Obezita slovenských detí neustále rastie a je stále veľkou hrozbou. Dokázal to minuloročný prieskum agentúry NMS Market Research v rámci projektu zdravej výživy detí s názvom Viem, čo zjem. Z neho vyplýva, že až tri štvrtiny detí vo veku od osem do 11 rokov siahnu aspoň raz týždenne po vyprážanom jedle alebo jedle z fast foodu. Vysoko kalorické jedlá obľubuje minimálne raz týždenne 76 percent detí. Štvrtina z nich, prevažne z rodín s nižším príjmom, sa takto stravuje dokonca trikrát do týždňa a denne po jedlách z fast foodu siaha až 14 percent slovenských detí. Takéto jedlá nekonzumuje pritom len štvrtina detí.
Obľube sa čoraz viac tešia aj sladené a dochucované nápoje. Tých cez týždeň vypije až štvrtina detí viac ako 1,5 litra. Viac ako 30 percent detí vypije limonády každý deň, odolá im len osem percent z nich.
Prieskum však podľa agentúry prináša aj pozitívnejšie zistenia. Jedným z nich je, že pravidelne sa stravuje 60 percent detí. Viac ako tri štvrtiny (79 percent) má vo svojom jedálničku minimálne trikrát do týždňa aj ovocie a zeleninu. Týka sa to najmä rodín, kde majú rodičia vyššie vzdelanie. Úplnú absenciu ovocia a zeleniny tolerujú v súčasnosti dve percentá rodičov.
Okrem zdravého stravovania hodnotí prieskum za celkom dobré výsledky aj v prípade pohybových aktivít. Dve tretiny detí športujú aspoň trikrát týždenne a len šesť percent sa mimo školy vôbec nevenuje športovým aktivitám.
Zmeny v školskom stravovaní
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zavádza zmeny v školských jedálňach. Po novom sa bude v naservírovaných jedlách znižovať napríklad podiel živočíšnych zdrojov bielkovín a tukov. Nedávno schválené dokumenty týkajúce sa takzvaného Flexi stravovania boli vypracované v súlade s požiadavkami expertov v oblasti výživy, podľa odporúčaní Nutričného modelu Svetovej zdravotníckej organizácie.
Zmeny jedálnych lístok budú v prvej etape realizované vo vybraných školských jedálňach. Následne v druhej etape od 1. septembra 2020 budú tieto zmeny dobrovoľné pre všetky zariadenia školského stravovania v Slovenskej republike. Hlavným cieľom „Flexi stravovania“ je akási kvalitatívna reforma v školských jedálňach. Okrem znižovania obsahu tukov v jedlách by sa mal eliminovať aj pridaný cukor či soľ. V neposlednom rade má prísť k zvyšovaniu podielu rastlinného zdroja bielkovín.
Podľa Mikuláša Prokopa, ktorý je na ministerstve školstva zodpovedný za školské stravovanie, sa snažili reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, či Európskej komisie. Podľa aktuálnych pravidiel musia školy jedálniček vyskladať tak, aby deti dvakrát do týždňa dostali mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zeleninu by mali školáci dostávať každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu, či prílohy.
Pri každom recepte je uvedená gramáž a nutričné zloženie jednej porcie a to pre každú vekovú kategóriu zvláštne. Pri zostavovaní jedálnička teda musia vedúce jedální vyrátať, či spĺňa odporúčané výživové dávky. Ak škola ponúka na výber dve a viac jedál, mali by byť podľa nej podobného nutričného zloženia, aby si žiak celý týždeň nevyberal len múčnu alternatívu. Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu. Napríklad omáčky už nemusia byť zahusťované zápražkou, ale rozmixovanou zeleninou.
Problémy so stravovaním batoliat a detí
Najväčšími nedostatkami vo výžive batoliat sú nesprávne stravovacie návyky, ako napríklad nadbytok cukru a soli v strave, nesprávne zavádzanie prvých príkrmov či nedostatočný príjem mliečnej výživy. Tie môžu v neskoršom veku vyústiť do nadváhy a obezity alebo rozvoja civilizačných ochorení. Vyplýva to z celoslovenského prieskumu Výživa detí - pohľad z ambulancie pediatra, ktorý sa zameriaval na pohľad pediatrov na výživu detí hlavne v prvých troch rokoch života a identifikoval aktuálne problémy vo výžive v tomto veku dieťaťa.
Najzávažnejšími nedostatkami v strave batoliat sú podľa prieskumu nadmerný príjem cukru, nadmerný príjem soli, vyberavosť v jedle podporovaná rodičmi, nevhodný pitný režim - konzumácia sladených nápojov či sirupov, nevhodné stravovacie a stolovacie návyky, ako je odpútavanie pozornosti dieťaťa pri jedle televíziou, mobilmi či hračkami, nepravidelné stravovanie alebo nevhodné stolovanie, nedostatok ovocia a zeleniny v strave alebo veku neprimeraná a nadmerná konzumácia kravského mlieka a nedostatočná konzumácia mliečnych produktov.
Niektorí rodičia podľa pediatrov dávajú svojim batoľatám veľmi skoro napríklad párky a podobné údenárske výrobky a polotovary. Problém predstavuje aj prechod od materského mlieka ku kravskému mlieku, ktoré nie je pre batoľatá nutrične vhodné.
„Napriek tomu, že pediatri dlhodobo upozorňujú na fakt, že veku primeraná mliečna výživa vyrobená špeciálne pre potreby batoliat je lepšia ako kravské mlieko, časť mamičiek siaha radšej po mlieku alebo po alternatívnych nápojoch, ktoré sa vyrábajú zo sóje, ryže a iných rastlinných zdrojov, ktoré nie sú vhodnou náhradou mliečnej výživy v tomto veku,“ vyjadril sa predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti Milan Kuchta.
Problematičký je aj nedostatok spánku a pohybu u detí. Takmer dve tretiny slovenských pediatrov vnímajú nárast nadváhy a obezity u svojich pacientov za uplynulých dvadsať rokov. „Nie je to len spôsob výživy, ale - na čo upozorňuje lekárska verejnosť dlhodobo - aj nedostatok pohybu,“ vysvetlil Kuchta.
Výživu batoliat značne ovplyvňujú aj sociálno-ekonomické faktory. Podľa pediatrov sú na Slovensku stále oblasti, kde rodičia vyberajú potraviny pre batoľatá nie podľa výživovej hodnoty, ale podľa najnižšej ceny. Správne výživové zvyklosti sa podľa lekárov však nemusia utvoriť ani u detí v rodinách, ktoré majú dostatok potravín a dostávajú sa do kontaktu s veľmi exotickými potravinami.
Vplyv stravy na zdravie počas celého života
„Výživa počas prvých 1000 dní formuje základy optimálneho vývoja metabolizmu, môže pozitívne naprogramovať stravovacie návyky či chuťové preferencie. Významným spôsobom sa dá pozitívne ovplyvniť riziko civilizačných ochorení akými sú napríklad obezita, cukrovka typu II, alergia, astma, kardiovaskulárne ochorenia,“ povedal Milan Kuchta.
Lekári preto varujú, že nesprávne stravovanie batoliat môže ovplyvniť ich zdravie na celý život. Odporúčajú, že v prvom polroku je optimálnym zdrojom stravy materské mlieko, následne dojčenie so zavedením príkrmov. Ak mamička nemôže dojčiť, mala by sa uchýliť ku kvalitnej náhradnej mliečnej výžive.
V čase medzi štvrtým a šiestym mesiacom života dieťaťa, keď je ideálny čas na vytvorenie jeho imunologickej stopy, lekári odporúčajú zoznámiť detský organizmus so všetkými bežnými potravinami.
dokumentárny film Vydrica
Správne stravovanie podľa nutričnej vedkyne Ivany Kachútovej prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí či kože, predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy.
Do prieskumu sa zapojilo vyše 12-tisíc detí. „Platí, že prevencia je efektívnejšia ako liečba. Dostatočný príjem ovocia, zeleniny a aktívny pohyb sú riešením, ako predchádzať narastajúcej obezite u detí," hovorí Jana Hamade, zástupkyňa hlavného hygienika Úradu verejného zdravotníctva SR a vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností. Edukácia aj v tejto oblasti je podľa nej nevyhnutná.
Na zvýšený nárast obezity totiž dlhodobo upozorňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Podľa nej je v súčasnosti obezita jednou z najzávažnejších civilizačných ochorení.
Napríklad obed z piateho cenového pásma pre starších žiakov bude stáť mesačne 46 eur, zdražie tak o 12 eur. Na jedálnych lístkoch sa stále objavujú jedlá, bežné pred desiatkami rokov, keď sme toľko informácií o zdravom stravovaní nemali. Bravčové mäso je pilierom jedálnych lístkov, hoci Svetová zdravotnícka organizácia už v roku 2015 červené mäso a výrobky z mäsa označila za karcinogénne. Rakovina hrubého čreva je tiež na Slovensku druhým najčastejším zhubným nádorovým ochorením u mužov a tretím najčastejším u žien.
Niektoré vedúce jedální však majú zo zmien ťažkú hlavu. Tvrdia, že zostavenie nových jedálnych lístkov si vyžiada obrovské množstvo času. Viaceré teda žiadali, aby ministerstvo zverejnilo vzorové jedálne lístky. „Táto požiadavka bude zaradená ako bod programu na najbližšie zasadnutie pracovnej skupiny na zlepšenie školského stravovania,“ reagovali z tlačového oddelenia.
Hoci prvé zmeny legislatívy, vedúce k zdravšej ponuke, urobilo ministerstvo školstva už v roku 2015, nevyškrtalo menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Tak sa stalo, že školy či im dodávajúce firmy na zdravú výživu nemuseli reflektovať vôbec a vyberali si to, čo považovali za správne, alebo aj jednoduchšie. To však nebola pravda. Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca.
Zostali však aj polotovary. „Palacinky alebo napríklad pirohy sú pokrmy, ktoré sú technologicky, a teda aj časovo náročné na prípravu, a preto ich nie je možné pripraviť v školskej jedálni z čerstvých surovín pre väčší počet stravníkov,“ tvrdí ministerstvo.
V škôlkach sa však objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Medzi frekventované nátierky patrí šunková či vajíčkovo-oškvarková. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané, škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom a podobne.
Aktuálne zmeny sú tak podľa odborníčok zo Skutočne zdravej školy len prvým krokom k dokonalosti. Ciele revízie noriem zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje bez pridaného cukru, obmedziť vyprážané jedlá, údeniny, používať celozrnné výrobky a pečivo, obmedziť polotovary, instantné prípravky s obsahom umelých látok a konzervantov, zvýšiť množstvo kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov.
Viac ako 80 percent pediatrov prikladá strave mimoriadnu dôležitosť a témam výživy sa venuje počas pravidelných prehliadok. V prvých dvoch rokoch života dieťaťa im venujú približne tretinu času. Podľa lekárov sa rodičia zaujímajú o výživu detí primerane a vo zvýšenej miere prejavujú záujem o vplyv výživy na imunitu.
Pediatri upozorňujú, že sa stále častejšie stretávajú s matkami, ktoré nevedia variť ani jednoduché jedlá a spoliehajú sa na polotovary. Lekári by pre matky preto privítali praktické odporúčania s receptármi ako variť a ako zostaviť jedálniček dieťaťa. Z prieskumu vyplynulo, že rodičov ovplyvňujú aj znalosti z internetu.
„Pediatri odhadujú, že približne tretina rodičov prichádza do ambulancie ovplyvnená aj informáciami z internetu a sociálnych sietí. Treba však upozorniť, že práve toto je často zdroj plný poloprávd, zavádzajúcich informácií, módnych trendov i fám, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výživu a tým aj zdravie detí. Z tohto dôvodu je dôležité, aby si rodičia vyhľadávali dôveryhodné zdroje informácií,“ pripomenul Kuchta. Lekári by podľa prieskumu privítali zo strany kompetentných orgánov väčší dôraz na verejnú osvetu o správnej a veku primeranej strave.