Jedenásty mesiac života vášho dieťaťa je obdobím intenzívneho objavovania a rozvoja. Z malého lezúňa sa stáva čoraz aktívnejší prieskumník, ktorý sa môže dokonca pokúšať o prvé krôčiky. Dieťa prejavuje svoje emócie, učí sa komunikovať a s nadšením napodobňuje dospelých. Ako rodičia môžete tento prirodzený vývoj podporiť vhodnými hrami a aktivitami, ktoré stimulujú jeho zmysly, motoriku a kognitívne schopnosti. V tomto veku je dôležité poskytnúť dieťaťu prostredie bohaté na podnety, ale zároveň bezpečné a predvídateľné.
Čo dokáže 11-mesačné bábätko?
V 11. mesiaci života dieťa prechádza mnohými vývojovými míľnikmi. Medzi najvýraznejšie patria:
- Pohyb: Väčšina detí v tomto veku aktívne štvornožkuje. Niektoré sa už pokúšajú stavať na nohy a chodiť popri nábytku. Hoci o chôdzi možno hovoriť až v bode, kedy je dieťa schopné zastaviť, zmeniť smer a pritom sa vyhnúť pádu, prvé krôčiky popri nábytku či stene už môže mať za sebou (môže, no nemusí). Dieťa dokáže v stoji, dokonca aj bez držania, vydržať pomerne dlho.
- Jemná motorika: Dieťa si dokáže rukami chytiť uši, oči, ústa, nos a udrží aj lyžičku pri kŕmení. Pohyby rukami, úchopy aj uvoľnenie pästí už sú cielené. Na predmety začína ukazovať prstom.
- Komunikácia: Dieťa začína chápať jednoduché pokyny a reaguje na výzvy ako „daj mi“, „no-no“ alebo „kako“. Rozširuje sa jeho slovná zásoba a postupne pribúdajú slovíčka ako „mama, tato, baba, havo, auto“.
- Emócie: 11-mesačné dieťa dokáže prejaviť rôzne pocity, ako hnev, radosť či trucovitosť. Dokáže vnímať, ak mu niečo zakazujete.
- Vnímanie: Dieťa už začína vnímať priestorovo, vníma tvary a rozmery predmetov.
Dieťa je ako živé striebro, čo znamená, že je najvyšší čas na rôzne zábrany, záslepky a poistky do zásuviek. Krpec si buduje prvú slovnú zásobu, ktorej veľakrát rozumie len mama alebo otec. Veľa slovíčok ešte vysloviť nevie, no dokáže ich ukázať: Tu sú očká, tu noštek, tu uši. Zhrnuté a podčiarknuté - z dieťatka je hotová osobnosť, ktorá sa vie aj zlostiť.
11-mesačné dieťa - zmysly a rečové schopnosti
Zmyslové vnímanie dieťaťa sa neustále rozvíja a dieťa viac rozumie. Začína chápať, že ak rodič povie „ham-ham“, ide čas kŕmenia, „haji-haji“ čas spánku a podobne. Využívajte každú jednu situáciu na komunikáciu. Predmety pomenúvajte, vysvetľujte, napodobňujte zvieratá, pasívna pamäť funguje a skôr či neskôr dieťa určité zvuky, slabiky či slová začne opakovať. Najlepším spôsobom, ako rozvíjať zmysly i reč sú hry, riekanky, básničky, knižky alebo jednoduché opisovanie predmetov a aktivít.
Riekanky možno nie sú tak „in“ ako kedysi, čo je trochu smutné. Pre deti totiž predstavujú najprirodzenejší spôsob, ako si osvojiť rytmiku reči, trénovať jazýček a zároveň aj pamäť. Vo veku okolo jedného roka môžeme uprednostniť riekanky, ktoré sa spájajú s určitými cvikmi a pohybmi. Celé znenie si ľahko nájdete vo vyhľadávači, stačí, ak zadáte: „Osievame múčku v slamenom klobúčku“ alebo „Kolo kolo mlynské“, alebo „Ťap-ťap-ťapušky“, „Kuje kováč podkovičku“ alebo „Oli Oli Janko“.
Dieťa rado napodobňuje dospelých, preto mu dajte možnosť "pomáhať" pri bežných činnostiach, ako je varenie (s neškodnými ingredienciami), upratovanie (s hračkárskym náradím) alebo práca v záhrade. Kúpte 11-mesačnému dieťaťu autentické hračky, ako detskú kuchynku, detské pracovné náradie, geometrické hlavolamy (inteligentné hračky pre deti), obrázkové interaktívne knihy alebo sa s dieťaťom zahrajte počas kúpania. Komunikujte s ním a chváľte ho, posaďte ho pred zrkadlo a ukazujte mu časti tela, spievajte si s ním pesničky, tlieskajte jeho pokrokom. Hrajte sa s ním na skrývačku, ak vás nájde, pochváľte ho. Trénujte s ním vstávanie z kľaku a sedu, položte niečo na gauč a nechajte ho, nech to dočiahne. Rozmiestnite po zemi kocky a hrajte hru na upratovanie. Hrajte s hračkami divadlo. Stavajte na seba kocky a potom ich spolu zbúrajte, napodobňujte zvuky.
Vakcinácia v 11. mesiaci
V závislosti od toho, v ktorom mesiaci bola dieťaťu podaná prvá dávka hexavakcíny, lekár vás upozorní v rámci pravidelných návštev, že vás čaká ďalšie preočkovanie. Prvýkrát sa touto vakcínou dieťa očkuje v 2. - 3. mesiaci, následne v 4. - 5. mesiaci. Tretia dávka je podávaná v 10. až 11. mesiaci. Ide o účinnú kombináciu očkovacích látok voči vírusovej hepatitíde typu B, tetanu, záškrtu, detskej obrne, hemofilovej invazívnej infekcii a čiernemu kašľu. Takisto je očkovanie účinné proti pneumokokovým ochoreniam. Táto vakcinácia je zo zákona povinná.
11-mesačné dieťa - strava
Strava 11-mesačného dieťaťa sa čoraz viac podobá tej vašej, samozrejme, s určitými obmedzeniami. Okrem aktívnej konzumácie príkrmov je aj naďalej dôležité materské mlieko - dojčenie, prípadne umelá formula. Presná dávka mlieka nie je stanovená, no 1 či 2 dojčenia do dňa určite dieťatku padnú vhod. Mlieko je pre dieťa významným zdrojom probiotických kultúr, vitamínov, bielkovín a minerálov. Ak nedojčíte alebo z nejakého dôvodu to nie je možné, umelé dojčenské mlieko je vhodná alternatíva. Dojčenské mlieko dokonca môžete používať aj na prípravu obilninových kaší - ryžová, pohánková či ovsená.
Jedálniček 11-mesačného dojčaťa je z týždňa na týždeň pestrejší. Dieťa už dokáže sedieť, takže má vlastný priestor na jedenie v detskej stoličke. Hlavnú zložku potravy tvoria príkrmy, ktoré už nie je potrebné mixovať na kašu, pokojne môže ísť o väčšie kúsky ovocia, zeleniny či mäsa. Dieťa by nemalo mať problém ich prehĺtať. V tomto období sa môže stať, že 11-mesačné dieťa odmieta mlieko. Príkrmy naďalej nesolíte ani nekoreníte. Vyskúšajte aj väčšie kúsky hydinového či králičieho mäsa. Naďalej sa vyhýbajte potravinám ťažkým na trávenie, ako morské plody či hríby. Ak zavádzate v rámci príkrmov nové potraviny, potom, čo ich dieťa skonzumuje, nezavádzajte aspoň 3 dni žiadne nové potraviny, aby ste sledovali prípadné alergické reakcie. Dieťa má čoraz viac zúbkov a už dokáže stravu rozhrýzť.
Pitný režim netvorí len mlieko, ale aj čaje či čistá voda. Skvelé sú taktiež doma lisované ovocno-zeleninové šťavy - jablčná, mrkvová, hroznová, hrušková a podobne. Môžete si ich, samozrejme, kúpiť i v obchodoch. Pozor na nevhodné konzervanty, umelé sladidlá či farbivá. Kupujte len šťavy určené pre dojčatá.
Ako spomíname vyššie, motorika napreduje, preto sa nebojte dať dieťaťu počas kŕmenia plastovú lyžičku. Plastová lyžička v ruke už môže byť rituál počas kŕmenia, no samostatné kŕmenie sa ňou ešte nie je zaručene úspešné. Dieťaťu všetko podáva ruky, pozor na ostré a malé predmety, spotrebiče a prístup k zásuvkám.
Spánok a hračky pre 11-mesačné dieťa
Spánok je u niektorých detí v tomto veku premenlivý ako jarné počasie, u iných detí je zasa režim relatívne stabilný, pričom však spánok môžu narúšať rôzne javy. V priemere už má dieťa len 1 či 2 krátke spánkové cykly počas dňa, ktoré by dohromady nemali trvať dlhšie ako 3 hodiny. Prečo sa 11-mesačné dieťa často budí v noci? Dôvodom môžu byť stále prerezávajúce sa zúbky a sprievodným príznakom môže byť dokonca aj zvýšená telesná teplota. Typickým symptómom rastu mliečneho chrupu je zvýšená nervozita, plačlivosť a oslabená imunita, ktorá môže mať za následok nástup iných ochorení.
Najlepším riešením, ako dieťa počas dňa pripraviť na spánok, je unaviť ho. Pomoc v tomto nerovnom boji vám poskytnú rôzne hry a hračky pre 11-mesačné deti. Už pred pár mesiacmi sú vhodnými hračkami obrázkové knihy, interaktívne knihy s zvukovými efektami, inteligentné hračky pre deti, geometrické hlavolamy, stavebnice, vkladačky, hojdací koník alebo dokonca odrážadlo (väčšinou sa odporúča až po 1. roku). Dieťa zbožňuje skrývačky alebo hry počas kúpania. Spievajte pesničky, hovorte riekanky, pokojne ich púšťajte a spievajte na „playback“. Nezabúdajte na aktívnu komunikáciu, pomenúvanie predmetov, vydávanie zvukov, napodobňovanie zvierat. Dajte dieťa pred zrkadlo a ukazujte na jeho časti tela. Dieťa rado napodobňuje. Kúpte mu sadu kutilského náradia pre deti alebo detskú kuchynku. Zahrajte s hračkami divadlo, zahrajte sa na upratovanie hračiek.
Hry a aktivity pre 11-mesačné dieťa
V tomto veku je dieťa prieskumníkom a dobrodruhom. Dieťa chce objavovať, skúmať a robiť veci, ktoré robia aj dospelí. Preto ich napodobňuje. Len samotný byt alebo dom je pre dieťa obrovským ihriskom plným hier, no i nebezpečenstiev. Nebezpečné predmety, rozbitné veci, rastliny, schody a pod. Rodičia by sa mali snažiť minimalizovať riziká a dívať sa na domácnosť očami dieťaťa, ktoré síce veľa vecí vníma, no mnohé dôsledky svojho konania si ešte neuvedomuje.
Aktivity na rozvoj hrubej motoriky
Ak už dieťa získalo na rovnom povrchu značnú odvahu, necháme ho chodiť po menej ideálnom teréne, napr. po ceste v parku, po tráve, v snehu, v piesku, v sene, po nerovnej ceste v lese, zo svahu a do svahu, po úzkej ploche a pod. Zmyslový zážitok poskytne aj chôdza naboso napr. Kopanie do lopty - najskôr ukážeme dieťaťu, ako sa do lopty kope. Dieťa potom samé pôjde za loptou, tesne pred loptou urobí väčší krok a tým ju odkopne.
Posadzovanie zo stoja na stoličku - najväčšie ťažkosti dieťaťu robí kontrola polohy tela vzhľadom na stoličku, tj. správne umiestnenie zadočku na sedaciu plochu, na ktorú nevidí. Je dobré teda začať s dieťaťom trénovať na širokej ploche, ako je napríklad schod alebo nízka lavička. Dôležité je, aby sa dieťa na miesto, kam sa chce posadiť, najskôr pozrelo a až potom sa otočilo o 180° a posadilo sa. Keď sa dieťa učí samé posadiť, učí sa vlastne orientovať v priestore. Ako opora pri posadzovaní dobre poslúži stolík, o ktorý sa dieťa môže oprieť, úkrokmi do strany preručkuje až k stoličke.
Aktivity na rozvoj jemnej motoriky
Dieťa sa učí rozlišovať základné farby. Takto jednoduché pomôcky si zvládnete doma pripraviť aj sami, stačia vám len farebné dózy, do ktorých urobíte diery a veľa gombíkov, ktoré tam budú deti vhadzovať a znova vyberať a miešať, až do omrzenia. Dieťa si do prvého roku rozvíja jemnú motoriku rôznym spôsobom, no určite ho dokážete podporiť aj ďalšími aktivitami, napr. aj počas varenia v kuchyni. Touto činnosťou učíte dieťa k presnosti. Pripravte veľkú nádobu plnú korálok, nachystajte dva poháriky, do ktorých musia deti premiestniť korálky lyžicou. Pri tejto aktivite však buďte veľmi pozorní, pretože ide o drobné predmety, ktoré by si dieťa mohlo vložiť do úst či do nosa, preto od neho určite neodchádzajte. Prípadne korálky môžete nahradiť niečím väčším jedlým ako napr.
Odliepanie páskou prilepených hračiek: Aktivita je výborná na trénovanie jemnej motoriky a pinzetového úchopu. Stačí vám klasická lepiaca páska, nejaká tácka a zopár gumených hračiek, napr.
Zdokonaľujeme schopnosť predmety pokladať a stavať - položenie hrnčeka na tanierik, kladenie plochých predmetov na seba (napr.).
Vyťahovanie predmetov z vrecka, sáčku a pod. - dieťa sa učí jednou rukou držať sáčok za okraj a druhou rukou predmety vyťahovať.
Zastrkovanie a vyťahovanie zátky - dáme dieťaťu fľašu a predvedieme, ako sa vyťahuje a zastrkuje zátka. Zátka má mať tvar kužeľu s odrezaným vrškom, aby sa užší koniec dal ľahko strčiť do hrdla fľaše a aby súčasne zátka do fľaše nespadla. Zo začiatku musíme dieťaťu fľašu pridŕžať, aby sa dieťa mohlo sústrediť na pracujúcu ruku a nemuselo súčasne pridržiavať predmet druhou rukou.
Zasúvanie kľúča do kľúčovej dierky - prilákame dieťa k nízkej skrinke s kľúčom. Dieťa začne s kľúčom točiť, vyťahovať ho a pokúsi sa ho opäť aj zasunúť. Zasunutie kľúča je obtiažnejšie ako jednoduché zasunutie tyčinky do okrúhleho otvoru, pretože kľúč musí byť zasunutý tak, aby zuby boli dole.
Spracovávanie materiálu - dieťa koncom 1. roku je schopné poznať, že manipuláciou je možné zmeniť tvar predmetu. Najvhodnejším materiálom, ktorý toto umožňuje, sú plastické hmoty, napr. obyčajné cesto.
Lovenie sieťkou - dá sa použiť sieťka na rybičky alebo na motýle, ktorou dieťa loví hračky vo vani.
Točenie kľukou - otáčavý pohyb sa dieťa môže naučiť na rôznych domácich prístrojoch, napr. na mlynčeku na kávu, na mak, stolovom strúhadle na ceruzky, na hracej skrinke a pod.
Kreatívne aktivity a hry
Zoberte veľkú plastovú prepravku (napríklad z IKEI) alebo aspoň hlbší pekáč. Napustite vodou a povkladajte plastové či ping-pongové loptičky, alebo akékoľvek drobné hračky, čo sa udržia na hladine. Drobcovi dajte do rúk sitko, vedľa prichystajte prázdne vedierko a zahrajte sa spolu na rybárov.
Prilepte na dlážku kúsky farebnej lepiacej pásky, pričom konce nechajte odlepené. Alebo páskou pripevnite na zem obľúbené hračky. Krpec ich bude oslobodzovať a pásku odlepovať, a popri tom si precvičí jemnú motoriku.
Opäť veľmi jednoduchá, ale vďačná zábavka. Zoberiete prázdnu obliečku na vankúš, dovnútra povkladáte rôzne hračky (prípadne aj menej preskúmané predmety) a ukážete dieťatku, ako si môže hračku vytiahnuť. Pôsobí to banálne, no vyloviť hračku z vankúša (vrecka) je zručnosť, ktorú si treba natrénovať. Musí sa naučiť, ako si pridržať látku, ako si predrať rúčku na správne miesto.
Predpokladáme, že bubnovačky a ďalšie hlučné zábavky ešte krpca neomrzeli. Čo takto dažďové palice vyrobené z roliek z toaletného papiera alebo z dutiniek kuchynských utierok? Najskôr jednu stranu prekryjeme celofánom a prelepíme lepiacou páskou. Do dutiny nasypeme ryžu, fazuľu alebo piesok a napokon prelepíme aj druhú stranu. Nakoniec stačí len zahrkať - a spoznávať zvuky, ktoré vydávajú rôzne materiály. Ak je dieťatko trochu väčšie, dažďové palice si môžete spolu vyfarbiť.
Zručnejšie mamičky a oteckovia môžu drobcovi vytvoriť stenu plnú aktivít. Stačí veľký hrubý kartón alebo akákoľvek tenká doska, na ktorú sa pevne nalepia rôzne predmety. Vďačná je stará kalkulačka alebo tlačidlový mobil, šnúrka s veľkými korálikmi, zipsy, zámky a iný podobný „hardvér“.
Načo ju kupovať, keď si ju môžete vyrobiť doma? Stačia vám dva hrnčeky múky, pol hrnčeka soli, 2 až 4 lyžičky oleja a trocha vody, do ktorej môžete vopred nakvapkať potravinárske farbivo. Ak máte v domácnosti glycerín, pridajte pár kvapiek - plastelína bude vďaka nemu krásne lesklá a jemná. Potom treba už len miesiť. Keď sa cesto lepí, pridajte múku, a ak sa drobí, pridajte trochu vody alebo oleja. Výsledná hmota by mala byť poddajná, aby ju zvládli tvarovať aj drobné detské pršteky.
Na guľôčkové dráhy nedajú dopustiť deti ani rodičia, no tieto hračky sú pomerne drahé. Čo takto vyrobiť si vlastnú guľôčkovú dráhu a zrecyklovať pri tom odpad z domácnosti? Stačí len plocha skrine (alebo akákoľvek hladká zvislá plocha) a zopár roliek z toaletného a utierkového papiera. Tie poslúžia ako dlhšie aj kratšie diely tunela, ktoré lepiacou páskou nalepíte na skriňu v správnych rozostupoch a sklonoch.
Na rozdiel od predchádzajúcej aktivity, táto zábavka nevyžaduje takmer žiadnu predprípravu. Stačí vám len prázdna krabica, napríklad od cereálií. Poprepichujte ju nožničkami alebo nožom na rôznych miestach a do dier postrkajte farebné lyžičky, slamky alebo farbičky. Niektoré umiestnite hlbšie, iné plytšie.
Asi ste si všimli, že je vaše dieťa vo veku, keď ho fascinuje akákoľvek dospelácka činnosť. Napríklad varenie. Možno ste dokonca krpcovi zadovážili hračkárske riady, hrnčeky, drevenú či látkovú zeleninu, či dokonca aj mini mikrovlnku alebo mixér. A pravdepodobne ste aj zistili, že hračkárska kuchynka akosi nefunguje, pretože drobec sa stále naťahuje za naozajstnými hrncami a skutočnými potravinami. Vyjdite mu v ústrety a naservírujte pred neho zopár misiek s múkou, strúhankou, vodou či cestovinami. Nie je to práve aktivita v štýle „zero waste“, ale dieťatko bude skúmať rôzne textúry, a tak ako každá ufúľaná zábavka, aj táto ho bude neskutočne baviť. Len nezabudnite rozprestrieť pod dieťa igelit.
AKO SA HRAŤ S VAŠÍM 11-MESAČNÝM DIEŤATOM | VÝVOJOVÉ MÍĽNIKY A AKTIVITY | ČO POTREBUJETE VEDIEŤ
Montessori prístup pre najmenších
M-O-N-T-E-S-S-O-R-I. Človeka, ktorý sa s týmto pojmom nikdy bližšie nestretol, možno ako prvé napadne, že ide o nejakú novú vzdelávaciu metódu či smer, čo je vlastne pravda. V prvom rade ide však o podporu prirodzeného vývoja dieťaťa v určitých životných obdobiach. Pozornosť dieťaťa nie je odvádzaná preč od každodenných činností, napr. Dieťa sa od začiatku stretáva s reálnymi vecami - pes vyzerá ako pes, slon je vždy iba sivej farby, pohárik je sklenený nie plastový.
Premýšľate, kedy u vás doma začať s prístupom Montessori? Až si dieťa začne všímať nejaké pomôcky, až začne skutočne vnímať? Chyba! Dieťa vníma už v brušku u mamičky, a tak netreba otáľať. Symbiotický život v Montessori teórii je prvých 6 - 8 týždňov života dieťaťa. Vraví sa mu tiež štvrtý trimester. Matka a dieťa sa v tomto životnom období navzájom maximálne potrebujú a vytvárajú spoločne symbiotický vzťah. Prečo? Pretože matka práve stratila časť tela, ktorú nosila celých 9 mesiacov a dieťa práve bolo „vytlačené z domova“, kde sa cítilo tak príjemne a v bezpečí. Pre psychickú aj fyzickú pohodu matky aj dieťaťa je nesmierne dôležité byť v toto životné obdobie čo najviac spolu a postupne sa spoznávať a napájať sa na seba. Je potrebné obnoviť tzv. Vývojovým cieľom tohto životného obdobia je rozvíjať základnú dôveru medzi matkou a dieťaťom aj dôveru v nové prostredie. Dôvera sa buduje, keď sú potreby dieťaťa uspokojované láskyplne, láskavo, včas a s úctou. Dieťa tak nadobúda na dôvere, že svet je vďaka rodičom bezpečné miesto pre jeho bytie. Cíti, že je tu chcené.
Základom je od narodenia budovať dieťaťu bezpečné a dôveryhodné zázemie, kde sa bude cítiť príjemne. V tom vám môžu pomôcť tzv. „stanovištia“, kde budete s deťmi vykonávať opakujúce sa aktivity. Opakovanie je dôležité v tom, že dieťa už vie, čo sa bude na danom stanovišti diať. Všetky aktivity vykonávame ticho, v pokoji a v prirodzenom tempe. Dieťa nerozptyľujeme, neodvádzame pozornosť inam, všetko sprevádzame slovami a melodicky podobnými vetami. Dieťa potom časom pozná, čo sa bude diať, keď typickým hlasom povieme „tak, teraz ideme vymeniť plienku“. Cíti sa pri tom bezpečne. Rovnako tak to bude fungovať pri kúpaní, ktoré vykonávame stále rovnakým spôsobom a po osušení bábätko natrieme stále rovnako voňajúcim olejom. Ide o tzv.
Toto by malo byť miesto bez rušivých elementov. Pokojné, tiché a bez hračiek, kolotočov, farieb, samolepiek, … Odporúčame zaviesť rituál pred spaním - napr. vyvetrať, zaspievať pesničku, pomaznať sa.
Tu sa bude dieťa hrať a učiť sa nové veci. Odporúčame vybaviť miesto jednofarebnou nerušivou podložkou, zrkadlom hneď od zeme, v ktorom sa dieťa nielen vidí, ale má vďaka zrkadlu väčší rozhľad po celej miestnosti. Veľmi obľúbenou Montessori pomôckou sú špeciálne závesné mobily pre bábätká. Majú jednoduchú formu, sú kontrastné a mali by sprostredkovať správny dojem reálneho sveta. Stvárňujú ideálne to, čo môže voľne „plávať“ - napr. motýle, vtáčiky, delfíny, tanečníci, … Podporujú zrak, časom aj úchop, rozvíjajú sluch i pohyb.
Hneď ako sa dieťa začne trochu pohybovať, otáčať sa a zaujímať sa o okolie, pripravte v mieste pre aktivitu košíček s 2 - 3 hračkami. Najprv pokojne začnite jednou hračkou. Košíček je vždy v dosahu, aby sa dieťa mohlo „pohrať“, keď má záujem. Ponuku nerozširujeme a vždy, keď dieťa stratí o hračku záujem, tak ho pokojným hlasom „privoláme“ a ukážeme mu, že hračka vždy patrí späť do košíčka. Pre deti už v tomto veku je veľmi dôležitý poriadok vo veciach, ale samy nie sú schopné ho udržiavať. Preto je dobré mať hračiek menej a mali by mať pevne dané miesto.
Prebaľovanie v stoji: Všade som čítala, ako podľa Montessori by sa malo dieťa prebaľovať postojačky, keď vie samo stáť. Lepšie tak môže vnímať činnosti spojené so starostlivosťou o telo. Tým, že ho prestaneme pokladať na chrbát mu vlastne dáme najavo, že aj ono sa môže zapojiť do tohto procesu a nestaviame ho viac do pozície neschopného. Keďže rovnováhu sama pri prebaľovaní ešte poriadne udržať nevie, využili sme vaňu ako oporný bod. Museli sme si obidve zvyknúť na nový štýl a nie je to jednoduché. Vymeniť postojačky pocikanú plienku nie je až taký problém, no horšie to je s pokakanými plienkami. Veľakrát si počas prebaľovania chce napríklad sadnúť a v tých momentoch by som potrebovala ešte asi dve ďalšie ruky. Niekedy ju po kakaní ešte dávam na chrbát a keď ju poležiačky zbavím špinavej plienky a utriem do čista, potom ju už v stoji prebalím do čistej plienky. Určite niečo na prebaľovaní v stoji je, pretože naozaj so záujmom sleduje, ako zapínam plienku, body, či navliekam nohavice. Ako pokrok vnímam to, že začala spolupracovať pri vyzliekaní a obliekaní.
Nočník a samostatnosť: Keď začala Adelka sama sedieť (cca v 9. mesiaci), zoznámila som ju s nočníkom, na ktorý som ju posadzovala 1 - 2 krát denne. Deti rady napodobňujú rodičov a chcela som, aby si na nočník zvykala postupne. V úmysle vytvoriť pre ňu voľne prístupný kútik s nočníkom (ktorý by nebol za zatvorenými dverami), som ju prvýkrát posadila na nočník v kuchyni. No v zápätí ako som ju posadila, sa hneď z nočníka dvíhala a chcela ísť preč. Nepomohlo ani čítanie knižky, ani iné presvedčovacie metódy. Pochopila som, že Adelka nás vidí sedieť na záchode na toalete a keď som jej dala nočník do kuchyne, nevedela, čo sa od nej očakáva. Preto som nočník hneď presunula na toaletu. Má tu k dispozícii nočník, stupienok na obliekanie, čisté plienky a vedro na špinavé plienky. Tam už na ňom vydrží sedieť aj niekoľko minút. Inokedy si iba sadne a hneď sa postaví. Vtedy ju jemne vrátim a poviem, aby to ešte skúsila, no pokiaľ opäť odmietne, nenútim ju a obliekam naspäť do plienky a nohavíc. Snažila som sa pre toto sedenie na nočníku vybrať vhodnú dobu, kedy je najpravdepodobnejšie, že sa do nočníka naozaj aj vyciká. Najskôr som ju dávala sedieť na nočník intuitívne, keď som si myslela, že by sa asi mohla vycikať, tj. hlavne po napití, najedení alebo ak sa zatvárila, že by mala ísť. Nakoniec sa mi osvedčilo, že sa väčšinou vždy vycikala do nočníka ihneď po zobudení. A slovkom ihneď myslím naozaj IHNEĎ 😉 Dnes ju teda dávam na nočník v priemere 3x denne vždy po tom, ako sa zobudí a úspešnosť vykonania potreby je 50%, čo je pre mňa uspokojivé (zámerne píšem potreby, pretože párkrát sa do nočníka už aj vykakala). Pochvaly nepoužívame, iba jej všetko, čo sa deje, slovne komentujem. V montessori literatúre sa píše, že senzitívnym obdobím pre chodenie na nočník je vek 12 - 18 mesiacov.