Obriezka, známa aj ako cirkumcízia, je chirurgické odstránenie predkožky penisu. Tento zákrok má dlhú históriu a vykonáva sa z rôznych dôvodov - od náboženských a kultúrnych tradícií až po zdravotné indikácie.
Obriezka (hebr. ברית מילה - brit mila, dosl. „zmluva obriezky“) je jedným z najdôležitejších prikázaní judaizmu. Podľa halachy je záväzná pre všetkých mužov. Biblický základ tohto prikázania tvorí rozprávanie o Abrahámovi, ktorý obrezal seba aj všetko svoje potomstvo a služobníctvo na znak večnej zmluvy s Hospodinom (porov. Genesis 17:10-14). Ak to zdravotný stav dieťaťa dovoľuje, vykonáva sa na ôsmy deň po narodení (tak sa to stalo aj v prípade Ježiša, porov. Lk 2,21).
V islame je obriezka (khitan) tiež bežnou praxou, hoci nie je priamo v Koráne explicitne prikázaná. Vychádza z tradícií a je vnímaná ako súčasť náboženskej identity a čistoty.
Aj prepichovanie uší u dievčatiek, či obriezka u malých chlapcov sú v našej spoločnosti bežnou záležitosťou už roky, no dnes sa začalo čoraz hlasnejšie hovoriť o tom, že to možno nie je až tak správne. Môže sa to totiž chápať aj ako ublíženie na zdraví a bezbranné deti pritom nemajú na výber - nik sa ich totiž na názor nepýta. Nebolo by teda lepšie, aby sa rozhodli až neskôr a samé? Tieto veci sa okolo nás dejú každý deň a spoločnosť, aj úrady ich len ticho tolerujú.
Na Slovensku takisto nie sú stanovené žiadne obmedzenia, no v takom Nemecku sa už našli ľudia, ktorí sa rozhodli proti bolestivým zákrokom protestovať. Najskôr dali na súd obriezku chlapcov a neskôr prišlo na pretras aj prepichovanie ušiek u dievčat. Padli tak prvé závažné rozhodnutia, ktoré by mohli byť začiatkom zmeny.
Obriezka mení telo navždy
Súd v Kolíne nad Rýnom riešil koncom leta prípad 4-ročného chlapčeka, ktorého rodičia priviezli do nemocnice krvácajúceho niekoľko dní po obriezke. Lekára, ktorý obriezku robil, najskôr obvinení zbavili, pretože mal súhlas rodičov, neskôr ho na odvolacom súde opäť oslobodili, ale už nie preto, že by bol bez viny.
Sudcovia sa zhodli, že okolo obriezky panuje tak veľký právny chaos, že je ťažké určiť vinníka. Jednoznačne sa však postavili proti tomu, aby mali rodičia právo rozhodovať o takýchto zákrokoch, hoc ide o ich vlastné deti. Padol tak zlomový verdikt o tom, že obriezka u chlapcov z náboženských dôvodov sa rovná ublíženiu na zdraví.
Detské telo je obriezkou nenávratne a trvalo zmenené. A táto zmena je v rozpore s právom dieťaťa, aby sa mohlo neskôr samé rozhodnúť o svojom presvedčení. Základné právo dieťaťa na telesnú integritu prevažuje nad základnými právami rodičov.
Odborník na trestné právo je ale výsledkom, ktorý v Nemecku zakázal detské obriezky, nadšený: "Na rozdiel od mnohých politikov sa nemecký súd nenechal zastrašiť obvineniami z antisemitizmu, alebo náboženskej neznášanlivosti." Ako sa ale bude toto rozhodnutie vyvíjať ďalej, ukáže až čas. Od verdiktu sa totiž v Nemecku konalo už niekoľko protestov a petícií, nielen Židia a Moslimovia sa búria.
Obriezky dokonca podporila ešte aj nemecká národná etická rada, ktorá síce voči nim má určité výhrady, no aj tak by vraj z náboženského hľadiska nemali byť zakázané úplne.
Čo je obriezka?
Jedná sa o operatívne odstránenie predkožky, prekrývajúcej na konci penisu žaluď. Obriezka má dlhú tradíciu, u Židov, Moslimov a Arabov je odstránenie predkožky súčasťou ich náboženstva.
Fakt: Hoci obriezka má dôležitú úlohu v náboženských tradíciách ako judaizmus (brit milah) a islam (khitan), v modernej spoločnosti sa tento zákrok často vykonáva aj zo zdravotných dôvodov. Mnohí rodičia sa rozhodnú pre obriezku svojich synov kvôli prevencii rôznych zdravotných problémov, ako sú infekcie močových ciest alebo fimóza. V rôznych kultúrach môže obriezka predstavovať tiež iniciáciu do dospelosti, bez ohľadu na náboženské presvedčenie.
Zdravotné aspekty obriezky
Fakt: Hoci odstránenie predkožky môže uľahčiť čistenie a prispieť k lepšej hygiene, základom prevencie infekcií zostáva pravidelná osobná starostlivosť a umývanie. Zdravotné štúdie naznačujú, že u niektorých mužov môže byť riziko močových infekcií či niektorých pohlavne prenosných chorôb mierne znížené po obriezke. Napríklad v populáciách s vysokou prevalenciou HIV bolo pozorované zníženie rizika prenosu tohto vírusu u heterosexuálnych mužov. Aj keď obriezka môže mať určité zdravotné výhody pre niektoré skupiny mužov, nie je univerzálnym riešením pre hygienické problémy.
Fakt: Väčšina vedeckých štúdií nepreukázala, že by obriezka mala významný negatívny vplyv na sexuálnu funkciu. Dôkazy naznačujú, že väčšina erotogénnych receptorov sa nachádza v žaludi (glans), nie v predkožke. Je dôležité si uvedomiť, že reakcia na obriezku je veľmi individuálna a závisí od mnohých faktorov vrátane psychológie jednotlivca a jeho predchádzajúcich skúseností.
Fakt: Optimálny čas na obriezku závisí od mnohých faktorov - zdravotných, kultúrnych, náboženských aj osobných. Napríklad novorodenecká obriezka má tendenciu rýchlejšieho hojenia a nižšieho rizika komplikácií. Dôležité je si uvedomiť, že rozhodovanie o tom, kedy vykonať obriezku, by malo byť založené na individuálnych okolnostiach každého pacienta.
Rozšírenie a kultúrne kontexty
Fakt: Kultúrne a náboženské praktiky obriezky sa výrazne líšia podľa regiónu a tradícií. Napríklad, v judaizme ide o brit milah, ktorá sa vykonáva na ôsmy deň po narodení chlapca ako súčasť zmluvy medzi Bohom a Abrahámom. V niektorých afrických komunitách je obriezka súčasťou iniciačných rituálov do dospelosti, zatiaľ čo v iných častiach sveta sa vykonáva predovšetkým zo zdravotných dôvodov. Vzhľadom na tieto rozdiely je dôležité pristupovať k téme obriezky s otvorenou mysľou a rešpektom voči rôznym kultúrnym praktikám a presvedčeniam.
Historické dôkazy jasne ukazujú, že obriezka má veľmi dlhú históriu - jej praktiky sa datujú až do starovekého Egypta, kde bola dokumentovaná už okolo roku 2300 pred n.l. V priebehu dejín sa význam obriezky menil. Pôvodne bola považovaná za náboženský rituál a symbol zmluvy v judaizme (brit milah) či islame (khitan). Vývoj tejto praxe odráža kombináciu kultúrnych, náboženských a medicínskych faktorov. Historické tradície ovplyvnili nielen samotný zákrok, ale aj jeho symboliku a sociálny význam.
Ženská obriezka: Kontroverzná prax
Dôležitým aspektom tejto problematiky je aj otázka ženskej obriezky (FGM), ktorá má úplne iný právny a zdravotný rámec. Ženská obriezka je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná, ako čiastočné alebo úplné odstránenie vonkajších genitálií pre iné, ako medicínske účely. Odhaduje sa, že za rok 2013 podstúpilo túto operáciu asi 125 miliónov žien, za rok 2016 údajne až okolo 200 miliónov.
Existuje niekoľko typov ženskej obriezky, od klitoridektómie, t.j. čiastočného alebo úplného odstránenia klitorisu, excízie, t.j. čiastočného alebo úplného odstránenia ohanbia, až po infibuláciu, inak nazývanú aj faraónskou obriezkou, pri ktorej sa úplne odstránia vonkajšie genitálie a rana sa, až na malý otvor na močenie, zošije.
Od druhej polovice minulého storočia sa eradikácia ženskej obriezky stala prioritou číslo jeden feministických a ľudsko-právnych organizácií a ako jeden z mnohých prejavov násilia na ženách, je považovaná za porušovanie ľudských práv. Etický a ľudsko-právny aspekt je však len časť tohto komplexného fenoménu a k jeho vysvetleniu, žiaľ, veľmi neprispieva.
V súčasnosti je ženská obriezka najčastejšie praktizovaná v Afrike a na Blízkom východe, s prevalenciou od 1 do 99% naprieč územím 29 krajín.
Pravda o mrzačení ženských pohlavných orgánov
V pretrvávaní ženskej obriezky hrá významnú rolu lokálny kultúrny kontext. Ľudská kultúra sa prenáša mechanizmom sociálneho učenia z jednotlivca na jednotlivca. Jedným zo zdokumentovaných mechanizmov šírenia ženskej obriezky je vskutku imitácia dominantnejších a úspešnejších skupín; ide o tzv. horizontálny kultúrny prenos. Napríklad, z dôvodov nadobudnutia vyššej sociálnej prestíže si pôvodne lovci a zberači etnika Mukogodo (Yaaku) osvojili obrezávanie žien, ako súčasť ich kultúrneho prerodu v pastiersky žijúcich Masajov.
Nové zistenia v súvislosti s pretrvávaním tejto praktiky priniesla aj nedávno publikovaná štúdia v jednom z dcérskych časopisov rodiny Nature, ktorá odhalila, že pretrvávanie ženskej obriezky je pozitívne závislé od jej frekvencie v populácii. Frekvenčná závislosť znamená, že pravdepodobnosť osvojenia si určitého správania závisí od toho, v akej miere sa dané správanie v populácii vyskytuje. Na druhej strane, u dcér neobrezaných žien v populáciách s vysokou prevalenciou obrezávania je vysoká pravdepodobnosť, že tiež nebudú obrezané, čo naznačuje, že významnú úlohu tu zohráva aj vertikálny kultúrny prenos, t.j. z rodičov na potomkov. Rozhodujúci vplyv v pretrvávaní tejto praktiky má často práve blízke príbuzenstvo ženy v rámci domácnosti, či rodiny.
V niektorých krajinách západnej Afriky sa zistilo, že sú to dokonca aj samotné obrezané ženy, ktoré s praktikou súhlasia. Kultúrne znaky predávané vertikálne sú často tie, ktoré sú najviac konzervatívne, a teda najviac rezistentné voči zmenám. Kultúra je tak zrejme rozhodujúcim činiteľom v šírení a pretrvávaní ženskej obriezky.
Ženská obriezka ako "nákladný signál"?
Ženská obriezka je spojená so značným zdravotným rizikom, od infekcie, sepsy, po nadmerné krvácanie a neraz končí aj fatálne. Z evolučného hľadiska preto táto praktika na prvý pohľad predstavuje paradox; prečo by mala (biologická aj kultúrna) evolúcia produkovať vlastnosti, ktoré sú pre svojho nositeľa škodlivé? Odpoveď: práve preto, že sú škodlivé! Štúdia z roku 2016 ukázala, že ženská obriezka sa mohla vyvinúť ako tzv. nákladný signál (z angl. costly signal). Ten síce svojho nositeľa v niečom hendikepuje (zdravotné riziko, fyziologická, či psychologická ujma), v konečnom dôsledku mu však takéto správanie/vlastnosť prináša určitú výhodu spojenú s reprodukciou, pričom platí, že čím nákladnejší je signál, tým náročnejšie je sfalšovať ho.
Obriezka je pre ženu extrémne nákladná, a preto je aj čestným signálom, t.j. nedá sa sfalšovať. Rodičia alebo blízki príbuzní obrezaním svojej dcéry signalizujú jej panenstvo, cudnosť, či garanciu vernosti v manželstve, čím zvyšujú schopnosť jej výdaja, čo by malo platiť najmä v spoločnostiach s vyššou mierou majetkovej nerovnosti medzi mužmi a/alebo mimo-párového pohlavného styku. Vskutku, v spoločnostiach, ktoré obriezku praktizujú, majú obrezané ženy vyššiu „tržnú hodnotu“ a až o 40% vyššiu pravdepodobnosť výdaja ako neobrezané ženy. Tlak konformity a sociálnych noriem je častokrát tak silný, že ženy, ktoré obriezku nepodstúpili, sú terčom sociálnej deprivácie a stigmatizácie, s malou šancou na výdaj a potomstvo. V niektorých sudánskych etnikách zvykli byť ženy bez infibulácie dokonca prirovnávané k prostitútkam.
Muži, na rozdiel od žien, v dôsledku zahýbania partnerky čelia riziku investície do cudzieho potomstva. Neistota paternity (otcovstva) je centrálnym motívom medzi-pohlavného konfliktu, ktorý predpokladá rozdielne reprodukčné záujmy mužov a žien. Evolúcia vlastností, ktoré vznikajú v dôsledku pohlavného konfliktu znamená, že zatiaľ čo určitá vlastnosť/správanie, ktoré jednému pohlaviu prináša (reprodukčnú) výhodu, tomu opačnému už z princípu škodí.
Muži vo všeobecnosti vykazujú vzťahovačné, ba majetnícke tendencie voči sexualite vlastných partneriek. Proximátnym mechanizmom odstraňovania genitálií je útlm sexuálnej žiadostivosti žien, no výskum je v tejto veci nejednoznačný, obriezka môže a nemusí nutne znižovať pôžitok a sexuálnu aktivitu žien (meraných ako miera predmanželského sexu, celkový počet sexuálnych partnerov, či vek pri prvom pohlavnom styku). Ani čerstvo publikovaná štúdia, analyzujúca demografické údaje v piatich krajinách západnej Afriky, nenašla významný vplyv obriezky na mieru predmanželského sexu.
Lenže, oproti ženám bez obriezky, u obrezaných žien je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že za život nemajú viac ako jedného sexuálneho partnera. Štúdia ďalej odhalila, že obrezané ženy sú nielen, že vydávané v mladšom veku ako neobrezané, ale v spoločnostiach s vyššou mierou mimomanželského sexu a vyšším priemerným počtom sexuálnych partnerov žien - rovná sa vyšším rizikom nevery, muži ako prvú manželku preferujú ženu s obriezkou. Naproti tomu, miera predmanželského sexu nemala významný podiel na mužských preferenciách ohľadom obriezky. Zistenie, že muži preferujú obrezané partnerky práve v súvislosti s mimomanželským sexom by teda mohlo podporovať hypotézu o neistote otcovstva. Za zmienku stojí, že pociťovaná miera ženskej nevery sa nezhoduje s reálnou incidenciou. To znamená, že nie samotná miera mimomanželského sexu, ale už len pociťované riziko nevery môže mať dostatočný efekt na pretrvávanie obrezávania.
Doteraz sme predpokladali, že obrezávanie žien prináša prospech len mužom. Avšak, vyššie zmieňovaná štúdia z časopisu Nature tiež zistila, že v spoločnostiach s vysokou prevalenciou obrezávania, majú obrezané ženy vyšší reprodukčný úspech (meraný ako počet prežívajúceho potomstva ženy vo veku 40 rokov) ako neobrezané ženy. V spoločnostiach s nízkou prevalenciou obrezávania majú, naopak, vyšší reprodukčný úspech neobrezané ženy. Z evolučného hľadiska tak môže byť aj navonok nákladná vlastnosť, či správanie pre svojho nositeľa lokálne adaptívne (v tomto prípade v závislosti od frekvencie obrezávania). Akákoľvek vlastnosť, ktorá aspoň jednému z pohlaví prináša reprodukčnú výhodu sa automaticky stáva predmetom prírodného alebo pohlavného výberu a začína sa šíriť, čoho dôsledkom môže byť aj pretrvávanie ženskej obriezky. Obrezávanie žien sa teda mohlo vyvinúť ako vynútený signál vernosti v kontexte pohlavného konfliktu prameniaceho z neistoty otcovstva a ďalej sa už šíriť vďaka kultúrnym procesom.
Protesty svetovej verejnosti v posledných desaťročiach dvadsiateho storočia vyvolali správy v novinách a odborné články, upozorňujúce na stáročnú prax, ktorej obeťami sa do dnešného dňa stávajú milióny dievčat a žien. Hovoríme o takzvanej ženskej obriezke. Táto chirurgická procedúra je bežná v rozsiahlych oblastiach Afriky a Červeného mora až po pobrežie Atlantického oceánu. V Ázii je rozšírená v Perzskom zálive, v južných častiach Arabského polostrova a u časti moslimského obyvateľstva v Indonézii a Malajzii.
FGM je odstránenie častí vonkajších genitálií u ženy. Delí sa na tri kategórie podľa rozsahu chirurgického zákroku. Najmiernejšia forma FGM, klitoridektómia, znamená odstránenie časti alebo celého klitorisu. Excízia predstavuje odstránenie klitorisu a labia minora (obriezka sunna). Najextrémnejšiu formu FGM predstavuje infibulácia, čo je odstránenie klitorisu, labia minora a častí labia majora. Zvyšné časti labia majora sa potom zošijú. Infibulácia ponecháva iba malý otvor, aby sa umožnilo močenie a odtok menštruačnej krvi. Počas hojenia rany musí mať pacientka zviazané nohy. Hrubé tkanivo takto vzniknutej jazvy vytvára akýsi umelý pás cudnosti, čo je vlastným cieľom infibulácie. Má znemožniť sexuálny akt.
Infibulácia, ktorá sa nazýva aj faraónskou obriezkou, sa praktizuje v Sudáne a priľahlých oblastiach, v Somálsku, v časti Etiópie, južnom Egypte a v severnej Keni, na západe Afriky napríklad v Mali. Názov faraónska obriezka vychádza zo skutočnosti, že sa o takejto operácii zachovali doklady zo starého Egypta. Termín infibulácia je odvodený od slova fibula -- sponka či špendlík, ktorý u starých Rimanov pridržiaval záhyby tógy -- voľného odevu, ktorý nosili rímski muži.
Chirurgické procedúry FGM sa po tisícročia uskutočňovali ako rituál. Dnes sa často vykonávajú celkom rutinne. V mestách sa obriezka robí v zdravotníckych zariadeniach, na vidieku ju starým spôsobom robia nevzdelané pôrodné baby bez anestézie a antiseptických prostriedkov. Používajú nožnice, kuchynské nože, žiletky, prípadne úlomky skla. Za takýchto podmienok často dochádza ku krvácaniu, infekcii, šoku z bolesti a niekedy k smrti. Aj u dievčat, ktorým infibuláciu arobili trénované sestry v zdravotníckych zariadeniach s využitím antiseptických prostriedkov a s miestnym umŕtvením, prináša tento zásah v neskoršom živote závažné zdravotné problémy. Častým dôsledkom sú komplikácie s močením a infekcie močových ciest, poškodenie obličiek a neplodnosť. Závažné ťažkosti spôsobuje menštruácia. Ponechaný otvor nestačí odvádzať menštruačnú krv, menštruácia trvá dlho a je veľmi bolestivá.
Vstup do manželstva je pre mladú ženu ťažkou skúškou. Pred svadbou treba urobiť ďalší chirurgický zásah, aby sa umožnil pohlavný styk. Dôsledky infibulácie sa prejavujú aj pri pôrode, pretože znemožňuje vytvoriť dostatočne veľký otvor pre príchod dieťaťa na svet. Pred pôrodom sa jazva musí primerane rozrezať, aby sa umožnil pôrod. Aj v tomto prípade sa pôrod často predlžuje, čo môže viesť k poškodeniu mozgu dieťaťa a niekedy aj k smrti. Po pôrode sa infibulácia obnoví a po čase sa jazva zase otvorí pre ďalší pohlavný styk.
Obriezka je až podnes znakom "slušnej" ženy, odlišuje ju od prostitútky a poskytuje jej dôstojnosť a jedinú mieru ochrany, ktorú v danej spoločnosti môže dosiahnuť. Táto spoločnosť je patriarchálna a patrilineárna. Nevydatá žena nemá prakticky žiadne práva a jej ekonomické zdroje sú veľmi obmedzené. Neobrezané dievča nemá šancu sa vydať a tak splniť svoju úlohu: porodiť synov a tým zaručiť pokračovanie manželovho rodu.
Prvá sudánska chirurgička, Nahíd Toubia, zakladateľka a predsedníčka medzinárodnej organizácie RAINBO uznáva, že prax FGM je doménou žien, a že je ľahšie presvedčiť o jej škodlivosti mužov než ženy. Ženy v nej vidia základ svojej dôstojnosti a určitej moci. Nezanedbateľným faktorom, umožňujúcim pretrvávania FGM, je skutočnosť, že ženám, ktoré tieto operácie vykonávajú, prináša slušný zisk.
Väčšina Afričanov, ktorí praktizujú ženskú obriezku, verí, že sa takto podrobujú vôli predkov. Muži si často nechcú brať za manželky neobrezané ženy. Pretože manželstvo je doteraz pre ženu vo väčšine afrických krajín jedinou možnou kariérou, operácie pokračujú. Bežne sa obriezka chápe ako niečo, čo je pre dievča pozitívne, očisťujúce, normálne, skrášľuje ženu a uspokojuje manžela.
V Etiópii a v niektorých častiach Nigérie sa ako dôvod excízie uvádza hypertrofia klitorisu. Na tomto základe katolícka cirkev schvaľovala mutiláciu genitálií u detí svojich konvertitov už od 18. storočia, keď pápež vyslal do Etiópie svoju lekársku misiu. U etiópskych kresťanov a v Egypte u Koptov bola obriezka hlboko zakorenená.
Väčšina islamských autorít sa zhoduje v tom, že islam obriezku u žien nevyžaduje. Ani Korán, ani sunna sa o nej nezmieňujú. Moslimovia tento zvyk prevzali pravdepodobne preto, že sa spája s čistotou ženy. Afro-arabská islamská kultúra meria tak vysoko cenenú hodnotu, akou je v tejto kultúre česť rodiny, cnosťou svojich žien. Ženy sa tu považujú za promiskuitné, nespútané a morálne slabé stvorenia, ktorým nie je možné zveriť rodinnú česť.
Dnes, keď v moslimských krajinách prebieha zápas o celkovú islamizáciu spoločnosti, je otázka FGM veľmi citlivá. Hoci FGM nebolo pre ženské organizácie v Egypte prioritou, v r. 1994, v príprave na Konferenciu o populácii a rozvoji, ktorá sa v tom roku mala konať v Káhire, sa FGM dostalo na program viacerých skupín a aktivistov. Do stredu záujmu ho však vyniesla až reportáž o operácii desaťročného dievčatka, ktorú toho istého roku odvysielala americká stanica CNN. Pozornosť celého sveta sa uprela na Egypt. Egyptská vláda zažalovala CNN pre poškodzovanie povesti štátu, no spor prehrala. V tejto nepríjemnej situácii vláda vydala vyhlásenie, ktoré túto prax odsúdilo. Muhammad Sajjid Tantáwí, hlava Al-Azharu, vysokej islamskej inštitúcie, potvrdil, že FGM je neislamská prax, a egyptský minister zdravotníctva ju r. 1996 zakázal. Druhá strana sa však nevzdala: islamský fundamentalista, Šajch Júsuf Badrí, podal na ministra trestné oznámenie. Súd r. 1997 rozhodnutie ministra zrušil. Vláda sa odvolala k najvyššiemu správnemu súdu, ktorý rozhodol, že islam ženskú obriezku nevyžaduje a podľa islamského práva (šarí´ y) nie je obriezka osobným právom ženy. Podlieha teda egyptskému právu. Zúrivá kampaň zo strany náboženských autorít nezostala bez ohlasu na strane vlády, ktorá si nechcela ešte viac znepriateliť vedúcich predstaviteľov náboženstva. Nasledovalo rozhodnutie ministra zdravotníctva, podľa ktorého lekári mohli obriezku vykonávať v určených zariadeniach, v stanovenom čase a za fixnú odmenu.
Jestvujú vážne spory o tom, či praktiky FGM možno chápať ako súčasť kultúrnej identity danej spoločnosti, alebo či predstavujú porušenie ľudských práv jednotlivcov. Niektorí západní antropológovia sa prikláňajú k prvému variantu. Prirovnávajú FGM k tetovaniu alebo umelému zväčšovaniu ženských pŕs, čo je na Západe bežné. Zabúdajú, že tu ide o celkom odlišnú situáciu: uvedené procedúry sa konajú na základe slobodného rozhodnutia dospelých osôb a neohrozujú prirodzené telesné funkcie.
Spisovateľka Germain Gleerová v knihe The Whole Woman tvrdí, že snahy zakázať prax FGM sú útokom na kultúrnu identitu danej skupiny. "To, čo jeden človek považuje za krásne, je podľa druhého mutilácia. Podľa názoru mnohých zástancov FGM západné snahy zakázať tento zvyk sú iba ďalším príkladom západného kultúrneho imperializmu. Odvolávajú sa na to, že klitoridektómia sa v minulosti praktizovala aj na Západe ako liečba lesbismu a lesbických sklonov, hystérie, epilepsie a neuróz.
V minulosti mnohé feministky a aktivisti v oblasti ľudských práv vyvolali u miestneho obyvateľstva odpor tým, že nerešpektovali sociálne a náboženské implikácie FGM. Autorka štúdie o FGM, Jacqueline Castledine, cituje slová jednej somálskej ženy: "Ak sa somálske ženy zmenia, bude to z ich vlastného rozhodnutia. Uráža nás, keď nám rozkazujete, čo máme robiť. Je to urážka pre čiernu ženu a rovnako tak aj pre moslimku, ktorá uznáva obriezku.
Otázka FGM sa v posledných rokoch stala závažnou témou v spore medzi zástancami liberálnej demokracie a prívržencami takzvaného multikulturalizmu. Multikulturalisti tvrdia, že minoritné kultúry a spôsob života menšín nie sú dostatočne chránené individuálnymi právami, ktoré sa priznávajú členom týchto skupín ako jednotlivcom. Mali by sa uzákoniť osobitné skupinové práva. Požiadavky na takéto práva neustále narastajú. Domáha sa ich napríklad pôvodné domáce obyvateľstvo (americkí Indiáni), etnické a náboženské menšiny, imigranti z bývalých kolónií a diaspóry, ktoré vznikli ekonomickou migráciou. Otázkou je, či liberálnodemokratický štát môže akceptovať také spoločenské a kultúrne javy, ako je mnohoženstvo, detské manželstvá, násilie na ženách či v našom prípade FGM?
Británia, Kanada, Francúzsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené štáty FGM zakázali. Takéto zákazy však môžu byť kontraproduktívne. Zákroky sa v tom prípade robia ilegálne a dievča, u ktorého sa prejavia zdravotné problémy, sa bude báť obrátiť o pomoc na lekára, aby nedostalo do ťažkostí svojich rodičov. Mnohé prisťahovalecké britské rodiny dávajú svoje dcéry operovať v zahraničí. Ak sa takýto čin dokáže, hrozí vinníkovi až 14 rokov väzenia. (V Nemecku, kde žije asi 30-tisíc obrezaných žien prisťahovalcov, sa obriezka trestá 15 rokmi väzenia, pozn. red.). R. 1999 súdili vo Francúzsku ženu z Mali, ktorá uskutočnila FGM u päťdesiatich dievčat.
Obriezka je téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok a názorov. Môže sa zdať, že okolo nej panuje viac mýtov než faktov. Čo vlastne obriezka znamená? Je to len náboženský rituál, alebo má aj iné dôvody? Môže mať obriezka vplyv na hygienu, zdravie a sexuálnu funkciu? A kedy je ten „správny“ čas na tento zákrok?