Moderná doba prináša so sebou nové výzvy, a jednou z najpálčivejších je nadmerné používanie digitálnych zariadení deťmi. Každé tretie dieťa vie ovládať mobil alebo tablet skôr, než sa naučí rozprávať. Elektronika síce rozvíja ich schopnosti, no musí byť regulovaná, predovšetkým čas, ktorý na nej vaše dieťa strávi. Odborníci sa zhodujú na fakte, že mobil do detských rúk nepatrí do zavŕšenia desiateho roka života. Aj neskôr by mal slúžiť ako nevyhnutná pomôcka na spojenie sa s okolitým svetom či priateľmi, pričom dĺžka jeho aktívneho používania v tínedžerskom veku by nemala presiahnuť dve hodiny denne.
Podľa nedávneho prieskumu je v Českej republike závislé na počítači už každé druhé dieťa. Situácia začína byť naozaj problematická, ak na ňom váš potomok trávi viac než 40 hodín týždenne.
Príčiny vzniku závislosti
Za závislosťou sa väčšinou skrýva celkom prozaická príčina. Únava a nedostatok času vedú rodičov k tomu, aby si z času na čas pomohli mobilom alebo tabletom. Deti si dnes vyžadujú oveľa viac pozornosti, čo dospelých stojí mnoho energie. Navyše, v niektorých situáciách dokáže mobil neskutočne pomôcť - napríklad na dlhých cestách či počas rodinného obeda v reštaurácii je doslova k nezaplateniu.
Na druhej strane, doba ide dopredu a každý z nás túži mať doma inteligentné a šikovné dieťa. To si vyžaduje vymýšľanie nových a nových podnetov a aktivít. Medzi inými, aj ovládanie technológii, ktoré poznajú jeho vrstovníci. Mnoho detských centier či obchodov sa vybavilo hrami, ktoré si vyžadujú základné zručnosti ovládania dotykovej obrazovky. Pokiaľ žijete vo väčších mestách, s tabletom sa vaše dieťa stretne už v škôlke. A samozrejme, dennodenne vidí mobilný telefón vo vašich rukách, čím sa preň stáva mimoriadne zaujímavým.
Varovné signály a príznaky závislosti
Neskôr treba kontrolovať varovné signály a jasne vymedziť pravidlá, ktoré platia na používanie počítača, tabletu alebo telefónu. V prípade, že váš potomok odrazu nekomunikuje, tvári sa znudene a okrem hrania sa s technologickými zariadeniami ho nič nezaujíma, zbystrite pozornosť.
O tom, ako veľmi je táto závislosť nebezpečná, svedčia aj jej najčastejšie príznaky. Spoznáte ich pomerne ľahko, sú totiž podobné klasickej závislosti od návykových látok. Dieťa je nevyrovnané, neustále nervózne a veľmi ľahko vybuchne. Pri odobratí elektroniky reaguje neprimerane prudko, nezvláda ani obmedzenie z objektívnych príčin, ako je napríklad vybitie batérie. Okrem psychologických problémov sa závislosť prejavuje aj na jeho fyzickom zdraví, keďže neustále sedenie či ležanie vedie k strate kondície a priberaniu na váhe. V neposlednom rade dieťa zabúda prirodzene medziľudsky komunikovať a obmedzuje sa iba na svoj virtuálny svet.
Čo s tým? Stratégie na odnaučenie od tabletu
Nečakajte, že situáciu vyriešite zo dňa na deň. Rovnako, ako u detí nefunguje absolútna sloboda, nebude úspešné ani tvrdé zakázanie všetkých dovtedajších návykov.
Pre najmenšie deti: Zrkadlenie a pestré aktivity
U najmenších detí rátajte so zrkadlením - pokiaľ máte telefón neustále v ruke (a výhovorka, že iba robíte fotky, neobstojí), budú samozrejme chcieť robiť to isté. Dbajte preto na to, aby boli vaše spoločné aktivity pestré a rozprávky v televízii nevytlačili klasické čítanie rozprávok či hranie sa v parku.
Pre staršie deti: Komunikácia a jasné pravidlá
Pri starších deťoch je nutná vzájomná komunikácia. Vysvetlite im riziká, ktoré online svet so sebou prináša. Stanovte pravidlá, cez ktoré „nejde vlak“, teda prístup na počítač či tablet v presný deň a čas, ktorý sa nepresúva. Zahrňte tam aj esemeskovanie či chatovanie s kamarátmi, aby vám tento čas neprerástol cez hlavu. Vysvetlite dieťaťu, čo je vo vašej domácnosti tabu - napríklad používanie mobilu večer a pred spaním, ako aj počas spoločného jedla.
Rady odborníkov
Odborníčka na rodičovstvo a vzťahy v rodine, Sarah Ockwell-Smith, odporúča navrhnúť deťom a teenagerom týždňovú pauzu od používania smartfónu. Keďže rodičia sú príkladom pre deti, určite pomôže, ak zredukujú čas strávený pozeraním do obrazovky smartfónu. Motivácia hrá v tomto prípade kľúčovú rolu. Ak plánujete prísne dodržiavať výzvu aj s vašimi deťmi, určite by ste ich mali na to upozorniť a nechať im priestor na to, aby to oznámili svojim kamarátom.
Ak by náhodou dieťa veľmi ťažko prežívalo odobratie smartfónu, jednou z možností môže byť aj náhrada za primitívny telefón bez pripojenia na internet, cez ktorý je možné len telefonovať a posielať SMS správy. Najdôležitejšie je určite odpútanie ich pozornosti. To jednoducho docielite tým, že si na celý týždeň pripravíte program. Ako náhrada za smartfón v tomto prípade môže byť televízor. Ten je podľa odborníkov vnímaný ako "menšie zlo." Pozeranie filmov a sledovanie televízie je totiž považované za viac spoločenskú aktivitu.
Týždňová prestávka od používania smartfónu však nedokáže dlhodobo zmeniť vnímanie a správanie detí. Odborníčka odporúča nastavenie režimu, počas ktorého si rodičia určia s deťmi nejaké pravidlá. Napríklad zakázať používanie mobilu počas jedenia.
Podľa viacerých vedeckých štúdií môže byť používanie tabletov a smartfónov návykové. Tento efekt bol dokázaný u dospelých, a hoci nie je úplne jasné, aký dopad môžu mať tieto zariadenia na malé deti, predpokladáme, že bude ešte väčší, keďže detský mozog sa stále vyvíja.
Zvyčajne majú deti vo zvyku hrať sa s týmito zariadeniami viac, ak sú doma. Aby ste im pomohli odpojiť sa od tohto zvyku, je veľmi nápomocné ísť preč z domu alebo byť v inom prostredí. Keďže máme tendenciu používať tieto zariadenia najviac doma, snažte sa vypadnúť z domu, či už k starej mame alebo do parku či na ihrisko. Pre deti je oveľa jednoduchšie ostať pokojne bez tabletu či mobilu v ruke, ak je zariadenie mimo dohľadu.
Jedným z dôvodov, prečo je pre mnohé deti ťažké odpojiť sa od týchto zariadení je, že vidia, že rodičia ich používajú. Čas, ktorý deti trávia doma a iné časy, kedy sú zvyknuté hrať sa so zariadením, sú zvyčajne najzložitejšie.
Aktivita, ktorá zamestná ruky dieťaťa, ako napríklad kreslenie, modelovanie z plastelíny, hra na koníka na maminom či otcovom chrbte, prechádzka, lozenie po stromoch či vozenie sa na trojkolke, sú dobré alternatívy. Všetky tieto činnosti sú „nekompatibilné“ s používaním zariadení a pomôžu deťom nemyslieť na ich túžbu hrať sa s nimi. Zariadenie im bude chýbať, ak sa budú nudiť. Takže im v takom čase navrhnite alternatívy a pomôžte im využiť fantáziu a vymyslieť, ako by sa samy mohli zabaviť.
Len málo vecí tak efektívne pomáha deťom cítiť sa dobre a posilniť svoju sebadôveru, ako keď cítia lásku a hrajú sa so svojimi rodičmi.
V správnom čase budú dostatočne veľké, aby používali mobilný telefón zodpovedne. Aby to dokázali, je hlavne dôležité kombinovať jasné pravidlá, limity a zásadovosť s veľkými dávkami lásky, starostlivosti a kvalitného času.
Tablet, smartfón, počítač, ale aj televízia - to všetko sú príčiny, ktoré pravidelne privádzajú dnešných rodičov do zúfalstva. Deti už bez nich takmer nevedia existovať. Odborníci však dvíhajú varovný prst, že ak ich majú deti v rukách od útleho detstva neobmedzene, nezaobíde sa to bez následkov. Odporúčajú deťom čas s technológiami regulovať.
Odborníci si však nemyslia, že by sme mali debatu o digitálnych médiách uzavrieť nejakým povzdychom alebo zatvárať oči predtým, že si deti neplnia povinnosti, ako majú. Nemôže nám byť jedno, ako sa naše deti vyvíjajú! Vedci sú presvedčení, že deti je potrebné usmerňovať, aby sa z ich života nestala jedna virtuálna realita. Ony to samy nedokážu.
Poruchy spánku, rečové chyby, hyperaktivita, nadváha, to všetko sú problémy detí, ktoré už od útleho detstva neprimerane pozerajú do mobilov a tabletov, tvrdí najnovšia rozsiahla nemecká štúdia. Nemeckí detskí lekári tieto zistenia z ich najnovšej štúdie publikovali na jar. Mapovali v nej vplyv používania digitálnych médií na deti a mládež. Odporúčaním odborníkov na tieto problémy však nie je zákaz technológií. Deti ich v živote potrebovať budú. Zásadný rozdiel spočíva v tom, koľko času budú deti s nimi tráviť.
Zaviesť v životoch detí nové pravidlá nie je jednoduché. Ak patríte k rodičom, ktorí sa doteraz s touto myšlienkou len pohrávali, ale nevedeli, ako na to, nechajte sa inšpirovať a jednoducho to urobte. Pokiaľ ste doteraz žiadne pravidlá nemali, bude to bolestivé. Ale nevzdávajte sa. Každé dieťa potrebuje určitý čas, aby si na zásadnú zmenu v živote zvyklo.
Praktické nástroje a metódy
1. Budík ako časovač
Tento spôsob môžete použiť kdekoľvek a kedykoľvek. Ideálne, ak máte doma budík s digitálnym odpočítavaním času a postavíte ho pred dieťa, keď si vezme tablet do rúk. Nastavíte mu dohodnutý čas a dieťa sa môže hrať. Po vypršaní času vás budík zvonením upozorní, že čas uplynul. Nebude to o vašom rozhodnutí, že mu chcete vytrhnúť v strede hry tablet z ruky a zrušiť svojvoľne zábavu. Budík má doma každý. Či už na nočnom stolíku, kuchynských stopkách alebo vo vlastnom mobile. Nemusíte po obchodoch nič zháňať ani na nič vynakladať peniaze. Zodpovednosť za dôsledné dodržiavanie pravidla zostáva stále na vás. Po vypršaní času musíte dieťaťu tablet fyzicky vziať, čo sa mu, minimálne po zavedení pravidla, určite nebude páčiť a budú vás čakať plačlivé chvíle.
2. Aplikácie na kontrolu rodičovstva
Komfortnejším variantom pre rodičov, ktorí sa neradi dostávajú s deťmi do konfliktov, je aplikácia Parental Control od spoločnosti ESET. Stiahnite ju dieťaťu do zariadenia a ona urobí nepríjemnú robotu za vás. Táto aplikácia dokáže, okrem iného, limitovať deťom čas na tablete či smartfóne bez vašej asistencie, no podľa vašich želaní. Aplikácia umožňuje rodičom urobiť aj komplikovanejšie nastavenia. Napríklad, koľko môže dieťa stráviť s tabletom času cez týždeň a koľko cez víkend. Môžu si tu zadefinovať, aby bolo zariadenie na hranie počas školy zablokované. V prípade, že nastane zmena v programe, rodič môže bez problémov dieťaťu na diaľku zariadenie odblokovať. Môžu tu využiť aj tzv. "rodičovské správy", ktoré deťom zamknú obrazovku zariadenia, až kým si ich správu dieťa neprečíta. Ďalšou z užitočných obľúbených funkcií rodičov školákov je "lokalizácia dieťaťa". Aplikáciu si môžete na Google Play stiahnuť okamžite a ihneď ju začať používať. Je pravdepodobné, že takýmto riešením si nastavíte pravidlá omnoho rýchlejšie ako s bežným budíkom. Taktiež je tu menšia pravdepodobnosť zlyhania v ich dodržiavaní. Vďaka externému systému sa vyhnete aj hádkam s deťmi. Na dôsledné dodržiavanie pravidiel už nemusíte myslieť vy. Aplikácia neumožňuje využívať všetky jej funkcie zdarma. Ak chce rodič napr. dostávať podrobné reporty, ako jeho dieťa využíva limitovaný čas na svojom zariadení alebo mu blokovať nejaké stránky, potrebuje plnú verziu, ktorá je už platená.
Existujú aj iné aplikácie, ako napríklad Family Link, vďaka ktorej môžete nastaviť limity času stráveného na zariadení a sledovať, čo vaše dieťa robí online.
3. Náhradné aktivity
Vymýšľajte voľnočasové aktivity, ktoré by deti mohli baviť. Môžete si s nimi niečo namaľovať, zahrať sa spoločenské hry, čítať si alebo sa ísť prejsť. Prípadne použiť mobil na kreatívnu inšpiráciu a skúsiť si niečo vyrobiť podľa video návodu. Výber aktivity prispôsobte dieťaťu.
4. Buďte príkladom
Vy sami by ste mali byť vzorom správnych návykov. Svojím správaním a štýlom výchovy dávate deťom príklad do života. Nechcete, aby pri večeri vaša ratolesť scrollovala Instagramom? Nerobte to tiež.
5. Nepoužívajte obrazovky ako nástroj na upokojenie
Snažte sa mobil či tablet nepoužívať ako rozptýlenie, napríklad pri záchvatoch hnevu. Áno, niekedy sa zdá jednoduchšie ísť cestou najmenšieho odporu, ale z dlhodobého hľadiska tým spôsobíte problémy sebe aj dieťaťu. Naučte radšej deti emócie prijať, nie prvoplánovo potlačiť. Rozviniete tak ich schopnosť regulovať seba samého bez vonkajších podnetov a mať svoje správanie pod kontrolou.
Príklad z praxe: Keď sa nám narodilo druhé dieťa, čelili sme výzvam spojeným s organizáciou času a starostlivosťou o obe deti. Uľahčili sme si zvládanie každodenných činností tým, že sme začali staršiemu synovi Lukášovi dávať tablet, vždy preto, aby sa zabavil alebo upokojil. Spočiatku sme to brali ako krátkodobé riešenie, ale čoskoro sme si všimli, že sa tablet stal dominantnou súčasťou jeho života. Zakaždým, keď sme sa snažili tablet obmedziť, Lukáš bol veľmi podráždený. Jeho hnev a frustrácia nás začali skutočne trápiť. Už ani nemal záujem o iné aktivity, nebavil sa so svojimi kamarátmi. Všimli sme si tiež, že mal odrazu problémy so sústredením v škole. Uvedomili sme si, že sme urobili chybu, keď sme sa tak veľmi spoliehali na tablet ako na riešenie našej situácie. Začali sme teda určovať jasné pravidlá ohľadom času stráveného na tablete: obmedzili sme ho na jednu hodinu denne a zakázali sme ho počas jedla. Zdá sa to ako banalita, ale nebolo to vôbec ľahké. Naopak. Bolo to veľmi náročné. Veľa sĺz, a dokonca aj kriku z jeho strany. Tento prechod trval asi 10 dní. Lukáš postupne začal nové pravidlá prijímať a opäť sa zaujímal o ďalšie veci. Dokonca nás sám poprosil, aby sme ho prihlásili na basketbal.
Odporúčaný čas strávený pri obrazovke podľa veku
- Deti do 2 rokov: Väčšina odborníkov sa zhoduje, že do dvoch rokov by deti vôbec nemali byť vystavené obrazovkám. Preto ideálne obmedzte čas strávený pred obrazovkou iba na videohovory s rodinou.
- Deti vo veku od 2 do 5 rokov: Obmedzte čas pri obrazovke na maximálne jednu hodinu denne, prinajhoršom dve až tri hodiny cez víkend. Vyberajte predovšetkým interaktívny vzdelávací obsah a sledujte ho spoločne s dieťaťom.
- Deti od 6 do 8 rokov: Kontrolujte čas strávený pri obrazovke, aby ste sa uistili, že nenarúša spánok alebo fyzickú aktivitu dieťaťa. Odborníci odporúčajú maximálne dve hodiny denne.
- Deti od 9 rokov: Je dôležité pochopiť, čo deti v tomto veku sledujú a čo si z obsahu zoberú. Od tohto bodu neexistujú presné a striktné limity na screen time.
Technológie sú nevyhnutnou súčasťou nášho každodenného života. Nie je realisticky možné ani vhodné dieťa od nich úplne izolovať. Ak by sme deti príliš obmedzovali, mohli by sme ich dostať do situácie, keď sa budú cítiť mimo partie a odtrhnutí od svojich rovesníkov, čo môže viesť ku stresu z chodenia do školy, a to určite nechcete.
Namiesto úplného zákazu je dôležité nájsť rovnováhu medzi používaním technológií a ďalšími aktivitami. Podporovať deti v rozvoji zdravých digitálnych návykov a sociálnych zručností.
Prečo sa dieťa utieka do virtuálneho sveta?
Pri hľadaní odpovede je dôležitá otázka: Prečo sa dieťa do virtuálneho sveta utieka? Klinická psychologička Lýdia Adamcová vo svojom projekte Výchova v kocke na tému Deti a počítače poukazuje okrem iného aj na nedostatok slobody a podnetov v reálnom živote. Predstavte si dieťa, ktoré seba nakreslí v klietke. Nevie, čo tam robí, ale vie, že tam musí byť. Postupne prichádzame k tomu, že to je škola, kde musí chodiť, krúžky, kde musí chodiť, kostol, kde musí chodiť, a ďalšie "musíš", ktoré má doma.
Príliš veľa organizovaného času
Kým teda reálny svet, organizovaný a presne naplánovaný život s pravidlami a hranicami je preňho klietkou, elektronické médiá mu otvárajú okná do iného sveta, kde je všetko možné, navyše sa tam dá ľahko dostať. Dieťa v ňom má pocit voľnosti, možnosť objavovania, skúmania, akčnosti, zažíva zážitky a má pocit vlastného rozhodovania. Je to však, samozrejme, klamlivé.
Únik pred vlastným smútkom
Ďalším faktorom, ktorý ťahá deti k závislostiam na počítačoch, sú ich vnútorné problémy ako poruchy učenia, sústredenia, strachy, úzkosti. Aj keď majú deti pocit, že im únik do virtuálneho sveta pomáha zabudnúť na svoje smútky, je to naopak. Ťažkosti sa, pochopiteľne, zhoršujú a zvýrazňujú. Najmä ak sa k nim začne pridávať aj strach - kde, kedy, a koľko sa bude môcť hrať.
Počítače, rovnako ako droga, akoby povznášali dieťa nad tieto problémy. Môžu pôsobiť ako antidepresíva, pomáhajú odviesť napätie, agresivitu, zabudnúť na strach. Na druhej strane však netreba zabúdať ani na pozitíva, ktoré nám dnes elektronické médiá poskytujú, ak sa, samozrejme, využívajú v rozumnej miere a v primeranom čase.
Riešenia: Uvoľnite popruhy a pracujte s psychikou
Uvoľnite popruhy
Ak sa dieťa v nadmernej miere utieka do virtuálneho sveta len preto, že má príliš málo skutočného voľného času pre seba, riešenie je jednoduché. Poskytnúť mu priestor na to, čo robí s ozajstnou radosťou, čo ho nadchýna, kde zažíva slobodu, voľnosť, hravosť. "Aký priestor má dieťa na hru a obyčajné bláznenie? Koľko času sa hrá vonku? Čo ho teší v škole? Čo zaujímavé sa má naučiť a urobiť na domácu úlohu? Aký krúžok mu dobíja energiu? Čím je fascinované a nadšené?" načrtáva smery pre rodičov Lýdia Adamcová. Ako zdôrazňuje, deti potrebujú detstvo plné zážitkov, hier, rôznych záujmov, aktivít, ale aj emócií, pocitov. Tým si vytvárajú svoj obraz sveta. Reálneho, nie počítačového.
Práca s psychikou
Zložitejšie je, ak sú počítače únikom pred problémami, ktoré má dieťa v škole alebo doma, reakciou na jeho skryté depresie, strachy, pocity menejcennosti, nedostatok sebadôvery, komunikačné problémy. Prípadne ak samotní rodičia používajú elektronické médiá ako únik pred vlastnými problémami. Podľa Lýdie Adamcovej je kľúčové riešenie pôvodného psychického stavu dieťaťa, v prípade potreby aj s odborníkmi. "To znamená riešiť jeho traumy, obavy, neistotu a jeho potrebu zažívať niečo príjemné, slobodné, vzrušujúce - ale iným spôsobom." Niekedy však treba začať u samotného rodiča a jeho trápení.
Máme sa príliš dobre: Ak je rodič vnútorne vyrovnaný, ľahšie zvládne riešiť problémy dieťaťa. Ďalším možným spôsobom, ktorý zvládnu aj bez odbornej pomoci, je - zvýšenie nepohodlia. Fakt, že žijeme príliš pohodlný a konzumný život, keď všetko máme na dosah, totiž nevplýva na ľudí vždy tým najlepším spôsobom. "Platí, že uspokojené potreby nemotivujú. Motivuje iba neuspokojená potreba," vraví Lýdia Adamcová. V tejto súvislosti pripomína citát: "Ťažké časy plodia silných mužov, silní muži tvoria dobré časy. V rámci neho sa momentálne nachádzame v „dobrých časoch,“ keď deti nevedia, čo je vojna, boj poznajú z počítačových hier, nevnímajú nebezpečenstvo, nemajú hlad ani smäd. Všetky potreby sú uspokojené hneď. Rodičom preto radí vytvoriť deťom občas nekomfort.
Trpí zrak - smery pohľadu sú zamerané iba na obrazovku. Oko stráca schopnosť vidieť periférne, do diaľky, dieťa nevie vnímať vzdialenosti, výšky, hĺbky. Dieťa nevníma vlastné telo v pohybe, stráca rovnováhu, koordináciu, nepozná pády. Všetky zmysly sú prehlušované obrazmi a zvukmi z monitora a stále ten istý smer pohľadu. Dieťa sa stáva necitlivé na riziká, nevie odhadnúť nehody v reálnom svete. Vo virtuálnom svete je všetko zvládnuté hravo.
Príklad zo života: Pri chorobe dcera nechcela jesť ani piť, skúšali sme ju zabaviť telefónom aby si dala aspoň niečo. Lenže zvykla si nato, my sme to nechali tak a prerástlo tam to cez hlavu. Teraz ani ústa neotvorí kým nemá v ruke telefón. Má 2r 3m. Nechcem nato ísť nasilu a s plačom. Ale ako nato ísť postupne? Alebo počkať a prejde ju to samé? Predtým nemala problém, teraz stratila aj záujem sama sa kŕmiť. Skúste kúpiť malý stolík so stoličkou a dajte jej tam tanierik s jedlom, ktoré môže jesť sama, napríklad kúsky ovocia alebo zeleniny, prípadne posaďte aj bábiku a kŕmte bábiku aj dcérku na striedačku, bude to hra, ale bez telefónu.
Rada psychologičky: Keď bude malá hladná, zje aj neskôr, nebojte sa. Pripadne ju vážte a uvidíte, držím palce. Treba byť len neoblomným a nedá sa zlomiť. Viem, že pre rodiča je to niekedy úľava, že dobre vezmi si to na chvíľku, ale potom má svoju daň. Staršej 6-ročnej dovolím ale len keď to mladšia nevidí alebo nie je doma. Ona už vie čo je to "stačí" a už to položí. Ja osobne som za to, že do tých 5-6 rokov mobil vôbec ale vôbec nedávať.
Ďalšia rada: Skúste motivovať opačne. Daj jej na tanier, čo asi by mohla zjesť a… keď všetko pekne spapá, dostane ako odmenu. U mňa teda neprípustné, ale… každá máme svoje spôsoby. Ja by som to zas zrušila hneď. Samozrejme najlepšie by bolo s tým ani nezačať, ale čo už teraz. Tieto uľahčovania sa väčšinou vypomstia. Tak zje polovičnú porciu, budeš dávať povedzme na dvakrát alebo bude na čas proste jesť menej. Telo si ale vypýta chýbajúce kalórie, na ktoré je zvyknuté skôr či neskôr.
Skúsenosť: Moja malá má 3 roky a bola neskutočná závisláčka, ona sa tak chytila na ten mobil. Ráno vstala a prvé slovo bolo mobil. Jedine tak bola ochotná jesť. Potom už chcela mobil aj počas dňa, stále sa točilo všetko okolo mobilu. Toto sa už ďalej nedalo tolerovať, bola chyba jej ho vobec dať do ruky. Jedného dňa som si povedala, že dosť. Mobil som zrušila úplne. Samozrejme, že bol rev, plač, krik, všetko, ale odvtedy je pokoj. Vie, že nemôže, nikdy, nikdy a je to lepšie. Nechce ho už ani v reštaurácii, vie počkať, pokojne obsedi. Doma tiež si ide do izby, hrajú sa, všetko. Proste treba byť len neoblomným a nedá sa zlomiť.