Umelé prerušenie tehotenstva (UPT), známe aj ako interrupcia, je komplexný fenomén, ktorý zahŕňa etické, sociálne, medicínske, právne, náboženské a psychologické aspekty. Táto téma dokáže výrazne rozvíriť verejnú mienku a vzbudiť záujem vedcov z rôznych odborov. V spoločnosti je UPT predmetom politických diskusií a sporov, čo môže viesť k neistote u dotknutých skupín obyvateľstva.
Jednou z kontroverzných častí diskusie o UPT je jeho potenciálny vplyv na psychické zdravie žien. WHO uvádza, že denne sa uskutoční viac ako 100 miliónov pohlavných stykov, ktoré vedú k približne 910 000 koncepciám. Z nich je asi polovica neplánovaných a štvrtina neplánovaných. Každoročne sa preruší približne 73 miliónov tehotenstiev, čo znamená približne 150 000 neplánovaných tehotenstiev denne. Približne 45 % všetkých UPT sa vykonáva v nebezpečných podmienkach, najmä v rozvojových krajinách, čo môže viesť ku komplikáciám v oblasti fyzického a duševného zdravia.
S historickým kontextom legalizácie UPT vo vyspelých krajinách v 20. storočí sa vynorila aj otázka jeho vplyvu na psychiku žien. Vedecký záujem o tento problém podnietil odborné publikácie, ktoré začali poukazovať na negatívny vplyv UPT, avšak dodnes neexistuje konsenzus medzi odborníkmi ani vo výskume a praxi. Zameriavame sa najmä na UPT vykonané v prvom trimestri tehotenstva.
Dôvody a následky UPT
Umelé prerušenie tehotenstva je rozšíreným riešením neplánovaného a neželaného tehotenstva. Neželané tehotenstvo môže byť sprevádzané pocitmi straty kontroly a statusu. Ženy sa pre UPT rozhodujú z rôznych dôvodov, ako je nevhodné načasovanie tehotenstva, nepodporujúca reakcia partnera alebo rodičov, nedostatok prostriedkov na výchovu dieťaťa, nestabilita partnerského vzťahu, prípadne tehotenstvo po znásilnení alebo inceste. Len veľmi málo žien uvádza prinútenie k UPT.
Štúdia zameraná na psychologické dopady UPT, ktorá sledovala 667 žien po dobu troch rokov, zistila, že až 95 % žien v každom sledovanom období považovalo svoje rozhodnutie ísť na potrat za správne. Po určitej dobe sa ženy s potratom dokázali vyrovnať, takže ich už po emocionálnej stránke toľko netrápil. Približne 40 % žien uviedlo ako dôvod finančnú situáciu a 36 % uviedlo, že na tehotenstvo „nenastal ešte ten pravý čas“.
Výskumníci tiež skúmali stigmu spojenú s potratom. Tvrdia, že predchádzajúce výskumy, ktoré sa zaoberali vzťahom medzi potratom a následnou traumou, trpia nedostatkami, ako napríklad retrospektívnosťou, ktorá vychádza zo spomienok žien, ktoré nie sú vždy dôveryhodné.
Postabortívny syndróm
Postabortívny syndróm (PAS) sa definuje ako posttraumatický stres následkom potratu. K jeho rozvoju môže prispievať potlačenie potratového zážitku, morálny konflikt, senzitivita ženy, okolnosti vedúce k potratu a samotný zákrok. Prejavuje sa komplexom fyzických a psychických ťažkostí, ako sú pocity viny, úzkosti, napätie, znovuprežívanie potratu, narušenie vzťahu s deťmi a inklinovanie k závislostiam.
Štúdia, do ktorej sa zapojilo 46 respondentiek viac ako dva roky po UPT, zistila, že bezprostredne po zákroku uviedlo traumatickú reakciu 45,6 % žien, zatiaľ čo s odstupom času 69,5 % žien. Riziko postabortívneho syndrómu sa zistilo u 15,2 % žien. Informovanosť žien pred UPT o možných negatívnych psychických následkoch alebo riziku PAS sa ukázala ako nedostatočná.
Najčastejšie symptómy spojené s UPT zahŕňajú bolestivé spomienky na zákrok (18,81 %), reakcie na výročie (14,85 %), pocit viny (10,89 %) a vnútornú prázdnotu (6,93 %). Viac ako tri príznaky uviedlo 15,2 % respondentiek, u ktorých možno diagnostikovať riziko postabortívneho syndrómu.
Výskumné prístupy a nedostatky
Vedecké poznatky o vzťahu medzi UPT a psychickým zdravím žien sú rôznorodé. Niektoré štúdie naznačujú, že UPT nepredstavuje hrozbu pre psychické zdravie ženy, zatiaľ čo iné poukazujú na možný negatívny vplyv. Nedostatky vo výskume, ako napríklad retrospektívne zber údajov, môžu ovplyvniť spoľahlivosť výsledkov. Niektorí psychológovia kritizujú metodológiu niektorých štúdií, označujúc ich za prakticky nepublikovateľné.
Podľa stanoviska Americkej psychologickej asociácie (APA) neexistujú dôkazy, že by potraty viedli k duševným problémom žien. Na druhej strane, potrat je stresujúca situácia, ktorá môže viesť k negatívnym psychickým následkom, pričom ich zvládanie sa u jednotlivých žien môže líšiť.
Generačné traumy alebo prečo si nevieš nastaviť hranice? S Dr. Zuzanou Kaššai Belánovou
Dôležitosť informovanosti a podpory
Z výsledkov výskumu vyplýva, že UPT môže mať nepriaznivý vplyv na psychickú stránku ženy, preto je dôležité o tejto téme otvorene hovoriť a poskytovať informácie. Ženy po UPT sú zraniteľnou skupinou, ktorej by mala byť venovaná pozornosť, pretože sú ohrozené rizikom postabortívneho syndrómu. Je potrebné informovať o možných negatívnych následkoch na psychiku žien ešte pred zákrokom.
V informovanosti žien a v procese ich uzdravovania po potrate môže zohrať dôležitú úlohu aj pôrodná asistentka. Jej činnosť by sa nemala obmedziť len na fyzickú starostlivosť, ale mala by zahŕňať aj zisťovanie psychického stavu ženy a informovanie o možnostiach ďalšej podpory, ako sú psychológovia, psychiatri, podporné skupiny či internetové zdroje.
