Cieľom kampaní ako Suchý február nie je prohibícia ani boj proti alkoholu ako takému. Je to osvetová kampaň za zdravší a uvedomelejší život, do ktorého patrí aj jeho umiernená konzumácia. Je založená na skutočnom probléme, ktorý na Slovensku máme. Konkrétne vy nemusíte mať s alkoholom problém, no podľa štatistík je zrejmé, že okolo nás je množstvo tých, ktorí problém s alkoholom reálne majú, a je teda veľmi prínosné tieto témy otvárať. V práci, doma, medzi kamarátmi či v škole. Hovorí sa tomu SHD - second-hand drinking (pitie z druhej ruky), napríklad, keď pije náš rodič a na nás to negatívne dopadá alebo keď pije náš kamarát, kolega, či zamestnanec. Ak teda ukazujeme deťom, že alkohol je jedným z prvých „pomocníkov″ náhlej krízy, rovnako ako neodmysliteľnou súčasťou každej oslavy, vytvárame tým vzorce správania, ktorých sa deti budú pravdepodobne držať aj v dospelosti.
Tento vzorec posilňuje aj podávanie nealkoholického piva neplnoletým a neprispieva tomu ani skutočnosť, že až pätina rodičov sa pred deťmi tvári, že alkohol „neexistuje″ a nehovoria o ňom vôbec. Zároveň podľa prieskumu Ministerstva zdravotníctva ČR a Suchého februára až štvrtina všetkých neplnoletých ochutnala prvýkrát alkohol práve od svojich rodičov.
Čo však robiť, ak vaše dieťa nebude chcieť čakať s alkoholom do osemnástich rokov? Podstatná je komunikácia. Poskytnite mu informácie skôr, než si myslíte, že ich bude potrebovať. Vychovávajte dieťa, ktoré vie povedať nie. Pokiaľ sú deti vychovávané tak, aby bez otázok poslúchali autoritu, niekedy sa v kolektíve nevedia presadiť, keď sa iní tínedžeri správajú ako autority. Ak vám dieťa povie nie, počúvajte, a ak je to možné, snažte sa nájsť riešenia, ktoré budú prospešné pre všetkých. Vychováte dieťa, ktoré CHCE spolupracovať a riadi sa vlastným morálnym kompasom. Existuje geniálne príslovie: „Morálka je robiť to, čo je správne, bez ohľadu na to, čo sa ti povie.“
Keď sa dieťa opije, rodičia zo strachu zvyčajne kričia, zakazujú, trestajú. Podľa psychológa Matúša Bakytu treba namiesto toho o svojich obavách s deťmi hovoriť. Tieto rozhovory prispievajú k budovaniu dôveryhodného vzťahu, ktorý rodinu prevedie náročným obdobím puberty detí. A to aj v takej neľahkej téme, akou je alkohol.
Prečo mladí ľudia pijú alkohol?
Môže ísť o prejav rebélie, ktorá k dospievaniu patrí. Ľudia prirodzene túžia po uvoľnení a pocite spolupatričnosti, a alkohol je k tomu veľmi ľahká a rýchla cesta.
Riziká konzumácie alkoholu u mladistvých
Alkohol sám o sebe je toxická látka, najmä u mladistvých a predovšetkým u detí. U mladých ľudí sa mozog ešte vyvíja a alkohol naň pôsobí ako jed. Môže preto poškodiť pamäťové schopnosti, či celkový intelekt. Okrem toho je dokázaná priama súvislosť medzi alkoholom a rôznymi ochoreniami, či už karcinogénnymi alebo poškodením mozgu ako takým.
Ak by sme sa pozreli na dôsledky, ktoré nie sú zdravotné, z online prieskumu spoločnosti MNForce pre iniciatívu ROZUMNE vyplýva, že najčastejšie dôsledky konzumácie alkoholu u mladých ľudí sú zanedbávanie školských povinností, problémy v rodine, duševné problémy, fyzické násilie, úrazy, nechcené tehotenstvo a krádeže.
Vplyv prostredia a genetiky
Veľkú rolu zohráva aj genetika. Vzťah k alkoholu je na Slovensku alebo všeobecnejšie - v strednej, východnej Európe oveľa hlbší ako v západných krajinách. Myslím si, že problém nie je v skutočnosti len v tom, že deti skúšajú niečo nové a neznáme, ale je to aj niečo, čo je žiaľ veľmi spojené s našou kultúrou. Alkohol je v nej zakorenený a je previazaný s mnohými - zväčša radostnými - spoločenskými zvykmi, ale aj bežnými stretnutiami a často sa spája s dospelosťou.
Hoci je zákonnou hranicou pre konzumáciu alkoholu vek 18 rokov, mnoho mladých na Slovensku ho skúsi skôr. Niekedy sa aj veľmi malým deťom dáva takpovediac liznúť z pivovej peny. Určite áno. Alkohol totiž nie je len škodlivý, ale aj návykový a takto si naň deti budujú návyk od nízkeho veku ako na niečo bežné a prirodzené. Pamätám si príbehy z minulosti, keď rodičia namočili dieťaťu cumeľ do piva, aby napríklad lepšie zaspalo. Práve z tých detí potom často vyrástli alkoholici, lebo mali uspokojenie silno naviazané na alkohol.
Rola rodičov vo výchove k zodpovednému vzťahu k alkoholu
Sú to práve rodičia, kto by mal nastaviť zdravý vzťah dieťaťa k alkoholu. Dieťa sa v prvom rade učí tak, že napodobňuje vzory správania, či už počas bežného dňa alebo napríklad na spoločenských udalostiach. Z prieskumu, ktorý ste spomenuli, vyplýva, že deti ponúka alkoholom oveľa častejšie otec ako matka. Je to približne 87 % verzus 13 %. Vidím tam dva rozmery. Jeden je štatistický. Muži sú tí, ktorí častejšie siahajú po alkohole. Druhý je ten, že na mužov sa spoločnosť stereotypne pozerá ako na tých tvrdších a odvážnejších, a zároveň v našej kultúre, žiaľ, nie je zvykom, aby prejavovali emócie alebo s nimi pracovali. Preto sa často stáva, že alkohol je prvou pomocou pri smútku, vyčerpaní alebo úzkosti, čo je samozrejme nešťastný spôsob.
Rodičia by tiež mali mať na pamäti, že oni sami sú pre dieťa vzorom. Ak dieťa vidí, že je pre rodičov normálne piť a je to súčasť v podstate každého dňa, tak bude ťažko veriť, že alkohol je zlý.
Ako reagovať, keď zistíte, že dieťa pilo alkohol?
Ako sa cíti rodič keď zistí, že jeho dieťa má problémy s alkoholom? Väčšina rodičov úplne prirodzene cíti hnev, obavu, úzkosť, pocity zlyhania. V takejto situácii pomáha, keď rodič hovorí, ako sa cíti v dôsledku toho, čo to dieťa robí. Rodičia však zväčša z pocitu strachu na dieťa kričia alebo mu niečo zakážu. Na deti to potom môže pôsobiť tak, že nabudúce radšej nejakým spôsobom zaklamú, nepriznajú sa, prípadne neprídu domov, keď sa opijú.
Tresty nefungujú? Napríklad ľudovo povedané „zaracha“, ktorou by rodič dieťaťu zabránil v stretávaní sa s partiou, ktorú považuje za problémovú? Ja si myslím, že trest by mal byť naozaj posledný krok. Treba mať vopred dohodnuté hranice, aby dieťa rozumelo, že to je jasný dôsledok porušenia pravidiel. Poznám rodičov, ktorých dieťa, keď prišlo opité domov, riešili to s ním najskôr vľúdne, keď sa to zopakovalo, malo nejakú sankciu. Napríklad mu zobrali nejaký predmet a robili mu náhodné testy na alkohol.
Čo nerobiť:
- Nekričte, nevyhrážajte sa dieťaťu, ani sa s ním nehádajte.
- Netrestajte ho, kým je pod vplyvom alkoholu.
- Dieťaťa sa dotýkajte opatrne - opití zvyknú brať dotyky ako hrozbu.
- Nenúťte ho nasilu jesť či piť.
Model správnej komunikácie
Deti či mladiství sa často stretnú s alkoholom v partii priateľov. Práve tam môže vzniknúť tlak na dieťa, ktoré sa snaží zapadnúť do partie. Ako by teda mala vyzerať správna komunikácia zo strany rodičov? „Keď chce ísť dieťa napríklad von s partiou, o ktorej rodič vie, že tam pravdepodobne bude alkohol, mal by si s dieťaťom pohovoriť a dohodnúť sa. Mali by prebrať, či ho tá skupina napríklad núti piť a nájsť spolu riešenie. Dieťa totiž často čelí dvom protichodným tendenciám. Jedna je zapadnúť do nejakej partie, rebelovať. A druhá je rešpektovať hodnotový rámec rodičov, neprísť domov pod vplyvom alebo jednoducho zachovať sa správne,“ hovorí psychológ.
A dodáva, že je dôležité mať s dieťaťom partnerský vzťah, vedieť, s kým sa stretáva a čo sa tam dá očakávať, namiesto toho, aby ste robili len policajta, ktorý u dieťaťa automaticky vyvoláva odpor, rebéliu, prípadne zatajovanie.
Ako hovoriť s malými deťmi o alkoholizme a drogovej závislosti
Nealkoholické nápoje a alkohol
Odborník na závislosti a riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave Ľubomír Okruhlica vysvetľuje, že mladí ľudia dnes pijú menej ako v minulosti. Niektorí rodičia dávajú dieťaťu odpiť z piva. Niekedy to bolo spojené s predstavou, že dieťa potom lepšie zaspí. Alebo sa pridáva rum do koláčov či víno do jedla. Dieťa by sa takto nemalo stretávať s alkoholom. Pamätá si to a normalizuje si ho. Deti si zapamätajú, že rodič im dal trochu piva na zaspatie, a keď majú so spánkom problém vo vyššom veku, skúsia to tak, ako sa to naučili v detstve a dajú si pohár vína či piva. Riziko tam je. A ak si niekto bude pravidelne dávať alkohol pred spaním, môže sa narušiť jeho pravidelný rytmus.
Alkoholický nápoj má nad 0,5 percenta alkoholu. Problémom nealkoholického piva nie je až tak podiel alkoholu, ale to, že ide o pivo. Aj pri nealkoholickom pive sa tak môže dostať placebo efekt a človek cíti účinok, aj keď minimálny. Napríklad, ak sa niekto snaží abstinovať, neodporúča sa mu, aby pil nealkoholické pivo. Mali sme pacientov, ktorí roky abstinovali, pili nealkoholické pivo a nemali problém, že by sa rozpili ako predtým, keď vypili fľašu vodky a k tomu pivo. Ale sú aj takí, ktorí si potom dali aj desať nealkoholických pív za deň. Nie je to v poriadku. A nie je to v poriadku ani u detí. Ľubomír Okruhlica by mladým neodporúčal ani nealkoholické pivo alebo nealkoholické šampanské. Vytvára sa totiž stereotyp. Legálne to nie je zakázané, ale z psychologického hľadiska to nie je správne. U mladých sa vytvorí návyk a postupne to prejde do závislosti.
Škola ako prevencia
Deti sa s témou predčasnej konzumácie a nadužívania alkoholu stretnú aj v škole. Veľmi pravdepodobne to bude v rámci prevencie rizikového správania, ktorú je každá škola zo zákona povinná realizovať. Deti sa dozvedia objektívne informácie o účinkoch alkoholu a rizikách jeho predčasného užívania a nadužívania. Oboznámené by tiež mali byť s tým, kam sa prípadne obrátiť o pomoc. Najlepšie podporíte snaženie školy tým, že budete pri výchove svojho dieťaťa usilovať o rovnaké postoje.
Medzi najčastejšie dôvody, ktoré stoja za experimentovaním detí s alkoholom radíme hľadanie vlastnej identity, testovanie hraníc autority dospelých, spoločenské konvencie uplatňované v skupine vrstovníkov, alebo možnú rozvíjajúcu sa závislosť na návykových látkach.
Skúste sa s deťmi o alkohole otvorene rozprávať. Buďte pripravení na to, že deti na vaše snahy budú reagovať odmietavo, zľahčovať situáciu, alebo sa rozhnevajú. To vo vás môže často zanechať pocit viny, zlyhania, hnevu a bezmocnosti. Snažte sa ale pritom všetkom zachovať pokoj. Buďte odvážny, nezatvárajte pred problémom oči a odhoďte ostych. Ak to bude vážnosť situácie vyžadovať, vyhľadajte pomoc odborníka. Vaše deti vás môžu potrebovať práve teraz, aj keď to na prvý pohľad nemusí tak vyzerať.