Anafylaktický šok u detí: príznaky, liečba a prevencia

Alergia sa stáva čoraz bežnejším problémom, s ktorým sa stretávajú aj tie najmenšie deti. Hoci sa alergia môže zdať ako mierna nepríjemnosť, v niektorých prípadoch môže prerásť do život ohrozujúceho stavu, akým je anafylaktický šok. Je preto nevyhnutné, aby rodičia poznali príznaky, vedeli, ako reagovať a aké preventívne opatrenia dodržiavať.

Anafylaxia je závažná alergická reakcia, ktorá sa môže objaviť veľmi rýchlo a postihnúť celé telo. Ide o potenciálne život ohrozujúcu reakciu a medicínsku pohotovosť. Štúdie z celého sveta naznačujú, že anafylaxia sa môže vyskytnúť v nejakom bode života až u 5 % populácie. Riziko nezvyšuje len spúšťač vašej alergie. To, že ste už raz prekonali anafylaxiu zvyšuje pravdepodobnosť budúcich alergických reakcií tohto typu.

Čo je alergia a ako vzniká?

Alergia je abnormálna reakcia imunitného systému na podnety, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Imunitný systém sa mylne domnieva, že nejaká látka poškodzuje telo, a preto zalarmuje svoje zložky do stavu „bojovej pohotovosti“. Imunitný systém, aby ochránil telo pred pomyselným škodcom, vytvára protilátky - imunoglobulín E (IgE). Tieto protilátky uvoľnia histamín do krvného obehu, aby zničili „útočníka“. To však vyvolá samotnú alergickú reakciu.

Ľudia s alergiou majú nadmerne aktívny imunitný systém, ktorý spustí poplach, keď nemusí; napríklad keď vdýchnete peľ alebo zjete arašid. Vytvára protilátky typu imunoglobulín E (IgE), aby si dal pozor na túto síce neškodnú, no cudziu látku a bojoval proti nej. Stávate sa senzibilizovaným a môže sa u vás vyvinúť alergia. Ak sa tak stane, protilátky IgE si pri ďalšom stretnutí danú látku alebo alergén ihneď všimnú. Povedia iným bunkám, aby uvoľnili chemické látky, ako je histamín, aby sa danej látky čo najrýchlejšie zbavili.

Základný princíp mechanizmu pri alergickej nádche a anafylaxii je rovnaký. V oboch prípadoch ide o protilátky IgE. Alergické reakcie sa zvyčajne začínajú v žírnych bunkách (mastocytoch) na mieste alebo v blízkosti miesta kontaktu s alergénom. To znamená najmä v koži a v sliznici nosa, v dýchacích cestách, pľúcach a črevách. Zvyčajne príznaky postihujú len túto konkrétnu časť vášho tela. Histamín vám môže spôsobiť svrbivú vyrážku, nádchu alebo žalúdočnú nevoľnosť. Anafylaxia rovnako ovplyvňuje žírne bunky. Váš imunitný systém však povoláva aj iné jednotky do boja. Biele krvinky nazývané bazofily uvoľňujú viac histamínu a chemických látok, akými sú leukotriény.

Prejavy môžu byť mierne, ale aj život ohrozujúce. Navyše, keď sa telo opätovne stretne s alergénom, reakcia býva silnejšia. Zasiahnuté sú väčšinou tieto časti tela: oči, nos, hrdlo, pľúca, koža, tráviaci trakt.

Druhy alergií u detí

Podobne ako u dospelých, aj u detí môžeme sledovať niekoľko druhov alergií - podľa ich zdroja. Okrem veľmi častých peľových alergií, sú čoraz rozšírenejšie alergie na potraviny, resp. na pridané látky v nich, či na chemikálie v životnom prostredí. Deti môžu mať alergiu aj na pracie prípravky, prípravky na upratovanie, na zložku v tkanine, alebo na rôzne lieky. Samozrejme, známe sú aj alergie na bodnutie hmyzom, kde hrozí až smrť.

Najčastejšie prejavy alergie u detí:

• Kašeľ - zvyčajne suchý a dráždivý
• Problémy s dýchaním, napr. pískavé dýchanie
• Kýchanie a výtok z nosa
• Svrbenie očí
• Svrbenie uší
• Tráviace problémy
• Kožné vyrážky, žihľavka, atopická dermatitída

Čo spúšťa alergiu u detí?

• Vonku: Peľ rastlín, bodnutie hmyzom, výfukové plyny.
• Vnútri: Zvieracie epitélie (koža, sliny, výlučky), roztoče, plesne.
• Dráždivé látky: Cigaretový dym, parfumy.
• Potraviny: Predovšetkým arašidy, orechy, vajcia, mlieko a mliečne výrobky.

Alergia môže prepuknúť v ktoromkoľvek veku, no zvyčajne sa ohlási ako senná nádcha v škôlke. Dieťa stále kýcha, šteklí ho v nose, má výtok z nosa, alebo ho má upchatý. Deti často trápi aj svrbenie a slzenie očí, neskôr sa môžu objaviť chronické ušné problémy. Alergie obťažujú deti aj v noci, pretože sa im ťažšie dýcha. Nevedia dýchať nosom, a tak dýchajú otvorenými ústami. Výsledkom je nepokojný spánok a únava na ďalší deň. Situácia sa zhoršuje, keď sa v dutinách zadržiava hlien.

Zaujímavé je, že alergia sa niekedy objavuje už vtedy, keď je dieťa ešte len dojčené. Bábätko totiž môže byť alergické na potravinu, ktorú zjedla matka. Alergén sa skrátka dostal do materského mlieka. Najvážnejšie potravinové reakcie u detí spôsobujú arašidy, stromové orechy, ryby a mäkkýše. Vymenované alergény môžu potenciálne vyvolať anafylaktický šok. Na druhej strane, niektoré deti vyrastú z alergie na mlieko, vajcia, sóju a pšenicu.

U detí sú veľmi časté tzv. skrížené alergické reakcie. Napríklad dieťa, ktoré je alergické na peľ z brezy, môže mať prejavy alergie aj po zjedení jabĺčka. Jabĺčko totiž obsahuje podobný proteín, ako je v peli. Alergici na latex sú zase často precitlivení aj na banány, avokádo, kiwi a gaštany.

Anafylaktický šok: Život ohrozujúci stav

Anafylaktický šok je najťažšia forma alergickej reakcie, ktorá postihuje celý organizmus a predstavuje bezprostredné ohrozenie života. Je to prudká a nadmerná odpoveď imunitného systému na alergén. Zatiaľ čo miernejšie alergické reakcie sa často dajú zvládnuť liekmi, anafylaktický šok si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc a rýchlu intervenciu.

Anafylaktický šok je život ohrozujúci stav a ide o najťažší stupeň anafylaxie - anafylaktickej reakcie - ťažkej alergickej reakcie postihujúcej celý organizmus. Je to prehnaná odpoveď imunitného systému organizmu na alergén (látka zodpovedná za vznik alergickej reakcie). Alergiu síce môžeme definovať taktiež ako prehnanú odpoveď organizmu na podnet - alergén, anafylaktický šok však prebieha vo vyššej intenzite ako samotná alergia. Podstatou alergie a taktiež anafylaxie je nadmerné uvoľňovanie histamínu imunitným systémom po kontakte s alergénom. Ten je zodpovedný za prejavy alergie, ako sú svrbenie pokožky či sliznice nosohltanu, slzenie očí, opuchy, bolesti hlavy a podobne. Prejavy alergickej reakcie sa zvyčajne vyskytujú len na jednom mieste na tele. Dôvodom pre vznik anafylaktickej reakcie je zvyčajne opakovaný kontakt s alergénom.

Anafylaxia je rýchlo nastupujúca alergická reakcia. Príznaky sa zvyčajne začínajú 5 až 30 minút po strete s alergénom - môže to ale byť pokojne až o hodinu alebo dve neskôr. Alfa-galový syndróm je jednou z výnimiek. Ide o zriedkavú alergiu na jahňacie, bravčové a hovädzie mäso a zverinu, ktorá vzniká po uhryznutí kliešťom. Môže spôsobiť anafylaxiu, ale alergická reakcia sa zvykne začať štyri až osem hodín po tom, čo ste jedli.

Príznaky anafylaktického šoku

Príznaky anafylaktického šoku sa zvyčajne vyskytujú krátko (v priebehu niekoľkých minút) od kontaktu s alergénom. V niektorých prípadoch sa môže doba ich objavenia predĺžiť na 30 minút až hodinu. Spočiatku sú prejavy len mierne, ale veľmi rýchlo sa stupňujú.

Pri anafylaktickom šoku klesá krvný tlak a zhoršuje sa dýchanie. Telo zažíva veľký šok, a ak dieťa nedostane včas liečbu, môže dôjsť k zlyhaniu životne dôležitých orgánov. Je to najťažšia alergická reakcia. Ide o búrlivý prejav odpovede organizmu, ktorý väčšinou začína intenzívnym svrbením na celom tele, kožnou reakciou a často aj sťaženým dýchaním. Reakcia sa môže spustiť už niekoľko desiatok sekúnd po zjedení potraviny a v priebehu niekoľkých minút môže končiť šokovým stavom.

Medzi príznaky, ktoré nastupujú ihneď patrí svrbenie na koži na rôznych miestach, opuch, sčervenanie, pocity tepla, búšenie srdca, pokles krvného tlaku slabosť, vracanie, výrazná bledosť, ťažkosti s dýchaním (chrčanie, kŕč hrtana, piskot, hvizd), môže nastať strata vedomia.

Lokálne prejavy anafylaxie sa môžu týkať konkrétneho orgánového systému. Kožné prejavy si väčšinou pacienti všimnú ako prvé, hoci tie nemusia byť prítomné pri každom type anafylaktickej reakcie. Pokožka je bledá a studená. Typické je hlavne svrbenie, začervenanie, prípadne môže nastať mierne oteplenie pokožky.

V prípade, že dôjde k postihnutiu dýchacieho systému, typickou reakciou je opuch priedušiek. To vedie k sťaženému dýchaniu, kašľu, pocitu nedostatku vzduchu, bolestivému pocitu na hrudníku, pocitu cudzieho telesa v hrdle či k problémom s prehĺtaním. Prítomná je taktiež vodnatá nádcha, kýchanie a pocit upchatého nosa. V dôsledku rozšírenia ciev a úniku tekutiny do okolitých tkanív dochádza k náhlemu poklesu krvného tlaku. Mozog a ďalšie orgány tak nie sú dostatočne prekrvené, a tak nemajú dostatok kyslíka a živín.

Tráviace ťažkosti sa pri anafylaktickom šoku objavujú hlavne u ľudí s prítomnosťou potravinových alergií. Celkové prejavy anafylaktického šoku vznikajú vystupňovaním a kombináciou lokálnych prejavov, pričom dochádza k rozvoju šokového stavu. Čo sa týka centrálneho nervového systému, prítomné sú kŕče, kvalitatívne (nesprávne myslenie a neadekvátne reakcie pacienta) a kvantitatívne (obmedzenie rozsahu vedomia) poruchy vedomia, poruchy správania, zmätenosť a nepokoj.

V plnom klinickom obraze AR pozorujeme kombináciu: bronchospazmus + obštrukcia horných dýchacích ciest + hypotenzia + urtikária + pruritus. Príznaky AR pozorujeme buď v jednom, ale obyčajne vo viacerých orgánových systémoch v rôznej kombinácii a s rôznou závažnosťou.

Diagnostika anafylaktického šoku

Diagnostika anafylaktického šoku je vo väčšine prípadov jednoduchá. Dôležité je poznať klinické prejavy šoku a v prípade, že prevažujú kožné, dýchacie a kardiovaskulárne prejavy, vieme s určitosťou povedať, že ide o anafylaktický šok. V niektorých prípadoch môže byť diagnostika komplikovaná, a to vtedy, ak nerátame s prítomnosťou alergickej reakcie. Prítomné sú hlavne tráviace ťažkosti bez kožných a dýchacích prejavov.

Lekár sa zameriava na rýchle zhodnotenie stavu pacienta a identifikáciu príznakov. Dôležitá je anamnéza, teda informácie o predchádzajúcich alergických reakciách a možnom vystavení alergénu. V akútnom štádiu aplikujeme i krátkodobo pôsobiace inhalačné β2-mimetikum na zvládnutie bronchospazmu.

Prvá pomoc a liečba anafylaktického šoku

Anafylaktický šok je vážny, život ohrozujúci stav. Reakcia teda musí byť veľmi rýchla, často ide o minúty, ktoré môžu zachrániť život. Vtedy treba okamžite volať rýchlu zdravotnú pomoc a odvtedy mať k dispozícii pohotovostný balíček, aby ste vedeli zareagovať hneď po spozorovaní prvých príznakov - ak by sa situácia opakovala.

Ako postupovať v prípade anafylaktického šoku:

1. Okamžite volajte záchrannú službu (112).
2. Použite adrenalínové pero (EpiPen): Ak máte k dispozícii adrenalínové pero (EpiPen), použite ho na aplikáciu adrenalínu do vonkajšej strany stehenného svalu. V núdzovom prípade ho aplikujte aj priamo cez oblečenie. Adrenalín je liek prvej voľby, ktorý zvyšuje krvný tlak a zlepšuje priechodnosť dýchacích ciest. Je ho čo najskôr aplikovať. Približne 15-30 % záchvatov anafylaxie potrebuje na zmiernenie príznakov viac ako jednu dávku. Noste preto pri sebe vždy dva autoinjektory.
3. Polohovanie pacienta: Pacienta uložíme do vodorovnej polohy, dolné končatiny vyzdvihneme, do tzv. protišokovej polohy - polohy ležmo. Nohy pacienta dajte do zdvihnutej polohy, čím sa zabezpečí prúdenie krvi do životne dôležitých orgánov. To však len v prípade, ak nie je dýchavičný alebo nemá problém s dýchaním.
4. Uvoľnite oblečenie: Uvoľnite tesné oblečenie, ktoré môže brániť dýchaniu.
5. Kontrolujte stav pacienta: Kontrolujte vedomie a dýchanie pacienta. Ak je pacient v bezvedomí a nedýcha, je nutné zahájiť kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR).
6. Lokálne ošetrenie pri uštipnutí: Ak je známe, že reakciu vyvolalo uštipnutie hmyzom a žihadlo prenikol do tkaniva vpichom, lokálne končatinu chladíme.
7. Podanie ďalších liekov: Ak je to možné, pacientovi podáme antihistaminiká, resp. kortikosteroidy.

Terapia pokračuje aj po príchode záchrannej pomoci a následne v nemocnici. Podáva sa adrenalín, antihistaminiká a glukokortikoidy, čím sa zabezpečí zmenšenie zápalu v dýchacích cestách, a tak sa zlepší dýchanie. Pri liečbe anafylaktickej reakcie sa riadime tzv. pravidlom „3A + K“: Antigénová eliminácia + Adrenalín + Antihistaminikum + Kortikoid.

Prevencia anafylaktického šoku

Prevencia je kľúčová pri zvládaní alergií a znižovaní rizika anafylaktického šoku. Hoci neexistuje liek, ktorý by anafylaxiu úplne vyliečil, existujú spôsoby, ako minimalizovať riziko jej vzniku.

Čo sa týka prevencie, dôležité je úplné vyhýbanie sa alergénom a spúšťacím faktorom, o ktorých viete, že u vás vyvolávajú alergickú reakciu. Je vhodné vyhýbať sa pohybu (beh, rýchla chôdza) najmenej 6 hodín po jedení potraviny, ktorá je alergénom.

Preventívne opatrenia zahŕňajú:

• Identifikácia alergénov: Zistenie, ktoré látky vyvolávajú alergickú reakciu.
• Vyhýbanie sa alergénom: Striktné vyhýbanie sa známym alergénom v strave, prostredí a liekoch. Pri nákupe potravín si pozorne prečítajte etikety.
• Nosenie pohotovostného balíčka: Osoby s rizikom anafylaxie by mali mať vždy pri sebe adrenalínové pero (EpiPen) a antihistaminiká.
• Edukácia: Pacienti a ich rodiny by mali byť poučení o príznakoch anafylaxie, spôsobe použitia adrenalínového pera a zásadách prvej pomoci. Dôležitá je aj edukácia okolia.
• Informovanie okolia: Informujte školu, rodinu a priateľov o alergii dieťaťa a o tom, ako postupovať v prípade anafylaktickej reakcie.

Nevyhnutným preventívnym opatrením je vynechanie potvrdeného potravinového spúšťača minimálne 3-4 hodiny pred očakávanou fyzickou aktivitou, čo u väčšiny pacientov s FDEIA zabezpečí prevenciu návratu ťažkostí. Podobne ako ostatní pacienti s inými formami anafylaxie, aj každý pacient, ktorý prekonal FDEIA, musí mať tzv. pohotovostný balíček: EpiPen® (adrenalín v autoinjektore) + perorálne antihistaminikum s rýchlym nástupom účinku (cetirizín, loratadín) + inhalačné β2-mimetikum (salbutamol, fenoterol) + kortikosteroid (methylprednizolón).

Niektoré alergie sa dajú odhaliť ľahko, iné ťažšie, pretože sa podobajú na rôzne iné ochorenia. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí potravinovou alergiou - pretože sa po jedle vyhádzalo, resp. má tráviace či dýchacie problémy - čo najskôr vyhľadajte odborníka. Lekára vyhľadajte aj vtedy, ak má dieťa príznaky, ktoré sa podobajú na prechladnutie, a to dlhšie ako 1 týždeň, resp. sa každoročne opakujú v rovnakom období. Dieťa by mal vidieť alergológ. Odborník vykoná špeciálne odbery, a keď sa potvrdí alergia, stanoví najúčinnejšiu liečbu. Zvyčajne predpíše antihistaminiká.

Ak je dieťa dosť veľké na kožné testy, lekár urobí aj tie. Ľahko z nich zistí reakciu na environmentálne a potravinové alergény. Výsledky sú zrejmé asi do 20 minút. V každom prípade, ak vás lekár upozorní na problémovú zložku v jedálničku, striktne ju vyraďte!

Hoci neexistuje žiaden liek, ktorý by nás lusknutím prsta zbavil alergie, existujú spôsoby, ktoré nám pomôžu v tom, aby sme všetko zvládali omnoho ľahšie. A ten najlepší prístup? Vyhýbajme sa alergénom vždy, keď je to možné!

Samozrejmosťou je dôsledná kontrola stravy a vecí, ktoré dieťaťu dávame. Čítame etikety pri nákupoch, zapisujeme si všetky podozrivé reakcie. Aj školu informujeme o stave dieťaťa.

tags: #anafylakticky #sok #u #dieta