Ahojte, dnes sme sa rozišli s mojím priateľom. Problém je v tom, že s ním čakám dieťa. On je úplne decko. On si myslí, že som to plánovala? Ja, keby som nemala tie príznaky, ktoré som mala, tak by ma ani nenapadlo ísť na gyndu či urobiť si test. No nevadí. Rozhodla som sa, že meno otca v rodnom liste neuvediem, tak či tak by jeho rodičia chceli testy a ja sa viac ponižovať nebudem. Môže si za to sám, že si nechá skákať po hlave. Som momentálne v 8. týždni, ale interrupcia to nie, nemám ja na to peniaze. Ja pracujem, tak dokým pôjdem na MD, tak to hádam zvládnem. Ešte jeho rodičia ma dourážali a jednoducho som si povedala, že dosť, nebudem sa ja ponižovať. Keď bude mať záujem, tak si potom dobre premyslím, či mu ho/ju ukážem. Ďakujem za prípadné rady, čo môžem robiť.
Teraz sa to zdá veľmi ťažké, ale neboj sa, zvládneš to. Aj pre rodičov je to šok, ale myslím si, že po čase sa začnú na malé tešiť. Dúfam, že si sa rozhodla pre dieťa. Dám tu ešte jeden link - ide o anonymnú poradňu, skús sa tam poinformovať, určite ti niečo poradia a upokoja ťa.
Bývalému nie si manželkou, takže nemá žiadny nárok nútiť ťa, aby si zostala s ním. Nie si jeho majetok a máš tu rodičov, predpokladám, že u nich bývaš. Ak by ťa u nich aj vyhľadal, hádam sa postavia na tvoju stranu. Možno je aj dobrá táto situácia v tom, že ťa prinútila rozísť sa s ním. Bol to neperspektívny vzťah a nebola by si šťastná.
Neboj sa dať si u gynekológa vypísať materskú knižku, tvoje dieťa tak dostane ochranu, akú si zaslúži. Rozhodne sa však môžeš popýtať aj v nejakom blízkom krízovom centre, aké sú možnosti utajenia, ak si myslíš, že ohrozenie zo strany bývalého je naozaj reálne. Je dôležité, aby si sa so svojím problémom zdôverila viacerým osobám a hľadala u nich pomoc.
Ďalšie situácie a rady
Prípad: Čakám dieťa s partnerom, ale ľúbim iného
Ahojte, mám jeden veľký problém. Som s priateľom už skoro 5 rokov a aj keď sme mali občasné krízy, vždy to prehrmelo a šli sme ďalej. No od konca januára som sa stretávala s dlhoročným kamarátom, kde som si uvedomila, že ma v mojom vzťahu už nič nedrží a že ľúbim naozaj druhého, pri ktorom každá chvíľa bola pre mňa krásna a napĺňala ma. Užívali sme si obaja prítomnosť druhého, nežnosti (nespali sme spolu, hranica boli bozky a objatia), rozprávanie o všetkom a na rovinu a úprimne. No vedel stále, že som zadaná a nemám to doriešené, aj keď som doma mala krízu. No do toho miesta vyriešenia krízy doma prišlo niečo iné. V júli som zistila, že som v 10. tt, takže som si myslela, že najsprávnejšie rozhodnutie bude stretávanie s kamarátom ukončiť a dať šancu vzťahu, ktorý už neklape, ale predsa je to otec dieťaťa. No ale aj keď som už v 22. tt, nie je deň bez toho, aby som nemyslela na kamaráta a netúžila byť pri ňom a mohla ho objať alebo si len ľahnúť a byť v jeho prítomnosti. A najhoršie je, že keď ho vidím a aj keď sa s ním náhodou rozprávam, tak mi je do plaču a trápim sa, lebo moje srdce ho ľúbi, no ja sa to pokúšam utláčať, ale nejde to. A doma je kríza stále, vzťah neklape a partner je celkovo nespoľahlivý. Tak mi poraďte, čo mám robiť alebo ako by ste to riešili vy, lebo posledné týždne viac plačem a smútim, ako by som sa mala tešiť, keďže v mojom brušku rastie človiečik, po ktorom som túžila už 5 rokov.
Prípad: Práva otca dieťaťa narodeného v manželstve s iným mužom
Som vydatá a našla som si milenca, s ktorým som otehotnela. Máme syna, pričom v rodnom liste je ako otec uvedený môj manžel. Milenec mi hrozí, že podá sťažnosť na súd v snahe zmeniť meno syna a určiť, kedy sa s ním bude stretávať. Jemu však v stretnutiach s deťmi nebránim. Snaží mi zakazovať všetko, takže nemôžem ani navštevovať priateľov, ani chodiť na nákupy s manželom.
Dobrý deň, pri narodení dieťaťa sa uplatnila prvá zákonná domnienka otcovstva uvedená v § 85 zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia sa za otca dieťaťa považuje váš manžel, keďže sa dieťa narodilo v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné. Váš manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo vám ako jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Aj vy môžete do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je váš manžel. Váš milenec však uvedené právo nemá.
Prípad: Tehotná priateľka je vydatá, čaká moje dieťa
Dobrý deň, rád by som sa spýtal. Moja priateľka je stále vydatá, ale už nežije so svojím manželom. Je tehotná a čaká moje dieťa. Kto bude zvolený za jeho otca, ja alebo jej manžel? Ak jej manžel bude zvolený, ako mám postupovať, aby som bol ja uznaný za otca? Chcem tiež, aby dieťa dostalo moje priezvisko.
Dobrý deň, áno, otcom dieťaťa uvedeným v rodnom liste bude jej manžel. Jedinou cestou je rýchlo sa rozviesť a následne sa vziať.
Prípad: Neviem, či chcem byť s otcom dieťaťa
Bola som veľmi dlho sama. Už som pomaly vzdávala v 30-tke možnosť, že niekoho stretnem a budem mať rodinu. No stalo sa, na jednom poznávacom výlete som poznala svojho súčasného priateľa. Po krátkom čase som prišla do iného stavu, ale počiatočnú eufóriu vystriedala depresia. Pre mojich rodičov znamená tehotenstvo automaticky svadbu a bývanie spolu ako rodina. Ja som to tiež tak vždy videla, ale teraz to nechcem. Jeho správanie je iné, čím ďalej tým viac cítim, že si nerozumieme. Jeho myšlienky a názory na život sa od tých mojich moc vzdialené. Viem, že čo napíšem, vyznie hrozne, som tehotná, za chvíľu sa mi narodí dieťa, ktoré chcem a teším sa na neho, ale hlboko vnútri v srdci cítim, že by som bola najradšej sama s dieťaťom, že naše spoločné bývanie mi šťastie neprinesie. Neviem, čo ďalej. Už skoro nespím, denne nad tým hodiny preplačem a trápim sa.
Ste v ťažkej situácii a rozhodnúť sa, čo je správne, nie je ľahké. Ovplyvní to váš aktuálny život, ale aj život vášho ešte nenarodeného dieťaťa. Rozmýšľajte za seba, ale aj za dieťa. Možno aj akú úlohu bude zohrávať jeho otec: bude jeho otcom a to sa už zmeniť nedá, ale ako s partnerom s ním nerátate? Dieťa je záväzok na celý život, a aj keď ste na neho pripravená a tešíte sa, verte mi, že sú chvíle, kedy je to pre matku obrovská záťaž. Je to spojenie krásneho pocitu lásky a obrovskej zodpovednosti za nového človeka. Nie je to len malé zlaté bábätko, ale aj kričiaci uzlík, ktorý vás nenechá spať, bude chcieť 100% opateru a všetok čas. Nepíšete nič viac o otcovi dieťaťa, tak predpokladám, že o neho sa oprieť aspoň ako otca dieťaťa môžete, nech sa o neho stará, pomáha vám. Dieťa si jeho prítomnosť zaslúži. Mám deti a viem, že krajší pocit ako držať vlastné dieťa v náručí asi nie je.
Hlavne nepredlžujte už svoj stres, rozhodnite sa, porozprávajte sa s rodičmi, partnerom a otcom dieťaťa. Nech oni aj vy viete, na čom ste. Svadbu neriešte, až na ňu budete pripravená a počkajte, keď sa dieťa narodí, ako to budete celé zvládať. Nemusíte v tejto sekunde rozhodnúť celý svoj život.
Tipy a rady, ako sa vyrovnať s neplánovaným tehotenstvom - Moja cesta s dvojčatami
Prípad: Zvažujem adopciu dieťaťa
Ahojte, o mesiac rodím a zvažujem dať dieťa na adopciu. Necítim sa na to starať sa o dieťa a zároveň nechcem byť ženou a matkou v domácnosti, nie je to život, ktorý by ma napĺňal. Nechcem stráviť niekoľko rokov života sedieť doma a prebalovanim uvrešťaného decka. Nechcem, aby ma pripravilo o komfort a niesť zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Viem, že ma odsúdite, že som sebecká, možno som, ale nechcem trpieť po zvyšok života kvôli dieťaťu. Nič k nemu necítim, žiadnu lásku, no čím viac si predstavujem život s ním, tak k nemu začínam mať negatívne pocity. Myslím si, že každé dieťa si zaslúži byť chcené a ľúbené a toto mu ja dať neviem. Neviem, čo robiť ďalej. Ľutujem, že som nezakročila skôr, keď sa ešte dalo ísť na potrat. Teraz sa skôr bojím, čo na to povie okolie. No všetko sa zomlelo tak rýchlo, ani som si poriadne neuvedomovala, že som tehotná a keď prišla myšlienka, že dieťa nechcem, priateľ ma vždy nejako upokojil, že on ho chce a pod. Tak som to nejako prestala riešiť, no čím ďalej tým viac som presvedčená o tom, že takýto život žiť nechcem. Cítim sa dobre, keď si predstavím myšlienku, že to dieťa pôjde preč, všetok ten stres zo mňa opadne, cítim úľavu a hlavne si myslím, že to dieťa by malo byť v rodine, ktorá ho prijme a dá mu lásku. Čo si o tom myslíte?
Takže na ňom vidno, že sa "hanbí" za to prekecnutie? Tak to skús uzavrieť, lebo si zbytočne vyrábaš stres a povedané sa už nevrátí späť. Porozprávaj sa s ním, či si naozaj myslí to, čo povedal (možno mal nejaké komplexy aj zo seba, keď sa vám nedarilo). Jasne a dorazne mu povedz, že dieťa je samozrejme jeho, lebo s nikým iným nič nemáš, a že ťa preto veľmi ranilo a naštvalo jeho správanie a reči. Potom by si mohla ešte apelovať na alkohol, že by sa v ňom mal mierniť, keď vidí, čo to s ním dokáže spraviť.
Máte niekoľko možností ako riešiť túto neľahkú situáciu. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa je záväzok na celý život. Ak sa necítite pripravená na materstvo, zvážte všetky možnosti, vrátane adopcie, ale aj rozhovoru s odborníkmi, ktorí vám môžu poskytnúť podporu a informácie.