Náhradné, čiže surogačné materstvo, je situácia, kedy embryo biologických rodičov je implantované do maternice náhradnej matky. Toto sloveso znamená "dosadiť, nahradiť, ustanoviť". Pokiaľ žena nemôže z vážnych zdravotných dôvodov vynosiť a porodiť dieťa, môže ho za ňu vynosiť tzv. náhradná matka. Tá sa potom z právneho hľadiska stane matkou dieťaťa, pretože podľa § 775 občianskeho zákonníka je matkou dieťaťa žena, ktorá ho porodila. Žena si ale môže „svoje“ biologické dieťa osvojiť.
Existujú rôzne formy náhradného materstva:
- Úplné náhradné materstvo: embryo, vzniknuté po oplodnení mimo telo ženy, je implantované do maternice náhradnej matky. Jej úloha tu spočíva iba v tehotenstve.
- Čiastočné náhradné materstvo: nastáva v prípade neplodnosti ženy, kedy sa použije vajíčko darkyne.
- Altruistické náhradné materstvo: ochota matky hostiteľky vynosiť dieťa bez finančnej náhrady.
V súčasnosti v Českej republike nie je proces náhradného materstva upravený špecifickým zákonom, vychádza teda iba z existujúcich zákonov, najmä zmienky občianskeho zákonníka, kde je v § 804 uvedené, že „osvojenie je vylúčené medzi osobami spolu príbuznými v priamej línii a medzi súrodencami. To neplatí v prípade náhradného materstva“. Dôvodová správa potom iba uvádza, že sa jedná o situáciu, kedy sa dieťa narodí žene, ktorá nie je jeho biologickou matkou. Viac občiansky zákonník ani iné zákony náhradné materstvo neupravujú. Náhradné materstvo je teda proces, ktorý u nás nie je zakázaný, ale pre jeho výkon nie sú stanovené žiadne špecifické pravidlá.
Prvým predpokladom je vyhľadanie ženy, ktorá je ochotná do procesu náhradného materstva vstúpiť ako náhradná matka. Pokiaľ sa jedná o vydatú ženu, je nutný súhlas manžela. Služba náhradnej matky musí byť bezodplatná; má iba nárok na úhradu výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Na týchto úhradách sa podieľa otec dieťaťa. Objednávateľské páry potom zvyčajne podpisujú dohodu o tom, že im bude dieťa po pôrode odovzdané. Z právneho hľadiska je ale táto dohoda nevymahatelná, nemôže teda poslúžiť napríklad pri následnom súdnom spore o zverenie do starostlivosti/adopcie.
Ako ďalší krok nasleduje umelé oplodnenie náhradnej matky, pri ktorom jej je implantované vajíčko ženy z objednávateľského páru oplodnené jej mužom. Pokiaľ dôjde k preukázaniu tehotenstva, uzná muž z objednávateľského páru so súhlasom tehotnej ženy otcovstvo. Tým má postavenie otca so všetkými právami i povinnosťami (a to ešte pred narodením dieťaťa). Náhradná matka sa môže vzdať dieťaťa ihneď po narodení. Dieťa si teda následne môže vziať fyzicky do starostlivosti otec. Ako uznanie otcovstva, tak vzdanie sa dieťaťa zo strany matky, musí byť vykonané podľa predpisov Českej republiky, tzn. pred príslušnými orgánmi. Žena z objednávateľského páru následne požiada o osvojenie dieťaťa (rovnako ako pri adopcii cudzieho dieťaťa). Súd nemá dôvod jej nevyhovieť, pretože biologická matka sa dieťaťa zriekla.
Na Slovensku zákon č. 36/2005 Z. z. explicitne zakazuje akúkoľvek dohodu a zmluvu, ktorá by odporovala kogentnej zásade označujúcej za matku dieťaťa ženu, ktorá dieťa porodila. „(1) Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.“ Z obsahu uvedenej stati zákona vyplýva, že Slovensko vo svojich právnych ustanoveniach zásadne nevylučuje surogačné materstvo. Naopak je to bežný medicínsky postup. Na území Slovenska sa ale jednoznačne ustanovuje, ktorá z žien sa bude považovať za matku dieťaťa. Nerozhoduje test DNA, ktorý by svedčil v prospech ženy, ktorá poskytla genetický materiál.
V Českej republike sa proces náhradného materstva v obmedzenej miere praktizuje formou súkromných dohôd. Postup je taký, že náhradná matka (rodička) porodí dieťa a je zapísaná v rodnom liste ako matka. Pokiaľ je známe, že nejde o jej biologické dieťa, v praxi nasleduje uznanie otcovstva zo strany biologického otca (objednávateľa). Český zákon toto umožňuje prostredníctvom súhlasného vyhlásenia na matrike - náhradná matka a biologický otec spoločným vyhlásením určia otcovstvo dieťaťa. Výsledok: biologický otec (objednávateľ) sa stáva zákonným otcom dieťaťa, no zákonnou matkou stále zostáva náhradná matka. Ďalší krok - osvojenie dieťaťa biologickou matkou (objednávateľkou). Český OZ myslí aj na tento krok: § 804 výslovne dovoľuje, aby v prípade náhradného materstva mohla biologická matka (objednávateľka) adoptovať svoje biologické dieťa, hoci za normálnych okolností adopcia medzi príbuznými nie je možná. Prakticky to prebieha tak, že náhradná matka dá súhlas s osvojením a biologická matka si osvojí dieťa svojho manžela. Po dokončení adopcie sú právnymi rodičmi obaja objednávatelia a pôvodná matka (rodička) stráca všetky práva.
Náhradné materstvo vo svete
Prístup k náhradnému materstvu je naprieč rôznymi štátmi veľmi odlišný. Zatiaľ čo niektoré štáty toto vyložene zakazujú a mnohokrát považujú za trestné (napr. Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, niektoré štáty USA), iné ho nechávajú v „šedej zóne“ podobne ako Česká republika (Slovensko), ale existujú aj štáty (Ukrajina, Izrael, Gruzínsko, Veľká Británia, v USA napr. Texas), ktoré náhradné materstvo umožňujú a vytvárajú pravidlá, aby sa predišlo nejasnostiam a sporom.
Česká republika
V Českej republike náhradné materstvo nie je legislatívne upravené, tzn. že nie je ani výslovne zakázané ani dovolené. V súlade s občianskym zákonníkom je matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila (§ 775 OZ). Z toho vyplýva, že aj keď by si napríklad slovenský pár „najal“ Češku ako náhradnú matku, české úrady ju budú považovať za matku narodeného dieťaťa - bez ohľadu na genetický pôvod embrya. Iné osoby nemôžu byť pri narodení uznané za rodičov, keďže to zákon nepripúšťa. Komerčné náhradné materstvo nie je v súlade so zákonmi Českej republiky možné. Legálne tak možno iba hradiť náklady na lekársku starostlivosť a ďalšie náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom.
Ako prebieha surogácia v praxi v ČR:
- Náhradná matka porodí dieťa a je zapísaná v rodnom liste ako matka.
- Pokiaľ je známe, že nejde o jej biologické dieťa, v praxi nasleduje uznanie otcovstva zo strany biologického otca (objednávateľa) prostredníctvom súhlasného vyhlásenia na matrike.
- Biologický otec (objednávateľ) sa stáva zákonným otcom dieťaťa, ale zákonnou matkou stále zostáva náhradná matka.
- Nasleduje osvojenie dieťaťa biologickou matkou (objednávateľkou). § 804 OZ výslovne dovoľuje, aby v prípade náhradného materstva mohla biologická matka (objednávateľka) adoptovať svoje biologické dieťa.
- Po dokončení adopcie sú právnymi rodičmi obaja objednávatelia a pôvodná matka (rodička) stráca všetky práva.
České úrady neumožňujú uzavrieť platnú zmluvu o náhradnom materstve - taká dohoda nie je právne vymáhateľná a považuje sa za neplatnú, pretože odporuje zásade určenia matky podľa pôrodu.
V Českej republike sa podávajú aj prípady komerčného náhradného materstva, ktoré sú však nelegálne a môžu byť riešené políciou.
Slovensko
Slovenská legislatíva inštitút náhradného materstva nepozná. „Slovenský zákon o rodine hovorí, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila. Naša legislatíva náhradné materstvo aktuálne nepripúšťa, a preto slovenské bezdetné páry využívajú surogátne materstvo ako formu asistovanej reprodukcie v zahraničí.“
V septembri 2025 však parlament schválil ústavný zákon, ktorým došlo k explicitnému zákazu náhradného materstva priamo v Ústave SR. Ústava bola doplnená o ustanovenie, že „dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje“. Zároveň pribudla definícia, že rodičmi dieťaťa sú matka (žena) a otec (muž). Praktický rozdiel je teda v právnej sile a jasnosti zákazu: kým predtým vyplýval zákaz skôr nepriamo (z rodinnoprávnych predpisov) a bolo polemizované, či náš právny poriadok surogáciu de iure zakazuje, dnes je postoj štátu jednoznačný - náhradné materstvo je zakázané na najvyššej právnej úrovni.
Ústavné zakotvenie zákazu neznamená automaticky zavedenie nového trestného činu. V súčasnosti neexistuje v Trestnom zákone priama skutková podstata s názvom „náhradné materstvo“. Sankcie zatiaľ nie sú výslovne ustanovené. Hoci nový „delikt náhradného materstva“ nebol zavedený, situácie okolo surogácie môžu kolidovať s ustanoveniami trestného práva, typicky ide o oblasť obchodovania s ľuďmi alebo neoprávnených adopcií.
Mnohé slovenské páry vzhľadom na domáce obmedzenia hľadajú pomoc v zahraničí - v štátoch, kde je náhradné materstvo legálne alebo tolerované (často sa spomína Česko či Ukrajina). Samotné absolvovanie surogačného programu v cudzine nie je trestným činom pre slovenských občanov. Najväčšou komplikáciou je právne postavenie dieťaťa narodeného cez náhradnú matku v cudzine po príchode na Slovensko. Slovenské právo trvá na tom, že matkou je žena, ktorá porodila. V tomto ohľade nezáleží na genetickej príbuznosti - ak dieťa porodila napr. Ukrajinka či Češka, podľa slovenského práva by práve ona bola matkou, nie objednávateľka. Nastáva tak kolízia medzi zahraničnými dokumentmi a naším verejným poriadkom.
Riešením býva osvojenie (adopcia): objednávateľka si svoje biologické dieťa musí osvojiť, aby sa stala jeho zákonnou matkou. Ide spravidla o osvojenie dieťaťa manželom - čo je v našom práve povolené.
Etické a právne dilemy
Zástancovia náhradného materstva argumentujú tým, že každý má právo na vlastné šťastie a môže oň usilovať spôsobom, ktorý nespôsobuje bezdôvodnú ujmu druhým. Pokiaľ súhlasí náhradná matka s náhradným materstvom, nie je to žiadnym spôsobom protiprávne.
Odpôjcovia náhradného materstva nachádzajú oporu predovšetkým v argumentácii, že náhradné materstvo môže byť zneužité napríklad náhradnými matkami z nižších príjmových vrstiev, ktoré to využívajú iba na účely finančného zisku (poňatie náhradného materstva ako obchodu, „prenájom“ maternice ženy). Náhradné materstvo rovnako často vystavuje náhradnú matku tlaku a stresu zo strany rodiny, pre ktorú dieťa nosí, čo neprospieva ani jej, ani nenarodenému dieťaťu. Za nebezpečný sa tiež považuje vznik psychických a zdravotných chorôb pre matku „hostiteľku“.
Prípad „Baby M“ vo Spojených štátoch ukázal, že dohody o náhradnom materstve za odplatu sú protiprávne a nevynútiteľné. V prípade, keď náhradná matka zmenila názor a chcela si dieťa ponechať, súd rozhodol v prospech biologických rodičov, ale zároveň jej povolil pravidelné návštevy.
Prípad „Baby Gammy“ v Thajsku poukázal na riziko zneužitia náhradného materstva, kedy si objednávateľský pár prevzal iba zdravé dieťa a dieťa s Downovým syndrómom zanechal náhradnej matke.
V roku 2024 sa v Českej republike objavili prípady, kedy bola žena obvinená z obchodovania s ľuďmi, pretože ponúkala náhradné materstvo za úplatu a vylákala od párov peniaze.
Mateřská a rodičovská dovolená
Problematika náhradného materstva sa premieta aj do sféry pracovného práva a nemocenských a sociálnych dávok. Biologická matka totiž do rozhodnutia o osvojení alebo aspoň zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov nemôže čerpať u zamestnávateľa materskú a následne rodičovskú dovolenku. Aby teda mohla ihneď po prevzatí dieťaťa otcom v pôrodnici o dieťa sa starať, musí si v zamestnaní dojednať neplatené voľno. S tým však zamestnávateľ nemusí súhlasiť.
Peňažná pomoc v materskom ako dávka nemocenského poistenia prioritne náleží žene, ktorá dieťa porodila. Budúca matka preto môže túto dávku poberať až od rozhodnutia súdu o osvojení, prípadne rozhodnutia o zverení dieťaťa do jej starostlivosti pred osvojením.
Po uplynutí 6 týždňov od pôrodu môže peňažnú pomoc v materskom čerpať otec dieťaťa, a to na základe písomnej dohody s matkou dieťaťa, ktorou je však v ten moment stále žena, ktorá dieťa porodila. Otec by však musel prestať vykonávať prácu, z ktorej mu na túto dávku vznikol nárok.
Rodičovský príspevok môže čerpať aj otec dieťaťa, ktorý nemusí prestať s výdělečnou činnosťou, ak zabezpečí osobnú celodennú starostlivosť o dieťa inou osobou, teda typicky matkou z objednávateľského páru. Ak je táto budúca matka súčasne manželkou otca, môže aj ona podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o štátnej sociálnej podpore byť považovaná za rodiča a mať nárok na dávku, pretože rodičom sa pre účely rodičovského príspevku rozumie tiež osoba, ktorá prevzala dieťa do trvalej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.