej fázy hrúbku asi 3 - 4 mm. V celom rozsahu ju prestupujú žliazky, ktoré v reze vyzerajú ako úzke a priame trubičky.
Sekrečná fáza (16. - 27. deň cyklu)
V priebehu sekrečnej fázy sliznica ďalej mohutnie a pri svojom vrchole dosahuje 5 - 7 mm. V tomto období sa prázdny folikul uzatvára a premieňa na žlté teliesko, ktoré vytvára estrogény a hlavne progesterón ovplyvňujúci rast maternicovej sliznice. Zmenšuje sa množstvo hlienu krčka maternice. Ten začína byť hutnejší s kyslou reakciou. Na konci sekrečnú fázy sú v tele vytvorené ideálne podmienky pre zahniezdenie oplodneného vajíčka. Ak nedôjde k oplodneniu, dochádza k zániku žltého telieska a tvorby progesterónu. Fáza končí prípravou na odlúčenie sliznice.
Ischemická fáza (28. deň cyklu)
Ak vajíčko nebolo oplodnené, žlté teliesko zaniká, klesá hladina progesterónu, zužujú sa krvné cievy v sliznici maternice a začína jej postupné odumieranie. Dochádza ku spazmu (kŕčovitý sťah) stien ciev v sliznici, čím sa dočasne preruší prietok krvi a dôjde k prechodnej nedokrvenosti. Po niekoľkých hodinách sa kŕčovitý sťah uvoľní a steny maternicovej sliznice poškodené tým, že do nich nemohla prúdiť krv, praskajú a vznikajú mnohopočetné krvné výrony do funkčnej vrstvy endometria. To nakoniec vyústi v ďalšej menštruačné krvácanie a začína nový cyklus.
MENŠTRUÁCIA: sila krvácania, cyklus, vynechanie, špinenie, ovulácia, plodné dni | #menstruacia
Endometrium v tehotenstve
V prvom až štvrtom týždni tehotenstva - zhruba 6. deň po ovulácii dochádza k uhniezdeniu oplodneného vajíčka v sliznici maternice. Tá napomáha vyživovať vyvíjajúci sa plod až do tej doby, než sa vytvorí placenta, ktorá túto funkciu preberá. Aj tak má však sliznica maternice stále dôležitú funkciu. Napomáha placente dodávať plodu kyslík aj ďalšie potrebné živiny. Jej žľazy a cievy sa množia a zväčšujú.
Ochorenia súvisiace s endometrom
Endometrium môže byť postihnuté viacerými poruchami:
Hyperplázia endometria
Hyperplázia je stav, kedy dochádza k prílišnému zmnoženiu buniek sliznice maternice. Hovoríme o hyperplázii sliznice maternice, odborne hyperplázii endometria. Diagnóza je pomerne častá. Lekár na tento problém príde pri vyšetrení na základe anamnézy a ultrazvukovom vyšetrení. Túto diagnózu potom overí ešte rozborom sliznice maternice (histológia - vyšetrenie tkaniva pod mikroskopom. Hyperplázia sa prejavuje abnormalitami maternicového krvácania - nepravidelné krvácanie, špinenie, silné alebo častejšie krvácanie. Môže byť ale úplne bez prejavov. Ochorenie vzniká nadmerným pôsobením estrogénov. Najčastejšie sa vyskytuje u žien v období okolo menopauzy alebo i po menopauze. U mladších žien sa objavuje len výnimočne. Hyperplázia môže byť typická, atypická, simplexná či komplexná a podľa jej druhu sa odvíja aj liečba. Niekedy môže znamenať aj predrakovinové zmeny, preto je dôležité, aby sa lekár odberom a histologickým vyšetrením uistil, o aký typ sa jedná. Základom liečby je odstránenie nadmerného hormonálneho pôsobenia estrogénov, pokiaľ je to možné. Volí sa buď liečba medikamentami, alebo sa pristupuje k chirurgickému výkonu - odstránenie maternice kvôli riziku nádoru sliznice maternice.
Atypická endometriálna hyperplázia (AEH)
Atypická endometriálna hyperplázia (AEH) je stav charakterizovaný abnormálnym zhrubnutím endometria, výstelky maternice, v dôsledku nadmerného rastu buniek. Tento stav je významný, pretože môže byť prekurzorom rakoviny endometria, a preto je včasná detekcia a liečba kľúčová pre zdravie žien. Atypická endometriálna hyperplázia je stav, pri ktorom endometriálne bunky prechádzajú abnormálnymi zmenami, čo vedie k zvýšeniu počtu buniek vo výstelke maternice. Túto hyperpláziu možno rozdeliť na dva hlavné typy: jednoduchú a komplexnú, pričom atypická hyperplázia naznačuje prítomnosť abnormálnych buniek. Hoci neexistuje žiadny priamy infekčný agens spojený s atypickou endometriálnou hyperpláziou, určité faktory prostredia môžu prispievať k hormonálnej nerovnováhe, ktorá môže viesť k tomuto stavu. Genetická predispozícia môže ovplyvniť riziko vzniku AEG. Ženy s rodinnou anamnézou rakoviny endometria alebo iných reprodukčných druhov rakoviny môžu byť vystavené vyššiemu riziku. Životný štýl a stravovacie návyky môžu významne ovplyvniť riziko vzniku atypickej endometriálnej hyperplázie. Diagnóza atypickej endometriálnej hyperplázie začína dôkladným klinickým vyšetrením vrátane podrobnej anamnézy pacientky a fyzikálneho vyšetrenia. Prognóza atypickej hyperplázie endometria do značnej miery závisí od včasnej detekcie a liečby. Medzi príznaky patrí abnormálne krvácanie z maternice, bolesť panvy a menštruačné nepravidelnosti. Atypická endometriálna hyperplázia je závažný stav, ktorý si vyžaduje pozornosť a liečbu, aby sa predišlo závažným komplikáciám vrátane rakoviny endometria. Pochopenie príznakov, rizikových faktorov a možností liečby je kľúčové pre ženy, najmä pre tie s vyšším rizikom.
Endometrióza
Endometrióza je benígne ochorenie postihujúce čoraz väčšie množstvo mladých žien vo veku medzi 20. a 35. rokom života. Niekedy sa môže vyskytnúť aj u starších žien. Ak trpíte endometriózou, tkanivo podobné sliznici maternice, tzv. endometrium, sa nenachádza len v maternici, ale aj mimo nej. Umiestnenie takéhoto tkaniva je rôzne, môže sa nachádzať na pobrušnici, vaječníkoch, v mieste medzi pošvou a konečníkom, v stene maternice alebo na akomkoľvek mieste v dutine brušnej. Toto tkanivo podobné endometriu v mieste mimo maternice spôsobuje lokálnu zápalovú reakciu. V tomto prípade sa ložiská nachádzajú na vaječníkoch, pričom sa môže jednať až o niekoľkocentimetrové, tzv. endometrioidné cysty. Príčina vzniku endometriózy je multifaktoriálna. Predpokladá sa, že endometriálne bunky vyskytujúce sa v menštruačnej krvi sú schopné migrácie späť cez vajíčkovody do panvovej dutiny, kde sa následne prilepia na orgány. Tento dej sa nazýva retrográdna menštruácia. K rastu endometriálneho tkaniva prispievajú aj ďalšie faktory. Endometrióza je závislá od hladín hormónov, najmä estrogénu, ktorý uľahčuje zápal, rast a bolestivosť spojenú s ochorením. Silná bolesť pri endometrióze negatívne ovplyvňuje kvalitu života pacientky, pričom u niektorých sa dokonca vyskytujú úzkosti alebo depresie. Endometrióza je hlavnou príčinou neplodnosti. Trpia ňou skoro 2 z 5 žien, ktoré nemôžu otehotnieť. Na potvrdenie tohto ochorenia je potrebný ultrazvuk alebo laparoskopia. Laparoskopickým vyšetrením je možné prezrieť všetky orgány v oblasti panvy a brucha. Toto vyšetrenie prebieha počas narkózy, kedy je cez malý rez vo vašom bruchu vložená optika laparoskopu s kamerou. Nájdené ložiská endometriózy a endometriotické cysty je možné počas laparoskopie vyoperovať a odstrániť. Bolestivosť vôbec nesúvisí s výskytom jednotlivých fáz endometrióz. Liečba endometriózy je možná medikamentóznou terapiou alebo chirurgickým zákrokom. Prístup k liečbe tohto ženského problému je individuálny, závisí od ťažkostí pacientky a tiež aj od toho, či táto pacientka plánuje v blízkej dobe otehotnieť. Chirurgický zákrok slúži na odstránenie lézií, zrastov a zjazveného tkaniva a je to liečebná metóda prvej voľby. Medikamentózna liečba endometriózy sa zameriava buď na zníženie estrogénu alebo zvýšenie progesterónu, aby sa zmenilo hormonálne prostredie, ktoré podporuje endometriózu. Okrem gestagénov a hormonálnej antikoncepcie sa v liečbe využívajú aj nesteroidné protizápalové lieky a analgetiká. Výber liečby závisí od účinnosti u jednotlivca, nežiaducich vedľajších účinkov, dlhodobej bezpečnosti, nákladov a dostupnosti. Podávaná hormonálna liečba nie je vhodná pre pacientky trpiace endometriózou, ktoré chcú otehotnieť, nakoľko hormonálna liečba ovplyvňuje ovuláciu. Aj keď neexistujú presné pravidlá prevencie vzniku tohto ochorenia, ženy by sa mali chrániť pred vaginálnymi infekciami, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku tohto ochorenia. Vhodná je redukcia oxidačného stresu, cvičenie a tiež úprava gastrointestinálneho mikrobiómu. Aj keď nie je úplne jasné, akým spôsobom tieto procesy ovplyvňujú endometriózu, avšak u žien trpiacich týmto ochorením bolo zistené, že mali časté vaginálne infekcie a tiež veľmi odlišné zloženie črevného mikrobiómu.
Endometrioidný hraničný nádor
Endometrioidný hraničný nádor je typ nádoru vaječníkov, ktorý má nízky zhubný potenciál. To znamená, že existuje malé riziko, že sa nádor časom zmení na rakovinu. Správanie endometrioidného hraničného nádoru je medzi správaním endometrioidného cystadenofibrómu, ktorý je nerakovinovým nádorom a endometrioidný adenokarcinóm čo je typ rakoviny vaječníkov. V mnohých prípadoch majú pacienti s endometrioidnými hraničnými nádormi v anamnéze endometrióza alebo ich vaječníky budú vykazovať známky endometriózy. Z tohto dôvodu sa predpokladá, že u niektorých žien pôsobí endometrióza ako „zárodok“ pre vznik endometrioidných hraničných tumorov resp. endometrioidný adenokarcinóm v budúcnosti. U väčšiny žien je diagnóza endometrioidného hraničného nádoru stanovená až vtedy, keď je celý nádor chirurgicky odstránený a odoslaný patológovi na vyšetrenie. Vajíčkovod a maternica môžu byť odstránené súčasne. V niektorých situáciách si chirurg vyžiada an intraoperačný or zamrznutý úsek konzultácie s vaším patológom. Pod mikroskopom sú tieto nádory tvorené preplnenými žaluďov lemované abnormálnymi bunkami. Bunky v endometrioidnom hraničnom nádore vyzerajú podobne ako bunky, ktoré normálne vystielajú endometriálnu dutinu maternice, a preto sa nazývajú endometrioidné (čo znamená „ako“ endometrium). Pod mikroskopom sú tieto nádory tvorené preplnenými žaluďov lemované abnormálnymi bunkami. Váš patológ starostlivo vyšetrí nádor na jedno alebo nepravidelné nádorové bunky žaluďov ktoré sa presťahovali z epitel a do stroma nižšie. Pohyb nádorových buniek do strómy je tzv invázie a nádory s týmto znakom sa nazývajú endometrioidné hraničné nádory s mikroinváziou. Mikroinvázia je dôležitá, pretože je spojená s vyšším rizikom recidívy a horším prognóza. Všetky nádory vaječníkov sa vyšetrujú, aby sa zistilo, či na vonkajšom povrchu nádoru alebo vaječníka nie sú nejaké otvory alebo trhliny. Vonkajší povrch sa označuje ako kapsula. Kapsula je opísaná ako neporušená, ak nie sú identifikované žiadne otvory alebo trhliny. Táto informácia je dôležitá, pretože kapsula, ktorá praskne vo vnútri tela, môže vyliať nádorové bunky do brušnej dutiny. Váš patológ dôkladne preskúma tkanivo pod mikroskopom, aby zistil, či sa na povrchu vaječníka nenachádzajú nejaké nádorové bunky. Nádorové bunky na povrchu vaječníka zvyšujú riziko, že sa nádor rozšíri do iných orgánov v panve alebo bruchu. Malé vzorky tkaniva možno odobrať postupom nazývaným a biopsia aby sa zistilo, či sa nádorové bunky rozšírili do panvy alebo brucha. Iné orgány (ako močový mechúr, tenké črevo alebo hrubé črevo) sa zvyčajne neodstraňujú a neposielajú na patologické vyšetrenie, pokiaľ nie sú priamo pripojené k nádoru. V týchto prípadoch váš patológ vyšetrí každý orgán pod mikroskopom, aby zistil, či sa na týchto orgánoch nenachádzajú nejaké nádorové bunky. Lymfatické uzliny sú malé imunitné orgány umiestnené v celom tele. Nádorové bunky môžu cestovať z nádoru do lymfatických uzlín cez lymfatické kanály umiestnené v nádore a okolo neho (pozri Lymfovaskulárnu inváziu vyššie). Pohyb nádorových buniek z nádoru do lymfatických uzlín sa nazýva metastáza. Váš patológ starostlivo vyšetrí všetky lymfatické uzliny na prítomnosť nádorových buniek. Lymfatické uzliny, ktoré obsahujú nádorové bunky, sa často nazývajú pozitívne, zatiaľ čo tie, ktoré neobsahujú žiadne nádorové bunky, sa nazývajú negatívne. Väčšina správ obsahuje celkový počet vyšetrených lymfatických uzlín a počet, ak nejaké existujú, ktoré obsahujú nádorové bunky.
