Obdobie okolo druhého roku života dieťaťa je plné zmien a výziev. Dieťa sa učí nové veci, rozvíja svoju osobnosť a často testuje hranice. Jednou z bežných obáv rodičov je, ako zvládnuť správanie dvojročného dieťaťa, ktoré sa niekedy prejavuje vzdorom, hnevom alebo odmietaním jedla. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, čo vyvoláva takéto správanie u dvojročných detí a ako naň reagovať.
Vývojové míľniky dvojročného dieťaťa
Druhý rok života dieťaťa je významným obdobím, v ktorom dochádza k intenzívnemu rozvoju reči, k výraznému osamostatňovaniu a k rozvoju motorických zručností. Dvojročné deti v materskej škole vyžadujú zvýšenú pozornosť učiteliek, niektoré ešte nie sú úplne samostatné a vyžadujú pomoc dospelej osoby. Okrem už spomenutých pokrokov, dieťa prejavuje túžbu po poznaní, objavovaní, manipuluje a experimentuje s predmetmi.
Výrazné osamostatňovanie sa
Veľmi významným znakom celého predškolského obdobia je utváranie osobnosti dieťaťa. Sociálny život dieťaťa začína doma, z hľadiska socializácie je dôležitým prvým sociálnym vzťahom, vzťah malého dieťaťa najčastejšie k matke či inej najvýznamnejšej starajúcej osobe. V ranom detstve dochádza k odpútaniu dieťaťa. Jedná sa o separačný proces, ktorý si možno predstaviť ako mechanizmus kyvadla. Prostredie domova je určité moratórium batoľaťa, kde dochádza k aktívnej separácii, ktorá závisí na dieťati. Dieťa sa samo odpútava od matky, samo si overuje toto puto. Naopak pasívna separácia nie je závislá na dieťati, dieťa je odlúčené od matky, na čo dieťa určitým spôsobom reaguje (separačná úzkosť).
V tomto období dochádza zároveň k rozvoju vedomia seba samého, čo sa prejavuje nielen vyššie uvedenou separáciou od hlavnej ošetrujúcej osoby, ale tiež potrebou sebapresadenia: dvojročné dieťa chce niektoré činnosti vykonávať samo. Dieťa sa postupne osamostatňuje, uvedomuje si seba samého. Výrazným charakteristickým rysom tohto obdobia je negativizmus, čo nie je prejav nevhodnej výchovy, ale nezrelý prejav vôle.
Nastávajú reakcie aj obráteného charakteru, keď dieťa niečo robí, ale nejde mu to, začne sa tiež zlostiť, pretože si o pomoc nedokáže samo povedať. Z vyššie uvedených dôvodov teda nie je možné, aby v triede materskej školy bolo 28 dvojročných detí. Dieťa potrebuje individuálnu pomoc dospelého. Vzdelávanie dvojročných detí v materskej škole je akceptovateľné pri zníženom počte detí na jedného pedagóga v skupine. Optimálne je, keď sa o danú skupinu detí popri učiteľke materskej školy stará aj ďalší pracovník (opatrovateľka, asistent).
Expanzný rozvoj motorických zručností
Dvojročné dieťa je doslova fascinované pohybom a má schopnosť ovládať svoje telo, je si vedomé vlastných motorických zručností. V tomto období dochádza k rýchlemu rozvoju hrubej motoriky, predovšetkým samostatnej lokomócie. Dvojročné dieťa rado lezie, chodí, samostatne chodí do schodov (pridržiava sa, prisúva nohy), skáče, hádže. U dieťaťa je prirodzená potreba zvýšenej aktivity. Neuspokojená potreba aktivity vyvoláva u dieťaťa napätie a obmedzuje jeho samostatnú lokomóciu, čím je obmedzovaná prirodzená oblasť stimulácie. Pri vzdelávaní dvojročných detí v materskej škole je teda nutné upraviť priestor tak, aby deti mali možnosť voľného pohybu.
Pokroky jemnej motoriky sú v tomto období zrejmé: dieťa sa dokáže samo najesť, napiť (aj keď sa pri tom často ušpiní či zašpiní všetko okolo, pretože niečo vysype, vyleje), ale aj čmára, montuje, demontuje (stavia kocky, búra kocky), strká drobné predmety či prsty tam, kam nemá, dokáže si samo otvoriť skrinku, zásuvku, rozopne zips či gombíky.
Intenzívny rozvoj reči
Okolo jedného roka dieťa pozná niekoľko slov, okolo 1,5 roka 20-30 slov, okolo dvoch rokov 200-300 slov, objavujú sa prvé vety, pomenúva predmety, následne činnosti, okolo 3 rokov je to už 700 slov. Dochádza k rozvoju sémantickej zložky reči, okrem slov, ktoré dieťa používa, sa rozvíja aj jeho pasívna slovná zásoba. Dieťa má rado riekanky, jednoduché pesničky, vyžaduje ich opakovanie, rado dopĺňa chýbajúce slová.
Reč je ukazovateľom kvality výchovného prostredia rodiny a základným nástrojom sociálneho prispôsobenia. Rečový prejav je agramatický, vo forme dvojslovných oznámení, primárnych viet. Okolo druhého až tretieho roku sa objavujú základy syntaxe (plurál, skloňovanie, časovanie). Dvojročné deti ešte nesprávne vyslovujú, preto je pre vývoj ich reči nevyhnutný správny hovoriaci vzor.
Dieťa rado pomenúva nielen, čo vidí, ale tiež sa veľmi často pýta, "čo to je". Rozlíši, aké to je, čo je veľké, čo je malé, ako robí veľký pes a ako robí malý pes. V úzkej súvislosti s tým, ako sa dieťa "zmocňuje priestoru", sa aj zmocňuje i slov. Dieťa si rado samo rozpráva alebo len tak pospevuje, aj keď sa nejedná práve o pesničku. Dieťa veľmi často sprevádza pohybovú aktivitu slovne (pri hádzaní loptičky "a hod, a hod" alebo pri behaní "utekáme, utekám, utekám"). Dieťa najprv komunikuje s dospelými (rodičmi, učiteľkou), následne sa učí komunikovať aj so svojimi rovesníkmi. Z tónu reči dokáže spoznať emócie, vycíti nebezpečenstvo aj pocit úplnej pohody a uvoľnenia. S rozvojom motoriky dochádza k rozvoju reči a zvyšuje sa túžba po poznaní, dieťa skúma, objavuje, experimentuje nielen s predmetmi, ale aj so slovami. Vývoj reči značne zrýchľuje rozvoj myslenia, motoriky a ďalších schopností.
Túžba po poznaní, objavovaní
Rozvoj poznávacích procesov závisí od miery stimulácie. Dieťa potrebuje spoznať svet, v ktorom žije, a potrebuje sa v ňom zorientovať. Dieťa je spokojné pri skúmaní okolitého sveta, ktorý sa následne objavuje aj v jeho herných činnostiach. Dvojročné dieťa je ako malý objaviteľ, malý dobyvateľ:
- objavuje priestor a jeho usporiadanie,
- objavuje okolie cez svoje zmysly,
- objavuje materiály a ovplyvňuje tvary,
- objavuje svoje pohybové možnosti,
- objavuje reč a svoju schopnosť vyjadriť sa,
- objavuje seba samého, ale aj druhých ľudí, zaujímajú ho ostatné deti.
Vývoj v ranom detstve prebieha u jednotlivých detí rôzne rýchlo a v odlišnej intenzite, preto je treba rešpektovať, že rozdiely medzi jednotlivými deťmi môžu byť v tomto období značné. Vývoj v tomto veku môže prebiehať nerovnomerne a skokovito. Veľmi dôležité je rešpektovať individuálne rozdiely jednotlivých detí, nesnažiť sa nejakým násilným spôsobom ich vývoj akcelerovať. Dvojročné dieťa chce byť pri svojom objavovaní, preskúmavanie a osamostatňovanie videné, chválené a povzbudzované, čo mu dodáva nielen ďalšie impulzy k ďalšiemu poznávaniu, ale aj odvahu k samostatnému riešeniu vzniknutých situácií.
Čo vyvoláva vzdor a ako naň reagovať
Detský vzdor sa väčšinou vyskytuje v období od 1,5 roka veku dieťaťa do 3 rokov života, u niektorých detí aj trochu dlhšie. Súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity - „Kto som a čo všetko ja môžem?“. V psychológii sa nazýva toto obdobie obdobím separácie, alebo autonómie. Buduje sa prvotná osobnosť dieťaťa a dieťa v tomto období získava odpovede na otázky - „Kam až môžem zájsť? Čo si môžem dovoliť? Kde sú moje hranice?“, a svojím správaním si tie hranice testuje. Je dobré, keď v tomto období rodičia vedia dávať dieťaťu jasnú spätnú väzbu a zároveň vedia hranice zdravo utvrdzovať. Istým spôsobom môžu podporovať aj prejavy osobnostného zrenia dieťaťa tým, že mu dávajú na výber, teda má možnosť o niektorých veciach rozhodovať.
To, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, sa môže prejavovať rôzne. Kým u niektorých detí rodičia sotva postrehnú, že sa čosi deje, u iných detí sú prejavy vzdoru také silné a negatívne, že celá rodina je každý deň v napätí z toho, čo sa zase bude diať. K základným prejavom detského vzdoru, patrí typické detské - „Nie!“ V období vzdoru si dieťa to svoje „Nie!“ doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, lebo je to znamenie, že dieťa sa vyvíja dobre. Môžu sa však objavovať aj také prejavy vzdoru, ktoré rodičov zaskočia, a to je obyčajne dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem. Tieto prejavy môžu byť podmienené temperamentom dieťaťa i napodobou iných detí. Keď totiž dieťa zistí, že hodenie sa o zem funguje u iných detí, že tým dosiahnu, čo chcú, tak to skúša napodobňovať a potom záleží aj od reakcie rodičov, či sa to udeje len raz, alebo sa to spevní. Ak sa rodič takéhoto prejavu zľakne a ustúpi dieťaťu, tak sa to spevňuje a potom má dieťa tendenciu hádzať sa o zem vždy, keď chce niečo dosiahnuť.
Ako reagovať na výbuchy zlosti?
Prvý výbuch zlosti dieťaťa rodiča vždy prekvapí a často ani len netuší, ako správne zareagovať. Obzvlášť, keď je sám unavený, vystresovaný, trápi ho zlá nálada. Rodičia potom majú tendencie problém vyriešiť buď „jednou výchovnou po zadku“, krikom, ktorý prehluší aj vresk dieťaťa, alebo sa, naopak, snažia dieťaťu rýchlo vyhovieť, len aby už prestalo zúriť. Ako by sme však mali správne postupovať pri výbuchoch zlosti? V prvom rade by sme mali vždy zistiť, čo výbuch zlosti vyvolalo a keď sa takéto prejavy opakujú častejšie, tak čo ich udržiava. Stáva sa napríklad, že dieťa sa hádže o zem len pred matkou, lebo vie, že ona skôr povolí. Raz to skúsilo a zistilo, že keď bude ležať na zemi a vytrvalo kričať, mama sa poddá a ustúpi. Taktiež ale vie, že u otca to neplatí, tak to naňho ani neskúša. Preto je vždy dobré pozrieť sa na správanie dieťaťa akoby z diaľky, z nadhľadu, a odsledovať, čo udržiava vzdor. Niekedy pomôže aj to, keď rodič jednoducho vie, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, že je to typické obdobie pre jeho vek a treba to len vydržať.
Týchto 5 krokov pomôže:
- Ostaňte pokojní: Ak budete pre dieťa dobrým vzorom, naučí sa byť aj pod tlakom pokojné a trpezlivé.
- Ukážte svoju empatiu: Postarajte sa o osobu, ktorú dieťa udrelo, hoci ste to boli i vy. Povedzte dieťaťu, že úder bolí. Pomôžte mu pochopiť dôsledky jeho konania.
- Uznajte dieťaťu jeho pocity: Hoci úder nie je prípustný, emócie, ktoré k úderu viedli, prípustné sú. A sú legitímne. Pomôžte dieťaťu naučiť sa postupne vyjadrovať svoje pocity iným, pokojnejším spôsobom. Môžete povedať: „Viem, že by si veľmi chcel túto hračku. Nemôžeš však Jurka biť.“ K dieťaťu hovorte stručne, dlhé preslovy dieťa nebude počúvať a nie je schopné ich v tomto veku pochopiť. Nemá tiež veľký význam nútiť dieťa, aby sa ospravedlnilo. Účasť „postihnutému“ môžete vyjadriť vy: „Je mi to ľúto, že ťa bolí teraz rúčka“. Toto vaše vyjadrenie účasti môže dieťaťu ukázať model, že ak som niekomu ublížila, je vhodné povedať „prepáč, je mi to ľúto.“
- Ponúknite dieťaťu bezpečnú alternatívu: Môžete dieťaťu, ktoré už aspoň trocha rozpráva, povedať napr.: „Použi svoje slová a povedz, čo si prosíš“. Prípadne môžete povedať: „Nabudúce prosím nebi Peťka. Spýtaj sa ho, či ti autíčko požičia.“
- Oceňte úsilie dieťaťa: Ako u väčšiny činností v našom živote, je dôležité časté opakovanie a upevňovanie. Preto sledujte hru vášho dieťaťa, jeho fungovanie so súrodencami či kamarátmi a oceňte ho: „Skvelé, že si sa podelil!“ Môžete tiež dieťaťu dať druhú šancu.
Aby sa vaše batoľa naučilo riešiť situácie inak ako bitkou, trvá nejaký čas. Vy, rodičia, podporujte trpezlivosť vášho dieťaťa a trénujte aj váš zmysel pre humor.
Dôležitosť správnych stravovacích návykov
Strava zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa. V ranom detstve, najmä do troch rokov, má zásadný vplyv na zdravie a stravovacie návyky v budúcnosti. Rodičia by mali dbať na to, aby jedálniček dvojročného dieťaťa obsahoval vyváženú stravu bohatú na živiny a vyhýbal sa potravinám, ktoré môžu zaťažovať detský organizmus.
Podľa Alexandry Popovičovej, propagátorky zdravej výživy pre deti, "dieťa nie je zmenšenina dospelého". Jeho tráviaci systém a obličky nie sú ešte plne vyvinuté, a preto je potrebné prispôsobiť stravu jeho potrebám. Unáhlené kroky v stravovaní alebo priskoré podávanie nevhodných potravín môžu zaťažiť organizmus dieťaťa a viesť k zdravotným problémom v budúcnosti.
Silvia Kuzmová, poradkyňa v oblasti zdravej výživy detí, dodáva, že obdobie do troch rokov je kľúčové pre budovanie stravovacích návykov. Deti by sa mali učiť o kvalitnej strave, jej pôvode a význame sezónnych potravín.
Nevhodné potraviny pre deti do 3 rokov
Podľa odborníkov existuje niekoľko potravín, ktoré by sa nemali vôbec nachádzať v strave detí do 3 rokov:
- Ochutené mliečne výrobky: Termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty a pudingy obsahujú veľa farbív a cukru, ktoré sú pre deti nevhodné.
- Údeniny: Šunka, salámy, klobásy a párky, dokonca aj tie s označením "pre deti", obsahujú nadmerné množstvo soli, tukov a konzervačných látok.
- Sladené nápoje: Sladené džúsy, limonády a kolové nápoje sú plné cukru a prázdnych kalórií.
- Polotovary: Polotovary obsahujú veľa soli, tukov, konzervačných látok a umelých prísad.
- Vyprážané jedlá a čipsy: Vyprážané jedlá a čipsy sú bohaté na tuky a nezdravé trans-tuky.
- Priemyselné sladkosti: Čokolády, cukríky a iné priemyselné sladkosti obsahujú veľa cukru, tukov a umelých prísad.
- Divina a vnútornosti: Divina a vnútornosti môžu obsahovať ťažké kovy a iné škodlivé látky.
- Hríby a klíčené potraviny: Hríby sú zdrojom plesní a ťažkých kovov, klíčky môžu obsahovať nebezpečné mykotoxíny.
- Tavené syry: Tavené syry obsahujú veľa soli a fosfátov.
Alexandra Popovičová odporúča začať s orechmi, napríklad s mandľami, už od jedného roka, ale v malom množstve. Pred konzumáciou je vhodné orechy namočiť na noc a ráno ich premyť alebo krátko opražiť.
Smoothies sa javia ako zdravá voľba, pre deti sa neodporúčajú. Obsahujú vysokú koncentráciu zeleniny a ovocia, často v ťažko stráviteľných kombináciách a s pridaním exotických plodov. Deťom by sa mala podávať predovšetkým voda a materské mlieko.
So sladením jedál pre deti by sa malo počkať čo najdlhšie. Nezáleží na tom, aké sladidlo sa použije (trstinový, kokosový cukor, med alebo melasa), kupované sladkosti by sa mali deťom do troch rokov vyhýbať. Ako zdravšia alternatíva sladkostí sa odporúča ovocie, v zime sušené ovocie alebo ovocie sušené mrazom.
Čo potrebuje dieťa v 12 mesiacoch?
Človečik je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne. Vytvorte mu priestor na hranie, na ktorý dovidíte aj z kuchyne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný. Nehodám a úrazom sa nedá vyhnúť na sto percent, spravte však všetko pre zníženie ich rizika.
Rady na vytvorenie bezpečného domova
- Zabezpečte elektrické zásuvky špeciálnymi poistkami.
- Zaistite nábytkové zásuvky a skrinky, ako aj okná detskými chráničmi.
- Na schodisko nainštalujte ochranné dvierka.
- Pripevnite skrine a skrinky k stene tak, aby nemohli na dieťa spadnúť, keď sa ich chytí.
- Zabezpečte nábytok proti posúvaniu.
- Zaistite alebo odstráňte káble, ktoré voľne ležia na zemi.
- Pri kúpaní a sprchovaní dieťaťa používajte protišmykovú podložku do vane.
- Pri varení v prítomnosti dieťaťa používajte len zadné platne.
- Rukoväte hrncov a panvíc otočte smerom dozadu.
- Odstráňte z dosahu dieťaťa zapojený elektrospotrebič či kanvicu.
- Odstráňte z kvetináčov okrasné kamienky, kvety s jedovatými listami niekomu venujte.
- Dekorácie, knihy a iné predmety, ktoré sú pre dieťa nebezpečné, preložte na vyššie položené skrinky a poličky alebo ich jednoducho odložte.
- Lieky, čistiace prostriedky a kozmetiku skladujte mimo dosahu dieťaťa.
- Nenechávajte voľne ležať mobilné telefóny, ovládače, zapaľovače, cigarety, zápalky a nože.
- Zamykajte vstupné dvere.
Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čo najčerstvejšia. Pokrmy pripravujte tak, aby obsahovali menšie aj väčšie kúsky, ktoré si malý jedák sám chytí do prštekov - od hrášku a rezancov cez krajček chleba či plátok jablka až po hrubšie kúsky mäsa. Blízkosť, bezpečnosť, ochrana, pohodlie, starostlivosť a uznanie predstavujú dôležité emocionálne kotvy pre každé dieťa.
Čo už vie povedať dieťa v 12 mesiacoch?
Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“.
Koľko meria a váži dieťa v 12 mesiacoch?
Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov.
Čo dokáže dieťa v 12 mesiacoch?
Dieťa v 12. mesiaci zvyčajne vie:
- samostatne sedieť, postaviť sa, pridŕžajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť,
- uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop),
- podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán,
- hovoriť prvé slová a ďalej si rozvíjať porozumenie,
- cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk),
- zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu),
- pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu,
- jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou.
Väčšina ročných detí ešte neprespí celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca.