Tiky, mimovoľné a opakujúce sa pohyby alebo zvuky, sa môžu objaviť u detí v rôznom veku. Hoci sú zriedkavé u dojčiat, môžu sa vyskytnúť aj u 14-mesačných detí. V tomto článku sa zameriame na možné príčiny tikov u 14-mesačných detí, ich prejavy a dostupné možnosti riešenia.
Čo sú tiky?
Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa pohyby alebo zvuky, ktoré dieťa vykonáva mimovoľne. Tieto pohyby alebo zvuky nemajú žiadny zrejmý účel a dieťa ich nemôže úplne ovládať. Ticky môžu byť motorické (pohybové) alebo vokálne (zvukové). Tiky sprevádzajú nepríjemné pocity, ktoré dieťa nútia k ich prevedeniu (napr. pálenie v očiach pred žmurknutím, stuhnutie šije, ktoré ustúpi po zášklbe hlavou,…).
Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Dieťa s tikmi ich nechce robiť zámerne.
Tiky sa delia na motorické (pohybové) a vokálne (zvukové).
Motorické tiky
Motorické tiky ovplyvňujú pohyby tela. Môžu byť jednoduché alebo komplexné.
- Jednoduché motorické tiky: Krátke, náhle pohyby, ktoré zapájajú len jeden sval, napríklad žmurkanie, ohŕňanie nosa, grimasy tváre, trhanie alebo pokyvovanie hlavou.
- Komplexné motorické tiky: Zložitejšie pohyby, ktoré zapájajú viacero svalových skupín, napríklad poskakovanie, prehýbanie trupu, dotýkanie sa iných ľudí alebo vecí, udieranie do tváre a iných častí tela, alebo spoločensky nevhodné gestá. Vyskytujú sa vo vlnách, medzi ktorými sú krátke prestávky. Pohyby sú zložitejšie, koordinované.
Vokálne tiky
Vokálne tiky vedú ku vzniku zvuku. Môžu byť jednoduché alebo komplexné.
- Jednoduché vokálne tiky: Zvuky pripomínajúce prirodzené fyziologické procesy (odkašliavanie, posmrkávanie), cmukanie, opakovanie zvukov.
- Komplexné vokálne tiky: Výkriky bez artikulácie, opakovanie slov alebo fráz, vyslovovanie urážlivých slov a viet (koprolália), opakovanie po druhých (echolália).

Príčiny vzniku tikov
Hoci presná príčina vzniku tikov nie je známa, predpokladá sa, že súvisia so zmenami v častiach mozgu, ktoré riadia pohyb. Niektoré tikové poruchy sa vyskytujú v rodinách, čo naznačuje genetickú predispozíciu. Často sa vyskytujú aj s inými stavmi, ako je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD) alebo obsedantno-kompulzívna porucha (OCD).
Medzi časté spúšťače tikov patrí stres, úzkosť, únava alebo vzrušenie. Tiky sa môžu zhoršovať, keď sa o nich hovorí alebo sa na ne vedome upozorňuje. Často začínajú nepríjemným pocitom alebo nutkaním, ktoré ustúpi po prejave tiku.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k ich vzniku u 14-mesačného dieťaťa:
- Idiopatické tiky: Vo väčšine prípadov sú tiky idiopatické, čo znamená, že nemajú známu príčinu. Tieto tiky sú zvyčajne prechodné a zmiznú samé od seba.
- Stres a úzkosť: Stresujúce udalosti alebo úzkostné prostredie môžu u citlivých detí vyvolať tiky. U 14-mesačného dieťaťa môže byť stres spôsobený napríklad zmenou prostredia, odlúčením od rodičov alebo novými skúsenosťami.
- Genetická predispozícia: Ticky sa môžu vyskytovať častejšie v rodinách, kde sa už predtým vyskytli tikové poruchy.
- Infekcie: V zriedkavých prípadoch môžu byť tiky spôsobené infekciami, ako je napríklad streptokoková infekcia, ktorá môže viesť k autoimunitnej reakcii ovplyvňujúcej mozog.
- Neurologické poruchy: V niektorých prípadoch môžu byť tiky príznakom neurologickej poruchy, ako je Tourettov syndróm.
Častým spúšťačom môže byť aj nedostatok magnézia. Príkladom je situácia, kedy dieťa počas leta, kedy sa viac potí a stráca minerály, začne mrkať. Doplnenie magnézia a vitamínu B6 v takomto prípade môže tiky zmierniť.
Používanie mobilov a tabletov môže viesť k poškodzovaniu neurotransmiterov a mozgu, čo môže prispieť k zhoršeniu stavu.
Prejavy tikov u detí
Tiky sa najčastejšie objavujú v predškolskom veku, pričom najviac nimi trpia deti vo veku sedem až dvanásť rokov. Potom ich výskyt klesá. Prejavy tikov sú rôznorodé a individuálne.
Medzi bežné prejavy tikov u detí patria:
- Trhanie kútikom úst
- Trhanie plecom alebo hlavou
- Kašľanie, posmrkávanie, cmukanie
- Opakujúce sa slová
- Prehadzovanie ofinou
- Potľapkávanie
- Dotýkanie sa nosa, čela a podobne
- Mykanie plieckami, rúčkami
U 5-ročného chlapca sa môžu objaviť tiky ako mikanie plecom, vytieranie ruky, otváranie úst, zdvíhanie obočia. Tieto tiky sa môžu obmieňať a často sa prejavujú vtedy, keď je dieťa unavené, vystavené stresu, ale aj z veľkej radosti.
Tiky v oku, ako napríklad časté žmurkanie, môžu byť zamieňané s očnými chorobami. Medzi očné choroby, ktoré sa môžu vyskytnúť u detí, patria zápal spojiviek a jačmeň.

Tikové poruchy
Existuje niekoľko typov tikových porúch:
- Prechodná tiková porucha: Objavujú sa tiky jednoduché, motorické, väčšinou v oblasti mimického svalstva, vzácne i hlasové, ale nevyskytujú sa súčasne. Ochorenie netrvá dlhšie ako rok a je typické pre predškolský vek. Ide o najčastejšiu a najľahšiu tikovú poruchu. Objavuje sa už v detstve, a to približne u 5 - 20 % detí. Ide o jednoduché pohybové alebo zvukové tiky, ktorých frekvencia je premenlivá. Psychická nepohoda obvykle zhoršuje intenzitu tikov. Za priaznivých okolností má tento stav spontánnu ustupujúcu tendenciu - príznaky do roka miznú.
- Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha: Vyskytujú sa jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky (nie súčasne), priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace. Začína v detstve a prechádza do dospelosti. Ak tiková porucha pretrváva dlhšie ako 1 rok, hovoríme o chronickej tikovej poruche. Objavuje sa väčšinou už v detstve, no môže pretrvávať aj do dospelosti. Spravidla sa vyznačuje jedným pohybovým alebo zvukovým tikom, pričom celkový priebeh je stabilný a intenzita rovnaká.
- Tourettov syndróm: Tourettov syndróm je neurologicko-psychiatrická porucha, ktorá sa prejavuje mnohopočetnými motorickými a hlasovými tikmi. Tieto tiky sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne a majú premenlivú intenzitu. Častým prejavom je koprolália (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolália (opakovanie po druhých) a echopraxia (kopírovanie konania inej osoby). Tourettov syndróm sa zvyčajne začína v detstve okolo siedmeho roku a pretrváva do dospelosti, pričom príznaky sa môžu pred pubertou zmierniť. Ide o najzávažnejšiu tikovú poruchu. Tourettov syndróm (Tourettte syndrom) sa vyznačuje chronickými, mnohopočetnými, zväčša komplexnými tikmi v motorickej aj vokálnej podobe.
V prípade, že tiková porucha pretrváva dlhšie ako rok, hovoríme o chronickej tikovej poruche.
Diagnostika tikov
Diagnostika tikov je založená na pozorovaní prejavov dieťaťa a vylúčení iných možných príčin. Lekár sa bude zaujímať o frekvenciu, intenzitu a typ tikov, ako aj o prípadné spúšťače a faktory, ktoré tiky zhoršujú alebo zmierňujú. V niektorých prípadoch môže byť potrebné vykonať neurologické vyšetrenie alebo EEG, aby sa vylúčili iné neurologické poruchy.
Tiky je však potrebné odlišovať od iných motorických porúch, ktoré sa objavujú pri neurologických poruchách (epilepsia, svalové kŕče), ďalej od motorických stereotypií u mentálne retardovaných a tiež od nutkavých aktivít pri obsedantno-kompulzívnej poruche.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Hoci sú tiky u detí často neškodné a prechodné, v niektorých prípadoch je vhodné vyhľadať lekársku pomoc:
- Ak sú tiky časté, intenzívne alebo rušivé.
- Ak tiky spôsobujú dieťaťu stres alebo úzkosť.
- Ak sú tiky sprevádzané inými príznakmi, ako sú napríklad bolesti hlavy, poruchy spánku alebo zmeny v správaní.
- Ak máte obavy o zdravie svojho dieťaťa.
Lekár môže vykonať vyšetrenie a zistiť, či sú tiky spôsobené nejakým základným zdravotným problémom. V prípade potreby môže dieťa odoslať k špecialistovi, ako je neurológ alebo psychológ.
V prípade, že sa u dieťaťa objavia prejavy tikovej poruchy, treba čo najskôr vyhľadať odborníka, v tomto prípade pedopsychiatra.
Možnosti riešenia a liečba tikov
Liečba tikov závisí od ich príčiny a závažnosti. V mnohých prípadoch nie je potrebná žiadna liečba, pretože tiky zmiznú samé od seba. V iných prípadoch môžu byť užitočné nasledujúce stratégie:
Konzervatívna terapia
- Eliminácia spúšťačov: Vyhýbanie sa stresu a aktivitám vyvolávajúcim únavu.
- Relaxačné techniky: Dychové cvičenia, meditácie.
- Zmysluplné aktivity: Vyplnenie času aktivitami, ktoré prebudia záujem dieťaťa o rôzne činnosti.
- Podpora a porozumenie: Akceptovanie dieťaťa také, aké je, vytváranie rodinných rituálov a spoločného prežívania času.
- Informovanie okolia: Informovanie pedagógov a spolužiakov o tikoch dieťaťa a potrebe trpezlivosti a pochopenia.
Niektoré tiky ustúpia, keď pominie príčina (zmena školy, bydliska, veľké nároky na dieťa a podobne). Nečinnosť pri televízii, dlhé cestovanie alebo posedávanie v izbe často spúšťa tiky.
Základné rady na pomoc pri prekonávaní tikov:
- Povzbudzujte dieťa, že nad tikom zvíťazí. Každý deň sa rozprávajte.
- Akceptujte dieťa také, aké je. Vytvorte si v rodine rituály, blízkosť, spoločne prežívajte čas a stanovte prijateľné hranice.
- Vyplňte čas zmysluplnými aktivitami, ktoré prebudia záujem dieťaťa o rôzne činnosti.
- Chápte dieťa, ak má ťažšie obdobie. Nebuďte perfekcionisti. Vaše dieťa nemusí byť vo všetkom najlepšie. Myslite aj na uvoľnenie, oddych a dobrý spánok.
Odstránenie vyvolávajúceho faktora (oddýchnuť si, doplniť magnézium, obmedziť stres) je kľúčové pri tikoch v oku.
Behaviorálna terapia
U starších detí sa môže použiť behaviorálna terapia, ako je napríklad terapia zvrátenia návyku, na pomoc pri zvládaní tikov. U 14-mesačného dieťaťa však táto terapia nemusí byť vhodná.
Medzi techniky behaviorálnej terapie patria:
- CBIT (Comprehensive Behavioral Intervention for Tics): Terapia zameraná na nácvik uvedomovania si tikov a rozvíjanie protichodnej odpovede na nutkanie tik urobiť.
- Metóda presýtenia: Technika využíva zámerné opakovanie tikov po dobu niekoľkých minút.
- Time-out technika: Pacient odchádza zo spoločnosti či z miesta, aby skľudnil tik. Chápe tik ako naučené správanie.
- Tréning uvedomovania si tikov a sprievodných telesných pocitov: Sebapozorovanie a nácvik relaxácie.
- Rodinné poradenstvo: Zamerané na harmonizáciu rodinných vzťahov, na obmedzenie stresu a psychickej záťaže dieťaťa.
Farmakologická liečba
V zriedkavých prípadoch, keď sú tiky závažné a ovplyvňujú kvalitu života dieťaťa, môže lekár predpísať lieky na ich zmiernenie. Lieky sa však u 14-mesačných detí používajú len zriedka a len v závažných prípadoch.
Pri závažnejších tikových poruchách sa môže použiť farmakologická liečba. Medzi farmakologické prípravky, ktoré sa uplatňujú pri liečbe tikov, sa radí klonidín a guanfacín, klonazepam a iné anxiolytiká a antipsychotiká. V prípade detských tikov je liekom voľby tiaprid-chlorid v kvapkách, alebo tabletkách podľa veku dieťaťa s cieľom, aby sa jednoduché tiky nerozšírili do komplexných tikov, ktoré dieťa frustrujú.
Okamžité nasadenie liekov, konkrétne antipsychotík, väčšinou nie je nutné. Vždy však treba túto cestu zvážiť, pretože antipsychotiká majú rôzne nežiaduce účinky. Navyše, žiaden liek nezaručuje úplné a trvalé odstránenie tikov.
Pri pretrvávajúcich tikoch v oku môže pomôcť lokálna aplikácia botulotoxínu.
Vhodnejším variantom je psychoterapia, kde sa pracuje na príčinách tikov. Zároveň sa dieťa učí technikám, ktoré pomáhajú v prekonávaní obťažujúcich atakov.
V prípade, že sa objavia tiky, je dôležité aj doplnenie stravy o potraviny na podporu trávenia a vstrebávania minerálov a vitamínov ako kefír, acidko, bryndza, a potraviny bohaté na vitamín C, ktorý podporuje vstrebávanie živín do tela. Zároveň je vhodné obmedziť sladkosti a cukor, ktoré demineralizujú telo.
POSTUPNÁ SVALOVÁ RELAXÁCIA pre deti 🧘♀️ TVÁR 👧🏻 Sprievodné sedenie 👦🏻 Epizóda 1
Ako podporiť dieťa s tikmi?
Podpora dieťaťa s tikmi je veľmi dôležitá. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa za svoje tiky nemôže, preto je absolútne nevhodné, aby ho napomínali, či dokonca trestali. Dieťa s tikovou poruchou obvykle čelí výsmechu rovesníkov, čomu je veľmi ťažko zabrániť.
Vytvorenie pokojného a stabilného prostredia pre dieťa môže pomôcť znížiť stres a úzkosť, ktoré môžu tiky vyvolávať. Zabezpečenie dostatku spánku, zdravej stravy a pravidelnej fyzickej aktivity môže prispieť k celkovej pohode dieťaťa a znížiť výskyt tikov.
Je dôležité, aby rodičia akceptovali dieťa také, aké je, a vytvorili mu prostredie plné lásky a porozumenia. Spoločne prežívaný čas, rodinné rituály a stanovenie prijateľných hraníc môžu výrazne pomôcť.
