Ako vyrastá dieťa s jedným rodičom

Napriek tomu, že rastie počet žien, ktoré chcú vychovávať svoje dieťa samy, bez otca, prípadne jeho otca ani nepoznajú - ak si vyberajú spermie od darcov zo spermobanky, pre dieťa sú dôležití obaja rodičia. Dlhodobejšia neprítomnosť jedného rodiča pri výchove dieťaťa môže dokonca spôsobiť pomalšie zrenie mozgu, a tým pádom aj ujmu na inteligenčnom kvociente dieťaťa.

Áno, dvaja rodičia sú viac

Veľká čínska štúdia detí, ktorá sa zameriavala na 7- až 13-ročných ukázala, že deti, ktoré vyrastajú bez jedného rodiča majú nižšie IQ ako deti, ktoré žijú s matkou aj otcom. Vývoj mozgu detí môže spomaliť už polročná absencia jedného z rodičov na výchove. Tieto deti zrejú pomalším tempom a má to negatívny dopad na ich inteligenciu. Vedci porovnávali objem šedej hmoty a merali IQ mozgu detí, ktoré žijú s oboma rodičmi a detí žijúcich s jedným rodičom, či bez rodičov na istý čas.

Dopláca pamäť, emócie, IQ

Autor štúdie Yuan Xiao, doktorand na Univerzite v Sichuane sa k výskumu vyjadril: „Predchádzajúce štúdie potvrdili hypotézu, že rodičovská starostlivosť môže priamo ovplyvniť vývoj mozgu u potomkov. Väčšina prác sa však sústredila na ťažké sociálne deprivácie, ktoré nastávajú u sirôt. My sme sledovali deti, ktoré zanechali rodičia u príbuzných alebo zostali na istý čas bez otca - kým rodičia, respektíve otec hľadal zárobok ďaleko od domova.“ Najväčšie ujmy zistili v oblastiach mozgu súvisiacich s pamäťou a emóciami, badateľne nižšie však bolo v prípade detí, ktoré nežili s oboma rodičmi i IQ.

ALE! Nie je to také jednoduché

Je mnoho prípadov, kedy nie je možné, aby rodičia žili v spoločnej domácnosti, kedy by spolužitie uškodilo dieťaťu viac ako život len s jedným z rodičov, s tým, že s druhým sa bude stretávať v pravidelných intervaloch. I naše zákony sú postavené tak, že pre dieťa je veľmi dôležitý kontakt s oboma rodičmi. Niekedy však možno až nasilu.

Za všetky takéto prípady spomenieme príbeh našej čitateľky Kristíny: „Otec môjho syna sa o neho nezaujímal prakticky od narodenia. Vychovávala som ho sama. On chodil domov neskoro v noci a keď bol doma, tak nerobil nič iné, len spal. Zvykol to veľmi preháňať s alkoholom a občas si doprial i čosi iné. Po rozvode sa hlásil k malému a chcel ho mávať cez víkendy. Problém však nastal po čase, keď sa syn od neho vracal opakovane smädný, hladný, nevyspaní, s kruhmi pod očami. Vždy bol špinavý a neprezlečený. Neskôr som sa dozvedela, že v byte, kde žije bývalý je nefunkčná voda, ani splachovanie a že je tam taká špina, že malý sedí v noci na kresle pri pustenej telke, aby nemusel spať v špine. Často dlho do noci hral hry na x-boxe, ktorý mu otecko vždy veľmi rád dovolil, aby mal pokoj a mohol spať. Neraz sa opil aj pri dieťati. Najhoršie momenty nastali, keď som malému kúpila telefón, aby som vedela vždy kde je a aby mal šancu zavolať, keby sa niečo zlé dialo a otec mu ho vždy vypínal, zakazoval mu so mnou komunikovať a nútil ho klamať pod zámienkou, že dostane nejakú hračku. Myslíte si, že stretávanie s takýmto otcom môže dieťaťu prospieť alebo ublížiť?!“

S otcom za každú cenu?

Kristína podala návrh na zákaz styku otca s dieťaťom, kde to všetko pravdivo vykreslila. Jej obavy o zdravie syna i jeho život sú nemalé. Zo súdu jej však došla odpoveď v tom zmysle, ako je veľmi dôležité pre dieťa stretávať sa so svojim biologickým otcom a zákaz styku bol v celom rozsahu jednoznačne zamietnutý. Jej tvrdenia sú vraj jednostranné. Avšak overiť si slová matky - to súd neriešil.

Či až keď sa niečo stane?

Kristína pritom žije už päť rokov v domácnosti s partnerom, ktorý plne nahrádza otca synovi. A tak musí naďalej trpieť situáciu, že nedostáva nielen výživné, ale aj musí proti svojej vôli v obavách o život a zdravie syna, syna dávať na dohodnutý čas bývalému, ktorý už bol raz trestaný za agresívne správanie pod vplyvom alkoholu. Naozaj je v takýchto prípadoch pre dieťa prínosom stretávanie s biologickým otcom?

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, akú šancu má môj brat získať do svojej starostlivosti, prípadne získať striedavú starostlivosť nad 1,5-ročným synom? Jeho manželka podala návrh na rozvod z dôvodu fyzického napadnutia zo strany môjho brata. Tvrdí však, že sa len bránil a neúmyselne jej zlomil prst, pretože ho ona udierala do hlavy. Túto situáciu neoznámila polícii. Mohol by za to môj brat ísť do väzenia?

Dobrý deň, rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti, zohľadňuje mnoho faktorov ako na strane rodičov, tak i na strane dieťaťa. Rozhodujúcim kritériom je však záujem maloletého dieťaťa. Ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení sú najmä otázky: osobnosti rodiča, vzťahu rodiča k dieťaťu, postoja rodiča k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, rodinného zázemia rodiča a kontinuita prostredia pre dieťa a ekonomické podmienky rodiča. Uvedené kritéria platia i pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti. Okolnosti možného fyzického násilia môžu byť predmetom konania o rozvod manželstva, nakoľko súd pri rozvode zisťuje jeho príčiny. O skutočnosti, či sa Váš brat mohol dopustiť niektorého z trestných činov, sa vzhľadom na nedostatok informácii, nemôžem s istotou vyjadriť, aj keď uplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti nepovažujem za pravdepodobné. Aby mohlo začať trestné stíhanie proti Vášmu bratovi, musia sa prokurátor resp.

Dobrý deň, chcel by som sa informovať. S bývalou partnerkou máme spoločnú dcéru, ktorá má štyri roky. Partnerka žije s mamou v dvojizbovom podnájme, kde sa fajčí. Obe pracujú v pohostinstve. Dcéra po príchode ku mne neovláda základné hygienické návyky a často nepočúva, vraj jej kázali správať sa zle. Stále sa sťažuje, že jej ubližujú. Boli sme u lekárky, ktorá potvrdila, že dcérine vlasy sú vytrhané. Dieťa nemá o nič záujem, len o telefón, tablet a televíziu, čo má neustále k dispozícii u matky. Často je v inom prostredí - u starých rodičov alebo u známych, pričom sa tam požíva alkohol. Dcéra chodí v oblečení, ktoré je nasiaknuté cigaretovým dymom a býva špinavé. Súd mi určil platiť 200 € mesačne na dcérinu výživu, no matka jej kupuje len minimum, a tak dcéra vyrastá z oblečenia. V SMS správach odo mňa žiada poslať peniaze skôr, lebo potrebuje napríklad opraviť telefón či auto - je teda zrejmé, že peniaze nejdú na potreby dieťaťa. Matka ju tiež nenosí k lekárom podľa odporúčaní. Sudkyňa a kurátorka boli voči nej zdanlivo zaujaté - matka nemusela nič dokladovať, zatiaľ čo ja som musel predkladať všetko. Keď ostala tehotná, chcela ísť na potrat, a teraz tvrdí, že dcéru má len pre peniaze. Ako mám, prosím, v tomto prípade postupovať?

Podľa toho, čo uvádzate, jedná sa skutočne o vážne skutočnosti svedčiace o zanedbávaní mal. dieťaťa, ktoré by mohli mať za následok zmenu zverenia mal. dieťaťa do vašej osobnej starostlivosti. Na to však, aby súd k takémuto kroku pristúpil, by musel mať za preukázané, že matka mal. dcéru skutočne zanedbáva a že jej prostredie je absolútne nestabilné pre výchovu mal. dieťaťa. Nakoľko sa jedná o také malé dieťa, ktoré ešte nie je schopné vyjadriť svoj názor, vedeli by ste tieto skutočnosti preukázať psychologickým posudkom (o duševnom stave mal. dcéry), lekárskymi správami, fotografiami preukazujúcimi ako k maloletá chodí na styk s vami (zanedbaná vo vyrastených veciach), SMS správami, ktoré by preukázali, na čo skutočne míňa výživné určené na starostlivosť o mal. dcéru, či výpoveďami svedkov. Súčasne bude dôležité ako preskúma pomery u matky príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Navyše v súdnom konaní by ste mohli navrhnúť vykonanie zanleckého posudku na posúdenie psychického stavu vás a matky, ktorý by mohol preukázať, že táto nemá schopnosti vychovávať mal. dcéru, resp. V zmysle ust. Vzhľadom na uvedené, máte právo požiadať súd o zmenu zverenia mal. dieťaťa do vašej výlučnej starostlivosti alebo striedavej starostlivosti, nakoľko sa od posledného rozhodnutia súdu zmenili pomery tak, že odôvodňujú takúto zmenu. Návrh sa podáva na súde príslušnom podľa bydliska mal. dieťaťa určeného dohodou rodičov.

Dobrý deň, rada by som sa poradila. S manželom sme vydatí asi 5 rokov, ale žijeme v jednej domácnosti už dlhšiu dobu. Spolu máme tri deti: 15-ročnú dcéru a 9- a 5-ročných synov. Pracujem v Rakúsku ako opatrovateľka a som psychicky a fyzicky týraná manželom. Mám možnosť zostať pracovať a bývať v Rakúsku, no stále viac ma strach bráni vrátiť sa domov. Chcela by som zistiť, či je možné vysúdiť si deti do Rakúska a bývať tam s nimi. Manžel sa síce o deti stará, ale nemá s nimi takmer žiadny rodičovský vzťah. Keď som v práci, deti sú takmer stále samy doma a stará sa o ne dcéra. Manželovi je prvoradé fitnes a hokejbalové zápasy a tréningy. Na to všetko užíva steroidné prípravky, kvôli ktorým je agresívny.

Dobrý deň. Neuviedli ste, či zároveň máte záujem o rozvod Vášho manželstva. Súd v rámci rozvodu manželstva bude automaticky viesť aj konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Ak podáte návrh v návrhu treba uviesť, že požadujete deti zveriť do Vašej osobnej starostlivosti, akú navrhujete výšku výživného a taktiež či žiadate upraviť styk otca s maloletými deťmi. O úprave práv a povinností bude rozhodovať súd, konania sa však zúčastní aj kolízny opatrovník, ktorý prešetrí pomery v rodine a vyjadrí sa nielen k osobnej starostlivosti, ale ak k výške výživného a k úprave styku. V prípade potreby môžete do konania navrhnúť pribrať aj znalca. Či budú deti zverené do Vašej osobnej starostlivosti je momentálne ťažké posúdiť, všetko to bude závisieť od mnohých faktorov a prihliadať sa bude hlavne na záujem maloletých detí. Pokiaľ aj budete mať deti zverené do Vašej osobnej starostlivosti to automaticky neznamená, že môžete deti odviesť do zahraničia. S ich presťahovaním do zahraničia musí súhlasiť aj otec detí.

Dobrý deň, mám štyriročnú dcérku a pred štyrmi mesiacmi som sa odsťahoval od manželky. Manželka sa neustále hádala a provokovala, dokonca si ma nahrávala do mobilu. Dcérka je moja biologická a súhlasil som s tým, aby ju manželka osvojila, čo sa udialo pred približne rokom. Avšak po osvojení sa jej správanie úplne zmenilo a robila všetko pre to, aby ma psychicky zničila. Preto som sa odsťahoval k rodičom. Teraz mi nedovolí vidieť dcéru. Požiadala ma, aby som podpísal dokumenty, ktoré by jej umožnili mať dcéru výhradne v svojej starostlivosti, inak použije nahrávku, kde sa jej vyhrážam. Domnievam sa, že mala toto všetko predom naplánované, ale samozrejme, nepodpísal som žiadne dokumenty. Keď prídem za dcérou, moja manželka začne okamžite plakať a dcéra sa postaví na jej stranu. Na začiatku, keď sme sa rozišli, dcéra nemala problém ísť so mnou a bola vždy rada pri mne. Preto predpokladám, že manželka musela dcére naliehať na manipulatívne veci. Myslím si, že manželka nebude mať pozitívny vplyv na dcérinu výchovu. Jej záujmy sa zameriavajú hlavne na peniaze. Aká je šanca, že získam dcéru do svojej starostlivosti, keďže mám v pláne aj rozvod? Alebo máte nejaké rady?

Dobrý deň, v zmysle § 36 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak sa teda s manželkou nedokážete na výchove o dcéru dohodnúť, prípadne aj na stretávaní sa, podajte na súd návrh, aby výkon rodičovských práv určil súd rozhodnutím. Ak podáte návrh na rozvod manželstva, majte na pamäti, že v tomto konaní súd je povinný zo zákona upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a to buď schválením rodičovskej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Dovoľujem si Vás upozorniť, že súkromná videonahrávka vyhotovená bez súhlasu dotknutej osoby je získaná v rozpore so zákonom a preto ju nie je možné použiť ako dôkaz v trestnom alebo civilnom konaní.

Dobrý deň. Chcem sa opýtať, ako mám postupovať v prípade, že moja exmanželka, s ktorou žijú naše deti, teraz po dvojročnej známosti s iným mužom, čaká ďalšie dieťa. Dlhodobo pracujem v zahraničí a chcel by som, aby deti boli so mnou, s čím ony súhlasia. Na Slovensku vlastním byt, ale vzhľadom na vek detí (15, 14, 13 rokov), by som chcel vedieť, či by súd nemal brať do úvahy ich želanie žiť so mnou. Situácia sa komplikuje tým, že moja exmanželka sa chystá presťahovať so svojím novým partnerom a naše deti to odmietajú. Najstarší syn bude od septembra 2017 navštevovať strednú školu, zatiaľ čo mladšie deti sú ešte na základnej škole. Keď prichádzam domov, i keď len na krátky čas, deti sú so mnou radi. Čo ma znepokojuje je, že moja exmanželka nepovažovala za potrebné oznámiť mi, že sa radikálne mení životná situácia našich detí. Toto som sa dozvedel len z rozhovoru s nimi. Preto by som chcel, aby mi boli deti zverené do opatery, pretože som presvedčený, že teraz bude exmanželka sústreďovať všetku svoju pozornosť na nové dieťa. Veľmi dobre ju poznám, a obávam sa, že staršie deti budú bokom. Preto sa na Vás obraciam s otázkou, ako by som mal postupovať.

Dobrý deň, podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Na zmenu rozhodnutia, ktorým boli deti zverené do starostlivosti matky, budete musieť preukázať, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov, z ktorých súd vychádzal pri určení zverenia do osobnej starostlivosti. Zmenou pomerov nie je skutočnosť, že chcete mať deti u seba a to, že s tým Vaše deti súhlasia. Napokon týmto podľa môjho názoru nie je ani, zatiaľ ničím podložená neistá budúca skutočnosť, že matka bude po narodení dieťaťa, ostatné "odsúvať bokom". V každom prípade súd v tomto druhu konania skúma záujem dieťaťa, najmä stabilitu a vhodnosť výchovného prostredia.

Dobrý deň. Prvé pojednávanie sa konalo po ôsmich mesiacoch, kde súd rozhodol o striedavej starostlivosti. Táto rozhodnutie bolo ovplyvnené tým, že som v tom čase nemala prácu a môj manžel argumentoval tým, že často mením pracovné miesta, miesto bývania a som pod liečbou pre psychické problémy. Je pravda, že musím brať lieky pre psychické problémy, ale situácia za tým, ktorú som si nespôsobila sama, je teraz stabilizovaná a som schopná sa postarať o svoje dieťa. Môj manžel mal tiež psychické problémy, bol dokonca na liečení v nemocnici a mal by brať lieky. Detská psychologička odporú...

Ako sa na deťoch podpíše život v neúplnej rodine?

Kedysi sa o deťoch, ktoré pochádzali z neúplnej rodiny, nehovorilo veľmi pozitívne, a žiaľ, neraz ich niečo podobné sprevádza životom aj dnes. Pritom veľa detí žije po rozvode rodičov iba s jedným z nich a s druhým sa stretáva pomenej sú aj také, ktoré majú už od narodenia kontakt len s mamou. Deti „jedného rodiča“ vyrastajú bez vzoru lásky medzi mužom a ženou, ale to často aj tie v takzvaných úplných rodinách. Samozrejme, môže byť pre ne náročnejšie neskôr zvládnuť vzťahy a často sú citlivejšie. Vyrastať v dobre fungujúcej rodine s milovanými rodičmi znamená pre dieťa pozitívne príklady a modely fungovania vo vzťahu. Deti jedného rodiča túto skúsenosť musia získať samy. Neznamená to však, že sú horšie alebo menejcenné...

V čom sú deti jedného rodiča iné? Ako sa na nich takéto detstvo podpíše?

1. Vedia oceniť vnútornú silu a vytrvalosť

   Deti, ktoré vyrastajú s jedným rodičom sú dennodenne konfrontovaný tým, čo všetko musí ich rodič riešiť, aby bolo o všetko postarané. Vidia, že starostlivosť o dieťa v kombinácii s prácou, domácnosťou, varením, praním a ďalšími každodennými povinnosťami nie je jednoduchá. Na svojom rodičovi vidia únavu i nevládnosť, problémy s ktorými sa stretáva a ktoré vyrieši a tiež to, že ho nemá kto zastúpiť. Vyrastať so silným rodičov však znamená veľmi dobrý vzor - osobu, ktorá to nevzdáva, i keď je to ťažké, naopak, bojuje a snaží sa vždy všetko vytrvalo doviesť do úspešného konca.

2. Sú nezávislejšie a samostatnejšie

   Vďaka tomu, že matka (prípadne otec) je na ne sama, vidia, že potrebuje podať pomocnú ruku. Zvyčajne preto, aby do istej miery zastúpili neexistujúceho partnera, pomáhajú matke s domácimi prácami skôr ako deti v rodine s oboma rodičmi. Jeden rodič má spravidla i menej času venovať sa dieťaťu, keď musí pracovať a zabezpečiť chod domácnosti, preto sú tieto deti nezávislejšie a samostatnejšie. Skoro sa naučia pripraviť si jedlo, starať sa o svoje veci i o seba.

3. Sú výrazne ovplyvnené rodičom, ktorý ich vychoval

   Ak vyrastáte s jedným rodičom, vidíte svet z jeho perspektívy - chýba tam iný pohľad, názory, konfrontácie, riešenia konfliktov a podobne. Deti vyrastajúce s mamičkou sú viac emocionálne a majú viac „ženských“ vlastností, pozerajú na svet do veľkej miery očami svojej matky. Chlapec vychovaný len matkou môže mať v budúcnosti schopnosť skôr rozumieť ženám ako mužom. Hoci to ich partnerky veľmi ocenia, v mužskej spoločnosti môžu mať problém.

4. Obávajú sa záväzku

   Keď vyrastú môžu sa obávať vzťahov s opačným pohlavím a záväzku. Je to logické - keď videli, ako sa ich rodičia rozviedli alebo iné negatívne skúsenosti, prípadne počuli mamu hovoriť o tom, že nechce nijakého partnera z najrôznejších dôvodov, chuť do vzťahu to veľmi nepodporí. Taktiež sa môžu báť, že spravia rovnaké chyby, že im partner veľmi ublíži. V tomto prípade pomôže len trpezlivosť a vytrvalosť partnera.

5. Sú silné a zodpovedné

   Na dieťa jedného rodiča bola od detstva kladené vyššie nároky na zodpovednosť. Svojim spôsobom tieto deti vyrastajú trocha rýchlejšie. Prekonané problémy im dodávajú silu a stabilitu. Vedia, že sú oporou svojho rodiča a on zase ich. Bez vzájomnej spolupráce a zodpovednosti to jednoducho v takejto domácnosti nejde.

Rodičovská výchova je fenomén, ktorý každý z nás okúsil na vlastnej koži, ktorý má dopad na každého jednotlivca v spoločnosti. A tak spôsob výchovy, aj keď si to väčšina z nás neuvedomuje, priamo podmieňuje, ako sa naša spoločnosť správa a aké vzťahy v nej panujú. Rovnako výchovou získavame postoje, vedomosti a zručnosti, ktoré sú pre náš spokojný život kľúčové. Logicky by teda rodičovská výchova mala byť v centre pozornosti našej spoločnosti. Byť človekom so všetkým, čo k tomu patrí nám nie je dané pri narodení. Keď sa mladým rodičom narodí dieťa, zdravotný personál ich postupne zasväcuje do fyzickej opatery a neustále kontroluje stav jeho vývoja. V nemocnici mamičky poučia ako dieťa správne prebaliť, vykúpať, polohovať pri spaní, prípadne úspešne nakojiť. Dostanú presné inštrukcie o tom, kedy sa treba hlásiť detskej lekárke spolu s potrebnými dávkami vitamínov, či iných podporných liekov. Avšak dieťa je aj duševnou bytosťou. Starostlivosť o túto časť človeka zabezpečuje výchova, ktorá je pre dieťa rovnako dôležitá ako fyzická opatera. Vychovávať dieťa znamená v prvom rade ho milovať bezpodmienečnou láskou, prijať jeho jedinečnosť a rešpektovať ho ako osobnosť. Výchova (alebo aj duševná opatera) je aj súbor zručností, ktoré rodičia musia nadobudnúť. Naša spoločnosť však systematickú pomoc, či podporu v oblasti výchovy detí neposkytuje. Absentuje plnohodnotná výchova k manželstvu a rodičovstvu na školách, predmanželská príprava, jedným slovom, programy či kurzy systematického vzdelávania pre budovanie kvalitných vzťahov. A tak si väčšina rodičov vlastne ani neuvedomuje, že rodičom- vychovávateľom sa automaticky nerodíme, ale stávame sa nim postupným učením a vzdelávaním. Pozrime sa na istú paralelu. Ak sa chceme stať šoférom automobilu musíme spraviť skúšky, ktoré potvrdzujú, že máme zručnosti a vedomosti na to, aby sme mohli bezpečne jazdiť a nespôsobovali havárie. Spoločnosť vyžaduje praktické zručnosti vedenia auta a znalosť pravidiel cestnej premávky, lebo sa poučila, že bez nich nie je doprava schopná fungovať a môžu nastať aj smrteľné úrazy. Ak máme vychovať samostatného a zodpovedného človeka, musíme získať vedomosti o tom, ako dieťa viesť, povzbudzovať, naučiť ho rozhodovať sa, komunikovať a riešiť problémy. Musíme získať zručnosti, ktoré nás naučia „šoférovať“ výchovu, rozoznávať, kde postaviť značku STOP- teda, kde dieťaťu položiť hranice, aby vedelo dať prednosť na križovatke života. A v konečnom dôsledku sa raz stať aj inštruktorom, čo v preklade znamená byť prvým príkladom pre naše deti. Ako dospelí si zväčša veľmi reálne uvedomujeme aké chyby urobili na nás rodičia v rámci svojej výchovy, čo nám neposkytla škola, kde sú slabiny spoločnosti. Ako je však možné, že väčšina z nás napriek tomu rieši výchovu za pochodu, prevažne metódou pokus- omyl? Odpoveď pravdepodobne tkvie v tom, že si dostatočne neuvedomujeme možné riziká vyplývajúce z nesprávnej výchovy. Myslíme si, že keď to ako-tak zvládli naši rodičia, podľa modelu predošlých generácií, prečo by to nemalo fungovať aj v našom prípade. Je tu však jeden háčik. Spoločnosť, v ktorej sme vyrastali my, ako deti, a v ktorej nás vychovávali naši rodičia, sa podstatne odlišuje svojim charakterom. Nastala zmena autoritatívneho režimu na demokratický, ktorý sa premietol do základných pravidiel spoločnosti, a tým zmenil aj postavenie rodiny. Zmenené spoločenské vzťahy sa odzrkadlili aj vo vzťahu rodičov a detí. Autoritatívne výchovné metódy trestov a odmien, zákazov a moralizovania už nemajú takú moc ako kedysi a ak fungujú, zväčša len do času. Deti získavajú stále viac slobody a práv, ale väčšina zodpovednosti ostáva vo veľkej miere na rodičovi. A práve rozoznaním akútnej potreby podporiť rodičovskú výchovu vznikla myšlienka efektívneho rodičovstva. Účinnou formou realizácie tohto prístupu sú kurzy ako miesto, kde otcovia a mamy so svojimi otázkami a bezradnosťou neostávajú sami a môžu niečo konkrétne urobiť. Prečo práve Efektívne rodičovstvo? Ide o overený koncept pozitívnej výchovy s dlhoročnou tradíciou, ktorý zmenil vzťahy a život tisícok rodín po celom svete. Ide totiž o prístup, ktorý sa zaoberá nielen výchovnými problémami a spôsobmi ich riešenia, ale aj budovaním vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Stavebnými kameňmi sú: vzájomný rešpekt, povzbudenie a prijatie zodpovednosti. Tieto princípy vytvárajú v dieťati pocit istoty, prijatia a užitočnosti pre spoločenstvo, v ktorom žije, teda pre svoju rodinu. Takto je dieťa schopné naplniť základnú životnú túžbu každého človeka a tou je podľa predstaviteľov individuálnej psychológie, túžba niekam patriť, byť milovaný a užitočný. Každý z nás, a teda aj dieťa ,sa primárne snaží naplniť tieto túžby pozitívnym spôsobom. Ak však dieťa touto cestou neuspeje, siaha po nevhodnom správaní . Všetci rodičia sú presvedčení o tom, že svoje dieťa dokonale milujú. Avšak nie každý prejav rodičovskej lásky má na dieťa v konečnom dôsledku pozitívny dopad. Plnenie všetkých požiadaviek a želaní dieťaťa, ako aj prehnané nároky a kritika sú extrémnymi formami lásky so zničujúcimi účinkami na dieťa. Preto je potrebné mať na zreteli jeho jedinečnosť a prejavy lásky tomu prispôsobovať. Nikdy sa však nepomýlime, ak dáme dieťaťu najavo slovami akú veľkú radosť nám robí, že ho máme, že je tu s nami. Pohladenia, objatia, či iné vhodné prejavy fyzickej náklonnosti väčšina detí prijíma s vďačnosťou. Prekvapiť deti svojim záujmom o to, čo ich naozaj baví a zaujíma, či prečítať rozprávku, zahrať sa hru alebo si s ním „len“ obyčajne šantiť je niečo, čo dieťa iste nikdy neodmietne. Rodičia majú často až príliš vyhranenú predstavu ako sa má dieťa správať, čo by malo robiť, čo od neho možno očakávať. Projektujú do neho svoje nesplnené túžby a očakávania od života. Vedome i nevedome ovládajú dieťa tak, aby žilo ich priania a predstavy. Treba si však uvedomiť, že naše deti sú s nami na začiatku svojej cesty k dospelosti a my ako rodičia by sme mali predovšetkým plniť poslanie ich zodpovedného sprievodcu a povzbudzovateľa. Našou úlohou je, aby sme dieťa upozorňovali a poukazovali na jeho schopnosti, talenty a kladné vlastnosti, pomocou ktorých získava predstavu o svojej vlastnej hodnote. Podpora a povzbudenie sú tým najlepším spôsobom ako dieťa pocíti našu dôveru v jeho schopnosti. Tá v ňom následne prebúdza i motiváciu zlepšovať sa. Mať rodinu nie je len strecha nad hlavou, dostatočná strava, ošatenie, mobil, a iné materiálne výdobytky modernej doby. Nestačí však ani fakt, že deti považujeme „teoreticky“ za rovnako plnohodnotných členov rodiny, je potrebné im to ukázať. Deťom treba dať najavo, že majú svoje nezastupiteľné miesto a sú pre nás dôležité. V prvom rade ide o to, ako sa k nim správame a ako s nimi komunikujeme. Rešpekt a úcta voči nim, ako aj spätne voči nám rodičom, by mali byť samozrejmosťou vo vzájomnom prístupe. Nezabudnime deťom ukázať, že potrebujeme ich pomoc a oceňujme ich každú snahu. Nechajme ich byť zodpovednými za svoje konanie, tak ako je to umožnené v živote aj nám. Hore uvedené prístupy k dieťaťu stoja na vzájomnej spolupráci a kladú na rodiča vysoké nároky. Vyžadujú zvládanie zručností, ktoré nie sú každému v plnej miere vrodené. Veľakrát ani vzory našich vlastných rodičov nám neposkytli nasledovania hodnú cestu, a tak prepadáme neistote. Štúdium literatúry je veľmi potrebné a dôležité, ale na druhej strane časovo náročné a namáhavé. Na trhu existuje nespočetné množstvo kvalitnej literatúry, ale kto nám poradí kde začať, čo je dôležité? Lektor ponúkne nové prístupy, vyabstrahuje esenciálne problémy a riešenia. Nemenej podstatné je, že sa rodičia ocitnú v spoločnosti ľudí s rovnakými potrebami vo výchove. Žijeme rýchlu a náročnú dobu. Máme dojem, že nestíhame, nekomunikujeme, že vzťahy a život žijeme povrchne. Tradičný hodnotový systém už neexistuje a spoločnosť neponúka univerzálne riešenia. Tento stav môžeme, lepšie povedané musíme, začať riešiť individuálne. Musíme začať hľadať riešenia a prístupy. Neváhajme začať hľadať, skúšať, komunikovať! Ako sa hovorí - kto hľadá, nájde….

tags: #ako #posobi #na #dieta #zivot #s