Vzťah medzi rodinou a školou je základným kameňom úspešného vzdelávacieho procesu. Je nesmierne dôležité, aby si škola uvedomila, že prijíma nielen dieťa, ale aj celú jeho rodinu. Spolupráca školy s rodinou je nesmierne dôležitá aj pri prevencii sociálnopatologických javov. Rodičia sú prvými vychovávateľmi svojich detí a škola významne dopĺňa tento proces. Dobrá spolupráca s rodičmi podporuje účinnosť práce učiteľov i ďalších odborníkov so žiakmi v oblasti prevencie, aj riešenia prípadného výskytu problémového správania. Vzťah medzi rodičmi, učiteľmi a deťmi je základným kameňom úspešného vzdelávacieho procesu.
Dôležitosť Spolupráce Rodiny a Školy
Spolupráca medzi rodinou a školou je kľúčová pre úspešnú adaptáciu dieťaťa na školské prostredie. Táto spolupráca zabezpečuje jednotnosť výchovného pôsobenia a umožňuje dieťaťu úspešne sa adaptovať na nové prostredie. Rozhodujúca úloha rodiny ako prirodzeného prosociálneho prostredia pre výchovu detí sa ukazuje byť z hľadiska vytvárania vhodných podmienok pre vzdelávanie žiaka určujúca. Rodinné prostredie má rozhodujúci vplyv na zdravý osobnostný vývin dieťaťa a rovnako poskytuje vzory správania. Rodina je silným socializačným činiteľom a socializácia môže prebiehať v prostredí rôznej úrovne, rôznej kvality, a preto vplyvom nepriaznivých a z hľadiska optimálneho rozvoja osobnosti nežiaducich podnetov môže dôjsť k tomu, že výsledné konanie sa bude odchyľovať od všeobecne uznávaných noriem. Rodinná výchova by mala prispievať k formovaniu celej osobnosti dieťaťa.
Vzájomné Očakávania a Porozumenie
Pre efektívnu spoluprácu je nevyhnutné, aby rodičia a učitelia mali jasné očakávania a porozumenie. Školy by mali otvorene komunikovať svoju víziu výchovy a vzdelávania, aby sa rodičia mohli nastaviť na rovnakú vlnu. Ak rodičia vedia, čo im škola ponúka, môžu s učiteľmi ľahšie spolupracovať. Niekedy sa zdá, akoby učitelia a rodičia boli dva tábore, ktoré idú proti sebe, hoci ide veľakrát iba o nepochopenie. Existujú rôzne a často aj rozdielne predstavy učiteľov a rodičov o deľbe právomocí a zodpovedností za výchovu žiaka. Táto skutočnosť môže byť zdrojom konfliktov medzi učiteľom a rodičom. Pri komunikácii s rodičmi treba byť profesionálny a používať zrozumiteľný jazyk. Pedagogický či odborný zamestnanec školy pri komunikácii s rodičmi musí byť empatický, ale profesionálny. Rodičia majú právo byť informovaní o výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa, aj sa na nej spolupodieľať. To vytvára priestor na spoluprácu a komunikáciu zamestnancov školy a rodičov. Učiteľ či odborný zamestnanec zachováva autonómiu svojej práce, rodičov však nemôže poúčať ani kritizovať.
Ako Zlepšiť Komunikáciu
Dobrá komunikácia je základom úspešnej spolupráce. Škola by mala mať jasné pravidlá komunikácie s rodičmi, aby sa predišlo nejasnostiam. Učitelia by mali rodičom poskytovať spätnú väzbu nielen o výkonoch dieťaťa, ale aj o jeho charaktere. Dôležité je, aby rodičia mali možnosť informovať školu o špecifikách svojho dieťaťa a jeho zázemí, čo by učiteľom uľahčilo prácu s ním. Pri komunikácii s rodičmi treba byť profesionálny a používať zrozumiteľný jazyk. Vhodné je, keď sprostredkuje aj kontakt, napríklad adresu poradenského zariadenia.
Formy Komunikácie
- Osobné stretnutia: Osobné stretnutie s učiteľom ešte pred vstupom dieťaťa do školy je pre rodičov veľmi dôležité.
- Pravidelné rozhovory: Pravidelné rozhovory s učiteľom umožňujú rodičom sledovať pokroky svojho dieťaťa.
- Zapojenie do školských akcií: Zapojenie rodičov do školských akcií vytvára priestor pre neformálnu komunikáciu a budovanie vzťahov.
Riešenie Konfliktných Situácií a Agresívne Správanie
Príspevok pojednáva o aktuálnom probléme súčasnej školskej praxe, ktorým je agresívne správanie rodičov či zákonných zástupcov žiakov voči zamestnancom školy. Prezentuje výsledky aktuálneho výskumu, ktorý potvrdil výskyt tohto problému. Z empirických výskumov viacerých odborníkov vyplýva, že okrem agresívneho správania žiakov voči učiteľom, sa vyskytujú aj prejavy verbálnej agresie, vyhrážania sa učiteľom zo strany rodičov alebo iných príbuzných žiakov. V tabuľke prezentujeme výsledky aktuálneho výskumu výskytu agresívneho správania zákonných zástupcov žiakov voči učiteľom. Výskum bol realizovaný v mesiacoch október 2022 až marec 2023 dotazníkovou metódou u učiteľov základných a stredných škôl na Slovensku na výskumnej vzorke 384 respondentov. Zastúpené boli všetky kraje.
| Prejav agresie | Nikdy (%) | Raz (%) | Opakovane (%) |
|---|---|---|---|
| Vyhrážanie | 81,93 | 8,07 | 11,20 |
| Fyzický útok | 95,57 | 4,43 | 0 |
Legenda: 1 - nikdy, 2 - raz, 3 - opakovane.
Na základe výsledkov výskumu môžeme potvrdiť výskyt agresívneho správania zákonných zástupcov žiakov voči učiteľom základných a stredných škôl. Vyhrážanie zákonného zástupca raz uviedlo 31 (8,07 %) respondentov a opakovane 43 (11,20 %) učiteľov. Fyzický útok z ich strany raz zažilo 17 respondentov (4,43 %). Psychická záťaž učiteľov, ktorá je vyvolaná pôsobením stresorov alebo viktimizáciou, môže vyústiť v prežívanie stresu, čo sa negatívne premieta do ich psychického i fyzického zdravia, ovplyvňuje kvalitu ich života aj v rozpore so stavom wellbeingu. Toto všetko ovplyvňuje aj ich pedagogické pôsobenie.
Je vhodné začať s tým, že učiteľ „chápe agresiu rodiča“ a že „má právo sa hnevať“. Rodič s agresívnym správaním je pripravený na boj a neočakáva, že by mohol niekto jeho agresiu chápať a povedať mu, že má právo sa hnevať. To vráti rodiča do reality a jeho emócie sú stlmené. Učiteľ (alebo iný zamestnanec školy) nemôže dávať najavo, že nemá čas.
NIKDY NEJEDNAŤ S AGRESÍVNYM RODIČOM POSTOJAČKY. Po úvodnej vete je vždy nutné vyzvať rodiča, aby si sadol. Výhodou je sadnúť si oproti sebe za stôl, nie bokom. Stôl predstavuje akúsi hranicu medzi teritóriom učiteľa a rodiča. Ak učiteľ nemá k dispozícii stôl, pre ochranu svojho priestoru môže dať pred seba triednu knihu. Posadiť sa treba aj z dôvodu vyrovnania úrovne očí. Ak by stál učiteľ nad rodičom vyššie, rodič sa môže cítiť ohrozený, ponížený a zvyšuje sa tendencia k obrane. V opačnom prípade, keď rodič prevyšuje výškou očí učiteľa, má rodič pocit prevahy a moci, jeho agresia sa stupňuje.
SNAŽIŤ SA UDRŽAŤ OČNÝ KONTAKT. Pokiaľ učiteľ informuje rodiča o nepríjemných skutočnostiach o jeho dieťati, ťažko hľadá slová a uhýba pohľadom. Rodič to berie ako neistotu a neférové konanie. Pre uľahčenie situácie je vhodné pozerať sa na koreň nosa, pohľad nesmie byť uprený, ale tzv. "mäkký".
NECHAŤ NAJPRV HOVORIŤ RODIČA. Nezačínať hneď poskytovať rady.
STRETNUTIE ZAKONČIŤ VŽDY POZITÍVNE. Aj keď stretnutie neprebehlo ideálne, je potrebné dať rodičovi najavo, že si učiteľ váži, že školu navštívil a vníma to ako signál záujmu o dieťa. Je možné rodiča upozorniť, že môže do školy prísť častejšie a predísť tak nahromadeniu problémov u svojho dieťaťa.
Rodičovské Profily a Ich Správanie
Zo strany rodičov existujú rôzne dôvody, prečo sa angažovať v školskom prostredí. Niektorí rodičia to robia preto, aby tak ovplyvnili zvyšovanie školskej úspešnosti svojich detí, niektorí chcú vedieť, čo sa deje v škole, ďalší chcú takto získať kontakty s inými rodinami a niektorí majú skutočný záujem pomôcť.
1. Rodič ako klient - zákazník
Tento typ rodiča sa väčšinou nepodieľa aktívne na spolupráci so školou a ak nie je spokojný s ponúkanými službami, vyberie pre dieťa inú školu. Súvisí to s tým, že mnohé služby v rámci súkromného školstva si dokáže zaplatiť, a tak si vyberá školu, ktorá mu vyhovuje po všetkých stránkach tak, ako si to on presne predstavuje. Tento typ rodičov si uvedomuje, že majú možnosť obrovského výberu, a tak túto skutočnosť aj využívajú. Prehnaná snaha pomáhať dieťaťu s úlohami, pocit, že musia s učiteľmi riešiť každú maličkosť, neustále učiteľom telefonujú, pýtajú sa na každú známku, kritizujú učiteľov za zlé známky, tvrdia o nich, že ich dieťa nevie učivo preto, lebo učiteľ nevie učiť. Často príliš kritizujú nielen prácu učiteľa, ale i celej školy.
2. Rodič ako partner
Tento model sa najviac približuje ideálnemu stavu partnerstva rodičov a školy. Títo rodičia sú ideálnymi partnermi pre úspešnú spoluprácu a efektívne riešenie školských problémov. Sú to rodičia prejavujúci ochotu a radosť spolupracovať. Nie sú konfliktní, sú tolerantní, ba dokonca schopní prichádzať aj s vlastnými nápadmi a možnosťami riešenia problémov v prospech detí, ale aj učiteľov. Bývajú nápomocní pri realizovaní exkurzií, školských výletov či školy v prírode, no aj iným spôsobom pomáhajú triede, škole, učiteľom a vychovávateľom, pretože im dôverujú, oceňujú a vážia si ich prácu. Práve vzájomné porozumenie, tolerancia, empatia a dôvera sú dôležitým momentom kvalitnej spolupráce rodiny a školy. Partnerstvo medzi školou a rodinou je považované jednoznačne za žiaduce, pretože ak tieto inštitúcie dobre spolupracujú, prináša to veľkú podporu deťom pri ich školskom úsilí. Pre budovanie takéhoto vzťahu je dôležitý vzájomný rešpekt, úcta, ochota konať a spoločný zámer. V takomto procese ide o zapojenie rodičov do výchovných a vzdelávacích procesov v záujme starostlivosti o ich deti a tiež títo rodičia majú väčšinou úprimný záujem podieľať sa na rozvoji školy ako celku.
3. Rodič ako občan
Pohľad na rodičov ako občanov v rámci vzťahov školy a rodiny u nás nie je príliš známy. Uplatňuje sa hlavne v zahraničí. Jedná sa o vzťah medzi občanmi a štátnou inštitúciou, kedy rodičia ako občania uplatňujú svoje práva voči škole ako inštitúcii. Rodič ako občan v tejto pozícii túži po tom, aby škola slúžila aj na iné účely, ako je len výučba detí. V niektorých krajinách občania žiadajú, aby v škole boli aj iné služby. Môže ísť o služby súvisiace so stravovaním, ubytovaním, knižničnými či internetovými službami a podobne.
4. Rodič ako problém
Existujú aj rodičia, ktorí sú negatívne nastavení voči škole a považujú ju len za nutné zlo pre svoje deti. Zlí rodičia z pohľadu autoriek sa nezaujímajú o školské výsledky svojich detí, o ich správanie a nie sú ochotní sa zapojiť do prípravy dieťaťa na vyučovanie. Často nesúhlasia s názormi učiteľov a vedením školy. Zvyčajne sú to rodičia, ktorí majú nejaký svoj osobný problém (napr. alkoholizmus, problémy v rodine, vo vzťahoch, v práci...) a neplnia si dobre svoje rodičovské povinnosti. Kontaktu s učiteľmi a školou sa zámerne vyhýbajú. Jednoducho nereagujú na písomné upozornenia, nezúčastňujú sa schôdzok rodičovských združení, konzultačných hodín, nezaujímajú sa o školské problémy. V prípade, že sú do školy priamo pozvaní, prichádzajú veľmi neradi a s určitými obavami. Spoluprácu nemožno uplatňovať v prípade, ak sú rodičia k pozvaniu do školy ľahostajní, neakceptujú názory a odporúčania učiteľov ani školské pravidlá. Presadzujú názory typu: „Keď si ja ako rodič doma dokážem zvládnuť svoje deti, nech ich zvládajú aj učitelia v škole.“
Správanie Detí a Vplyv Rodiny
RODIČ VYCHOVÁVA SVOJE DIEŤA VEĽMI PODOBNÝM SPÔSOBOM, AKO VYCHOVÁVALI JEHO. Pri výchove používajú rodičia podobné formy odmien a trestov, ako používali ich rodičia. Dieťa je intenzívne ovplyvňované rodinným zázemím a preto je potrebné venovať spolupráci školy s rodinou adekvátnu pozornosť. Práve rodina môže byť zdrojom nežiaducich podnetov, ako aj zdrojom silných ochranných faktorov.
PAIVNE SPRÁVANIE PRI STYKU S RODIČMI - charakterizuje ju hranie sa s rukami, psychomotorický nepokoj, vyhýbanie sa pohľadu z očí do očí, tichá a neistá reč.
AGRESÍVNE SPRÁVANIE PRI STYKU S RODIČMI - charakterizuje ju strnulé telo, ukazovanie prstom, mimika tváre vyjadruje iróniu a pocity hnevu, prítomný je hlasný prejav, skákanie do reči. Rodičia pracovníka hodnotia negatívne a vyhýbajú sa mu.
ASERTÍVNE SPRÁVANIE PRI STYKU S RODIČMI - charakterizuje je vyvážené držanie tela, vzpriamený postoj, úsmev, otvorený očný kontakt, vrelý hlas. Vzbudzuje rešpekt, sám rešpektuje práva rodičov a vlastné práva, svojich cieľov sa nevzdáva, trvá na svojom, ale vie ponúknuť kompromis.
Príčinou nespolupracujúceho rodiča môže byť nezvládanie výchovy dieťaťa, pretrvávajúce problémy v partnerskom vzťahu, zvýšený tlak na výkon a vytesnenie výchovy dieťaťa zo svojich priorít. Príčinou nezáujmu môže byť nesúhlas s postojom niektorých učiteľov k riešeniu situácie, neprediskutovanie pohľadu rodičov na príčiny neželaného správania žiaka. V praxi sa učitelia stretávajú aj s rodičmi, ktorí neposkytujú deťom ani len základné životné potreby.
Rola Učiteľa a Jeho Kompetencie
KOMPETENČNÝ PROFIL učiteľa prvého i druhého stupňa základnej školy, učiteľa strednej školy a triedneho učiteľa vymedzuje aj oblasť spolupráce so zákonnými zástupcami žiakov, resp. s rodičmi. Osobitné postavenie má triedny učiteľ, ktorý s využitím metód a nástrojov pedagogickej diagnostiky identifikuje špecifiká v osobnostnom vývine žiaka v triede, učebné štýly a správanie sa žiakov v triede, príčiny problémov v učení a správaní sa žiakov v triede, ako aj špecifiká sociálneho a kultúrneho prostredia (rodina a pod.) na základe vlastných zistení a na základe podnetu od zákonného zástupcu, iných učiteľov, resp. iných pedagogických zamestnancov. Plánuje a projektuje spoluprácu so zákonnými zástupcami žiakov a širšou verejnosťou. Učiteľ vychováva už len spôsobom, ako rozpráva, ako reaguje na bežné situácie, ako sa oblieka, ako karhá, či používa alebo nepoužíva iróniu, ako chváli. Ak pokarhá dieťa pred celou triedou, je to správny výchovný prístup? Alebo keď si cez dieťa vybavuje svoje antipatie s rodičmi? Jedným z významných výchovných prvkov je vlastný príklad. Učiteľ ukončením príslušnej vysokej školy získava odbornú aj pedagogickú kvalifikáciu pre vyučovanie predmetov svojej aprobácie. V učiteľskej praxi sa však stretáva s rôznymi situáciami, ktoré mu signalizujú, že na reálne riešenie konfliktov mu chýbajú potrebné kompetencie.
V súlade s Dulovicsom (2023) možno konštatovať, že v školskej praxi dochádza k širokej škále sociálno-výchovných problémov, ktoré sa dennodenne objavujú a vyžadujú si flexibilnú reakciu. Aktuálnou sa stáva požiadavka permanentného vzdelávania učiteľov, aby dokázali aplikovať vhodné komunikačné stratégie pri riešení konfliktov, dokázali im predchádzať. Školy by sa mali snažiť zintenzívniť spoluprácu s rodinou svojich žiakov, oboznámiť ich so školským prostredím, s pedagogickými a odbornými zamestnancami školy. Prípadné problémy v správaní žiaka riešiť priebežne, nepripustiť, aby sa negatívna situácia prehlbovala.
Vplyv Rodičov na Správanie Žiaka
Pri riešení problémov v správaní žiaka je nevyhnutné kontaktovať zákonného zástupcu. Pri ľahšej forme problémového správania zohráva dôležitú úlohu triedny učiteľ a rodinní príslušníci, pri závažnejšom probléme by už mal pomáhať kompetentný odborník spolupracujúci so školou a samozrejme s rodinou žiaka. Dôležitú úlohu v procese nápravy neželaného správania žiaka zohráva rodič. Aký je postoj rodiča? Snaží sa spolupracovať so školou? Riadi sa odporúčaniami pedagógov a navštevuje so svojim dieťaťom odborníkov (psychológov, špeciálnych pedagógov, liečebných pedagógov)? Nestotožňuje sa s názorom pedagógov na správanie svojho dieťaťa? Rodič sa môže vyhýbať stretnutiam s triednym učiteľom, riaditeľom školy, môže ignorovať pozvania. Môže byť dokonca agresívny.
Rola Vedenia Školy
Riaditeľ školy je v procese práce s problémovým žiakom a jeho rodičom dôležitou autoritou. Ak sa konflikt dostane priamo k riaditeľovi, situáciu treba považovať za vážnu. Prístup lídra školy je rozhodujúci. Riaditeľ môže reagovať pokojne, byť učiteľovi oporou. Môže mu poskytnúť usmernenie, konzultáciu, kontakty na odborníkov. V komunikácii medzi rodičom a učiteľom môže pôsobiť v úlohe mediátora, tretej, nestrannej a nezaujatej osoby, ktorá zmierňuje napätie a usmerňuje proces diskusie k vzájomnej dohode. Riaditeľ, ktorému záleží na kultúre školy, kvalite vzťahov, prevencii poskytuje učiteľom podporu, pomoc, usmernenie, konzultáciu, kontakty na odborníkov, v prípade potreby sa stáva mediátorom riešenia názorových nezhôd.
Príbeh riaditeľa - Odmávka: Čo môžu rodičia urobiť pre podporu riaditeľov - POV | PBS
Každá situácia, ktorá je svojou podstatou problémová, môže z hľadiska vplyvu zainteresovaných osôb prinášať rôzne riešenia. Ak popíšeme iba správanie problémového žiaka a nepozrieme sa na tieto problémy v kontexte vplyvu ďalších osôb, naše závery nemusia viesť k želateľnej zmene a najmä, ak v triednom kolektíve opomenieme preventívnu prácu, sanácia prostredia nemusí byť úspešná.