V náročných životných situáciách, najmä v období pred rozvodom alebo počas neho, sa môžu vzťahy medzi rodičmi výrazne zhoršiť. Je bežným javom, že v čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä posielaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojim dieťaťom niekoľko týždňov, resp. V takýchto prípadoch je nevyhnutné zabezpečiť ochranu záujmov dieťaťa. Neodkladné opatrenie predstavuje jeden z nástrojov, ktoré môžu súdy využiť na dočasnú úpravu pomerov a zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Úvod do problematiky
Konflikty medzi rodičmi, ktorí zabúdajú na záujmy dieťaťa, sú, žiaľ, bežným javom. Deti sa neraz stávajú nástrojom v sporoch medzi manželmi, či už ide o manipuláciu, obmedzovanie kontaktu s druhým rodičom alebo iné formy nátlaku. V extrémnych prípadoch môže jeden z rodičov stratiť kontakt s dieťaťom na dlhé týždne. Práve v takýchto situáciách zohráva dôležitú úlohu inštitút neodkladného opatrenia.
Charakteristika neodkladného opatrenia
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní či po jeho skončení nastať. Dôležité je zdôrazniť, že nejde o konečné rozhodnutie, ale len o dočasnú úpravu, ktorá má zabezpečiť ochranu práv a záujmov dotknutých osôb, najmä maloletých detí. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého
Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, ktoré upravuje § 367 zákona číslo 161/2015 Z. z. CMP. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Príkladom je uznesenie OS BB č. 32P/181/2019-28, ktoré zamietlo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky. Súd argumentoval tým, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a že nariadenie neodkladného opatrenia by len konštatovalo už existujúci právny stav, keďže matka už starostlivosť o maloletú poskytovala. Súd tiež nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav.
Dočasná úprava styku s maloletým
Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. Hoci CMP nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia, preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (CSP). Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“ Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“
Toto neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.
Príkladom je uznesenie OS BB č. k. 32P/190/2019-40 zo dňa 16.8.2019, ktoré konštatuje, že „V zásade styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom.“
Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
Náležitosti neodkladného opatrenia upravuje § 326 CSP. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (čineodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
Základné princípy a odporúčania
Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zohľadňuje viaceré faktory, ako napríklad:
- Záujem maloletého dieťaťa: Súd sa vždy riadi záujmom dieťaťa a snaží sa zabezpečiť jeho priaznivý fyzický a duševný vývin.
- Existujúce vzťahy: Súd prihliada na vzťahy medzi dieťaťom a oboma rodičmi, ako aj na vzťahy s inými osobami, ktoré sa o dieťa starajú (napr. starí rodičia).
- Schopnosť rodičov zabezpečiť starostlivosť: Súd posudzuje schopnosť rodičov poskytnúť dieťaťu riadnu starostlivosť, vrátane zabezpečenia primeraných podmienok pre jeho vývoj.
- Konfliktné prostredie: Súd zohľadňuje vplyv konfliktného prostredia medzi rodičmi na dieťa a snaží sa minimalizovať negatívne dopady.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Praktické príklady a rozhodnutia súdov
Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku umožňuje vydanie neodkladného opatrenia súdu, ak sú splnené zákonné podmienky a požiadavky. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, a aby boli opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Právna úprava ustanovuje, že možnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie existuje v dvoch situáciách: ak existuje potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak existuje obava z ohrozenia exekúcie.
Príkladom je rozhodnutie z oblasti rodinného práva, konkrétne odňatie dieťaťa z náhradnej osobnej starostlivosti starej mamy a jeho premiestnenie do starostlivosti tzv. detského mestečka. Dôvodom bolo, že dieťa odmietalo starú matku, nerešpektovalo ju, neposlúchalo, utekalo z domova a situácia bola pre starú matku nezvládnuteľná. Matka dieťaťa bola vo výkone trestu odňatia slobody a starostlivosť o dieťa nebola schopná zabezpečovať. Neskôr súd opätovne posudzoval návrh starej mamy, ktorej predmetom bol návrat maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd zistil, že maloletá chce ísť domov k starej mame, v detskom domove nie je spokojná, mnohé si už uvedomila a chce mať so starou matkou dobrý vzťah.
Legislatívne zmeny a ich dopad
Návrhy zákonov, ktoré menia a dopĺňajú zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, si vyžadujú dôkladnú analýzu a pripomienkovanie. Napríklad, pripomienky k návrhu zákona sa týkali terminológie, definície rodiny, právomocí generálneho prokurátora, umiestňovania detí do zariadení a ďalších aspektov náhradnej starostlivosti. Dôležité je, aby legislatíva zohľadňovala rôzne formy rodiny a zabezpečovala stabilné prostredie pre vývoj dieťaťa.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v relevantných častiach definuje náhradnú osobnú starostlivosť:
- § 45 - Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Uprednostní príbuzného, ak spĺňa predpoklady (zdravotné, osobnostné, morálne). Osoba v náhradnej starostlivosti má práva a povinnosti v rozsahu bežných vecí. Rodičia si zachovávajú práva a povinnosti v rozsahu, ktorý nepatrí náhradnému rodičovi, a právo styku s dieťaťom. Vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká.
- § 46 - Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom alebo jednému z manželov so súhlasom druhého.
- § 47 - Náhradná osobná starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti, smrťou dieťaťa alebo náhradného rodiča, rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, zrušením náhradnej starostlivosti alebo rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej starostlivosti. Súd môže zrušiť náhradnú starostlivosť z vážnych dôvodov (napr. zanedbávanie dieťaťa) alebo na žiadosť náhradného rodiča.
tags: #neodkladna #nahradna #starostlivost #o #dieta