Cmúľanie prstov je u detí prirodzená fáza vývoja. Mnohé deti si cmúľajú prsty už v prenatálnom vývoji a pokračujú v tom aj po narodení. Existuje niekoľko dôvodov, prečo to robia.
Reflex cmúľania je síce prirodzený reflex, ktorý vzniká už pred narodením. Bábätká si niekedy v období okolo 3. mesiaca začnú sať pästičku, pretože toto obdobie v živote bábätka je sprevádzané objavením ručičiek, a nemusí na tom byť nič neobvyklé. Pokiaľ ide o bábätko, ktoré dobre priberá a na prsníku spokojne pije, je cmúľanie pästičky len vývojovým štádiom, v ktorom bábätko pästičku objavilo. Niektoré bábätká si občas oblizujú niektoré prsty alebo pästičku ako súčasť normálneho správania bez toho, aby ich sali „zo zlozvyku“ a v takom prípade s tým pomerne rýchlo prestanú.
Koordinácia ruka-oko: Vo veku približne troch mesiacov sa u dieťaťa začína rozvíjať koordinácia ruka-oko. Dieťa sa snaží synchronizovať pohyby ruky s vizuálnym vnímaním a dáva si ruky do úst. Okolo 2 mesiacov si bábätká uvedomujú, že majú ruky a je to pre nich vzrušujúca skúsenosť.
Upokojenie: U malých bábätiek je satie palčekov veľmi prirodzené a bežné. Satie prstov používajú na upokojenie a utíšenie. Často s palčekom v puse zaspávajú. Dieťa sa narodí so sacím reflexom, vďaka nemu sa dokáže najesť. Ale aj sa upokojiť. Bábätko si cmúľalo palček, ešte keď bolo v maternici.
Náhrada za dojčenie alebo cumlík: Niekedy si deti začnú cmúľať palce po ukončení dojčenia. Niektorí odborníci hovoria o „nedokojených“ deťoch - v zmysle, že im bol prsník odopretý v čase, keď na to ešte neboli pripravené a palček je náhrada zaň. Ani cumlík, ani palec nie sú ideálne z hľadiska rozvoja čeľuste a správneho vývinu ústnej dutiny. Správny rozvoj čeľuste, podnebia a správny vývoj ústnej dutiny zabezpečuje dojčenie. Ak ste začali namiesto cumlíka, používať niektorý svoj prst na upokojenie bábätka, skúste postupne pomaličky nahrádzať prst prsníkom.
Nedostatok stimulácie: Niektoré deti si cmúľajú prsty z nudy alebo pri nedostatku inej stimulácie. Osvojujú si ho väčšinou veľmi tiché deti ako náhradný podnet.
Emocionálne problémy: U starších detí môže byť cmúľanie palca dôsledkom emocionálnych problémov, ako je strach alebo úzkosť. Dieťa si začne cmúľať palec napríklad v období, keď začne chodiť do škôlky, čo môže byť spojené s ťažkým prežívaním odlúčenia od mamy. Palček v tomto prípade pôsobí ako upokojujúci prostriedok. Zlozvyky sú prejavom psychického napätia, takže ak chcete, aby sa ich dieťa zbavilo, mali by ste pátrať po príčine ich vzniku.
Prerezávajúce sa zúbky: Troj- a štvormesačné deti si zase cumľú prsty kvôli prerezávajúcim sa zúbkom. Ich ruky fungujú ako spoľahlivé hryzadlo. Majú k nim prístup vždy, aj keď sú samé. Sú teda spôsobom, ako sa môžu zbaviť nepríjemných pocitov.
Skúmanie sveta: Vo chvíľach, keď bábätko nespí a nepapá, trávi veľa času cumľaním vlastných prstíkov. Väčšina rodičov to považuje do istého veku za rozkošné, pravdaže, neskôr to už také milé nie je. Dojčatá v prvých mesiacoch života skúmajú svet svojimi ústami a rukami. V tomto období mnohé mamičky panikária, kvôli tomu, že je to nehygienické a dieťatko si môže nechtiac spôsobiť infekciu. Dôležité je, urobiť všetko čo sa dá, aby ruky bábätka boli čisté , ale nemali by sme sa nadmerne stresovať.
Kedy začať riešiť cmúľanie prstov?
Neexistuje fixná veková hranica, ktorá by určovala, dokedy je cmúľanie prstov neškodné a kedy sa stáva problémom. Odborníci (zubári aj psychológovia) sa zhodujú v tom, že cmúľanie palca u detí mladších než štyri roky nepredstavuje výraznejší problém. Dovtedy by malo mať dieťa vybudované iné mechanizmy na upokojenie sa, na zaspávanie. Ak si ale dieťa dáva prsty do úst vo vyššom veku a cmúľanie je veľmi časté alebo intenzívne, je potrebné to riešiť. Vo veku 3-4 rokov už môžeme vidieť negatívne dopady, preto je dobré tento zvyk dieťaťa riešiť ešte skôr. To ale neznamená, že tento zvyk treba začať riešiť až v tomto veku, viete ho riešiť oveľa skôr a pridruženým problémom tak predchádzať.
Tento zlozvyk by však nemal trvať dlhšie než do 2,5 roka veku dieťaťa.
Negatívne následky cmúľania prstov
Z tohto zlozvyku si dieťa môže privodiť nepríjemné následky. Cmúľanie prstov môže mať rôzne negatívne následky:
- Otvorený zhryz: Spomenieme napríklad otvorený zhryz v prednej oblasti zubného oblúka. Tu môžeme pozorovať viditeľnú medzeru medzi hornými a dolnými prednými zubami. Horné zuby sú vyklopené smerom von, dolné sú zaklopené smerom k jazyku.
- Nesprávny rast chrupu: Cmúľanie môže ovplyvniť nesprávny rast chrupu. Dlhodobé cmúľanie palca môže narušiť postavenie zubov.
- Poruchy vývinu reči: Dieťa môže mať problém s výslovnosťou hlások v dôsledku nesprávneho postavenia jazyka alebo oslabenia jazyka. Logopédi zase upozorňujú na možné komplikácie pri vyslovovaní niektorých spoluhlások.
- Infekcie: Obhrýzanie nechtov zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobiálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov. Cez sliny sa môžu do poškodenej kože preniesť baktérie, čo spôsobí začervenanie a infekciu. Neumytý prst v ústach ľahko spôsobí infekciu narušujúcu imunitný systém.
Tieto problémy si môže dieťa vytvoriť pri ohrýzaní nechtov alebo ak si vkladá pery medzi zuby.
Ako dieťaťu pomôcť prestať s cmúľaním prstov?
Odvykanie od tohto návyku si vyžaduje trpezlivosť a pochopenie. Kľúčové je nerobiť z toho boj, ale dieťa podporovať a motivovať. Navrhujeme povzbudzovať dieťa prostredníctvom odmeňovania, vyhnime sa trestom alebo výsmechu.
Ako mám dieťa odučiť, aby si necmúľalo palec?
- Pozorujte situácie: Zistite, či to robí pri únave, nude alebo pri oddychu.
- Ponúknite alternatívu: Napríklad vo forme plyšáka alebo nejakej senzorickej hračky. Alternatíva môže fungovať skôr ako prechodné riešenie. Pozor, aby ste nenahradili len nejaký zvyk iným zvykom. Skvelá pomôcka je fyzická bariéra - rukavica, ponožka alebo bandáž prsta.
- Trpezlivo motivujte: Používajte jemné pripomenutie a pochvalu za chvíle, keď si prsty alebo palec nesaje. S pribúdujúcim vekom dieťaťa mu môžete skúsiť vysvetliť - ale bez strašenia - dôsledok cmúľania na zúbky.
- Systém odmien: V niektorých rodinách funguje systém odmeny - za niekoľko dní bez cmúľania palčeka dieťatko dostane ocenenie, malú oslavu, či drobnú hračku. Určite je dobré oceniť každú snahu dieťaťa - jeho to tiež isto stojí nemalé úsilie („vidím, že dnes sa veľmi snažíš nedávať palček do pusy“, „zdá sa, že dnes sa ti s palčekom celkom darilo.“).
- Zabávajte dieťa: Vždy je dobré rôznym spôsobom zamestnať ruky tak, aby dieťa nemalo potrebu hrať sa s kožou okolo nechtov alebo si ich dávať do úst. Trávte s dieťaťom veľa času, hrajte sa a hovorte spolu. Doprajte dieťaťu radosť z vecí, ktoré ho bavia. Veľa ho objímajte.
- Nekarhajte a nestrašte dieťa: Za obhrýzaním nechtov často stoja rôzne obavy, pocity menejcennosti a strach. Oveľa prospešnejšie je dieťa motivovať a pochváliť, keď si nechty neobhrýza. Majte na pamäti, že palček v ústach môže byť dôsledkom neľahkého prežívania dieťatka, o ktorom vám zatiaľ veľmi nevie povedať slovami.
- Hľadajte príčinu: Zistite, čo dieťa stresuje alebo trápi. Zmena v živote dieťaťa, zmena v rodine, niekedy i banalita, ktorá nám dospelým ani nenapadne, napríklad strach z tmy. Niekedy to dokonca býva kumulácia niekoľkých drobných príčin naraz. Ak sa vám podarí príčinu odhaliť, veľkú časť problému máte vyriešenú.
- Kontaktujte odborníka: Ak nič nepomáha, je dobré kontaktovať detského psychológa, s ktorým sa môžete komplexnejšie zamerať na to, čo tento problém zapríčiňuje.
Existuje strojček na zuby, aby si dieťa odvyklo cmúľať palec?
Je možné, že čeľustný ortopéd môže indikovať špeciálny aparát. Ak sa tento aparát používa správne zabraňuje vkladania palca do úst, alebo vkladaniu pery medzi zuby.
Ako prestať cmúľať palec u detí? | Dr. Barnali Das | Apollo 24|7
Ďalšie prejavy neurotického správania u detí
Okrem cmúľania prstov a obhrýzania nechtov sa u detí môžu vyskytnúť aj ďalšie prejavy neurotického správania, ako napríklad:
- Tiky
- Pomočovanie
- Námesačnosť
- Nočný des
- Poruchy reči, zajakavosť
- Nechutenstvo
- Rôzne problémy v správaní
Odborníci sa zhodujú v tom, že základnou podstatou odstránenia problémov je to, aby dieťa malo v rodine pocit bezpečia a pochopenia pre svoje starosti. Rodina by mala byť miestom, kam sa dieťa môže vrátiť a bezpečne zdieľať svoje zážitky, poznanie, radosti a aj obavy. Rodičia by mali poznať možnosti a schopnosti svojich detí a svoje nároky prispôsobiť dieťaťu.
