Striedavá osobná starostlivosť (ďalej len SOS) ako právny inštitút bola zavedená v slovenskom právnom poriadku od 1. júla 2010, kedy bola novelizovaná rodinná legislatíva. Popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Táto forma starostlivosti predstavuje jeden z modelov, kedy dieťa trávi s jedným rodičom približne rovnako dlhý čas ako s druhým rodičom. Deti potrebujú oboch rodičov, a hoci v riadne fungujúcej rodine je starostlivosť o deti samozrejmosťou, po rozvode býva dieťa často zverené len jednému z rodičov. Striedavá osobná starostlivosť zachováva deťom oboch rodičov aj po rozpade rodiny.
Prvýkrát bola spoločná starostlivosť uzákonená v roku 1957 v štáte Severná Karolína (USA). K praktickému využitiu prišlo v niektorých štátoch USA v 70. rokoch 20. storočia. Po zavedení do praxe boli robené výskumy, ktoré zisťovali, ako pôsobí striedavá starostlivosť na deti. Jednoznačne pozitívne výsledky týchto výskumov zapríčinili, že sa o túto novú formu porozvodového usporiadania začali zaujímať aj iné krajiny. V Európe sú to napríklad Švédsko, Grécko a Španielsko (od roku 1981), Veľká Británia (od roku 1991), Francúzsko (od roku 1993) a Nemecko (od roku 1998). V Kalifornii a Kanade musia sudcovia dokonca odôvodniť, prečo dieťa nebude zverené do striedavej starostlivosti s garanciou rovnakého času stráveného s dieťaťom pre oboch rodičov.
Na Slovensku je striedavá starostlivosť v legislatíve od 1. júla 2010 zákonom č. 217/2010 Z. z. z 27. apríla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sú zhodné s kritériami pre zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti.
V súlade s ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine (ZoR) je striedavá osobná starostlivosť upravená od 1. júla 2010 takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.
Štatistika využívania striedavej starostlivosti na Slovensku
Striedavá starostlivosť je už viac ako dve dekády silno diskutovanou témou. Hoci sa zvyšuje podiel otcov, ktorí si ju na súde dokážu presadiť, stále ide skôr len o výnimky. Dokazujú to údaje zo štatistiky zverejnenej na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V roku 2011 boli deti v takmer piatich percentách prípadov zverené do novej formy starostlivosti oboch rodičov. Za osem a pol roka platnosti zákona bolo zverených do striedavej starostlivosti približne 10-tisíc detí. V porovnaní s vyspelými krajinami sú slovenské čísla podľa združení nízke.
Štatistiky súdov zaznamenali 5 455 prípadov, keď bolo maloleté dieťa zverené matke, 741 prípadov otcovi a 809 prípadov SOS (striedavá osobná starostlivosť). Sociológ Petr Fučík na webe Universitas.cz uviedol, že „Štúdie sa zhodujú, že deti v striedavej starostlivosti majú napríklad v škole v priemere lepšie výsledky ako deti vo výhradnej starostlivosti. Všade, kde sú dáta k dispozícii, vidíme, že striedavá starostlivosť je záležitosťou vzdelanejších, bohatších a menej konfliktných rodín.“ Podobný názor má aj Linda Nielsenová, profesorka z Wake Forest University, podľa ktorej „Výskumy 40 štúdií dospeli k tomu, že striedavá starostlivosť bola spojená s lepšími výsledkami pre deti všetkých vekových skupín v rámci širokého spektra emočných, behaviorálnych a fyzických zdravotných charakteristík.“
Na Slovensku sú pri prijímaní rozhodnutí o umiestnení detí do striedavej starostlivosti rodičov výrazné regionálne rozdiely. Na východnom Slovensku je to podľa štatistických odhadov približne päť percent, v Bratislavskom kraji takmer dvadsať percent súdnych rozhodnutí.
Časté využívanie striedavej starostlivosti v Škandinávii neprekvapuje. Polovica švédskych rozvedených rodičov v roku 2015 tvrdila, že deti trávia rovnaký čas s mamou a rovnaký čas s otcom. Zaujímavé boli štatistiky z Belgicka, v ktorom je striedavá starostlivosť uprednostnená od roku 2006. Detí, ktoré bývajú po rozvode rovnako alebo takmer rovnako u oboch rodičov, je tu od 43 do 50 percent v závislosti od regiónu.
V Európe je na prvom mieste Švédsko, kde 30% detí je zverených do striedavej starostlivosti. Pre porovnanie, vo Francúzsku je to 16,9% a v Taliansku iba 1% prípadov. Vo Švédsku sa ukázala cesta striedavej starostlivosti ako správna. Vzhľadom k tomu, že deti nie sú predmetom citového a ekonomického vydierania (znevýhodnený rodič neplatí mesačné výživné keďže dieťa vyživuje priamym spôsobom), vo Švédsku takmer vymizli súdne prípady. Výsledky dokazujú, že striedavá starostlivosť pozitívne vplýva na psychický stav detí. Názor, ak majú deti dva domovy vzťahy sú konfliktnejšie, sa nepotvrdil. Dokonca sa zistilo, že striedavá starostlivosť je pre dieťa výhodnejšia.
Legislatívna úprava a súvisiace zákony
Aj keď bola striedavá osobná starostlivosť na Slovensku zahrnutá do zákona o rodine pred 10 rokmi, dodnes nie sú všetky súvisiace zákony aktualizované a nie všetky počítajú s touto možnosťou. Mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité, zostávajú stále nedoriešené.
Rodičovský príspevok
Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona o rodičovskom príspevku (ZoRP): „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.“ Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. §35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.
Prídavok na dieťa a pomoc v hmotnej núdzi
Podľa ust. §2, ods. c) Zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
Materská a rodičovská dovolenka
Podľa Zákonníka práce (ZP) môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne. Podľa ust. § 166 ZP ods. 1 v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne. Podľa ust. § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ods. 1 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské.
Materské školy a školská dochádzka
V prípade striedavej osobnej starostlivosti môže dieťa navštevovať dve materské školy. Nevyriešená je však otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie.
Daňový bonus
Podľa ust. § 33, ods. 4 Zákona o dani z príjmov (ZoDP): „Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“ Vyššie uvedená úprava je považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú.
Zdravotná starostlivosť
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti
Výskumy jednoznačne pozitívne výsledky striedavej starostlivosti pripisujú tomu, že deti majú možnosť udržiavať blízky vzťah s oboma rodičmi, čo pozitívne vplýva na ich emocionálny a sociálny vývoj. Prítomnosť otca pri výchove pozitívne vplýva na kognitívny vývoj dieťaťa, redukuje psychické problémy u mladých dievčat a tiež znižuje výskyt kriminality u mladistvých. Štúdie ukazujú, že deti žijúce v striedavej starostlivosti majú vyššiu úroveň sebahodnotenia a sú sebaistejšie.
Niektorí kritici striedavej starostlivosti poukazujú na to, že dieťa má dva domovy a neustále presúvanie sa môže byť pre dieťa nestabilné. Z dieťaťa sa tak stáva „kočovník“ rotujúci medzi jedným a druhým rodičom. Napriek pozitívnym vplyvom striedavej starostlivosti nie je určená pre všetkých. Vzťahy medzi ľuďmi sú vždy o tom, ako medzi sebou dokážu komunikovať. Pokiaľ rodičia nedokážu spolu komunikovať spôsobom, ktorý je pre dieťa prijateľný a ktorý zakladá predpoklady, aby mohlo rozvíjať dobrý vzťah s oboma rodičmi, potom sa bežné vzťahy posúvajú do právnej roviny.
Pokiaľ ide o výživné, veľkou výhodou striedavej formy starostlivosti o dieťa je, že rodičia si neplatia výživné v tradičnom zmysle, ale obaja pomerne zabezpečujú jeho osobnú starostlivosť. Súd prihliada na dĺžku osobnej starostlivosti oboch rodičov o dieťa, ako aj na majetkové pomery oboch rodičov, z čoho vyplýva, že ak tieto nie sú diametrálne odlišné, súd v konaní vyživovaciu povinnosť neurčí.
24. Pokračujeme v téme cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
Rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa, a tým je harmónia. Preto zákon vraví, ak sa dvaja nevedia dohodnúť, prihliada sa na toho, kto vie lepšie s druhým rodičom komunikovať. A zverí sa mu dieťa. Rodičia by mali mať na pamäti, že dieťa nie je ničí majetok! Nepatrí žiadnemu z rodičov. Rodičia majú len právo na lásku a povinnosť o dieťa sa starať. Manželstvo či partnerstvo sú pominuteľné, no rodina je večná. Rešpektovať túto axiómu znamená rešpektovať najlepší záujem dieťaťa.
tags: #striedava #starostlivost #o #dieta #statistika