Malé bábätká a deti všeobecne veľa plačú. Nedokážu ešte totiž zvládať nápory emócií, ktoré so sebou prináša bežný život. Niekedy je to naozaj nad naše sily a plač našich detí z nás dokáže vytiahnuť nepríjemné emócie a reakcie. Ako pomôcť takémuto citlivému dieťatku, ktoré začne plakať doslova z ničoho nič a kedykoľvek? Dá sa s tým vôbec niečo urobiť? A ako to lepšie zvládať zo strany nás, rodičov?
V prvom rade treba vylúčiť inú príčinu
Niektoré deti veľa plačú jednoducho preto, že sú citlivejšie a prežívajú emócie silnejšie než iné deti. Je to teda často záležitosť povahy. Rodičov to ale vie veľmi potrápiť, keď sa dieťatko rozplače snáď pre všetko. Dôležité je v prvom rade rozlíšiť, či ide len o akúsi náročnejšiu vývojovú fázu, alebo sa za častým plačom vášho dieťatka môže skrývať nejaká iná príčina.
Ak si nie ste istí, či je plač vášho dieťatka primeraný alebo je už naozaj až príliš, určite stojí za to poradiť sa s vaším detským lekárom, prípadne aj psychológom. Budete tak mať istotu, že je to naozaj len fáza, alebo že vaše dieťa je jednoducho citlivejšie a odborník vám môže poradiť aj spôsoby, ako tieto náročné uplakané situácie zvládať lepšie.
Váš psychický stav na prvom mieste
Keď viete, že vaše dieťatko je zdravotne v poriadku a ide teda len o fázu, prinášame vám niekoľko tipov od psychológov, ako toto obdobie zvládnuť lepšie. Deti veľmi citlivo vnímajú a reagujú na energiu rodičov, hlavne matky. Ak je matka vnútorne nepokojná, nervózna a pod stresom, ovplyvňuje to aj nervový systém dieťaťa. Nie nadarmo sa hovorí „šťastná matka, šťastné dieťa“. Skôr, než teda nabudúce zareagujete na plač svojho dieťatka, je dôležité upokojiť najskôr seba.
Skúste sa párkrát zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, aby ste upokojili emócie, ktoré sa u vás v súvislosti s nadmerným plačom vášho dieťaťa objavujú. Ak sa necháte ovládnuť tou prvotnou emóciou, môžete neprimerane vybuchnúť a reagovať veľmi negatívne, čo situáciu len zhorší. Samozrejme, ideálne je, ak ste v dobrom psychickom rozpoložení a pravidelne si doprajete relax a oddych, aby ste dobíjali baterky. To je, obzvlášť pri takto náročnom uplakanom dieťati, veľmi dôležité a užitočné. Keď ste v psychickej pohode, viete zvládnuť plač dieťaťa oveľa lepšie ako keď ste vyčerpaná a unavená.
Potvrďte pocity vášho dieťaťa
Terapeutka Dr. Shelli Dry hovorí: „Najlepšia vec, akú rodičia môžu urobiť v prípade vysoko citlivého alebo empatického dieťaťa je naučiť ho, že je v poriadku cítiť sa smutným a pomôcť mu potvrdiť jeho pocity.“ V niektorých situáciách to naozaj nie je jednoduché rozprávať sa s plačúcim dieťaťom a snažiť sa mu hovoriť, že je v poriadku, ak cíti smútok. Je to však iste lepšie a zdravšie, ako ho za plač trestať, ignorovať alebo sa snažiť ho zastaviť tým, že ho zosmiešnime či bagatelizujeme dôvod, prečo plače.
Keď dieťatko uistíte, že je v poriadku, ak sa cíti smutné a je tiež v poriadku plakať, ak to tak cíti, môžete mu navrhnúť, aby nabudúce v takejto situácii skúsilo siahnuť po nejakej upokojujúcej činnosti. Doktorka Dry navrhuje napríklad hladkanie domáceho miláčika.
Rozoznať spúšťače
Pokiaľ je vaše dieťatko vysoko citlivé, veľmi pomôže, ak sa naučíte rozoznávať možné spúšťače. Tie môžu byť sluchové, vizuálne či hmatové a je dobré ich vedieť vypozorovať. Ak totiž poznáte, čo spúšťa u vášho dieťatka tieto reakcie a plač, môžete ho na to lepšie pripraviť, keď viete, že nejakému spúšťaču nebudete môcť zabrániť (v bežnom živote to proste nie je vždy možné). Podľa doktorky Dry, ak rodičia identifikujú náročné pocity a dokážu znížiť úroveň stimulácie, pomôžu svojmu dieťaťu udržať pokojný stav a znížia riziko vyčerpania, únavy a vyhrotenia úzkosti.
Meditácia či mantry
U väčších detí je už možné skúsiť zaviesť do praxe aj také veci, ako je meditácia či rôzne afirmácie, aby sa dokázali týmto spôsobom upokojiť v náročných situáciách. Najlepšie sa deti učia príkladom, takže ak vy sami pravidelne meditujete, môže to byť dobrým príkladom pre vaše vysoko citlivé dieťa. Vezmite ho k sebe a vysvetlite mu, čo je meditácia, čo sa pri nej deje a podobne. Môžete si potom zaviesť aj pravidelné meditačné chvíľky a prepojiť sa tak ešte viac s vaším dieťatkom.
Čítajte si knižky
V dnešnej dobe majú rodičia výhodu aj v tom, že sú dostupné bohaté zdroje - online či v podobe literatúry. Existuje množstvo knižiek, ktoré rozoberajú tému emócií a ich zvládania formou blízkou a jednoduchou pre deti. Aj toto môže byť spôsob, ako pomôcť vysoko citlivému dieťatku zvládať búrlivé emócie a naučiť sa ich regulovať. A na druhú stranu - je tu dostatok zdrojov aj pre rodičov takýchto náročnejších detí. Či už webináre, knihy, online kurzy alebo skupiny rodičov, kde si vymieňajú tipy, ako zvládať život s vysoko citlivým dieťaťom.
Pripútanosť k hračke v 9 rokoch
Niekedy sa stáva, že sa deti, aj keď už sú staršie, veľmi naviažu na svoje hračky. Často sa môžeme pýtať, či to má nejaký hlbší psychologický dôvod, či ide o prežitú traumu, pocit nedostatku lásky, alebo len o prirodzenú vlastnosť dieťaťa. V diskusii sa objavil príklad 9-ročného dievčaťa, ktoré všade nosí svoju obľúbenú hračku, dokonca aj na dovolenku, a jej strata by spôsobila obrovský problém. Rodičia boli ochotní vrátiť sa pre ňu do Viedne.
Je prirodzené, že deti si vytvárajú silné putá k predmetom, ktoré im prinášajú pocit bezpečia a komfortu. Pre mnohé deti, aj staršie, môže byť plyšová hračka akýmsi talizmanom alebo prechodovým objektom, ktorý im pomáha zvládať stresové situácie alebo odlúčenie od rodičov. Príbehy z praxe ukazujú, že pripútanosť k hračke nie je vždy znakom problémov.
Sesternica, ktorá spávala s plyšovým psom až do 12 rokov, je dnes úspešná žena s rodinou. Aj autorka príspevku mala svojho "sloníkového vankúšika", ktorý jej bol drahý aj v dospelosti. Ďalší príklad uvádza brat s plyšákom, ktorý bol poslednou hračkou od mamy, a pomáhal mu cítiť sa s ňou spojený. Taktiež tri deti vo veku 11, 10 a 7 rokov si berú svoje obľúbené plyšáky na každú dovolenku, čo rodičia považujú za normálne.
V niektorých prípadoch môže byť pripútanosť k hračke spojená s konkrétnymi spomienkami alebo emóciami. Napríklad, dievčatko si hračku nazvalo menom svojej zosnulej babičky a vďaka nej si vytváralo spojenie s ňou v období, keď túžila po starých rodičoch. Dôležité je, aby rodičia reagovali s porozumením a akceptáciou.
Deti nie sú malé tyrani
Na druhej strane, diskusia poukázala aj na to, že je dôležité rozlišovať medzi zdravou pripútanosťou a prehnanými nárokmi. Ak dieťa nedovolí napríklad oprať svoju obľúbenú hračku, alebo ak jeho požiadavky presahujú bežné rámce, môže to znamenať problém v komunikácii medzi rodičom a dieťaťom. Niektorí rodičia sa obávajú, že ak dieťaťu ustúpia v každej situácii, vychovajú z neho malého tyrana.
Je dôležité nastaviť hranice a viesť s dieťaťom dialóg. Napríklad, ak sa dieťaťu nepáči jedlo, ktoré mu rodičia pripravili, je možné s ním diskutovať a hľadať kompromis, namiesto toho, aby rodičia bezvýhradne ustúpili. Výchova dieťaťa nie je len o tom, aby sme mu všetko dovolili, ale aj o tom, aby sme ho naučili zvládať frustráciu a rešpektovať pravidlá.
Ako pomôcť deťom s nízkou toleranciou frustrácie
Vplyv hračiek na rozvoj dieťaťa
Detský svet je plný farieb, zvukov a hračiek. Hračky nie sú len prostriedkom zábavy, ale aj dôležitým nástrojom pre rozvoj dieťaťa. Vedeli ste, že novorodenec reaguje na farby? Už od narodenia hračky stimulujú myseľ a majú energizujúci účinok na telo.
Farby a ich význam
Farby majú významný vplyv na náladu, emócie a činy človeka. Môžu priestranne alebo skľučujúco. Keďže sa deti spoliehajú na vizuálny materiál, farby v ich prostredí by mali byť starostlivo vybrané. Napríklad, studené farby majú na telo upokojujúci účinok, a preto sa v izbe dieťa oveľa skôr upokojí. Modrá farba vytvára relaxačné prostredie a ochladzuje, znižuje pocity úzkosti a agresivity. Zelená farba je farbou hojnosti, relaxu a zdravia a vytvára útulné prostredie. Žltá farba podporuje koncentráciu a zlepšuje schopnosť čítať.
Plyšové hračky a emocionálny vývoj
Plyšové hračky majú pre deti špeciálny význam. Dávajú im pocit bezpečia a často sa stávajú prechodovým objektom, ktorý deťom pomáha prekonať separačnú úzkosť.
Typy hračiek a ich význam
Podľa odborníkov by sa rodičia mali zamerať na tieto typy hračiek:
- Domček pre bábiky s postavičkami: Pomáha deťom prežívať a pochopiť svoj vnútorný svet, vzťahy a situácie.
- Stavebnice: Rozvíjajú kognitívne schopnosti, učia skladať stavby podľa návodu alebo fantázie, rozvíjajú motorické zručnosti a predstavivosť.
- Bábika: Učí spracovávať prežité situácie a starostlivosti o niekoho iného.
- Autíčka: Umožňujú deťom snívať o šoférovaní a riešení situácií na cestách, rozvíjajú empatiu a fantáziu.
- Zvieratká: Učia vzťahu a rešpektu k prírode, starostlivosti a citlivosti, dávajú pocit bezpečia.
- Kuchynky a hračky predstavujúce jedlo: Umožňujú napodobňovať činnosti dospelých, učia spolupráci, komunikácii, základom stolovania a vzťahu k zdravej strave.
- Lekársky kufrík či iné hry na povolania: Umožňujú vyskúšať si rolu niekoho iného, rozvíjajú slovnú zásobu, abstraktné myslenie, predstavivosť a schopnosť riešenia problémov.
- Hudobné hračky: Rozvíjajú vzťah k hudbe, zmyslové vnímanie, jemnú motoriku, koordináciu pohybov a logické myslenie.
- Logické hry a puzzle: Trénujú predstavivosť, logické myslenie, sústredenie a cieľavedomosť.
- Spoločenské hry: Podporujú princípy fair-play, učia ísť za víťazstvom, ale prijať aj prehru, trénujú sústredenosť, trpezlivosť a abstraktné myslenie.
Ako vybrať správne hračky
Nevyberajte hračky len podľa toho, či ide o „chlapčenské“ alebo „dievčenské“ hračky. Chlapci aj dievčatá si pomocou hry napĺňajú rovnaké potreby. U starších detí ponúknite kreatívne alebo vedecké sety, ktoré im pomôžu rozvíjať sa v rôznych oblastiach. Dbajte na to, aby hračky boli bezpečné a vhodné pre vek dieťaťa.
Čo robiť, ak má dieťa priveľa hračiek
Ak má dieťa v izbe priveľa hračiek, môže to viesť k večnému neporiadku. Vtedy je čas na redukciu množstva hračiek. Poškodené hračky vyhoďte a tie, ktoré už dieťa nezaujímajú, posuňte príbuzným alebo rodinám, ktoré na vlastné hračky nemajú dostatok peňazí.
Reorganizácia hračiek
Veľké upratovanie a reorganizácia hračiek môže deťom pomôcť objaviť tie hračky, ktoré už dlhšie do svojich hier nezapojili. Raz za čas vystriedajte hračky, ktoré sú na poličkách, s tými, ktoré sú odložené v skrinkách či odkladacích boxoch.
Kam hračky nepatria
Každá hračka by mala mať svoje miesto. Učte svoje deti, aby ich po hre vždy odložili. Vyvarujte sa množstvu hračiek v posteli, deťom nepomôžu usnúť skôr. Hračky by ste vo väčšej miere nemali skladovať ani mimo detskej izby, v obývačke či kuchyni zavadzajú a môžu tam deti rozptyľovať pri iných činnostiach.
