Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza.
Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.
Kedy je potrebné upozorniť pediatričku a riešiť problém?
Našťastie väčšina pediatričiek sa automaticky na prekonávanie míľnikov pýta v rámci prehliadok, a tak u nás je len malé riziko, že čosi zostalo zanedbané. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.
Naša čitateľka hľadá odpoveď na otázku, prečo jej 15-mesačná dcérka sama nechodí. Som zmätená, pretože mojej dcérke sa ešte nechce chodiť. Má 15 mesiacov, a len s mojou pomocou urobí niekoľko krôčikov, inak je veľmi šikovná. Napriek tomu, že ju stimulujem ako viem, bez mojej ruky sa vôbec neodváži. Lekárka nás vyprevadila z ambulancie so slovami: „Veď chodí, doprajte jej čas“.
Ahojte, rozhodla som sa to sem napísať, máme taký menší problém a mňa to už trápi, máme doma 18 mesačnú slečnu ktorá ešte nechodí samostatne, a mňa to už trápi lebo všetky deti v jej veku už chodia. Popri nábytku chodí bez problémov, tiež má chodítko na tlačenie z tým tiež ide bez problémov, chodíme s ňou aj vonku ale tak zatiaľ ani vonku sa nechce pustiť, pred mesiacom ako 17 mesačná sa pustila úplne sama a pekne išla krôčikmi bola som taká šťastná že už konečne chodí no pár krát spadla na zadok v ten deň a už na druhý deň sa vôbec nechcela postaviť začala plakať, problém z chôdzou nemá len ten strach ju nepustí lebo hneď začne plakať keď ju niekde postavím že nech sa pokúsi dať krôčik, povie mi bojím a dá sa sadnúť a hneď na štyri a uteká... Už som fakt zúfalá, skôr ako mala 15-16 mesiacov som to riešila z ortopedickou, ale tá povedala že to problém nieje ani keď ako 18-19 mesačná nebude chodiť a pokiaľ sa bojí tak sa pustí vtedy keď sa nato bude cítiť istá, oslabený svalový tonus nemá.
Mila maminka, ak ti pediatricka povedala, ze vsetko je ok, tak sa nad tym vooobec netrap. Uvidis, coskoro zacne chodit. Moj maly zacal sam chodit na konci 16. mesiaca!!! a tiez, nezeby bol nejaky macik, ale vyssi na svoj vek a tie otazky typu "taky velky este nechodi?"🙄 velmi dobre poznam a dost som sa preto trapila, dokonca maly zacal naslapoval tak divne na jednu nozku, o to viac som sa bala. Tiez som to diskutovala s nasim pediatrom a ten ma pokojne upokojoval, ze kazde dieta je individualne a kazde sikovnejsie v niecom inom, nas napredoval viac psychicky ako fyzicky. A teraz ma 2.5 roka a neda sa uz chytit:D aj to zle naslapovanie samo zmizlo. Pritom dedicne po nas rodicoch to maly asi nema, ja s manzelom sme chodili uz ako rocni. Netrap sa a este si uzivaj, kym ho chytis, coskoro ten cas pominie. Vela krasnych krockov!
Sice chodime na rehabky kvoli chrbatiku, ale to ze nechodi je skor vec povahy a odvahy. Stvornozkuje, chodi popri nabytku, ale sama sa skratka neodvazi. AJ rehabilitacna lekarka mi povedala, ze ak dieta stvornozkuje a stoji, nie je dovod, aby nechodilo, len sa musi same rozhodnut a mozes sa na hlavu postavit, kym sa dieta nerozhodne SAME, nedonutis ho. Niektore deti, su skratka opatrnejsie a 3x si rozmyslia nech nieco spravia. A ani doktor ti s tym nepomoze, pretoze tvoja dcera ma zrejme vsetky pohybove vzorce v poriadku, ked sa vie chodit za ruku a on ju chodit nedonuti tiez. Pre pokoj svojej duse mozes lekarovi zavolat, ze riesis takyto problem, ci je nutne sa prist ukazat, aby si sa tam netrepala zbytocne, ale podla mna ti povie to iste.
Neurologické vyšetrenie ukáže viac
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.
Ako urýchliť proces?
V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.
V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku.
- Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
- Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
- Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
Ak je vaša dcéra - ako píšete - šikovná (mám za to, že tým myslíte pohyblivá), nemáte sa čoho obávať. Ani váš pediater na nej nič chorobného nenachádza. To, že stále chodí s pridržaním, je určitý − nazvime to − návyk. Ako na to? V prvom rade upravte jej priestor pohybu (izbu, ap.) tak, aby mohla bez rizika úrazu spadnúť. Znamená to naložiť na rohy nábytku ochranné gule (dostať ich), obložiť rohy radiátora vankúšmi, ap. No a v tomto „priestore“ jej treba umiestniť hračky tak, aby sa k nim dostala v stoji, neskôr chôdzou. Spočiatku bude využívať pohyb ako je navyknutá - štvornožky ap., neskôr sa pozabudne a začne chodiť. S pádmi, potom bez nich. Netreba z toho robiť vedu, vaša detská lekárka určite postrehne, ak by išlo o nejakú poruchu. Deti sa vyvíjajú individuálne a nie vždy podľa nejakých presne stanovených štandardov. Niektoré deti začnú chodiť už okolo 9. mesiaca, zatiaľ čo iné až po 18.
Názorné ukážky techník dojčenia
Ahojte..,je tu vela tem q ja sem chodim extra malo ale skusim sa opytat... mam 18m synceka pomaly 19m ktory ma miernu hypotoniu chodi okolo nabytku okolo stien drzim sa kolko krat len aby sa nepovedalo ale nepostavi sa v priestore sam chodi po kolenach....hypotonicky sa narodil a fyzio riesim od 8 tyzdna samostatne sa posada az pred mesiacom podla neuro je ok ale od nove fyzio sme dostali bobatha a vojtu uz som z toho zufala mate prosim skusenosti? Stvornozkuje od 10 mesiacov do teraz je vnimavy avsak rozpravat sa mu nechce.. opak je poslu chce aj ked mu nieco povieme ze rozumie vela..
