Situácia, keď dieťa odmieta tráviť čas s jedným z rodičov, môže byť pre všetkých zúčastnených veľmi náročná a bolestivá. V tomto prípade ide o 8-ročné dievčatko, ktoré už štyri roky žije v striedavej starostlivosti so svojím otcom a jeho partnerkou. Pôvodne sa tešilo na víkendy u otca a často by chcelo predĺžiť svoj pobyt. Avšak od septembra 2024 sa situácia dramaticky zmenila. Dieťa začína prejavovať silný odpor voči návštevám u matky, ktorý prerastá do hysterických scén a plaču.
Podľa slov dieťaťa sa dôvodom jej neochoty môžu byť neustále nadávky a urážky zo strany matky, ktoré smerujú nielen na otca a jeho partnerku, ale aj na samotné dieťa. Toto psychické zaťaženie dieťa nezvláda a prosí otca a jeho partnerku, aby s tým niečo urobili. Matka o probléme nevie, pretože sa dieťa bojí jej čokoľvek povedať, aby nevyvolalo ďalší konflikt.
Narodenie nového dieťaťa do matkinej rodiny v januári 2025 pravdepodobne situáciu ešte viac skomplikovalo a vyostrilo.
Prečo deti nechcú spať samé a iné obavy
Problémy so spánkom a strachom u detí sú časté a môžu mať rôzne príčiny. Deti sa môžu báť tmy, nočných zvukov, zlých ľudí, strašidiel či búrok. V takýchto situáciách hľadajú ochranu u rodičov. Ak dieťa odmieta spať samo, môže to byť dôsledkom zlého sna, nepríjemnej skúsenosti v škole alebo strašidelného príbehu. Tento problém sa môže zhoršovať a dieťa môže vyžadovať prítomnosť rodiča pri zaspávaní a dokonca aj v noci.
Niektoré deti trpia separačnou úzkosťou, majú sklon k veľkým obavám, strach z choroby, ťažko znášajú zmeny, alebo im môže byť diagnostikované ADHD či porucha učenia. Tieto problémy však nemusia byť prekážkou v zlepšení situácie.
Pre dieťa je prirodzené hľadať ochranu u rodičov, ak sa cíti ohrozené. Pokusy o bagatelizovanie detských obáv často neprinesú úžitok, pretože ide o hlboko zakorenený pud sebaobrany.
Ak má dieťa na výber, vždy uprednostní istotu rodiča pred samostatnosťou. Aby sa dieťa naučilo spať samo, musí zažiť, že mu nič nehrozí, aj keď nie je s rodičmi. Pokiaľ dieťa nezažije tento proces prekonávania strachu, ostáva závislé od rodičov.
Ako pomôcť deťom zdolať strach a neochotu
V prípade neochoty dieťaťa navštíviť jedného z rodičov je dôležité postupovať citlivo a strategicky. V prvom rade je potrebné zistiť skutočnú príčinu odporu. Ak dieťa vyjadruje strach alebo nepríjemné pocity spojené s návštevou matky, je nevyhnutné tieto pocity brať vážne.
Možné kroky a rady:
- Otvorená komunikácia s dieťaťom: Opýtajte sa dieťaťa, ako sa cíti, čo ho trápi a čoho sa bojí. Nechajte ho popísať svoje obavy.
- Utvrdenie pocitu sily a sebadôvery: Pomôžte dieťaťu spomenúť si na príjemné zážitky a posilnite jeho sebadôveru.
- Predvídateľné rituály pred spaním: Dodržiavanie rutiny (čas na spánok, umývanie, kúpeľ, objatie) pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne a uľahčuje mu zaspávanie.
- Podpora samostatného zaspávania: Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí. Ak je to potrebné, dohodnite si krátke kontroly, ale nenechajte dieťa, aby sa na vás stalo závislé pri zaspávaní.
- Tlmené nočné svetlo: Ak dieťa potrebuje svetlo, nech je to len malé, tlmené nočné svetielko.
- Podpora, nie nútenie: Buďte oporou dieťaťu, ale zároveň mu umožnite, aby si samo rozvinulo schopnosť čeliť svojim obavám.
V situácii, keď dieťa odmieta navštíviť jedného z rodičov, je dôležité zvážiť právne kroky, ak dohody a rozhovory zlyhávajú.
Právne kroky a súdne riešenia
V prípade, že matka odmieta dodržiavať súdom určený styk s maloletým dieťaťom, existujú právne možnosti, ako sa domáhať výkonu súdneho rozhodnutia. Dôležité je disponovať právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím.
Postup pri nedodržiavaní súdneho rozhodnutia:
- Návrh na začatie výkonu rozhodnutia: V prípade bezdôvodného bránenia v styku s dieťaťom je možné podať návrh na súd.
- Snaha o zmierlivé vyriešenie: Súd sa najprv pokúsi o zmierlivé vyriešenie situácie.
- Ukladanie pokút: Ak snaha o dohodu zlyhá, súd môže matke ukladať pokuty.
- Výsluch maloletého dieťaťa: Súd môže vykonať výsluch maloletého dieťaťa, ktorý prebieha za účasti sudcu, zapisovateľa a kolízneho opatrovníka. Názor dieťaťa sa zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Je dôležité poznamenať, že súd bude prihliadať na vôľu maloletého dieťaťa. Ak dieťa, napriek svojmu veku, prejaví samostatný a vlastný názor, že k jednému z rodičov nechce chodiť, súd ho bude rešpektovať. Inštitút výkonu rozhodnutia nie je nástrojom na násilnú zmenu prejavov vôle dieťaťa, pokiaľ nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami.
Ovplyvňovanie dieťaťa a znalecké dokazovanie
V prípade, že existuje podozrenie, že dieťa je silno ovplyvňované jedným z rodičov (v tomto prípade matkou), je možné prostredníctvom súdu domáhať sa úpravy styku. V takýchto prípadoch môže byť vykonané znalecké dokazovanie na potvrdenie tohto vplyvu.
Matka dieťaťa má povinnosť pripraviť dieťa na styk s druhým rodičom, a to nielen po materiálnej, ale aj po psychickej stránke. Ak túto povinnosť zanedbáva alebo koná opačne, môže to byť dôvodom na zmenu úpravy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Ak súd nebude mať pochybnosti o tom, že dieťa vyjadrilo svoj samostatný názor, súd bude jeho rozhodnutie rešpektovať. Je však dôležité, aby súd pri výsluchu dieťaťa nebol svedkom nátlaku alebo manipulácie zo strany jedného z rodičov.
Čo robiť, ak dieťa preferuje len jedného rodiča
Preferovanie jedného rodiča pred druhým je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa a môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane veku, osobnosti a životných skúseností.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť zložité:
- Preferenčné rodičovstvo: Tento fenomén môže byť pre oboch rodičov výzvou, ale je dôležité nepanikáriť.
- Faktory ovplyvňujúce pripútanie: Vzorce pripútania sú zložité a môžu byť ovplyvnené temperamentom dieťaťa alebo rozdielmi v starostlivosti.
- Neinterpretovať preferencie ako odraz rodičovských schopností: Rodičia by sa nemali cítiť zranení alebo považovať preferencie dieťaťa za zlyhanie.
- Povzbudzovanie spoločných aktivít: Rodina by mala hľadať aktivity, ktoré si môže užiť spoločne, čím sa posilní pocit jednoty a zabezpečí sa rovnomerné zapojenie oboch rodičov.
- Uznanie a overenie pocitov dieťaťa: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že jeho emócie sú vypočuté a prijaté.
Rady pre rodičov:
- Hovorte o svojich pocitoch: Otvorená a úprimná komunikácia s partnerom, vzájomná podpora a možnosť vypočuť si jeden druhého bez kritiky sú kľúčové.
- Nehodnoťte a nesúďte: Vyhnite sa porovnávaniu alebo súťaženiu o pozornosť dieťaťa.
- Buďte trpezliví: Riešenie nadmerne pripútaného vzťahu si vyžaduje čas a trpezlivosť.
- Nechajte druhého rodiča riešiť požiadavky dieťaťa: V situáciách silnej pripútanosti k jednému rodičovi je dôležité, aby rodičia stáli pevne a nechali druhého rodiča riešiť požiadavky dieťaťa.
- Starostlivosť o seba: Keď dieťa trávi čas s druhým rodičom, využite tento čas na relaxáciu a aktivity, ktoré prinášajú radosť.
Možné dôvody odmietania jedného rodiča
Deti môžu z rôznych dôvodov odmietať jedného z rodičov. V prípade 8-ročného dieťaťa, ktoré prežíva silné emočné vypätie kvôli urážkam a nadávkam zo strany matky, je toto odmietanie pochopiteľné.
Faktory, ktoré môžu viesť k odmietaniu:
- Vplyv druhého rodiča: Dieťa môže byť manipulované alebo ovplyvňované jedným rodičom proti druhému.
- Zmeny v rodinnej dynamike: Narodenie nového súrodenca, nový partner rodiča alebo zmena bydliska môžu spôsobiť u dieťaťa stres a neistotu.
- Neprijatie a neistota v novej rodine: Ak dieťa necíti prijatie v novej rodine partnera, môže sa snažiť vyhýbať kontaktu s týmto prostredím.
- Nezvládanie pravidiel v novej domácnosti: Strikktnejšie pravidlá v novej rodine môžu byť pre dieťa šokujúce.
- Traumatické zážitky: Násilie, zneužívanie alebo iné traumatické zážitky môžu viesť k odmietaniu konkrétneho rodiča alebo prostredia.
V takýchto prípadoch je nevyhnutné riešiť situáciu komplexne, s dôrazom na psychickú pohodu dieťaťa a otvorenú komunikáciu medzi rodičmi, prípadne s pomocou odborníkov.
Ako mediátor pomáha rodinám riešiť konflikty? | #Mediácia s Bobom Bordoneom
