Spánok patrí medzi najdiskutovanejšie témy medzi rodičmi. Už počas tehotenstva sa mamy a otcovia pripravujú na to, že prvé mesiace s dieťaťom budú spojené s nevyspatosťou. A naozaj - spánok bábätiek je spočiatku veľmi nepravidelný. Aj keď je každé dieťa jedinečné, existujú odporúčania, ktoré rodičom pomáhajú zorientovať sa. Tabuľka so spánkom detí môže slúžiť ako užitočný orientačný bod a doplniť poznatky o tom, čo je pre daný vek typické.
Spánok je nevyhnutný pre zdravý vývoj detí vo všetkých oblastiach. Počas spánku sa regeneruje mozog, spracovávajú sa nové podnety a upevňujú sa spomienky. Pre bábätká je spánok zároveň časom, kedy ich telo rastie - práve v spánku sa totiž vyplavuje rastový hormón. Dostatočný spánok podporuje správny fyzický rast, pomáha deťom rozvíjať kognitívne schopnosti a schopnosť učiť sa nové veci, ovplyvňuje aj emocionálnu stabilitu a celkovú náladu a zároveň posilňuje imunitný systém. Ak deti nespia dostatočne, môžu byť podráždené, plačlivé, majú problém so sústredením a často sa stáva, že sú náchylnejšie na choroby.
V prvých týždňoch života spí dieťa až 14 až 17 hodín denne, ale jeho spánok je veľmi rozdrobený. Spánok novorodenca je navyše polyfázický - znamená to, že sa strieda niekoľko krátkych spánkov a bdení počas celého dňa. Dieťa ešte nerozoznáva deň a noc, takže je normálne, že rodičia sú vyčerpaní nočnými prebdeniami. Dôležité je začať dieťaťu postupne ukazovať rozdiely medzi dňom a nocou. Počas dňa môže byť prostredie svetlejšie a aktívnejšie, kým v noci je vhodné udržiavať ticho a tlmené svetlo.
Po šiestich týždňoch sa rytmus dieťaťa začína usadzovať a v jeho spaní sa začínajú objavovať určité zákonitosti. Kým pätnásť hodín je skutočný ideál, rad detí starších než jedenásť mesiacov spí už len dvanásť hodín denne. Ustanovenie si zdravé spánkové návyky je hlavným cieľom tohto obdobia.
Keď dieťa prekročí hranicu troch mesiacov, jeho spánok sa začína predlžovať a režim je predvídateľnejší. Spánok 4-mesačného bábätka často prináša prvú veľkú zmenu - takzvanú spánkovú regresiu. Dieťa, ktoré už spalo dlhšie úseky, sa zrazu začína budiť častejšie. Je to úplne prirodzený jav, súvisiaci s vývojom mozgu. Dieťa v tomto veku spí približne 13 až 15 hodín denne. Väčšinu noci už dokáže spať súvisle, no cez deň ešte potrebuje tri až štyri spánky.
Pri otázke, aký má byť spánok 6-mesačného bábätka, je dobré vedieť, že sa počet denných spánkov znižuje na dva až tri. Celkový čas spánku je 12 až 15 hodín denne. V noci už väčšina detí zvládne spať 10 až 11 hodín s menším počtom prebudení. V tomto období začína mnoho bábätiek s príkrmami, čo môže ovplyvniť aj spánok. Niektorým deťom nové chute a sýtosť pomáhajú spať lepšie, u iných spôsobujú mierne tráviace ťažkosti a častejšie budenie.
Ako sa vaše dieťa vyvíja, jeho spánok sa začína čoraz viac približovať spánku dospelých. Deti vo veku pol roka zvyčajne prestávajú spať trikrát denne a začínajú spať len dvakrát denne. Navyše začínajú byť fyzicky schopné spať celú noc. Ráno si zvyčajne zdriemnu okolo deviatej hodiny a spánok trvá približne hodinu.
Keď dieťa oslávi prvé narodeniny, jeho spánok sa stabilizuje a celková potreba spánku sa pohybuje medzi 12 až 14 hodinami denne. Najväčšou zmenou v tomto období je prechod z dvoch denných spánkov na jeden dlhší popoludňajší. Niektoré deti zvládnu túto zmenu hneď, iné si ešte niekoľko mesiacov udržia dva kratšie spánky. Nočný spánok je väčšinou dlhý 10 až 11 hodín a dieťa už má stabilnejší režim. Rodičia môžu podporiť dobrý spánkový rytmus tým, že budú každý večer dodržiavať rovnakú rutinu.
Po prvom roku života spánok postupne klesá. Koľko spánku potrebujú deti v tomto období, závisí od ich veku a temperamentu. Vo veku 2 rokov je to približne 11 až 14 hodín, pričom väčšina detí si ešte udržiavala jeden denný spánok. Trojročné dieťa spí približne 10 až 13 hodín denne, ale už mnohé z nich prestávajú spať počas dňa. Predškoláci okolo štyroch až piatich rokov potrebujú najmä nočný spánok, ktorý trvá desať až jedenásť hodín. Pre niektoré deti je však krátky popoludňajší odpočinok stále prospešný, najmä ak majú za sebou náročné dni plné aktivít.
Deti vo veku 18 - 21 mesiacov zvyčajne prestanú spať dvakrát denne a stačí im už len spánok raz za deň. Väčšina detí od 21 do 36 mesiacov stále potrebuje spať raz denne, ale veľmi sa rôzni dĺžka ich denného spánku. Tá sa môže pohybovať od jednej hodiny do troch hodín. Deti v tomto veku chodia spať obvykle medzi siedmou a deviatou hodinou a vstávajú medzi šiestou a ôsmou hodinou rannou, rovnako ako mladšie deti. Ale zatiaľ čo väčšina trojročných detí cez deň stále potrebuje spať, väčšina päťročných už túto potrebu nemá.
Vývin 15-mesačného dieťaťa a jeho spánok
V čase, keď dieťa dosiahne 1. rok, už sa veľa naučilo - je mobilné, rozpráva - stále svojím spôsobom a stále viac a diferencovanejšie reaguje na rôzne situácie. Učenie je však tvrdá práca, a hlavne keď je stále čo sa učiť. Výsledkom je, že od prvého roku sa u mnohých detí začína prejavovať veľmi silne frustrácia a záchvaty zlosti. Druhý rok je kritickým obdobím v učení - a je pre rodiča aj dieťa súčasťou vývinu a osvojovania si nových zručností a schopností.
Vývin dieťaťa v 15. mesiacoch je charakterizovaný veľkým pokrokom v reči, chôdzi a prejavoch osobnosti. V tomto období sa preto môžete ocitnúť vo fáze, kedy striedate dva spánky a jeden spánok, sledujúc únavu bábätka. Základom teda zostáva, udržať 2 spánky kým to ide, ale ak sa objavia príznaky, prejsť na jeden spánok, postupným striedaním 2 a 1 spánku. Pri prechode na jeden spánok sa nesnažte udržať večierku neskoro tak ako bola, ale pokojne ju posuňte na skôr. Režim je veľmi individuálny. Určite neodporúčam prestreliť dobu bdenia, čo sa ešte ani v tomto veku nevypláca.
Po predchádzajúcom vývinovom skoku začína váš drobec rozumieť, čo znamená „program“. Denný program pozostávajúci z jedenia, nakupovania, kočíkovania, hrania sa a umývania riadu sa v tomto období zdá byť pre malého objaviteľa už úplne normálny. Niekedy sleduje, čo robíte, inokedy využije príležitosť, aby vám ukázal, čo dokáže. Možno ste si tiež všimli, že malý pomocník pristupuje k domácim prácam trošku inak ako vy. Na utieranie používa handru a vlhčí si ju v ústach, na vysávanie si nájde tiež nejakú fajn pomôcku z vašej domácnosti. Pomocou svojich magických síl vyčistí všetko, čo mu stojí v ceste. Už žiadny neporiadok!
15-mesačné batoľa dáva otvorene najavo svoju radosť, prívetivosť. Má veľký záujem o všetko nové a rado objavuje svet okolo seba. Ale rovnako ako otvorene a búrlivo prejavuje pozitívne emócie prejavuje aj svoj hnev a nesúhlas. Vo veku 15 mesiacov väčšina batoliat chodí samostatne aj keď ešte nestojí na príliš istých nožičkách. Má záujem neustále sa pohybovať a objavovať a využívať každú príležitosť získavať nové fyzické skúsenosti a testovať ich. Rodičia môžu očakávať, že miesto dieťatka budú mať doma klbko nezvládnuteľnej energie s neobmedzenou zvedavosťou a bez akéhokoľvek vedomia nebezpečenstva a strachu.
Ako rastie povedomie dieťaťa o sebe samom začína premýšľať o tom, ako fungujú veci, ktoré ho obklopujú a s ktorými sa stretáva denne. Začína si uvedomovať ich funkciu a precvičuje si tieto zručnosti prostredníctvom imaginárnych hier, rovnako ako preskúmava aj iné možnosti ich využívania. V tomto veku sa väčšina hier týka známych tém a predmetov a odráža skutočné správanie - lyžicu používa na predstieranie jedla, hrebeň na česanie apod. Rovnako sa dieťa začína rado hrať na pomáhanie rodičom a rado asistuje pri varení, zametaní, umývaní a iných každodenných činnostiach.
Telesná blízkosť a dotyk rodiča mu často pomáhajú prekonávať aj pocity zúfalstva a frustrácie, ktoré sú v tomto období veľmi časté. Ešte stále sa môže vyskytovať separačná úzkosť, ktorá sa okrem plaču môže prejavovať aj cmúľaním si palcov, plačlivosťou apod. Dieťa môže byť ešte plaché v prítomnosti ostatných a môže sa príležitostne schovávať za rodičmi alebo sa snažiť vyšplhať do náručia.
U dieťaťa môžeme začať pozorovať vývin zmyslu pre humor - smeje sa na grimasách, alebo ich samo robí, rovnako sa smeje pri predstieraní, že keď je vyhadzované do vzduchu a padá na zem apod.
Ak sa to ešte nestalo tak práve začína byť najobľúbenejším slovom vášho dieťaťa „nie“. Teraz si začalo uvedomovať, že je samostatnou osobou, a teda skúša a trvácnosť stanovených hraníc a až kam môže ísť. Toto skúšanie môže často prejsť do bojov s rodičmi aj v tých najjednoduchších veciach - nechcem ísť spať, nechcem si obliecť modré tričko, nesadnem si apod. V prípade, že sa dokážete vyhnúť každodenným konfrontáciám nad malými vecami ušetríte si energiu na veľké bitky, v ktorých je potrebné, aby ste dieťaťu vysvetlili, že jeho správanie je neakceptovateľné a naozaj sa tak správať nemôže - napr. ak niekoho uhryzne, buchne alebo inak ohrozuje iné dieťa. Rovnako je potrebné byť veľmi trpezlivý a vyvarovať sa násilných gest.
Najväčším nebezpečenstvom v tomto období sú úrazy - musíme si uvedomiť, že nemôžeme odstrániť všetky nebezpečenstvá - a preto musíme učiť dieťa ako im predchádzať a súčasne tiež odstrániť tie veci, ktoré sú životu nebezpečné - lieky, čistiace prostriedky, ostré predmety.
Dieťa vníma stále viac a viac. Častokrát omnoho viac ako si rodičia uvedomujú. Rodičia sú pre neho tými najdôležitejšími osobami na svete. Pamätá si všetko, čo povedia a najmä ako sa vyjadrujú o ňom samom - ak rodičia hovoria o tom, že je šikovné, múdre apod. tak také aj bude. Ak budú hovoriť, že je zlé a nešikovné rovnako sa takým stane. Slová rodiča sú základom pre vytváranie si obrazu o sebe samom.
Dieťatko začína stále viac rozprávať a snaží sa vyjadrovať nielen to, čo chce, ale aj to čo zažilo, videlo apod. Pre rozvoj reči je potrebné, aby malo pozorného poslucháča. To však neznamená, že je potrebné počúvať dieťa stále a za každých okolností. Je potrebné si však vyhradiť čas, kedy sa venujete len jemu.
Fyzický vývin a spánok v 15 mesiacoch
Z hľadiska fyzického vývinu dieťatko už dokáže chodiť a len občas sa pridržiava nábytku alebo ruky. Chôdza prestáva vyzerať ako plavba. Dokáže si sadnúť a potom sa postaviť. Rovnako sa vyvíja úchop a dokáže chytať malé predmety ako mince, pastelky, hrášok, ryžu - hovoríme o tzv. pinzetovom úchope.
Dokáže sa hrať viaceré jednoduché hry - kolo, kolo mlynské apod. Rovnako sa rado hrá na schovávanky - táto hra je v tomto období veľmi jednoduchá, pretože dieťa verí tomu, že keď niečo nevidí tak to neexistuje - to znamená, že ak si zakryje oči už ho nie je vidieť.
Ďalšou zaujímavou hrou pre dieťa sú rytmické hry a vytlieskavačky, ktoré napomáhajú rozvíjaniu sluchového vnímania dieťaťa.
V niektorých prípadoch dieťa už dokáže samostatne vyliezať na stoličky, stôl, skrinky. Dokáže chodiť do schodov - smer dolu mu ešte robí problémy. Rovnako sa môže stať, že nájdete svoje batoľa ako obchádza v noci svoju postieľku dookola.
Všetko na zemi ho zaujíma a snaží sa to zdvihnúť, a pretože sa vie postaviť bez pomoci a už aj bez pádu tak na prechádzke sa často zastavuje a dvíha - odpadky, smeti apod.
Predmety začína používať rôznym spôsobom a najviac ho fascinujú tie, ktoré vydávajú najväčší hluk - hrnce, varechy apod. Obľubuje aj knihy a je schopné už otáčať strany, aj keď nie vždy sa mu darí otáčať len po jednej stránke.
Reč a komunikácia v 15 mesiacoch
Po kognitívnej stránke dieťa dokáže povedať niekoľko slov - najčastejšie sú „mama“ a „tata“ a „nie“. Z hľadiska pozdravov dieťa máva na pozdrav - „pá-pá“. Rovnako vie ukázať na veci, s ktorými sa chce hrať a dokáže pochopiť a reagovať na verbálne pokyny - ako napr. „Poď ku mne, Daj mi to prosím. apod.“
Je natoľko šikovné, že dokáže používať primerane na svoj vek predmety v domácnosti - telefón, diaľkové ovládanie, vysávač. Často sa stane, že dieťa si prikladá telefón k uchu a „rozpráva“ do neho, ale keď sa ozve z telefónu hlas zmĺkne a len počúva.
So svojim okolím dieťa komunikuje najskôr rečou a keď vidí, že nerozumiete snaží sa to objasniť prostredníctvom gest. Pri spoločnom pozeraní obrázkov v knihách dieťa dokáže pomenovať určité objekty, ľudí alebo obrázky - využíva svoj špecifický jazyk - kombináciu slov a zvukov, ktoré môžu napr. zvieratá vydávať.
Začína tiež aktívne využívať neverbálnu komunikáciu - môže kývať hlavou „áno“ alebo „nie“ rovnako myknúť plecami - neviem apod. Stále častejšie rozpoznáva a ukazuje na jednotlivé časti svojho tela ak sú pomenované.
Rado sa hráva úplne nahé - má tak slobodu pohybu a voľnosť, ktorú potrebuje. Rovnako obľubuje hry vo vani. Pre dieťa počas tohto obdobia je veľmi dôležitý dotyk blízkych osôb - pohladenie, objatia, pusinky apod. Dieťa týmto spôsobom získava istotu rodičovskej lásky a samo sa učí ju prejavovať.
Pamätajte však, že každé dieťa je iné. Nikdy nie je dobré porovnávať svoje batoľa s ostatnými. Ako rodič sa snažte vytvoriť pre svoje dieťatko zdravé prostredie, poskytnite mu rozmanitosť podnetov a vychutnávajte si sledovanie vášho batoľaťa pri jeho objavovaní sveta okolo neho. Pokračujte v každodennom čítaní s dieťaťom.
Spánková regresia a jej vplyv na 15-mesačné dieťa
Bábätká aj batoľatá si v istých časových obdobiach prechádzajú veľkými zmenami nielen v psychomotorickom vývoji, ale v tejto súvislosti aj zmenami v spánkových cykloch a zvykoch. Môžete to nazvať fázou, no ide o nevyhnutnú súčasť života. Ach, ten spánok! Pre mnohé mamičky je to téma číslo jeden, hlavne keď sa zdá, že vaše bábätko, ktoré už krásne spinkalo celú noc, sa zrazu rozhodlo, že si potrpí na nočné žúry. Budíte sa každú hodinu, snažíte sa ho upokojiť, a jediná otázka, ktorá vám víri hlavou, je: „Čo sa deje?!“
Ak prežívate toto obdobie nekonečných prebúdzaní a nepokojných nocí, možno ste už počuli o „spánkovej regresii“. Neznie to povzbudivo, však? Ale nebojte sa, nie ste v tom samy! Je to úplne bežná, hoci vyčerpávajúca fáza vo vývoji bábätiek. S veľkou úľavou ste sledovali, ako sa vaše ešte len niekoľkomesačné bábätko konečne „naučilo“ pravidelne a poriadne spinkať, dokonca sa vám občas podarilo prespať s ním celú noc! Lenže potom prišlo jedno náročné obdobie, ktoré prinieslo turbulencie do spánkového režimu vás aj vášho dieťatka a keď sa aj to nejako „uznormalizovalo“ prišlo ďalšie… A ešte jedno. A zase?
Ide totiž o tzv. spánkovú regresiu, ktorá prichádza v istých obdobiach. Vysvetlíme si, s čím to súvisí, čo by ste mali čakať, aj ako sa s tým spoločne vysporiadať.
Čo je to spánková regresia?
Ide o fenomén, kedy, zjednodušene povedané, dovtedy dobrý spáč zrazu z nejakého dôvodu prestáva tak dobre spať. Preruší sa jeho obvyklá spánková rutina a inak konzistentný cyklus. Bežne sa to deje počas prvého roku života dieťaťa, ale časovanie môže variovať. Niektoré deti akoby žiadnu regresiu nezažili (resp. si to nevšimneme), u iných detí zase môže nastať kedykoľvek v ktoromkoľvek veku.
Ak vaše dieťa prechádza spánkovou regresiou, znamená to, že sa zrazu veľmi často budí v noci, odmieta cez deň spinkať, hoci ešte včera mal dva denné schrupnutia, je podráždené, plače, štrajkuje voči nočnému rozvrhu a pravidelnému spánku. Alebo veľmi skoro ráno vás začne opakovane budiť sladkým hláskom či škrekľavým krikom : ).
Ak to trvá pár nocí, nejde o spánkovú regresiu - o tej hovoríme, ak trvá zvyčajne od 2 do 6 týždňov, no po tomto čase sa to nejako utrasie a spoločne naskočíte na nový cyklus spánku, zvyknete si. Môžete preto hovoriť o životnej fáze, ale aj permanentnej súčasti vývoja dieťaťa.
Kedy môžete spánkovú regresiu očakávať?
Vo všeobecnosti sa spánková regresia spája s celkovým vývojom dieťaťa. Prvé tri roky života sú veľmi rušným obdobím s mnohými psychomotorickými míľnikmi, dieťaťu sa rozširuje slovná zásoba, objavuje svet vôkol seba, rapídne sa mu rozvíja mozog a vznikajú nové neurónové spojenia. Je to vzrušujúce obdobie a každý mesiac sa udeje niečo nové.
Deti rastú, učia sa na nočník, rozširujú si slovnú zásobu… Kedy zvyčajne bábätká prejdú spánkovou regresiou? Pred menovaním pridávame všeobecné odporúčania na množstvo spánku pre deti v určitom veku:
- Novorodenec potrebuje zvyčajne 16 - 18 hodín spánku denne (za 24 hodín, spánok obyčajne každých 1 - 3 hodiny).
- Dieťa vo veku 4 - 12 mesiacov potrebuje zvyčajne 12 - 16 hodín denne spánku.
- Dieťa vo veku 1 - 3 roky všeobecne potrebuje 11 - 14 hodín spánku denne, vrátane jedného dlhšieho cez deň.
- Predškoláci a preškoláčky potrebujú 10 - 13 hodín spánku denne.
4. mesiac veku: Rapídne sa vyvíjajúci mozog a spánok podobný dospelým
Ide o prvú, najväčšiu spánkovú regresiu (alebo skôr permanentnú zmenu v spánkovom cykle) v živote bábätka, najčastejšie práve v tomto veku, ale môže sa udiať aj v 3 či 5 mesiacoch veku. Bábätká totiž prechádzajú z „bábätkovského“ spánku na spánok viac podobný dospelým. Práve vyvíjajúci sa mozog spôsobuje nestabilitu v spánkovom režime.
Začína sa vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, tzv. biologické hodiny, ktoré prirodzene človeku hovoria, kedy sa má zobudiť a kedy zaspať. Novorodenec viac času trávi v hlbokom spánku, u dospelých sa však strieda hlboký s ľahkým spánkom. Tento prechod je naznačený práve v 4. mesiacoch veku.
Dieťa sa zrazu častejšie budí, má väčšie ťažkosti so zaspávaním, trvanie spánkov je kratšie, než ste boli zvyknutí, je podráždennejšie. Pridajte k tomu ešte prerezávajúce sa zúbky a s tým spätú bolesť ďasienok, alebo svrbenie, veľký hlad, pretože prechádza rastovým špurtom, alebo vzrušenie z toho, že sa prvýkrát dokázalo pretočiť!
6. mesiac veku: Ďalší rastový špurt
Niektorí pediatri či pediatričky hovoria, že v tomto veku sa o spánkovej regresii nedá hovoriť, no skúste to povedať rodičom, ktorých príkladne spiace bábätko v tomto veku zrazu odmieta spať. Niektoré detičky práve v tomto období prechádzajú rastovým špurtom, aj ten môže stáť za spánkovou regresiou.
8. - 10. mesiac veku: Dieťa experimentuje s novými pohybovými schopnosťami
Oveľa častejšie sa hovorí o spánkovej regresii práve v tomto období. Dieťa totiž začína byť v tomto veku mobilnejšie, pohyblivejšie: buď štvornožkuje (niektoré skôr, iné neskôr), „váľa sudy“ spoločne so stavaním sa na kolienka, iné deti sa už začínajú stavať na nôžky či prežívajú iné míľniky.
Bežná je tiež separačná úzkosť, kedy sa dieťa len potrebuje uistiť, že niekde v blízkosti je rodič ako bezpečný prístav a istota, preto sa častejšie budí a miesto toho, aby len mrnkalo a znovu hneď upadlo do spánku, sa prebudí a kričí a hľadá vás.
Tieto vzrušujúce momenty chce dieťa praktizovať ako cez deň, tak aj večer a preto odmieta spať. Tak sa môžu prestimulovať alebo byť večer tak vyčerpané, že sa im bude zaspávať oveľa horšie. Rátajte aj s prerezávaním zúbkov. Spánková regresia môže kulminovať až do 10. mesiaca veku. Deti v tomto veku začínajú spávať napr. cez noci dlhšie úseky a cez deň už toľko spánku nepotrebujú - možno 2 - 3 hodiny, v noci zase 10 - 11 hodín.
12. mesiac veku: Chodím, kráčam!
V roku dieťaťa, niekedy v 14. - 18. mesiacoch sa detičky pomaly stavajú na vlastné nohy a kráčajú - samostatne či s pomocou. Aj to je jeden obrovský míľnik, ktorý poskytuje dieťaťu k objavovaniu nové príležitosti. Veď sa zrazu dokáže bez pomoci rodičov dostať k tamtej zaujímavej, hlučnej veci.
Dieťa je nezávislejšie a samozrejme to chce skúšať. Aj z postieľky sa oveľa ľahšie dokáže dostať - načo by v nej spalo? U niektorých detí sa krátia aj poobedňajšie spánky alebo redukuje počet schruputí cez deň.
15. aj 18. mesiac veku: Novonadobudnutá nezávislosť
Presne to je dôvod, prečo niektoré deti štrajkujú, čo sa spánku týka, v tomto veku. Chcú spať len raz denne, ak vôbec, chcú vyjadriť svoj názor krásnym, silným „NIE“, testujú hranice, rozvíja sa slovná zásoba, takže vám čo-to dokážu „vysvetliť“. Alebo prežívajú ďalšiu separačnú úzkosť a potrebujú istotu, že vás nájdu vždy, keď potrebujú.
2 roky: Nočná mora menom nočník?
Spánková regresia môže nastať aj vo veku 2 rokov dieťaťa, ale nemusí, záleží veľmi od toho, čím dieťa práve prechádza. U niektorých detí sa v tomto veku dá rozprávať o ďalšom štrajkovaní - niekedy to je preto, že sa učí chodiť na nočník a maminka mu prestáva dávať plienku, takže ak sa pociká, pocit sucha sa vytráca a maminka krúti hlavou, pretože to sa predsa už nerobí.
Alebo prežíva separačnú úzkosť, pretože začalo chodiť do jasličiek, zvyká si na nový kolektív a množstvo nových vecí, zaujímavých stimulantov. Iné deti prestávajú spať v postieľke pripojenej k posteli rodičov, ale sa učia spávať samé, či v novej izbičke. Možno práve ten váš drobček začal zažívať v reakcii na silné momenty dňa intenzívne nočné mory. Aj počet denných spánkov dieťa redukuje na jeden dlhší (ak sa tak u vás nestalo už skôr).
3 roky: Ďalšie zuby, ale aj strach z tmy
V tomto veku ste možno zaregistrovali práve vy spánkovú regresiu u vášho dieťatka. Príčinou môže byť aj narodenie súrodenca, nástup do škôlky, rozvíjajúca sa predstavivosť a s ňou späté nočné mory, ktoré sme spomínali. Alebo obavy z nových vecí, ktoré sa dieťaťu v živote objavili. Či sa prerezávajú ďalšie mliečne zúbky?
Každé dieťa je iné a prežíva iné veci iným spôsobom. Preto vedzte, že spomínané príčiny v jednotlivých časových úsekoch sme spomínali ako možné príklady, prečo vaše dieťa môže prechádzať spánkovou regresiou.
Aké sú príznaky spánkovej regresie?
Existuje veľa indícií, ktoré poukazujú na fakt, že vaše dieťa má spánkovú regresiu. Závisí od toho čo je príčinou spánkových problémov. Patria k nim:
- Boj s uspávaním počas dňa - ak začne dieťa odmietať spánok počas dňa alebo ho jednoducho vynechá, môže to signalizovať regresiu spánku.
- Boj s uspávaním večer - teda je podráždené, chce byť hore s ostatkom rodiny, alebo je prestimulované, vyčerpané z toho, že sa vám ho nepodarilo uspať cez deň a teda mu denný spánok očividne chýba, hoci voči nemu protestuje.
- Nočné budenie - náhle opakované prebudenie sa cez noc.
- Je nemotornejšie, unavenejšie - deti vo veku 1 až 3 roky potrebujú spať 10 až 14 hodín denne, nedostatok sa preto môže prejaviť akousi nemotornosťou, podráždením, citlivosťou, únavou.
- Naviazanosť na rodičov alebo emocionálna „závislosť“ - práve preto hovoríme o separačnej úzkosti - dieťa v momente, ako vyjdete z izbičky, vstane, akoby ste ho práve polhodinu vôbec neuspávali - v skutočnosti nejde o „zlú“ závislosť, len uistenie, že ste stále tam, potrebuje sa presvedčiť, že ste nezmizli - ak uisťovaniu venujete dostatok času a trpezlivosti, v dlhodobom horizonte to dieťa len uistí, že môže pokojne spať ďalej, hoci vás v miestnosti nevidíte.
- Vylieza z postele - únikové taktiky z postele popoludní, či skoro ráno (niekedy aj uprostred noci) môžu tiež naznačovať regresiu spánku - v skutočnosti dieťa skúša novonadobudnutú nezávislosť, chuť skúmať okolie, túžbu vás nájsť, alebo jednoducho okúsiť slobodu a vašu trpezlivosť.
- Príliš skoré vstávanie - ak je dieťa zrazu hore už za úsvitu, je veľmi pravdepodobné, že prechádza spánkovou regresiou.
- Problém znovu zaspať - verte, že sa to nejako utrasie, ak máte pocit, že zrazu už niekoľko týždňov po prebudení dieťaťa ho uspávate polhodinu, hodinu, dve… a ono s vami akosi nespolupracuje.
Ďalšie príčiny spánkovej regresie?
Okrem vyššie spomínaného neurologického zrenia a veľkými míľnikmi v živote dieťaťa môže za spánkovou regresiou stáť aj napríklad choroba - teploty, kvôli ktorým sa mu rozhádže na dlhé obdobie spánkový cyklus, nemožnosť zaspať kvôli upchatému nošteku. Najmä ak sa choroby neustále vracajú, veď v detskom kolektíve si deti vírusy a baktérie podávajú na dennom poriadku.
Inou príčinou môže byť cestovanie, ktoré rozhádže dieťaťu spánky počas dňa. Spanie v novom prostredí, sťahovanie, nástup do škôlky, narodenie nového súrodenca. Dieťa preto potrebuje hlavne vás ako ubezpečenie a veľa komfortu, aby sa všetko dalo do síce nového - ale predsa normálu.
Dá sa predísť spánkovej regresii?
Keďže sme už naznačili, že ide o normálnu súčasť vývoja dieťaťa, tak odpoveď znie vlastne nie. Rovnako rôzne životné situácie môžu nielen u vášho dieťaťa, ale aj u vás spôsobiť spánkovú regresiu, ako napr. stres zo sťahovania sa a nového prostredia a podobne.
Dôležitejšie sú riešenia, vďaka ktorým spánkové problémy dokážete zredukovať - napr. kvalitná a zdravá strava, pravidelné cvičenie a šport, rutina a pravidelný režim, ktorý dokáže dieťa uistiť, že všetko je v poriadku a dať mu istý zmysel pre poriadok.
A u bábätiek napríklad absencia technológií je nesmierne dôležitá - Americká akadémia pediatrov a pediatričiek odporúča deti do 2 rokov nevystavovať technológiám vôbec. A čo sa stane, ak ich vystavíte obrazovkám - ako to ovplyvní zmyslové vnímanie? Písali sme tu:
Ako riešiť spánkovú regresiu u malých detí?
Dĺžka spánkovej regresie závisí aj od riešenia problémov, ktoré spôsobili zlé zaspávanie - no nie vždy treba niečo riešiť a všetko sa dokáže utriasť spontánne. Problémy ustúpia, aj ak si napr. dieťa zvykne na novú rutinu, vývojový míľnik.
Napr. dieťaťu, ktoré prechádza z postieľky na detskú, veľkáčsku posteľ, môže trvať niekoľko týždňov, kým sa naučí, že v nej v noci musí ostať. Ale príčinou môže byť aj strach z tmy, ktorú napr. vyriešite tlmeným svetlom v predsieni, alebo kamošom plyšákom, ktorý je veľkým ochranárom a bdie nad spánkom dieťaťa.
Takže - zhlboka sa nadýchnite a pripravte sa na to, že môže byť potrebných viacero pokusov a omylov a určite poriadnu dávku trpezlivosti.
Ako riešiť spánkovú regresiu?
Zachovajte chladnú hlavu
Nerozčuľujte sa, nepokúšajte sa vyjednávať alebo podplácať dieťa, aby zostalo v posteli - nemá to význam. Najlepším riešením je vrátiť dieťa do izby zakaždým, keď vstane v čase, kedy by malo spať. TRPEZLIVOSŤ a hlavne im doprajte dostatok času zvyknúť si na zmenu v živote a poskytnite mu komfort vo vašej náruči. Nebojte sa zaspávať spoločne s ním, alebo mu prečítajte rozprávku, pritúľte si ho, naznačte, že všetok je v poriadku.Mimochodom - cez deň deťom poskytnite dostatok času na to, aby mohli praktizovať svoje nové schopnosti a venujte im pozornosť, aby videli a vedeli, že ste na nich hrdí : ).
Ak má problémy spať dvakrát denne a skracuje čas spánku, nesiľte to
Vyraďte ranný spánok a nastavte popoludňajší tak, aby časovo vyhovoval potrebám dieťaťa.Napr. novorodenci môžu spávať 4 - 6-krát denne za 24 hodín, deti vo veku 3 mesiacov 3 - 5-krát denne, 4 - 5 - mesačné deti 3 - 4-krát denne, 6-mesačné deti približne 3-krát denne, 7 - 9-mesačné deti 2 - 3-krát denne, 10 - 13-mesačné deti 2-krát denne, 14 - 18-mesačné deti 1 - 2-krát denne, 19 - 35-mesačným deťom stačí spinkať už len raz denne, ak vôbec. Myslite na to, že opäť každé dieťa je iné a individuálne vyžaduje oddych a spánok. U niekoho redukcia denného spánku nastáva postupne - obedňajší spánok potrebuje tak trikrát do týždňa niekoľko mesiacov a potom ho zrazu začne pravidelne vypúšťať.
Dodržujte pravidelný rozvrh
Môžete ho trochu predĺžiť, aby vaša zaneprázdnená ratolesť dokázala spomaliť na konci dňa a pripraviť sa na nočný spánok. Dobrým tipom je dlhšia rozprávka na dobrú noc alebo dlhší kúpeľ - aby si oddýchlo a šlo do postele už v pokojnom stave.Ak náhodou fungujú vo vašej domácnosti technológie, vypnite ich hodinu až dve pred spánkom a vytvorte si večernú rutinu - zvyky, ktoré naznačia, že čas spánku sa blíži. Okrem toho - modré svetlo pôsobí proti prirodzenej produkcii melatonínu v tele (pomáha so zaspávaním), čím sa narúša spánkový cyklus.
Pridajte svetlo
Jemná žiara v rohu alebo svetla v skrini s pootvorenými dverami zmierni strach z tmy. Alebo ako sme spomínali vyššie - plyšák, obľúbená deka, korytnačka, ktorej pancier hádže svetlo na strop v podobe nočnej oblohy.Obmedzte TV
Dve hodiny pred spaním by žiadne dieťa, dokonca ani dospelí nemali sledovať žiadne obrazovky. Čo sa týka samotného televízora - ak ho máte večer pustený, keď dieťa má spať, môže ho počuť, veď má lepší sluch ako vy. Narúša tak spánok dieťaťa, ale sa môže cítiť „vyradené“, že vy pozeráte bez neho, alebo jeho starší súrodenec pozerá obľúbený večerný program či rozprávku a ono nie.Obmedzte tekutiny
Ak učíte dieťa na nočník, podvečer obmedzte príjem tekutín, inak ho bude rušiť potreba na záchod.Druhá večera
Malé občerstvenie pred spaním je v poriadku, najmä ak sa dieťa...
