Vplyv raného detstva na náš život, a najmä obdobie prenatálneho vývinu, sa v minulosti často zanedbával. Do popredia sa stavalo najmä uspokojovanie fyziologických potrieb detí ako kľúčových faktorov pre prežitie. Avšak, v posledných rokoch sa realizovalo množstvo výskumov, ktoré začali spochybňovať tento prístup a poukazujú na dôležitosť obdobia pred narodením.
Ak sa náš život začína počatím, čo sa s nami deje počas tých deviatich mesiacov, kým sme v maternici? Sme už v prenatálnom období vnímaví na to, čo sa deje okolo nás?
Na tieto a mnohé ďalšie otázky hľadal odpovede predseda organizácie Úsmev ako dar, lekár a vedecký pracovník v oblasti prenatálneho vývinu a raného detstva Jozef Mikloško.
Život dospelého človeka prirovnal k ľadovcu, z ktorého vidíme len jednu osminu vyčnievajúcu ponad hladinu. Zvyšných sedem osmín zostáva ukrytých pod hladinou. O tom, že už v prenatálnom období sme veľmi citliví na naše okolie, hovorí príklad predčasne narodených dvojičiek Brielle a Kyrie z amerického štátu Massachusetts.
Obe potrebovali intenzívnu starostlivosť, a tak boli umiestnené do oddelených inkubátorov. Zatiaľ čo stav Kyrie sa postupne stabilizoval a začala sa zotavovať, stav jej sestry nabral prudký spád a lekári jej nedávali veľkú šancu na prežitie. Lekárka sa rozhodla umiestniť obidve bábätká spolu do jedného inkubátora, rovnako, ako boli v maternici. To, čo nasledovalo potom, bola neuveriteľná scéna: Kyrie položila ruku okolo pliec svojej chorej sestry a výsledok bol úžasný. Stav Brielle sa začal postupne zlepšovať, až sa úplne stabilizoval.
Podobný príklad, ktorý síce nemal takýto šťastný koniec, uvádza jeden z najvýznamnejších odborníkov prenatálnej medicíny, izraelský doktor Grigori I. Brekhman. Hovorí o dvojičkách, z ktorých jedno po pôrode zomrelo. Druhé z dvojčiat, ktoré prežilo, malo niekoľko rokov presne v čase, keď jeho súrodenec zomrel, hyperpyrexiu, čiže enormne zvýšenú teplotu niekoľko dní, bez nejakej viditeľnej príčiny.
Rovnako kanadský lekár maďarsko-židovského pôvodu Gábor Maté zo svojej praxe spomína, že viaceré deti, ktoré pri pôrode prišli o svoje dvojča, prežívali počas svojho života pocit hlbokej straty blízkej osoby.
Okrem toho, že sa nám úplne jedinečným a priam až neuveriteľne presným spôsobom vyvíjajú jednotlivé orgány, aktivuje sa aj naša emočná pamäť. Ako pikošku, ktorá ilustruje dokonalosť fungovania nášho organizmu, Jozef Mikloško uvádza, že iba na to, aby nám fungoval zrak, sa musí niekoľko stotisíc neurónov spojiť s očnými receptormi úplne presne.
Dieťa je navyše v maternici veľmi vnímavé i na zvuky. Týmto fenoménom sa zaoberal medzinárodný tím vedcov, ktorí skúmali koreláciu medzi detským plačom a materskou rečou. Pri akustickom rozbore detského plaču v rôznych častiach sveta prišli na to, že skutočne inak plačú čínske, nemecké, americké a francúzske deti. To znamená, že dieťa napočúvalo reč matky už v maternici a podľa toho i plakalo.
Bábätko v maternici však nevníma iba pozitívne podnety. Už od počatia vie, či bolo počaté s láskou a chcené alebo nie. Priekopník prenatálnej medicíny Fedor Freybergh si zo svojej lekárskej praxe spomína na prípad, keď dieťa po pôrode odmietalo dojčenie od vlastnej matky. Pri inej žene však tento problém nemalo, čo je presne opačný prípad ako u iných detí. Pri vylúčení možných fyziologických prekážok sa lekári zamerali na tie psychické. Vysvitlo, že táto matka svoje dieťa zásadne odmietala.
Tu však treba zdôrazniť, že prípadné menšie stresové faktory ako napríklad hádka rodičov nemajú automaticky fatálny dosah na psychickú pohodu dieťaťa. Ak je však dlhodobo vystavené stresu a odmietané, je nespochybniteľné, že to v jeho psychike zanechá nejakú stopu. Dôvodom, ako tvrdí profesor Brekhman, je to, že naše emocionálne vnímanie a implicitná pamäť sa začínajú rozvíjať už v prenatálnom období.
Podľa najnovších výskumov dokonca dieťa vycíti, či je chcené alebo nechcené ešte skôr, ako žena vie, že je tehotná. V maternici prichádza navyše k prepájaniu našej rozumovej a emočnej časti mozgu pomocou tzv. amygdaly.
Bezpečná vzťahová väzba je až na 95% transgeneračne prenosná. Ako hovorí Jozef Mikloško, práve u ľudí, ktorí v detstve veľa trpeli, prevláda emočný mozog nad tým rozumovým. Najvýraznejšie sa to prejavuje u detí, ktoré majú narušenú tzv. vzťahovú väzbu. Tá sa vytvára medzi matkou (prípadne nejakou náhradnou osobou) a dieťaťom bezprostredne po jeho narodení a je nevyhnutná pre duševné zdravie dieťaťa. Práve vo vzťahoch dieťa zažíva bezpečie a bezpodmienečné prijatie, ktoré sú pre jeho zdravý duševný vývin úplne kľúčové. V opačnom prípade zažíva pocit ohrozenia.
So zaujímavou teóriou v tejto oblasti prišiel vývojový psychológ Erik Erikson, ktorý tvrdil, že deti prechádzajú v štádiách vývinu krízami. Ak ich prekonajú, posúvajú sa vyššie, ak nie, vracajú sa do nižších štádií vývinu. Tá prvá kríza, ktorá sa začína už v maternici a vrcholí približne v prvom roku života, sa nazýva kríza istoty respektíve neistoty, alebo dôvery respektíve nedôvery.
V prípade, ak dieťa v tomto období zažívalo hlboké a bezpečné vzťahy, ukotví sa v pohľade na svet ako na miesto ochrany, bezpečia, istoty a prijatia. Navyše bolo zistené, že táto bezpečná vzťahová väzba je až na 95% transgeneračne prenosná. Ak dieťa naopak zažívalo pocit bezprostredného ohrozenia spôsobeného napríklad tým, že bolo nechcené, má zafixovanú paradigmu opustenia, neistoty a nedôvery. Deti, ktoré mali bezpečné vzťahové prostredie, majú v tomto zmysle obrovskú výhodu. Tie ostatné majú šancu, že niekto iný to dobehne.
Najväčšou prekážkou budovania vzťahovej väzby je tzv. toxický stres, ktorý dlhodobo ničí našu rovnováhu. Jozef Mikloško ho prirovnáva k stavu, keď žijem vedľa leva v klietke, na ktorej je zámok, ktorý môže kedykoľvek padnúť. To znamená, že žijem v neustálom strese, že na mňa lev môže vybehnúť. Takto stresujúce životné okolnosti sú pre dieťa najmä vážne rodinné konflikty, odlúčenie od rodiča a život bez blízkych osôb. V niektorých prípadoch boli tieto stresové faktory príčinou spontánneho potratu.
Toxický stres je pre dieťa natoľko ohrozujúci, že mu aktivuje tzv. sebaochranné procesy, ktoré môžu mať z dlhodobého hľadiska za následok posttraumatickú stresovú poruchu. Pri najvážnejších formách tieto deti dokonca nie sú schopné samostatne fungovať. Najväčší stres, ktorý môže dieťa zažívať ešte v maternici, je ten, že bolo dlhodobo odmietané vlastnými rodičmi.
Okrem vplyvu na emočné prežívanie je vplyv toxického stresu pozorovateľný aj pri vývoji nášho mozgu. Vedci zistili, že náš mozog rastie najintenzívnejšie medzi 2. mesiacom a 2. rokom nášho života. V tomto období sa podľa amerického neurofyziológa Eliota L. vytvorí až 1,8 milióna synapsií za sekundu. Na to je však potrebné, aby bolo dieťa v stave homeostázy, teda rovnováhy.
Jozef Mikloško uzatvára, že keď sme milovaní, chcení, prijímaní, dostávame sa do vnútornej rovnováhy, ktorá umožňuje maximálne rozvinúť náš genetický potenciál a rast nášho mozgu. Dobrá správa je to, že väčšina z týchto vecí sa dá napraviť. Deti, ktoré boli napríklad adoptované z veľmi ťažkého prostredia, dobehli tento vývin do 6. roku života. Tu však treba zdôrazniť, že najťažšie sa dobiehajú emočné zranenia z maternice. Aj v týchto prípadoch však existuje nádej.
Jozef Mikloško dodáva, že sám bol svedkom toho, ako pri nasadení vhodnej terapeutickej liečby prišlo k neuveriteľným posunom aj u veľmi vážne zranených detí.
Fázy tehotenstva a vývin dieťaťa
Tehotenstvo je obdobie plné zmien, ktoré trvá približne 280 dní, teda 10 lunárnych mesiacov, čiže 40 týždňov. Počíta sa od prvého dňa poslednej menštruácie a delí sa na tri trimestre.
Prvý trimester (počatie - ukončený 13. týždeň)
1. týždeň tehotenstva: Počíta sa od prvého dňa poslednej menštruácie. Dieťa ešte nebolo fyzicky počaté, k tomu dôjde v druhom/tretom týždni.
2. týždeň tehotenstva: Obdobie ovulácie, najväčšia pravdepodobnosť otehotnenia.
Ako prebieha počatie? Približne na 14. deň menštruačného cyklu sa uvoľní zrelé vajíčko. Ak dôjde k oplodneniu, uhniezdi sa v maternici. Ak nie, vyplaví sa v podobe menštruácie.
3. týždeň tehotenstva: Krátko po splynutí vajíčka a spermie vzniká zygota (jednobunkové embryo) so 46 chromozómami. Na 3. deň má embryo už 12-16 buniek. Koncom týždňa vstupuje do maternice, kde sa uhniezdi (implantácia trvá do 10.-12. dňa).
4. týždeň tehotenstva: Približne na 8. deň od oplodnenia sa začína produkovať tehotenský hormón hCG. V tomto čase sa už hovorí o embryu, ktoré je veľké asi ako makové zrnko.
5. týždeň tehotenstva: Vytvára sa jednoduché srdiečko a obehový systém. Embryo je veľmi citlivé na nebezpečné látky. Začínajú sa vyvíjať základy končatín.
6. týždeň tehotenstva: Dieťa je veľké ako šošovica (2-4 mm). Kostra je sformovaná, rozvíja sa mozog. Tvarujú sa nos, ústa a uši. Začína sa tvoriť obehový systém.
7. týždeň tehotenstva: Dieťatko má 7,5-8 mm. Pečeň produkuje krvné bunky, vyvíjajú sa obličky a reprodukčné orgány. Koža je priesvitná.
8. týždeň tehotenstva: Dieťatko má veľkosť fazule (2 cm). Začína sa hýbať. Začína sa tvorba kostí (osifikácia).
9. týždeň tehotenstva: Dieťa má 2-3 cm. Obličky tvoria moč. V ženských embryách sa rozlišujú vaječníky, v mužských začínajú semenníky produkovať testosterón.
10. týždeň tehotenstva: Dieťa meria 3-5 cm. Mozog je vysoko komplexný. Dieťa žmurká, prehĺta, mračí sa. Začínajú sa objavovať náznaky lateralizácie.
11. týždeň tehotenstva: Dieťatko je takmer úplne sformované, meria asi 5,5 cm. Dokáže kopať, naťahovať sa, cmúľať si prst. Reaguje na dotyk.
12. týždeň tehotenstva: Dieťatko dosahuje veľkosť limetky (6-8 cm). Všetky vnútorné orgány sú vyvinuté a mozog je plne vyformovaný. Cíti emocionálne stavy matky.
13. týždeň tehotenstva: Dieťa meria 7-8 cm. Nos a pery sú úplne vytvorené.
Druhý trimester (14. týždeň - ukončený 27. týždeň)
14. týždeň tehotenstva: Koniec prvého trimestra. Dieťa má približne 10-12 cm. Začínajú pracovať obličky. Vnútro úst pokrývajú chuťové bunky.
15. týždeň tehotenstva: Dieťatko má veľkosť jablka (asi 12 cm). Oči sú zatvorené, no už dokáže vnímať svetlo.
16. týždeň tehotenstva: Dieťa meria asi 10-16 cm. Hlavička je v vzpriamenejšej polohe, ušká sú takmer v cieľovej polohe. Rastie obočie a mihalnice.
17. týždeň tehotenstva: Dieťa má asi 18 cm. Kostra sa spevňuje. Tvár má čoraz výraznejšie črty. V tomto období môže žena po prvýkrát cítiť pohyby svojho dieťatka.
18. týždeň tehotenstva: Dieťatko meria asi 21 cm. Rado si preťahuje ruky a nohy. Dokáže počuť tlkot maminho srdca.
19. týždeň tehotenstva: Dieťa meria okolo 23 cm. Jeho zmysly sa rozvíjajú.
20. týždeň tehotenstva: Dieťatko dosahuje veľkosť banánu (asi 25,5 cm). Rastú mu prvé vlásky a začínajú sa vyvíjať zuby.
21. týždeň tehotenstva: Dieťatko výrazne rastie (asi 26,5 cm). Zväčšuje sa mu svalová hmota. Zlepšuje sa jeho koordinácia pohybov.
22. týždeň tehotenstva: Dieťatko dosahuje veľkosť špagetovej tekvice (asi 27-28 cm). Jeho mozog rýchlo rastie. Vytvárajú sa potné žľazy a očné dúhovky sa sfarbujú.
23. týždeň tehotenstva: Dieťa meria 30 cm. Pľúca nadobúdajú čiastočnú schopnosť dýchať vzduch. Tento vek sa už pokladá za vek životaschopnosti.
24. týždeň tehotenstva: Dieťa má veľkosť kukurice (asi 30 cm). Je ešte chudé, lebo sa v ňom nevytvára tuk. Striedajú sa uňho obdobia aktivity a pokoja.
25. týždeň tehotenstva: Dieťatko meria asi 35 cm. Pod vrásčitou kožou sa začína vytvárať podkožný tuk.
26. týždeň tehotenstva: Bábätko má 35 cm.
27. týždeň tehotenstva: Dieťa meria okolo 36 cm. Mozog je veľmi aktívny.
Tretí trimester (28. týždeň - pôrod)
28. týždeň tehotenstva: Dieťa meria asi 37 cm. Rozlišuje chute a reaguje podobne ako donosené dieťa.
29. týždeň tehotenstva: Bábätko meria už okolo 38 cm. Svaly a pľúca sa pripravujú na život mimo maternice.
30. týždeň tehotenstva: Dieťa má asi 39 cm. V tomto týždni sa už môže otočiť hlavičkou dole.
31. týždeň tehotenstva: Dieťatko meria 40 cm. Tuk obaľuje jeho rúčky a nohy. Pľúca a mozog sa stále rozvíjajú.
32. týždeň tehotenstva: Bábätko má asi 41 cm. Už je väčšinou obrátené dole hlavou. Dieťa začína výrazne naberať na váhe.
33. týždeň tehotenstva: Dieťatko má asi veľkosť ananásu (asi 41-42 cm). Mozog sa prudko vyvíja, hlavička je pokrytá vláskami.
34. týždeň tehotenstva: Dieťa meria okolo 43 cm. Vďaka podkožnému tuku sa koža vyrovnáva. Plod sa už otáča menej.
35. týždeň tehotenstva: Dieťa ďalej priberá, má okolo 2500 gramov.
36. týždeň tehotenstva: Dieťa meria asi 48 cm. Vypĺňa celý priestor maternice.
37. týždeň tehotenstva: Bábätko má okolo 49 cm.
38. týždeň tehotenstva: Dieťa dosahuje 50 centimetrov. Jeho fyzický vývin je plne dokončený.
39.-40. týždeň tehotenstva: Dieťa je pripravené na pôrod.
5. mesiac tehotenstva (18. – 22. tt) | Tehotenstvo týždeň po týždni | #tehotenstvo
Rady a tipy pre tehotné
Pred otehotnením: Prestať fajčiť, menej sa stresovať, viac sa hýbať, nebyť podvyživená ani obézna. Dôležitá je kvalitná strava a doplnenie vitamínov a minerálov (kyselina listová, vitamíny D, E, C, B, vápnik, železo, zinok, jód, meď, selén).
Výživa v tehotenstve: Vyhnite sa tučným a korenistým jedlám, pijte dostatok tekutín. Dbajte na dostatok kyseliny listovej a jódu. Zvyšujte obranyschopnosť prebiotickými oligosacharidmi a konzumujte antioxidanty.
Pribúdanie na váhe: Odporúča sa pribrať minimálne 7 kg a maximálne 16 kg.
Tehotenské nevoľnosti: Môžu sa zmierniť vyhýbaním sa určitým jedlám a dostatočným pitným režimom.
Výživa a riziká: Vyhnite sa párkom, mäkkým salámam, nedostatočne tepelne spracovanému mäsu, sushi, tataráku, majonéze, nepasterizovaným mliečnym výrobkom. Obmedzte ryby s vyšším obsahom ortuti.
Káva a alkohol: Názory odborníkov sa rôznia, niektorí ich striktne zakazujú, iní pripúšťajú malé množstvo.
Lieky: Mnohé lieky môžu pôsobiť na priebeh tehotenstva škodlivo. Vždy sa poraďte s lekárom.
Cestovanie v tehotenstve: Najideálnejšie medzi 4. a 7. mesiacom tehotenstva.
Tehotenský preukaz: Vystavuje sa medzi 7.-11. týždňom tehotenstva. Odporúča sa nosiť ho vždy pri sebe.
Ultrazvukové vyšetrenia: 10.-12. týždeň, 20.-22. týždeň, 30.-32. týždeň.
Starostlivosť o prsia: Vhodná je podprsenka s dobrou podporou, masáže.
Prevencia strií: Natierajte bruško špeciálnymi prípravkami.
Emocionálne zmeny: Hormonálne zmeny môžu spôsobiť precitlivenosť a výkyvy nálad. Je vhodné informovať zamestnávateľa.
Dýchavičnosť: Stáva sa, keď dieťa tlačí na bránicu.
Kŕče v nohách: Znak, že treba zvýšiť podiel vápnika a horčíka v strave.
Príprava na pôrod: Účasť na kurzoch, nácvik dýchania a polôh.
Prvé tehotenstvo a súrodenci: Príprava staršieho dieťaťa na príchod nového súrodenca je kľúčová.
Dojčenie v tehotenstve: Nové tehotenstvo nemusí byť dôvodom na ukončenie dojčenia, pokiaľ je všetko bezproblémové.
Spánok: Naučte staršie dieťa zaspávať samostatne. Poobedňajší spánok využite aj na oddych.
Škôlka: Začnite s adaptáciou skoro, alebo zvážte, či nebude menej stresujúce popasovať sa s oboma deťmi doma.
Využitie pomôcok: Malý schodík pri umývadle, sprchovací kút, prebaľovací pult, deka na zemi, malý stolík s detskými stoličkami, golfový kočík.
Príprava na bábätko: Rozprávajte sa o bábätku v brušku, hladkajte bruško, vyberte mu hračku.
