Ako rodičia ste už pri svojich deťoch pravdepodobne čelili tomuto problému. Ako teda motivovať dieťa k čítaniu, keď ho to ale vôbec nezaujíma? A načo ho vôbec motivovať? Pretože to, aby deti čítali, je skutočne veľmi dôležité - čím viac čítajú, tým viac sa rozvíjajú ich schopnosti porozumieť. Porozumieť obsahu, textu aj jazyku.
Čítanie je jednou zo základných zručností, no okrem toho má celý rad výhod - rozvíja fantáziu aj kreativitu, zlepšuje pamäť, zvyšuje schopnosť sústrediť sa, je najlepším zdrojom relaxu a navyše obohacuje a rozširuje slovnú zásobu.
Naučiť sa čítať je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré dieťa na začiatku školskej dochádzky čaká. Pre niektorých prváčikov je to vzrušujúce dobrodružstvo, pre iných zase výzva, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. Naučiť dieťa plynule čítať sa dá hravo, prirodzene, bez zbytočného stresu a sĺz.
Čítanie je dôležitou schopnosťou, ktorá je pre nás nevyhnutná pre fungovanie v spoločnosti. Potrebujeme ho pri dekódovaní cestovného poriadku, receptu v kuchyni, chápaní denných správ, ale i pre zábavu. Aby sa vaše dieťa stalo efektívnym čitateľom, je dôležité, aby sa naučilo v správnom veku čítať plynule a s porozumením.
Ako na to: Praktické tipy pre rodičov
Existuje niekoľko možností, ako ich motivovať („prinútiť“) čítať bez nejakého trestu. Nenúťte, neuplácajte. Zapojte čítanie do bežného života. Striedajte formáty.
Buďte vzorom
Byť deťom dobrým vzorom sa oplatí aj v tomto prípade. Ťažko dieťa motivujete k čítaniu, ak ste sami knihu nechytili do rúk už od strednej školy. Ak vaše dieťa vidí, že nie je v rodine jediné, kto číta, potom je väčšia šanca, že zdvihne knižku k očiam.
Vytvorte z čítania zvyk
Vytvoriť zvyk u detí nie je až také komplikované, ako by sa mohlo zdať. Zvykli si na to, kedy je čas umyť sa, vedia, že si musia vyčistiť zuby predtým, ako sa dostanú do postele. Čítanie v posteli by sa mohlo pre ne stať ďalším zvykom. Väčšina detí z rôznych dôvodov nenávidí ísť do postele. Pravdepodobne si myslia, že akonáhle sa dostanú do postele, tak začne nejaká veľká zábava, ktorá by im počas spánku ušla. Skúste to využiť a navrhnite vášmu dieťaťu, aby si čítalo každý večer v posteli pred spaním 15 minút niečo skutočne zábavné. Týmto spôsobom vlastne každý vyhrá.
Kľudne si zorganizujte každý večer rodinné čítanie, počas ktorého musia cez stanovenú dobu všetci v domácnosti čítať. A potom si o tom porozprávať!
Zaujmite obsahom
Hlavným dôvodom, prečo dieťa nechce čítať, je, že ich príbeh alebo kniha veľmi nezaujme. Myslite na ich záľuby a skúste spoločne vybrať knihy, ktoré nebudú chcieť odložiť. Ak ich zaujímajú superhrdinovia, nájdite im komiksy. Ak ich zaujíma nejaký šport, navštívte miestnu knižnicu a pozrite sa na niektoré športové knihy, ktoré sú na úrovni ich čítacích schopností. Zaujímajú sa o zvieratá?
1. Každá kniha a každý príbeh je zaujímavejší, ak sa doň vžijete. Dieťa môžete nalákať už krátkym predstavením knihy, podobne, ako to robia ukážky filmov v televízii.
2. Nechajte vaše dieťa vybrať si, ktorú knižku si chce prečítať. Ideálne je, ak máte doma viacero žánrov a dĺžok kníh. Niekedy sa totiž stáva, že dieťa si prečíta jednu či dve knižky, ktoré ho nebavia a odmieta ďalej čítať.
3. 6-ročné dieťa číta inak ako 10-ročné, a to zas inak ako 15-ročné. Pomôžte vášmu dieťaťu vybrať knihu, ktorej bude rozumieť a ktorá preňho bude ľahko čitateľná.
4. Pre ľudí, ktorí radi čítajú, sú kníhkupectvá a knižnice rajom na zemi. Možno aj vaše dieťa sa bude cítiť podobne po prvých návštevách.
5. Vzájomné čítanie môže byť krásnou aktivitou, ktorá vás s vaším dieťaťom zblíži. Keď si navzájom čítate, príbeh sa stáva reálnejším a dieťa sa učí novým slovám, načúvaniu a komunikácií.
6. Čítanie je zábava a čítať sa nemusia iba knižky do školy. Knihy sú pre mnohých niečím, kvôli čomu sa tešia domov alebo hocikam, kde si ich môžu v pokoji prečítať.
7. Mnoho detí obľubuje vracať sa k príbehom, ktoré sa im páčili. Majú obľúbenú rozprávku, ktorú im púšťate každé ráno a film, ktorý v televízii nechcú premeškať. Ak chcú, aby ste im čítali jednu a tú istú knižku stále dokola, skúste byť trpezliví.
8. Najlepšie je, ak sa dieťa na knižný príbeh „namotá“. Skvelým príkladom je Harry Potter.
9. Ten pocit, keď sa po dlhom dni zababušíte do deky, uvaríte si teplý čaj a sadnete si do kresla s dobrou knihou, je na nezaplatenie. Urobte si takýto čítací kútik aj s vaším dieťaťom a môžete ho aj nechať vybrať, kde ho chce a čo si doň chce dať.
Ako na to, aby nás deti počúvali?
Rodičia často vyjadrujú želania, aby ich deti lepšie počúvali, keď im čítajú. Avšak, zmena správania dieťaťa musí vychádzať od rodiča. Ak máte pocit, že vaše dieťa nepočúva, čo hovoríte, pravdepodobne je problém v komunikácii. V tomto článku sa pozrieme na to, ako zlepšiť komunikáciu s dieťaťom, aby vás počúvalo a vnímalo, čo mu čítate.
Krátke a jasné komunikáty
Hovorí sa, že ak sa nedokážete vyjadriť menej ako desiatimi slovami, radšej nehovorte nič. Siahodlhé vysvetľovanie problému spravidla nemá u detí zmysel. Čím mladšie dieťa, tým kratší čas sa dokáže plne sústrediť na to, čo hovoríte. Väčšina detí sa po niekoľkých vetách nechá vyrušiť podnetmi z okolia alebo uniká do predstáv. Vyjadrujte sa v náznakoch, nesnažte sa apelovať na jeho charakter, morálku, zmysel pre povinnosť či iné abstraktné pojmy.
Pozitívna komunikácia
Pozitívnou komunikáciou vždy dosiahnete viac ako tou negatívnou. Ak ho napríklad upozorníte: „Neseď na tej zemi!“ môže si presadnúť z podlahy v obývačke na podlahu na chodbe. Povedali ste predsa, že nemá sedieť na TEJ zemi. Nevie, že nechcete, aby sedelo kdekoľvek na zemi.
Miesto „Ukáž, spravím si to radšej sama.“ V takýchto situáciách sa potrebujeme zastaviť my, rodičia. Nadýchnuť a vydýchnuť, pretože sme netrpezliví. Deti potrebujú na dokončenie vecí viac času než my a hoci by sme najradšej mali všetko spravené hneď, deti by sme tak nenaučili samostatnosti. Dajme im čas, vyjadrime im dôveru. Nech sa snažia, ako dlho potrebujú. Nech skúšajú, chybujú, zlyhávajú. Nech sa cítia dôležito, sebavedomo a napokon víťazne, ak sa im podarí hoci obuť si topánky na suchý zips: Zastavím sa, nadýchnem a počkám, kým to dokončíš. Vidím, že potrebuješ ešte chvíľu, počkám päť minút, ty zatiaľ dokonči, čo práve robíš.
Rázny a sebavedomý prístup
Ak máte požiadavku na dieťa, predneste ju rázne a sebaisto. Nekričte, ak je to možné, nenechajte sa strhnúť hnevom ani inými negatívnymi emóciami, ale hovorte s rozvahou. Z vášho výrazu jednoducho musí byť jasné, že viete, čo chcete a ste si tým istí. To, samozrejme, neznamená, že máte byť drzí, či dokonca panovační. Ak od dieťaťa niečo chcete, slušne ho požiadajte, alebo mu povedzte, že budete radi, ak to pre vás urobí. Ráznosť a rozvaha by mala vyplývať z vášho postoja, vystupovania a tónu hlasu.
Nadviazanie kontaktu pred komunikáciou
Ak hovoríte na dieťa, ktoré sa venuje hre, pozerá televíziu alebo sedí pri PC, je veľmi pravdepodobné, že vás nepočúva. Na to, aby vás dieťa skutočne počúvalo v zmysle, že vás plne vníma a registruje, čo od neho žiadate, s ním najskôr potrebujete nadviazať kontakt. Ak ho ani tieto podnety nedokážu vytrhnúť zo zaujatia hrou, jednoducho mu povedzte: „Pozri sa na mňa.“ Vtedy už s najväčšou pravdepodobnosťou zareaguje.
Dôslednosť a opakovanie
Ak od dieťaťa niečo žiadate a ono to z akéhokoľvek dôvodu nechce urobiť, pokúsi sa s vami nejakým spôsobom vyjednávať. Pokiaľ začnete reagovať na jeho výhovorky, argumenty či útočné vyjadrenia, zbytočne sa vzdialite od toho, čo chcete dosiahnuť. Požiadavku smerom k dieťaťu vyslovte jedine vtedy, keď ste o nej presvedčení. Jednoducho ju opakujte dovtedy, kým ju dieťa nesplní. Naučíte ho tým, že ak niečo poviete, myslíte to vážne.
Miesto „Stokrát som ťa prosila, aby si to spravila a ty nič. Už aj choď to spraviť! Musím všetko robiť za teba! Vieš čo? Je mi to jedno, rob si, čo chceš!“ Chceš to urobiť sama, alebo potrebuješ, aby som ti s tým pomohla? Chceš odísť z návštevy teraz hneď alebo potrebuješ ešte päť minút? Prešlo päť minút, obúvam sa! Chceš sa obuť sama, alebo ti s tým pomôžem? Vezmeš si sama bicyklík z garáže? (dávame deťom možnosť vybrať si a spraviť to samostatne - tým sa odpútajú od toho, že už odchádzame z návštevy, okrem toho dobre reagujú na zodpovednosť a rozhodovanie samých za seba, ktoré sme im zrazu vložili do rúk). Vidím, že ti na tom záleží, tak budem rada, keby si sa sám rozhodol. Povedz si, čo potrebuješ. Budem šťastná za tvoju pomoc. (Deti dostávajú príležitosť viesť nás, vnímajú, že im veríme, uvedomujú si, že ak chcú, dokážu to, aj oni si môžu veriť, dokážu vyriešiť svoje problémy.)
Rozvoj čitateľských zručností
Základ čítania je jednoduchý: najprv sa musí dieťa naučiť poznávať písmená a pochopiť, že každý znak abecedy má svoj zvuk.
Hravé metódy učenia písmen
Skúste s dieťaťom písmená skladať z kociek, modelovať z plastelíny alebo písať prstom do piesku. Nechajte dieťa hľadať písmená vonku - na nápisoch, v knižkách, na obaloch obľúbených potravín.
Slabiky a slová
Akonáhle dieťa spoznáva písmená a vie ich spájať so zvukmi, prichádza ďalší krok - ako naučiť dieťa čítať slabiky. Začíname otvorenými slabikami (napr. MA, PE, SE, LO), ktoré sa ľahko vyslovujú a dávajú dohromady slová. Práve tie, aké si pamätáte zo šlabikára: Ema má mamu.
Trpezlivosť a porozumenie
Každý má svoje tempo a plynulé čítanie neprichádza hneď. V tejto chvíli už nejde len o to, že dieťa číta písmená, ale tiež rozumie tomu, čo práve prečítalo. Čítame si spolu nahlas - striedame sa po vetách alebo riadkoch.
Nedá sa úplne všeobecne povedať, či dieťatko pri čítaní opravovať. Záleží od situácie. Ak číta pre radosť, snažte sa dieťatko neopravovať, alebo aspoň nie vždy. Skôr sa vopred dohodnite, že idete trénovať čítanie. Počas trénovania si na oživenie skúste vymeniť role, čítajte s chybami a nechajte dieťa opravovať vás.
Zábava a motivácia
Naučiť dieťa čítať neznamená len posadiť ho s knižkou a čakať. Pravidelný tréning čítania by mal byť prirodzenou a hlavne zábavnou súčasťou každodenného života. Striedajte sa - raz číta dieťa, inokedy vy. Čítanie ide ruka v ruke s písaním.
Keď dieťa nechce čítať, nechajte ho len počúvať. Čítanie je zručnosť, ale aj radosť.
Miesto „Buď opatrná, spadneš, pozor!“ Opatrnosť stačí špeciifkovať. Spadneš, šmykneš sa, udrieš sa - vypustime, pretože znižujeme sebavedomie a istotu detí a vyjadrujeme v nich nedôveru. Skúsme rozvinúť ich kritické myslenie: „Čo si musíš pamätať, keď chodíš blízko rybníka? Ako budeš na seba dávať pozor, keď lezieš po preliezke? Vidím, že sa ti páči behať po tom vysokom múriku - skúsiš po ňom chodiť ako korytnačka? Tú vysokú preliezku ešte vynecháme, nie som s tým ok, že chceš na ňu vyliezť, ešte sa stále o teba príliš bojím.“
Miesto „Buď ticho! Nekrič na mňa!“ Deti sú prosto rôzne hlučné. Jedno sa vie hrať ticho, druhé pri tom potrebuje hlasný zvukový doprovod. Ak dieťa o niečo žiadame, nezabudnime na očný kontakt, jemný dotyk, aby nás zaregistrovalo a zníženie sa na ich úroveň, aby sme si boli rovní: Prosím, hovor tichšie. Šepkaj. Zbožňujem tvoj spev a (ale vynechajme) potrebujem, aby si takto spievala v záhradke/vonku/vo svojej izbičke. Nebudeme sa rušiť navzájom.
Miesto „Ale to snáď nie, zase si vyliala! Čo si nedávala pozor? Hanba!“ Sústreďme sa na vnútornú motiváciu detí a ako ju podporiť: Čo si sa naučila zo svojej chyby? Ako to spravíš nabudúce, aby sa ti to nevylialo?
Miesto „Stop! Prestaň s tým! Nerob!“ Skúsme sa sústrediť na jednoduché „prosím“: Prosím, jemnejšie s tým hrnčekom. Prosím, odlož si topánky do botníka miesto na zem.
Miesto „Nefňukaj stále. Neplač zase. Nemrnči, mám toho na dnes dosť. Si ako malé decko! Nebuď malá...“ Skúsme detské emócie prijať, pretože tak sa im podarí rýchlejšie ich prekonať. Prijatie znamená, že sa deti postupne upokoja, pretože nebudú mať pocit, že robia niečo zlé, za čo ich maminka nemá rada. Nechajme ich, nech si emóciami preplávajú vlastným tempom: Je v poriadku, že si smutný (alebo - ako sa cítiš?). Teraz ti nerozumiem, na chvíľu zastav, nádych, výdych a znovu mi skús povedať, čo potrebuješ (dýchajme spolu s deťmi). Som tu, keď ma potrebuješ. Verím, že nájdeš spôsob, ako sa o seba postarať. Čo ti pomôže?
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Niektoré deti si čítanie osvoja rýchlo, iné potrebujú viac času a iný prístup. Ak sa však dieťa okolo 6 - 7 rokov výrazne trápi, nepozná písmená alebo ich zamieňa, môže ísť o príznak špecifickej poruchy učenia (napr. dyslexiu). Niektoré deti potrebujú len viac času alebo iný prístup. V takom prípade je dobré kontaktovať logopéda alebo špeciálneho pedagóga, ktorý dieťa vyšetrí a navrhne cvičenia.
Ako naučiť deti s dyslexiou čítať [Rýchly prehľad] | Inštitút detskej mysle
Čo ak dieťa robí pri čítaní veľa chýb? Opäť treba zistiť, čo je za tým. Podľa ťažkostí môžeme danú oblasť posilniť. Zrakové rozlišovanie pre lepšie zapamätanie tvarov písmen. Čitateľské okienko, je to taký rámik, ktorým si dieťatko označuje oblasť, ktorú číta.
Čo s dieťaťom, ktoré nechce čítať?
Nie každé dieťa si k čítaniu nájde cestu hneď. Ako mu pomôcť prekonať nechuť k čítaniu, čo robiť pri častých chybách a kedy vyhľadať odborníka? Viac prezradí v článku špeciálna pedagogička.
Čítanie je základnou zručnosťou, no niektoré deti sa mu vyhýbajú alebo pri ňom robia veľa chýb. Ako im pomôcť, aby si ho obľúbili?
Všade sa hovorí, že deti majú v školách zlé výsledky v porozumení textu. Znamená to, že dokážu síce prečítať písmenká, no uniká im obsah, zmysel pre ktorý prakticky text čítajú. Neraz to vyplýva z toho, že dieťa vynakladá veľké úsilie na identifikáciu slov a nezostáva mu už energia, aby mozog spracoval i obsah. Možno tomu predchádzať aj vďaka spoločnej diskusii o tom, čo ste čítali. Pomôcť si môžete napr. otázkami: "Kde sme to prestali včera? Čo si myslíš, že sa dnes stane? Čo urobí hlavný hrdina?" A pod. To, čo čítame, môžeme spájať s prežitými situáciami, konaním ľudí. Tieto momenty ešte viac vťahujú deti do deja, lebo sa im situácie zdajú známe a blízke.
Deti by nemali čítať iba klasické rozprávky. Že všetko z toho má inú formu a my to k životu potrebujeme. Nechajte napr. dieťa čítať návod na spustenie mixéra alebo jedálny lístok v reštaurácii. Pozitívne emócie môže dieťa prežívať aj vtedy, ak číta nejaké informácie z oblasti, ktorú má rád. Ak je napríklad fanúšikom hokeja, dovoľte mu čítať článok o výsledkoch posledného zápasu.
Pred tým ako začnete knihu čítať, skúste sa s dieťaťom zamyslieť, o čom by asi kniha mohla byť, ako sa tento príbeh bude vyvíjať. Rovnako počas čítania sa môžete zastaviť a nahlas komentovať konanie hrdinov. „Čo tým chcel hrdina povedať, docieliť? Vždy je lákavé dieťa opraviť, no určite to nerobte nikdy spôsobom: „Urobil si chybu. Je to tam inak. Oprav sa.“ a pod. Ak už je to nevyhnutné, môžete mu povedať, že ste tú časť napr. nepochopili a spýtať sa či dieťa áno.
Na 1 negatívum nájdite 10 pozitív. Radšej si nájdite čas 4x do týždňa po 15 min. ako raz hodinu týždenne. Snažte sa vyhnúť tomu, že napr. počas prázdnin prestanete čítať, lebo máte rozbitý režim. Večer ste unavení a pod. Pre malé dieťa je aj týždenná pauza dlhá. A keďže jedným z najdôležitejších faktorov, aby dieťa chcelo čítať je i obsah knihy, vyberajte mu len to najlepšie z najlepšieho. Keď je dieťa malé, je plne odkázané na váš úsudok, odporúčania a tak sa snažte ponúkať deťom literatúru vekovo vhodnú a zároveň hodnotnú. Pomôcť si môžete aj odporúčaniami na rôznych blogoch.
Učiť dieťa čítať nie je súťaž s časom, ale spoločná cesta plná objavovania. Ak sa vám podarí vytvoriť lásku ku knihám a čítaniu už v detstve, dáte mu do života nenahraditeľný dar.
