Veda a výskum sú kľúčové pre pokrok v mnohých oblastiach, od medicíny po ochranu životného prostredia. V tomto článku sa zameriame na prácu a objavy, ktoré sú spojené s menom Alica Kočišová, pričom preskúmame jej vedecké publikácie a potenciálne prínosy pre rôzne odvetvia.
Výskum parazitov a ich genotypizácia
Jedna z kľúčových oblastí výskumu, v ktorej sa Alica Kočišová angažovala, sa týka parazitov, konkrétne Toxoplasma gondii. V štúdii zameranej na detekciu a genotypizáciu tohto parazita v tkanivách mäsožravcov v Južnej Afrike sa použili vzorky z rôznych orgánov, ako sú mozog, srdce, pečeň, slezina a pľúca. Na detekciu DNA parazita bola použitá metóda real-time PCR. Vzorky, ktoré boli pozitívne, následne podstúpili genotypizáciu pomocou 15 mikrosatelitných markerov. Tento typ výskumu je dôležitý pre pochopenie genetickej diverzity parazitov a ich šírenia v populáciách zvierat, čo môže mať vplyv aj na ľudské zdravie.
Štúdium sezónnej dynamiky a druhového zloženia bodavých mušiek
Ďalšia oblasť výskumu spojená s Alicou Kočišovou sa zameriava na bodavé mušky (komáre), ktoré nielenže spôsobujú nepríjemnosti hospodárskym zvieratám, ale môžu byť aj vektormi rôznych patogénov. Štúdia realizovaná v rokoch 2021 a 2022 na Equestrickom centre Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach skúmala sezónnu dynamiku, hojnosť a druhové zloženie bodavých mušiek, ako aj možnosti ich ochrany.
Počas sledovaného obdobia bolo zachytených celkovo 4797 bodavých mušiek. V roku 2021 dominovali druhy C. obsoletus/C. scoticus (86,6 %), nasledované druhmi C. punctatus a C. pulicaris. V menšej miere boli identifikované aj ďalšie druhy. Najvyššia aktivita hmyzu bola zaznamenaná koncom júna. V roku 2022 bolo pozorované jasné dominovanie druhu C. obsoletus/C. scoticus (97,0 %) s najvyšším počtom zachytených jedincov v polovici mája. V tomto roku tvorili menšinové druhy C. pulicaris, C. punctatus a C. lupicaris.
Analýza krvi hostiteľov ukázala, že dominantným hostiteľom bol človek (Homo sapiens), najmä u druhov C. obsoletus/C. scoticus, C. dewulfi, C. punctatus a C. festivipennis. V jednom prípade samičky druhu C. fagineus bola identifikovaná krv koňa (Equus caballusi). V roku 2022 bol v druhu C. obsoletus/C. scoticus detegovaný krv domáceho králika (Oryctolagus cuniculus).
Analýza výskytu Sarcocystis spp. u prežúvavcov
Ďalšia práca sa venuje analýze výsledkov prieskumov druhov Sarcocystis spp. vykonaných na srdcových a kostrových svaloch z 71 kusov divokých prežúvavcov ulovených v strednej a východnej časti Slovenska v rokoch 2005 až 2007. Infekcia Sarcocystis bola zistená u 91,5 % z 71 kusov divokých prežúvavcov (jelenia zver, muflón, kamzík, diviak). Najvyššia intenzita infekcie bola zaznamenaná u diviakov (až 1495 mikrocýst na gram) a srnčej zveri (903 mikrocýst na gram). Zvieratá do jedného roka veku vykazovali v porovnaní s dospelými jedincami nízku intenzitu infekcie.
Svalové vzorky samcov vykazovali signifikantne vyššiu intenzitu infekcie ako samice. Intenzita infekcie bola štatisticky významná v nasledujúcich prípadoch: jelenia zver samec verzus teľatá (p<0,05); kamzík samec verzus mláďa (p<0,001), kamzík samica verzus mláďa (p<0,001), kamzík samec verzus samica (p<0,05); diviak samec verzus samica (p<0,01), diviak samica verzus ciciak (p<0,05). Práca tiež prezentuje morfológiu tenkostenných mikrocýst Sarcocystis spp. podľa histologických reziekov. Svetelná mikroskopia ukázala typické znaky mikrocýst Sarcocystis spp. v kostrových svaloch a myokarde.
| Druh | Počet vzoriek | Priemerná intenzita | Maximálna intenzita |
|---|---|---|---|
| Srnčia zver | 13 | 903 | N/A |
| Muflón | 10 | N/A | N/A |
| Kamzík | 8 | N/A | N/A |
| Fallow deer | 8 | N/A | N/A |
| Diviak | 20 | N/A | 1495 |
| Jelenia zver | 14 | N/A | N/A |
Výskyt nových druhov rodu Culicoides na Slovensku
V rámci morfologickej a molekulárnej analýzy rodu Culicoides (Diptera: Ceratopogonidae) na Slovensku boli identifikované aj nové záznamy. Práca prezentuje obrázky rôznych druhov, ako sú Culicoides picturatus, C. clastrieri, C. festivipennis, C. gejgelensis, C. cataneii, C. griseidorsum, čo prispieva k rozšíreniu poznatkov o diverzite hmyzu v regióne.
Inhibícia rastu mikroskopických húb
V inej štúdii sa skúmali fungicídne účinky piatich vybraných organických kyselín (kyselina mliečna, octová, mravčia, šťaveľová a propiónová) v rôznych koncentráciách na deväť vybraných druhov plesní. Kyselina mliečna a šťaveľová nevykazovali uspokojivú fungicídnu aktivitu. Najlepšie výsledky dosiahla kyselina propiónová, ktorá v koncentrácii 20 ml/l inhibovala rast piatich druhov plesní. Kyselina mravčia a octová tiež preukázali určitú inhibičnú aktivitu, najmä vo vyšších koncentráciách.
Prínosy hyperbarickej komory pre zdravie
V rozhovore s Erikou Kováčovou, majiteľkou predajne zdravotníckych potrieb, ktorá prevádzkuje hyperbarickú komoru, sa dozvedáme o inovatívnej terapii kyslíkom. Nápad na zriadenie hyperbarickej komory vznikol na základe pozitívnych skúseností s liečbou zdravotných problémov v rodine. Erika zdôrazňuje, že táto terapia prináša úľavu a zlepšenie pri mnohých diagnózach, vrátane autizmu, porúch reči, detskej mozgovej obrny, onkologických ochorení (s určitými obmedzeniami), post-covidových následkov, migrén, zápalov, bolestí kĺbov a kostí, ako aj pri zotavovaní po úrazoch a operáciách.
Hyperbarická komora funguje na princípe zvýšeného tlaku a dodávania koncentrovaného kyslíka, čo umožňuje jeho lepšie vstrebanie do organizmu. Táto terapia je považovaná za "zázrak" v mnohých ohľadoch a jej prínosy sú podporené aj osobnými skúsenosťami klientov. Aj keď nie je vhodná pre každého (napríklad pre ľudí s klaustrofóbiou), mnohí napriek počiatočným obavám dokážu terapiu absolvovať s pozitívnymi výsledkami. Dôležitosť starostlivosti o svoje telo je zdôraznená citátom Jima Rohna: „Staraj sa o svoje telo, je to jediné miesto, v ktorom môžeš žiť.“
