Nástup do škôlky môže byť pre dieťa veľmi stresujúci. Nechuť, odmietanie či strach z neznámeho sú bežné reakcie. Rodičia by preto mali zvážiť, kedy je dieťa pripravené odlúčiť sa od rodiny a na škôlku ho postupne pripraviť. Psychologička Katarína Trlicová vysvetlila, aké dôležité je správne pripraviť dieťa na škôlku, aby nielen adaptačný proces, ale aj následné mesiace sa na škôlku tešilo a čo najlepšie a najhladšie sa na toto prostredie aklimatizovalo.
Kedy je vhodný čas dať dieťa do škôlky?
Dieťa je podľa psychologičky pripravené navštevovať materskú školu vtedy, keď sa vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu. „Rodičia vedia a cítia, kedy je ich dieťa pripravené. V nerozhodných situáciách sa môžu obrátiť na detských psychológov a vstup do predškolského zariadenia prekonzultovať," zdôraznila. Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sa zväčša rýchlejšie začlenia do kolektívu na základnej škole. „Majú skúsenosti so životom medzi rovesníkmi, s autoritami, s dodržiavaním pravidiel a majú aj prvé skúsenosti s cielenou prácou," poznamenala psychologička. Zaradenie sa je individuálne a závisí od viacerých faktorov, ako napríklad emocionálna stabilita, vzťahové väzby či zrelosť centrálnej nervovej sústavy.
Ako uľahčiť proces adaptácie?
V prvom rade je dôležité, aby naše deti vedeli, že po ne po škôlke prídete. Keďže malé deti nemajú ešte tak dobre vyvinuté vnímanie času, fakt, že tam mama je a zrazu nie je, ich môže vydesiť, pretože pre ne to môže znamenať, že zmizla a už sa nikdy nevráti. „Pocit istoty a bezpečia je z psychologického hľadiska pre dieťa v predškolskom období výnimočne dôležitý," uviedla psychologička.
Nezabudnite deťom dopredu vysvetľovať, čo sa v škôlke bude diať, na čo sa majú pripraviť, ako bude prebiehať ich deň, na aké aktivity sa môžu tešiť aj aké prekvapenia ich tam čakajú či si pre ne pani učiteľky pripravili. Vysvetlite im však aj pravidlá správania sa. „Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je. Vyzdvihujte pozitívne veci, že sa veľa naučí, spozná nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami a dieťa sa do škôlky začne tešiť,“ odporúča aj učiteľka MŠ Alena.
Vzťah medzi rodičmi a deťmi sa môže podľa jej slov posilniť aj hraním hier. Treba však sledovať určité signály, napríklad postoj dieťaťa k hre.
Čo robiť, ak dieťa odmieta škôlku?
Strach z neznámeho môže u dieťaťa viesť k tomu, že bude mať odmietavý prístup ešte pred nástupom do škôlky. Signály si dobre všímajte, pretože od toho, ako ich doma spracujete a ako sa k nim postavíte, môže závisieť aj priebeh následnej adaptácie na škôlku a cudzie prostredie. Je preto dôležité, aby rodičia dieťa neignorovali a jeho obavy nezľahčovali. Potrebujete vedieť vhodne a veku primerane dieťaťu vysvetliť, čo sa bude v škôlke diať, vyzdvihnúť pozitíva, oboznámiť ho s jeho povinnosťami, ale aj možnosťami, čo v škôlke robiť, ako sa správať, za kým ísť, ak sa cíti smutne.
1. Pozor na stres, má fyzické prejavy
Stres nikdy nepodceňujte: ako dôsledok sa môžu objaviť napríklad bolesti brucha, kŕče, zvracanie aj nevoľnosť, bolesti hlavy a nechuť ísť do škôlky. Vtedy by ste mali zistiť, kde strach pramení a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Napríklad mu robia zle kamaráti, kričí pani učiteľka. Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho, dôvera, ktorú si vzájomne vybudujete, pretrvá až do obdobia školy. Oceňte úprimnosť, netrestajte a riešte problém (napr. sa stretnete s pani učiteľkou, riaditeľom škôlky). „Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku. Bude sa cítiť istejšie,“ radí ďalej pani učiteľka Alenka.
Nezabúdajte však ešte na jednu maličkosť - detičky plačú aj vtedy, keď plačú ich mamičky. Podľa psychológov a psychologičiek by deti nemali vidieť rodičov plakať, keď ich nechávajú v škôlke, ani zúfalý výraz na ich tvárach.
2. Hra na zvieratká, idúce do škôlky
Ak to nejde podľa plánu, vezmite si na pomoc hru, napríklad zvieratká, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť - čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Ako bude vyzerať program zvieratka mamičky a ako program zvieratka dieťatka? Presne časovo ohraďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia. Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať.
3. Čítanie kníh s tematikou škôlky
Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.
4. Ako si sa malo v škôlke?
Netreba na strach dieťaťa zabúdať ani po nástupe do škôlky. Musí cítiť záujem rodiča, teda by ste sa mali spýtať, ako sa v škôlke malo - ale nie konkrétne túto otázku, ktorá je pre malé deti nič nehovoriaca - pýtajte sa konkrétne na detaily - s kým sa hralo, akú hračku objavilo, čo robili pred obedom, čo papkali na obed, ako vyzerala pani učiteľka a ako sa tvárila, s kým sa zhováralo, čo robilo na preliezkach, bolo vonku? Pršalo?
5. Trpezlivosť
V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako.
6. Keď nemôžete dieťa vyzdvihnúť, pošlite poň niekoho známeho
V neposlednom rade treba pripomenúť aj vec, ktorá sa rodičom občas stáva - vo víre povinností jednoducho dieťa zabudnú vyzdvihnúť, zle sa pochopia s druhým rodičom, alebo meškajú a dieťa ostáva v škôlke posledné. Pre deti to nie je dobrý pocit. Psychologička Gabriela Herényiová konštatuje: „Rodičia by sa mali držať toho, aby prišli pre dieťa čo najskôr, ako sa im bude dať. V žiadnom prípade by nemali deti zabúdať, lebo sú to veľmi silné negatívne zážitky, ak má dieťa pocit, že je v škôlke posledné a nikto pre neho nepríde. Pre dieťa by mal niekto z rodiny prísť do 15.30 až 16.00, aj keď nám to pracovné povinnosti nedovoľujú."
7. Ak to nejde, tak to nejde
Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv. Nebojte sa, ako sme vyššie spomínali, byť trpezlivý a s dieťaťom tráviť viac času, napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť, alebo zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku. Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa. O rok (alebo aj skôr) možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.
Ako pripraviť dieťa na predškolskú dochádzku alebo škôlku: Tipy od učiteľa, ktoré musíte vedieť
Škola a jej vplyv na dieťa
Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sa vedia zväčša rýchlejšie začleniť do kolektívu na základnej škole. „Majú skúsenosti so životom medzi rovesníkmi, s autoritami, s dodržiavaním pravidiel a majú aj prvé skúsenosti s cielenou prácou," poznamenala psychologička.
Psychologička Gabriela Herényiová zdôrazňuje, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak dieťa neustále zaostáva, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Učiteľka ho môže pozitívne motivovať, no ono sa už samé dokáže porovnávať so spolužiakmi a vidí, že nie je na tom dobre. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži.
Priemerná dĺžka pozornosti šesťročného dieťaťa je okolo 15-20 minút. Je dôležité, aby sa pred nástupom do školy vedeli sústrediť na jednu činnosť. To sa dá trénovať napríklad tým, že ich vedieme k tomu, aby si upratovali za sebou hračky, alebo aby dokončili činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Dnešné deti sú obklopené množstvom hračiek, podnetov a nevedia ani s čím sa skôr hrať. Práve v predškolskom veku je dôležité, aby sa dieťa hralo dlhšie s jednou hračkou a aby sme ho k tomu aj viedli a nedávali mu stále nové podnety, aby sa nevedelo sústrediť na nič.
Ako sa pripraviť na školu?
Školská psychologička a špeciálna pedagogička Mgr. et Mgr. Katarína Dobrovodská radí deťom vysvetliť pri nástupe do školy najmä praktické zmeny. Kde nájdu toaletu, že sa nebudú stále iba hrať, či to, že v škole bude zvoniť. Je potrebné, aby sa dieťa vedelo v novom prostredí zorientovať. Keď sa nevie zorientovať, koho sa má spýtať, nehanbiť sa...
Pravidelné čítanie deťom od útleho veku je kľúčové pre rozvoj reči a slovnej zásoby. Povzbudzujte deti, aby popisovali obrázky a rozprávali vlastné príbehy. Učte ich básničky, riekanky a spievajte s nimi pesničky, čím posilníte ich rečové schopnosti, ktoré sú pre školu veľmi dôležité. Rozvoj reči a slovnej zásoby je základom pre čítanie a písanie, čo sú kľúčové zručnosti v školskej dochádzke.
Naučte deti základným pravidlám slušného správania, ako je pozdraviť, poprosiť a poďakovať. Slušné správanie a schopnosť komunikovať sú nevyhnutné pre sociálne interakcie v škole. Deti, ktoré sa vedia slušne správať a komunikovať, sa ľahšie začlenia do školského kolektívu a získajú si priateľov.
Dieťa potrebuje jasne vedieť, čo je správne a čo nie. Stanovenie pravidiel a ich dôsledné dodržiavanie vytvára pocit istoty a bezpečia. Keď dieťa vie, čo sa od neho očakáva, cíti sa sebavedomejšie a stabilnejšie. Pravidlá a poriadok pomáhajú deťom pochopiť, čo sa od nich v škole očakáva, čo uľahčuje ich adaptáciu na školské prostredie.
Podporujte deti v samostatnosti pri bežných činnostiach, ako je obliekanie, zapínanie gombíkov, viazanie šnúrok, používanie vreckovky a osobná hygiena. Nerobte za dieťa to, čo je schopné zvládnuť samo. Tým posilňujete jeho sebavedomie a zručnosti. Zapojte deti do bežných domácich činností a veďte ich k pravidelnému plneniu drobných povinností, ako je upratovanie, príprava jednoduchých jedál a starostlivosť o kvety či zvieratá. Povzbudzujte ich, aby popisovali činnosti, ktoré práve robia a nezabúdajte ich pochváliť za to, čo sa im podarilo. Zapojenie do domácich činností podporuje samostatnosť a zodpovednosť a to umožňuje deťom zvládnuť každodenné úlohy v škole bez neustálej pomoci učiteľa.
Dodržiavanie pravidelného denného režimu, vrátane pravidelného vstávania a ukladania na spánok, je kľúčové. Zaraďte do denného programu rodinné aktivity, ako sú spoločné prechádzky, hranie spoločenských hier a čítanie rozprávok pred spaním. Tieto aktivity posilňujú rodinné väzby a poskytujú dieťaťu pocit stability. Stabilný denný režim pomáha deťom lepšie sa sústrediť a zvládať školské povinnosti.
Veďte deti k tomu, aby dokončili začaté hry a úlohy a upratali si svoje veci. Dokončenie úloh a schopnosť sústrediť sa sú nevyhnutné na plnenie školských povinností a dosahovanie dobrých výsledkov.
Spoločenské hry učia deti spolupráci a vľúdnemu spôsobu prehrávania. Spolupráca a schopnosť vyrovnať sa s neúspechom sú dôležité pre zdravé sociálne vzťahy a odolnosť voči stresu.
Povzbudzujte deti na hranie so stavebnicami, maľovanie, vyfarbovanie, strihanie z papiera, modelovanie a skladanie. Tieto činnosti rozvíjajú ich tvorivosť a jemnú motoriku, ktoré sú dôležité pre písanie a manuálne zručnosti, ktoré deti využijú v mnohých školských predmetoch.
Učte deti spoznávať farby a rozvíjajte ich priestorovú orientáciu pomocou pojmov ako hore, dole, vľavo, vpravo, vpred a za. Priestorová orientácia je kľúčová na čítanie, písanie a matematiku, čo sú základné školské zručnosti.
