Takmer každá mamička si prejde obdobím, kedy jej dieťatko rázne odmieta akékoľvek jedlo. Nepomáha spev, hra a ani prehováranie. Drobec trucuje, zúri, plače, mračí sa a nič mu nechutí. Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné. Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody.
Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať. Niektoré deti potrebujú viac času a je to v poriadku. Vychytajte časy, kedy bude vyspinkané s dobrou náladou. Neľpite na konkrétnych jedlách a servise. Niekedy to môže byť zložité, ale pokiaľ sa dá, nájdite si na spoločnú večeru či obed čas a užite si spoločné stolovanie. Samozrejme, vypnite pri tom televíziu a mobily a venujte sa iba jedlu a svojmu dieťaťu. Mnoho rodičov sa v snahe dať dieťaťu do úst aspoň niečo, uchýli k pusteniu rozprávky počas jedla, avšak toto nie je správna cesta. Skúsení rodičia radia, že na malých „nejedákov“ zaberajú menšie porcie. Menej zeleniny či mäska na tanieri ich tak nevystraší a majú viac odvahy to aspoň skúsiť. V prípade, že dieťa napriek tomu jedlo úplne odmieta, dohodnite sa na kompromise - že zje aspoň polovicu. Ak však trvá na tom, že nie je hladné, nenúťte ho za každú cenu jesť. Často to chce len čas a trpezlivosť. Alebo sa len bojí ochutnať niečo nové - nepozdáva sa mu farba jedla, nové vône a chute. Vtedy pomôže nechať ho to ovoňať, možno ochutnať jeden hlt, nech si vytvorí vlastný názor. Stáva sa, že mu pokrm nezachutí hneď po prvýkrát, preto sa nikdy nevzdávajte a uvarte to znovu a znovu.
Je veľmi dôležité, aby tvoje dieťatko vyskúšalo rôzne druhy zeleniny a ovocia už v najútlejšom veku. Obdobie prvých príkrmov je na objavovanie nových chutí a rozvíjanie chuťových buniek ideálnym časom. Postupne ako dieťatko rastie, je už privykanie na nové chute náročnejšie. Na nový začiatok a nápravu škôd v jedálničku dieťatka však určite nikdy nie je neskoro. Buď príkladom. Asi len ťažko naučíš svoje dieťatko láske k zelenine a ovociu, pokým budú u teba doma ovocné misy zívať prázdnotou a zeleninu bude poznať možno tak z obrázkových knižiek. Deti sú mimoriadne vnímavé a kopírujú aj tvoje stravovacie návyky. Tvoje nadšenie z nových chutí zeleniny či ovocia musí byť nefalšované a prirodzené. Jedz preto aj ty zeleninu a ovocie v ich prítomnosti, dávaj im ochutnať, ponúkaj ich úplne samozrejme a prirodzene. Deti sa pridajú.
Ochucujte aj mlieko. Ak mu chutia sladké jedlá, doprajde mu jedno, dve sladké pokrmy. Ak má rado mrkvu, tak trochu mrkvy vyvarte v mlieku. Takto môžete mlieko ochucovať akýmkoľvek ovocím, či zeleninou. Nemyslite si, že vášmu drobcovi bude chutiť to, čo vám. Má svoje chuťové bunky a taktiež svoje požiadavky, čo sa týka jedla. Počas raňajok, obeda, ale aj počas večere ho nechajte sedieť pri stole s ostatnými členmi rodiny. Od útleho veku mu dávajte ochutnávať rôzne potraviny. Servírujte mu chlieb do rôznych tvarov. Zafarbite ryžu potravinárskym farbivom a vytvarujte z nej rôzne zaujímavé tvary. Použiť môžete formičky na pečenie.
Skúste tieto jednoduché pravidlá a uvidíte, že jedlo a samotné jedenie sa stane zábavou. 1. Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná. 2. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky. 3. 4. 5. Obrovskou horou neznámej zeleniny na tanieri by si vyľakala aj nejedného, inak vďačného, stravníka. Začni pomaly a postupne. Prijateľné množstvo pokrájané na menšie kúsky a jeho úspešná konzumácia dodajú dieťaťu pocit hrdosti, že všetko zjedlo. Staršie deti už môžu samy rozhodnúť, akú veľkú porciu si naložia na tanier. Zlatým pravidlom by malo byť, že deti nerozhodujú o tom, čo príde na stôl, ale môžu rozhodnúť, koľko daného jedla zjedia.
Dieťa musí novú chuť ochutnať v priemere 10-15 krát, kým sa s ňou dokáže úplne stotožniť. Neškrtaj cviklu z rodinného jedálnička len preto, že na prvýkrát nezožala očakávaný úspech. Skús to opäť o 3-4 dni. Nechutil cviklový šalát? Nevadí, nabudúce vyskúšaj pečenú cviklu. Alebo ju zakomponuj do koláča. Takej určite neodolá ani ten najprieberčivejší jazýček. Cviklové muffiny, ktoré smú už aj deti od 1 roka. Kombinuj zeleninu horkejšej chute so známymi sladkými chuťami, napr. s mrkvou, cherry paradajkami alebo ananásom. Na začiatok možno nezaškodí, keď zeleninu mierne osladíš medom alebo iným sladidlom. Postupne však pri ďalších jedlách dávku cukru postupne znižuj.
Vyhýbaj sa argumentu "Je to predsa zdravé". Najmä staršie deti už môžu byť na túto vetičku priam alergické a jedlo s nálepkou "zdravé" nie je pre nich ani trochu atraktívne. Najčastejšie sa im tento prívlastok spája s neobľúbenou zeleninou či ovocím, ktoré im vôbec nechutí. Vytvoria si tak akúsi všeobecnú predstavu, že všetky jedlá titulované ako zdravé, sú automaticky málo chutné. Zdôrazni preto radšej dobrú chuť, príjemnú farbu či konzistenciu, prípadne skús deťom priblížiť celý príbeh príchodu ovocia či zeleniny na váš stôl. Deti majú rady príbehy a disponujú bohatou fantáziou. Určite si ich viac získa cestovateľský príbeh banánu či baklažánu, ako nekonečné omieľanie o tom, aké sú zdravé.
Príjemná atmosféra pri stole. Dobré jedlo by sme si mali vychutnať v pokoji a bez stresov. Je veľmi dôležité, aby deti pri jedení necítili napätú atmosféru len preto, že ich rodičia autoritatívne trvajú na tom, že treba zjesť všetko do posledného hltu, vrátane mega zdravej porcie uhorkového šalátu. Pohodová a uvoľnená nálada pri stole je základným predpokladom na to, aby deti mali chuť vyskúšať aj menej obľúbené či výrazné chute a vedeli sa podeliť o svoje dojmy z jedla s vedomím, že aj ich názor je akceptovaný. Nešetri chválou, keď dieťa pekne spolupracuje. Daj mu na výber: Nemusí zjesť neobľúbenú papriku, ale môže sa rozhodnúť pre paradajku či jarnú cibuľku. Podobne je to aj s ovocím. Máš doma zarytého odporcu jabĺk? Žiadna dráma - banány, hrušky či jahody dostačujúco naplnia jeho denný prídel vlákniny a vitamínov. Okrem toho, chute sa menia. Možno tvoje dieťa dnes ani za nič na svete nechce zjesť paradajku, ktorú ešte pred pár mesiacmi bez problémov zjedlo. Je to len prechodné obdobie, ktoré raz odznie.
Sladkosť ako odmena? Radšej nie. Mnohé mamičky sa uchyľujú aj k tomuto malému obchodu: "Keď zješ všetku cuketu, za odmenu dostaneš odo mňa cukrík alebo čokoládu.". Nebezpečné pri tom je, že dieťa získa presvedčenie, že cuketa, či hocijaká iná zelenina sú tie "zlé" potraviny, ktorých konzumáciu keď pretrpím, dostanem odmenu. Rovnako však nie je správne využiť situáciu opačne a deti za nezjedenie porcie zeleniny či ovocia trestať. Takýmto spôsobom v nich vzbudíš skôr väčší odpor ako lásku k týmto vitamínovým bombám.
Jeme aj očami. Zapoj svoju fantáziu a skús svojmu dieťatku pri najbližšom chode ponúknuť tanier, ktorý ho rozveselí. Z kúskov ovocia či zeleniny môžeš vytvoriť veselé farebné obrázky s obľúbenými motívmi - zvieratká, autíčko či usmiatu tváričku. A nezaberie ti to ani veľa času. Chce to len chuť a trochu snahy experimentovať. Deti tvoje nadšenie určite ocenia a možno ti nabudúce aj rady pomôžu pri príprave nového zvieratka či postavičky. Pre tie veselé očká a spokojné jazýčky to určite stojí. Držím ti palce! Som oduševnená fanúšička zdravého životného štýlu, ktorým sa snažím "nakaziť" aj všetkých členov našej rodiny. Najmä odkedy mám deti, si uvedomujem, aké je dôležité im už odmalička vštepovať lásku k športu a pohybu, či dávať im ochutnávať zdravé a rozmanité jedlá. Mám rada folklór a tradície, milujem cestovanie a spoznávanie rozličných kultúr. A ako prekladateľke mi okrem tých cudzích prirástol k srdcu aj náš materinský jazyk.
Ako docieliť, aby dieťa pri jedení nevymýšľalo?
Využite ich prirodzenú lásku k hre a ani si nevšimnú, kedy vyprázdnili celý tanier. Chce to zmenu atmosféry. Ak chcete, aby deti jedli, musíte navodiť uvoľnenú atmosféru. Veľa rodičov robí chybu v tom, že deťom zakazuje, aby sa s jedlom hrali. Príkazy a zákazy dajte bokom. Je dosť možné, že jedlo bude aj na stole, no väčšina skončí v brušku.
Buďte kreatívni, využite farebnosť potravín a servírujte ich tak, aby boli pre deti atraktívne. Dovoľte im, aby si zo zeleninových tyčiniek postavili domček alebo nakreslili usmiatu tvár do zemiakovej kaše. Zoznámte deti s novými potravinami. Ešte predtým, ako dieťaťu uvaríte jedlo, na ktoré nie je zvyknuté, ukážte mu, čo všetko je vo vnútri, a to v situácii, keď neje. Spoločne kreslite rôzne druhy ovocia a zeleniny, urobte si zábavné pečiatky zo zemiakov a namiesto farbičiek maľujte napríklad s cviklou. Deti si takto postupne vybudujú k jedlu kladný vzťah.
Nákup potravín je možno otrava, no pre deti môže byť vítanou aktivitou, pri ktorej sa naučia rozoznávať potraviny v ich skutočnej podobe. Nepreletíte len tak regálmi a nechajte dieťa, aby vám asistovalo pri nákupe. Vkladanie potravín do košíka, vyberanie najkrajšieho jablka alebo najväčšej mrkvy bude zábava a doma zase motivácia, aby drobci zjedli to, čo si priniesli z obchodu.
Vychytávky do kuchyne
K prestretému stolu deti prilákate nielen dobrým jedlom, ale aj šikovnými spotrebičmi a pomôckami. Chcete naučiť vaše dieťa jesť samo príborom? Jedenie príborom samostatne je pre deti veľkým krokom. Jedlo už nie je vnímané ako hračka a rovnako tak lyžička či nožík nie sú predmety na odhodenie zo stoličky. Ako však naučiť dieťa jesť s príborom samostatne? Deti sú od útleho veku prirodzene zvedavé a túžia sa učiť nové veci. Patrí sem aj chytanie jedla do vlastných rúk a snaha jesť samostatne. Už polročné batoľa sa túži zapojiť do procesu kŕmenia, ochotne otvára ústa a lyžičku považuje za skvelú hračku. V období okolo prvého roka života je dieťa schopné jesť samo jedlá, ktoré dokáže uchopiť do ruky - chrumky, väčší kus jabĺčka, uvarenej mrkvy či banán. Samozrejme, ovplyvňuje to aj počet zúbkov, ktorými v tomto období disponuje. Po zvládnutí prvej fázy jedenia nasleduje ďalší dôležitý krok - kŕmenie lyžicou. Začínajte opatrne a buďte pripravení na všetko - skvelé je dieťa kŕmiť jednou lyžicou a druhú mu dať do rúčky, nech sa učí správne s ňou narábať. Siahnite po kvalitných lyžičkách, ktoré sú vhodné pre daný vek dieťaťa, aby mu dobre padla do rúčky aj do úst.
Neodrádzajte ho v mene čistoty v domácnosti od snahy kŕmiť sa samostatne. Je dobré, ak sa pokúša nabrať jedlo a vložiť si ho do úst. Ako naučiť jesť deti príborom? Po úspešnom zoznámení sa s lyžičkou môžete vytiahnuť aj vidličku, prípadne celý príbor. Odporúčaný vek na začatie jedenia s príborom je 18 mesiacov, pričom samostatne to deti zvládnu okolo tretieho roku života.
Keď vidíte, že dieťatku nerobí problémy kŕmiť sa lyžičkou a ochotne ju drží v ruke, zoznámte ho aj s vidličkou. Aby ste mu učenie uľahčili, vyberte ergonomickú vidličku správnej veľkosti, mnohé deti poteší aj žiarivá farba či obľúbený rozprávkový motív na vidličke. Rovnako dôležité, ako výber vhodnej detskej vidličky, je aj jedlo, ktoré dieťaťu naservírujete. Opäť je dobré neponúkať nič tvrdé ani šmykľavé, čo dieťa nedokáže napichnúť, ale skôr uvarenú zeleninu, kúsky mäkkej kuracinky či banán. Nezabúdajte, že najlepšie vždy funguje dobrý príklad - motivujte dieťatko k samostatnému jedeniu lyžičkou a vidličkou aj tak, že budete jesť naraz s ním a ono vás pri jedle bude môcť pozorovať a napodobňovať. Používanie kompletného príboru, respektíve zvládnutie samostatného krájania jedla nastáva až po tom, čo dieťa ovláda jedenie s lyžicou a vidličkou. Priemerný vek, kedy to dieťa dokáže bez pomoci, je päť rokov. Rovnako ako pri lyžici a vidličke, aj pri zoznamovaní dieťaťa s nožíkom je nutné zvoliť vhodné pokrmy, ktoré ho neodradia od krájania. Okrem ergonomického príboru zaobstarajte aj tanierik a misku so špeciálnou prísavkou, ktorá sa ľahko pripevní na každý povrch. Rovnako dôležité je správne sedenie počas jedla. Mnohí rodičia nedajú dopustiť na kvalitné detské stoličky, plastové či drevené, ktoré sa prispôsobia dieťaťu a „rastú“ spolu s ním. Najdôležitejšie je, aby bolo dieťa dobre podopreté a malo voľné ruky.
Baby-led weaning (BLW) a iné metódy
O prechode z materského (prípadne umelého) mlieka na pevnú stravu sa medzi rodičmi vedú búrlivé debaty. Kedy s tým začať a aká metóda je najlepšia? Mgr. BLW je v dnešnej dobe veľmi populárna téma. Mnoho rodičov si ju obľúbi ešte skôr než zistí, či tento spôsob kŕmenia ich dieťatku bude vyhovovať. Pre mnohé deti nebude BLW prínosnou metódou, rovnako tak nie všetci rodičia sa cítia v tejto metóde „vo svojej koži“. Navyše, mnohokrát majú nerealistické očakávania jednak od dieťaťa, a jednak aj od pozitív tejto metódy. Nie je totiž úplne tak pravda, že ak bude dieťa kŕmené lyžičkou, tak bude vedieť menej reagovať na signály sýtosti, čo sa do budúcna prejaví na hmotnosti alebo že bude menej samostatné v stolovaní, či bude preferovať iné potraviny.
Podľa všeobecných odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by deti mali byť kŕmené výhradne mliekom prvých 6 mesiacov života. Potom by im postupne do jedálnička mala byť zaradená aj ďalšia vhodná, pevnejšia strava. Spomínaný míľnik nemusí vyhovovať každému. Individuálne rozdiely vo vývoji môžu spôsobiť, že pre niektoré deti je to príliš skoro a pre iné príliš neskoro. Kedy začať s príkrmami: keď má dostatočne vyvinutú psychomotoriku, nedávi sa, keď je schopné ovládať hlavu a krk, keď funguje koordinácia oko-ruka-ústa, keď samo prejaví o jedlo záujem, keď jeho tráviaci systém začne potrebovať viac živín.
V posledných rokoch sa však rozšírila ešte jedna alternatívna metóda: baby led weaning, čiže dieťaťom vedené odstavenie. Ako napovedá názov, namiesto toho, aby ste dieťa dokrmovali vy vopred pripravenou zmesou, mu necháte kontrolu nad výberom aj prijímaním jedla. Dieťaťom vedené odstavenie je založené na niekoľkých princípoch, ktoré vám v mnohom môžu pripomínať metódu Montessori. 👶 Samostatnosť v rozhodovaní. Deti sa samé rozhodujú čo, koľko a ako dlho chcú jesť. Dôležitou súčasťou je skúmanie zmyslových zážitkov z jedla. Hoci ste možno od vlastných rodičov stokrát počuli vetu „S jedlom sa nehraj!", podľa výskumu z roku 2017 by to malo byť presne naopak. Je to práve hranie sa s jedlom, ktoré podporuje deti v ochutnávaní a zbavuje ich strachu z neznámych jedál. 👪 Socializácia s rodinou. Namiesto toho, aby dieťa bolo pasívne kŕmené, je jedlo pri rodinnom stole s ostatnými ako rovný s rovným. Štúdie potvrdzujú, že práve tento aspekt je dôležitý pre detský vývoj. 🗣️ Komunikácia. Zásadnou súčasťou tejto metódy najmä u starších detí je zistiť ich preferencie a averzie. Čo im nechutí a prečo? Prekáža im vôňa, konzistencia alebo spojenie dvoch textúr dokopy? U malých detí to môžete odpozorovať aj neverbálne. Snáď najdôležitejšie je ale byť v daných veciach konzistentný. Pravidelne uplatňovať rovnaké princípy a neprotirečiť si tým, že raz dieťaťu nútite jedlo na lyžičke, a raz to necháte na ňom podľa toho, ako veľmi sa vám chce.
Ako to funguje? Spočiatku deti berú túto metódu stravovania ako hru alebo zábavnú aktivitu. Je možné (a viac ako pravdepodobné), že toho zo začiatku príliš veľa nezjedia. To je v poriadku: je to súčasťou a čiastočne aj cieľom. Hlavný podiel výživy by malo stále tvoriť materské mlieko, iné potraviny berte len ako doplnok. Mgr. Kontakt s jedlom podnecuje dieťa k objavovaniu a skúmaniu vlastností potravín. Je preto normálne a žiaduce, ak sa dieťa s jedlom v rozumnej miere hrá. Obzvlášť na začiatku prikrmovacieho procesu, kedy by sme dieťatku mali sprostredkovať dostatok vhodných možností k drobným ochutnávkam. Ochutnávka však prichádza až po vizuálnom, čuchovom vneme, taktilnom kontakte. Jedeniu predchádza celý rad skrytých procesov, preto je ponechanie dieťaťa samokŕmiacemu procesu tak zásadné. Podľa mňa je najdôležitejšie rodičov informovať o tom, že mliečna zložka stravy (teda pitie materského mlieka alebo jeho náhrad) je do roka alfa a omega, a že príkrmy, teda podávanie tuhej stravy, sú len doplnkové.
Eventuálne sa dopracujete k tomu, že si deti časť jedla vložia do úst a prehltnú ho. Čo keď dieťaťu nejaká surovina nechutí alebo ju kategoricky odmieta bez ochutnania? Hlavne na to choďte pomaly a postupne. Naservírujte len maličký kúsok a doplňte ho niečím, čo už máte overené, čo má dieťa rado. Mgr. Jedenie je psychomotoricky náročná zručnosť, ktorá vyžaduje opakovaný tréning. Niektoré deti potrebujú viac času a je to v poriadku. Nezvláda nátierku na chlebíku, lebo mu to vadí na prštekoch? Tak mu ponúknite suché pečivo a dip na lyžičku či zeleninovú hranolku, alebo zvoľte úplne iný typ jedla. Ak ste fanúšikom BLW metódy, ale vaše dieťa zrazu nie, tak to skúste kombinovať aj s jedlami na lyžičku. Obzvlášť u vyberavých detí si rodičia nemôžu vynachváliť senzorické hračky z jedla. ✋ Stláčanie jedla v sáčku. Ak chcete zamedziť neporiadku, skúste jedlo dať do uzatvárateľných vrecúšok so zipsom. Populárne je napr. 🎨 Maľba prstom. 📦 Škatule s ryžou, prípadne s cestovinami alebo inou prílohou. 🍽️ Hracia kuchynka.
Už viete, ako na samotné kŕmenie. Najskôr sa držte mäkkých surovín. Štruktúra by mala byť dosť jemná na to, aby ste ju dokázali roztlačiť len prstom. Jedlo nakrájajte na kúsky, ktoré dieťa dokáže uchopiť. Dieťa staré len pár mesiacov vie chytiť iba väčšie predmety, zvoľte preto tvar prúžkov, tyčiniek alebo paličiek. Zeleninu ani bielkovinu nedochucujte. Z dôvodu bezpečnosti odstráňte všetky semiačka, jadierka a kosti. Aj malé okrúhle prísady nakrájajte na kúsky. Začnite s 2 až 3 potravinami na jedno jedlo. V jednoduchosti je sila. Najlepší spôsob, ako sledovať pokrok vášho dieťaťa, je jednoduchý: začnite si údaje zapisovať. Čo sa mu páčilo, čo ho najviac zaujalo? Čo v ten deň zjedlo alebo odmietalo zjesť? Namiesto nejasného pocitu viny a demotivácie, že vaše dieťa už mesiac nič nejedlo, budete mať pred sebou užitočné dáta. Mgr. BLW jedálniček by sa nemal nijak líšiť od jedálnička, ktorým kŕmime dieťa lyžičkou. To znamená ponúkať pestrosť a rôznorodosť chutí, farieb i textúr zeleniny, ovocia, obilnín. Nezabúdať na mäso, ryby, vajcia, prípadne strukoviny a ďalšie potraviny. U BLW metódy si dajte pozor hlavne na dostatok železa v jednotlivých jedlách - z praxe môžem potvrdiť, že veľa detí na úvode prikrmovania nezvláda jedávať mäso na paličke alebo majú problém aj s mäsovými guľkami v omáčke, a pod. Preto skúšajte aj iné formy - napr.
BLW vs. Tradičné kŕmenie lyžičkou
Vývoj žuvania a prehĺtania: Kŕmenie lyžičkou deti učí iba prehĺtať, čo väčšinou už aj tak vedia vďaka prirodzeným reflexom. BLW metóda podporuje rozvoj žuvacích a prehĺtacích schopností. Zlepšené motorické schopnosti: Drobnosti, ako je zdvíhanie jedla v ruke, prispievajú k zlepšeniu celkovej motoriky. A to obzvlášť v porovnaní s dieťaťom, ktoré len pasívne sedí a nechá sa kŕmiť rodičom. Väčšia samostatnosť. Preferencie chutí: BLW umožňuje deťom objavovať rôzne chute a textúry, čo môže viesť k menšej vyberavosti v budúcnosti. Prevencia alergií: Aj keď ste možno ešte nedávno počuli presný opak, podľa najnovších vedeckých štúdií vystavenie sa niektorým alergénom (vajíčka, arašidy, sója) v ranom detstve koreluje so zníženým rizikom alergií u detí aj neskôr v živote.
Hoci výskumy z posledných rokov potvrdzujú tvrdenia o účinnosti tejto metódy, nie každému rodičovi vyhovuje. Napriek jej výhodám vám možno hneď napadne niekoľko oprávnených námietok. Mgr. Za najriskantnejšiu chybu považujem zlú informovanosť a povedomie o možných rizikách, najmä čo sa možnosti dusenia týka. Je až neuveriteľné, koľko rodičov nevie, že je nebezpečné ponúkať ročnému dieťatku surové jablko na mesiačiky. Alebo, že treba ošúpať mandarínku aj od vlákien medzi mesiačikmi, a hrozno najprv pučiť a potom pozdĺžne prekrojiť. S bezpečnosťou súvisí aj poloha pri jedení a dohľad nad kŕmiacim sa dieťaťom. Stretávam sa s tým bohužiaľ často, že rodičia ponúknu kúsky jedla do rúčky v polohe na brušku, ktorá je riziková z pohľadu dusenia. Alebo už sediace dieťa nechajú sedieť pripútané v stoličke bez dohľadu, zatiaľ čo dokončujú jedlo v kuchyni. 🛑 Riziko udusenia. Najčastejšie diskutovanou nevýhodou BLW je riziko udusenia z prehĺtania väčších kúskov. Môžete ho znížiť vhodnou prípravou rizikových surovín. Riešenie: Vyhýbajte sa jedlám, ako sú orechy, hrozno, čerešne, celé paradajky alebo chrumkavá zelenina a ovocie. Majte situáciu pod kontrolou a vždy na dieťa dohliadajte, nechajte ho jesť vo vzpriamenej polohe v sede.
🛑 Strach z podvýživy. Keď dieťa nebude jesť podľa vašich očakávaní a predstáv, ľahko vás to vyľaká a budete mať tendenciu mu jedlo vnútiť, aby neprišlo o cenné živiny. Riešenie: Ak začínate v odporúčanom období okolo šiestich mesiacov, môžete nechať dieťa hrať sa s jedlom bez strachu, že bude podvyživené. V tomto veku totiž deti stále získavajú väčšinu svojich živín z materského mlieka. Postupne zaraďte do jedálnička potraviny obsahujúce dostatok železa, vitamínov a minerálov. Riešenie: V porovnaní s nevýhodami kŕmenia lyžičkou, ako je riziko vyberavosti, je to však minimálny a ľahko riešiteľný problém. Na upratovanie si môžete zavolať výpomoc, alebo dokonca nájsť hlídačku, ktorá vám okrem stráženia pomôže aj s upratovaním. Aby ste našli tú pravú, prečítajte si naše tipy, ako na to.
Prechod na tuhú stravu nie je jednoduchý pre dieťa, ale ani pre rodičov. Nebuďte na seba zbytočne prísni: pocit zúfalstva a hnevu, keď dieťa odmieta jesť alebo sa s jedlom len hrá, je úplne prirodzený. Problémy s dokrmovaním môžu mať veľa príčin a riešení, preto sa neváhajte obrátiť na pomoc vo forme detskej výživovej poradkyne. Naše dieťa nechce jesť! Trápíte sa doma s jedlom a neviete, čo robiť, aby ste vaše dieťa naučili pravidelne a zdravo jesť? Prečo niektoré deti toľko vymýšľajú a majú problémy s mnohými potravinami? Ak aj vy riešite tento problém, skúste sa inšpirovať inými rodičmi. To, čo jeme, nás formuje, a preto nie je jedno, aké potraviny konzumujeme. Problém s jedlom je o to alarmujúcejší, o koľko viac obéznych detí každoročne na celom svete pribúda. Zväčša sú za tým nesprávne stravovacie návyky, nepravidelnosť jedenia, ako aj konzumácia sladkostí a mastných jedál z rýchleho občerstvenia. Je dôležité, aby sme dieťa od malička viedli k tomu, čo je zdravé a čo nezdravé jedlo. Čo skutočne funguje a konečne presvedčí aj tých najväčších tvrdohlavcov, aby jedli? Základom je príklad. Ako vo všetkom, aj pri jedle platí, že ak chceme od dieťaťa, aby jedlo brokolicu a zdravé príkrmy, musíme aj my jesť zdravé jedlá. Ideálne spolu s ním, nech okrem porcie, čo si naložíme na tanier, vníma aj to, ako sa správať pri stole.
Niekedy to môže byť zložité, ale pokiaľ sa dá, nájdite si na spoločnú večeru či obed čas a užite si spoločné stolovanie. Samozrejme, vypnite pri tom televíziu a mobily a venujte sa iba jedlu a svojmu dieťaťu. Mnoho rodičov sa v snahe dať dieťaťu do úst aspoň niečo, uchýli k pusteniu rozprávky počas jedla, avšak toto nie je správna cesta. Skúsení rodičia radia, že na malých „nejedákov“ zaberajú menšie porcie. Menej zeleniny či mäska na tanieri ich tak nevystraší a majú viac odvahy to aspoň skúsiť. V prípade, že dieťa napriek tomu jedlo úplne odmieta, dohodnite sa na kompromise - že zje aspoň polovicu. Ak však trvá na tom, že nie je hladné, nenúťte ho za každú cenu jesť. Často to chce len čas a trpezlivosť. Alebo sa len bojí ochutnať niečo nové - nepozdáva sa mu farba jedla, nové vône a chute. Vtedy pomôže nechať ho to ovoňať, možno ochutnať jeden hlt, nech si vytvorí vlastný názor. Stáva sa, že mu pokrm nezachutí hneď po prvýkrát, preto sa nikdy nevzdávajte a uvarte to znovu a znovu. Rozhodne sa neodporúča deti motivovať zjesť zeleninu či inú zdravú pochutinu nejakou sladkou dobrotou. Vyhrážky sa míňajú účinku. Keď budete dieťa niečím vydierať, alebo mu pohrozíte trestom, prípadne bitkou, jedlo si začne spájať s týmito zážitkami a situáciu to iba skomplikuje. Dieťa si všíma všetky vaše reakcie a ak ho vystrašíte, na jedlo už vôbec nebude mať chuť. Nech je jedlo hrou! To sa ľahšie povie ako uskutoční, ale keď sa chce, nič nie je nemožné. Stačí si na to vyhradiť dostatok času a môžete sa do toho pustiť. Veľmi pomáha zapojiť dieťa do prípravy jedla. Popustite uzdu fantázii a hrajte sa s farbami jedál, kombinujte, vykrajujte z ovocia, zeleniny a chlebíka milé postavičky či zvieratká. Dieťa v kuchyni síce obnáša viac práce a vašej pozornosti, ale stojí to za to. Jednak ho učíte pomáhať a zapájať sa do domácich prác, no tiež si buduje kladný vzťah k jedlu a vareniu. Tie úplne drobné detičky všetko radi ovoňajú, oblížu a obchytajú, ale tak je to v poriadku. Nebráňte im v tom, práve naopak. Je dôležité, aby dieťa svet okolo seba skúmalo a zisťovalo, čo mu chutí a čo až tak nie. Problémy s jedením sú u detí spájané s nezrelosťou zažívacieho traktu, čo sa prejavuje napr. vyvrátením mlieka, plynatosťou a kolikou. U starších detí sú problémy s jedením zvyčajne dôsledkom atmosféry, ktorú počas jedenia vytvárate. V minulosti sa mohli vyskytnúť situácie, kvôli ktorým teraz vaše dieťa nechce jesť alebo jedáva len veľmi málo. Nesnažte sa poznačiť vaše dieťa za „slabého jedáka”. Deti dokonale zosobňujú naše predstavy o nich. Koniec koncov, vyhnete sa tomu, aby ste im povedali: si neposlušný/á, špinavý/á alebo neporiadny/a. Namiesto toho radšej povedzte: „Nepáči sa mi tvoje správanie”, „Je mi ľúto, že si nechceš umyť” alebo „dodrž svoje slovo a poupratuj si izbu”. Aký je úžitok v snahe, ak už ste navždy poznačení? Mali by ste zvážiť, či vaše dieťa naozaj jedáva príliš málo. Koľko je „príliš málo”? On je taký, že zje takmer rovnaké veci ako dospelí, ale nie v rovnakom množstve. Keď zakaždým dostane veľké porcie, odradí ho to a nie je schopný zjesť všetko, a nakoniec je zahanbený svojím rodičom. Jedáva vaše dieťa skutočne málo? Možno je to len váš dojem? Pamätajte si, že banán, ryžová oblátka alebo detská výživa je dosť veľká porcia jedla pre batoľa. Sme zvyknutí jesť tri veľké jedlá počas dňa. Odborníci na stravovanie po dlhé roky hovoria, že päť menších jedál je lepšou voľbou. To funguje skvelo pre deti. Doplňte do jedálnička druhé raňajky a čaj popoludní. Nemusí to byť veľký sendvič. Zopár sušených marhúl, jablko alebo ovocná detská výživa sú tiež jedlo. Rozdeľte večeru na dve jedlá: prvé bude polievka a druhé jedlo bude nasledovať po 1-2 hodinách. Ak vaše dieťa nechce jesť polievky, potom mu nedávajte žiadne maškrty 1-2 hodiny pred jedlom. Nezdravé maškrty by mali byť úplne vyškrtnuté. Ak vaše dieťa dostalo od babičky sladkosť, zjedlo rohlík počas prechádzky a vypilo sladký džús, potom jednoducho nie je hladné. Nekŕmte dieťa, keď sa hrá alebo sleduje televíziu. Je stanovený čas zvlášť na jedenie a zvlášť na hranie. Nerozptylujte dieťa v nádeji, že si dá do úst brokolicu alebo mrkvu. Správne stravovacie návyky musia byť vyvinuté od začiatku. Jedlo je veľkým potešením. Keď začneme používať fyzickú alebo psychickú silu, dieťa nikdy nebude mať rado jedenie. Nenúťte ho, aby zostalo pri stole „až kým nezje všetko”, nepoužívajte starú frázu „teraz za babku”. Dieťa možno nechce jesť a dostávate ho do pozície, kde zdravie milovanej osoby závisí od toho, či bude jesť alebo nie. Dovoľte dieťaťu v primeranom rozsahu si vybrať, čo chce jesť. Ak sú banány jediným ovocím, ktoré chce jesť celý týždeň, potom je to v poriadku, nechajte ho jesť banány. Možno ďalší týždeň bude chcieť jablko? Ak jeden deň bude jesť iba zemiaky a tvrdo odmieta jesť mäso, potom netreba naliehať. Večera nemusia byť stále dookola zemiaky, mäso a šalát. Skúste niečo nové, iné a špeciálne. Možno zeleninový kastról? Palacinky? Varený karfiol? Rybie guličky? Nezabudnite, že spôsob, akým sa podáva jedlo, je tiež dôležitý. Zabezpečte, aby bol tanier farebný a zábavný: žltá kukurica, červená paprika a zelená uhorka. Možno trojuholníkové sendviče? Alebo usmievavá tvár na palacinke zo syru? Prečo nie! Snažte sa spolu jesť jeden alebo dvakrát za deň. Tým sa vytvoria rodinné vzťahy a dieťa vidí, že rodičia tiež jedia ružičkový kel, a že atmosféra je príjemná a zábavná. Je omnoho príjemnejšie jesť v spoločnosti ľudí ako osamote. Vytvorte príjemnú atmosféru, slávte jedlo a vychutnávajte si ho. Uvoľnite sa a netrápte sa, že sa niečo môže rozliať alebo zašpiniť.
