Pojem nemanželského dieťaťa má hlboké korene v histórii a jeho vnímanie sa v priebehu času výrazne menilo. Spoločenské normy, náboženské presvedčenie a právne predpisy zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní postavenia týchto detí v spoločnosti. Od stigmatizácie a vylúčenia až po postupné získavanie práv a akceptácie, cesta nemanželských detí bola plná výziev a zmien.
Historický kontext nemanželských detí na Slovensku
História nemanželských detí je úzko spojená s cirkevnými matrikami, ktoré sa začali viesť v 16. storočí. Tieto matriky obsahovali záznamy o narodeniach, sobášoch a úmrtiach, a boli primárnym zdrojom informácií o obyvateľstve. V matrikách sa uvádzalo, či ide o legitímne alebo nelegitímne dieťa. Archivárka Oľga Kvasnicová z Topoľčian vysvetľuje, že v matrikách sa nachádzali mená rodičov a krstných rodičov, pričom oznamovateľkou bola pôrodná baba.
Pri pátraní v cirkevných archívoch sa môžeme stretnúť aj s citlivými informáciami, ako napríklad záznamy o nemanželských deťoch. Táto informácia bola v matrikách povinná, ale pri nemanželských deťoch kňaz nesmel meno otca uviesť ani vtedy, keď celá dedina vedela, kto ním je. Mohol napísať iba to, že dieťa je nemanželské, a uviesť meno matky.
V matrikách je pri každom zázname uvedená príslušnosť k cirkvi. Pokiaľ ide napríklad o povolania, tak to už je zložitejšie. Ak kňazi boli snaživí, tak zapisovali aj ďalšie informácie, často práve povolania. Keď pri úmrtí nejakej ženy nájdete zápis, že išlo o mimoriadne zbožnú ženu, tak už je to typ informácie, z ktorej si viete urobiť nejaký obraz. Prípadne keď pri niečom úmrtí kňaz dopísal, že to bol obecný opilec.
V prípade sobášnych matrík sú tam uvedení svedkovia. Pri úmrtiach v starších matrikách nie je uvedený dátum smrti, ale dátum pohrebu. Až neskôr, v priebehu 19. storočia, sa začali zapisovať presnejšie dátumy. Mladšie záznamy od roku 1906 sú na matričných úradoch. Záznamy z obdobia 1895 až 1906 by sme mali nájsť na pracoviskách štátnych archívov. Najjednoduchšie, ako zistiť, v ktorom archíve sa nachádza matrika nejakej obce, je zavolať na obecný úrad. Pri starších záznamoch si treba uvedomiť, že nie každá obec mala svoju farnosť. Veľmi dobrým pomocníkom je v tomto prípade publikácia Jany Sarmányovej-Kalesnej Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. - 19. storočia.
Dôležitá je asi jazyková zdatnosť. Ale nemusíte vedieť ani po maďarsky, ani po latinsky. Na to, aby ste vedeli prečítať z matriky tie základné údaje, potrebujete vedieť päťdesiat až sto slov. Terminológia a štruktúra viet sa stále opakujú. Preto každému, kto s pátraním chce začať, hovoríme, nech začne čítať najskôr mladšie matriky z konca 19. storočia. Postupne, ako sa bude v tom čítaní zlepšovať, bude vedieť prečítať aj staršie dokumenty. Väčšinou sa viete dostať do prelomu 17. a 18. storočia, ale veľa závisí aj od šťastia.
Pri skúmaní rodinnej histórie a pátraní po predkoch je často potrebné hľadať informácie v cirkevných archívoch. Tieto archívy obsahujú cenné záznamy o narodeniach, sobášoch a úmrtiach, ktoré môžu pomôcť pri zostavovaní rodokmeňa.
V matrikách sa vyskytli i záznamy, pri ktorých je uvedené iba meno matky, čo zrejme naznačuje nelegitímne dieťa. Dôležitou informáciou je, že v matrikách nikdy nie sú zaznamenané deti, ktoré umreli pred krstom. Niekedy krstila už pôrodná babica najmä vtedy, ak bol zdravotný stav novorodenca zlý. Deti sa preto zvyčajne krstili čo najskôr.
V záznamoch krstených z neskorších rokov sú uvedené aj dátumy úmrtia detí a to najmä vtedy, ak dieťa umrelo na chorobu, ktorá mala v tom čase v obci charakter epidémie. Kňaz zrejme nechcel zapĺňať miesto v matrike zosnulých a tak tieto úmrtia dopisoval do matriky krstených. U niektorých pokrstených niekedy uvádzal kňaz aj to, či išlo o prvorodené dieťa.
Zaujímavými informáciami sú doplňujúce údaje, ktoré kňaz pri mene pokrsteného dieťaťa dopísal. Často išlo o údaje pri deťoch, ktoré sa nejakou vlastnosťou odlišovali od väčšinového obyvateľstva. Mohlo ísť o rómske dieťa, dieťa inoveriacich rodičov (reformovaných, ale aj katolíkov), alebo dieťa so zvláštnou vrodenou charakteristikou a pod. Približne od polovice 19. storočia sa uvádza aj číslo domu, prípadne povolanie a sociálne postavenie rodičov.
V prípade, že sa v rodokmeni objaví nemanželské dieťa, je dôležité si uvedomiť, že v minulosti sa na takéto situácie nazeralo s opovrhnutím. Bádateľ Ján Golian napríklad poukázal na zaujímavý fenomén nárastu nemanželských detí na Podpoľaní v 60. rokoch 19. storočia. Súvisel so zavedením povinnej vojenskej služby. Pre vojakov totiž platili prísne pravidlá uzatvárania manželstiev. Tamojší mladí muži mali totiž vo zvyku ženiť sa vo veku 22-24 rokov. Avšak v spomenutých 60. rokoch 19. storočia museli narukovať na tri roky. Keďže si mladíci nechceli hľadať nevesty až po návrate z vojenskej služby, tak uskutočnili zásnuby pred narukovaním a dievčatá išli bývať na rodičovské hospodárstvo mládencov, ktoré ich počas neprítomnosti snúbencov živilo. Podobne bola prekážkou uzavretia manželstva aj neplnoletosť partnerov. Obdobných situácií, keď neprišlo k uzavretiu manželského zväzku pred narodením dieťaťa, bolo viacero. K najčastejším dôvodom patril odchod partnera za prácou či na vandrovku. Avšak v spomenutých prípadoch bolo v krstných matričných záznamoch uvedené meno otca dieťaťa už pri krste. Stretávame aj s prípadmi, keď nebol otec dieťaťa pri krste uvedený, ale bol dopísaný až dodatočne. Nemanželské deti v rodokmeni je nemožné identifikovať, keď meno otca zostalo v matričnom spise nevyplnené. Motívom mohli byť čisto osobné dôvody a charakterové črty otca alebo častejšie spoločenské prekážky či religiózna rozdielnosť.
Na dedinách boli nemanželské deti väčšinou po istom čase legitimované (otec sa prihlásil - mohol byť napr. vo vojenskej službe). V mestách sa zase stávalo, že páni domu mali „spoločensky prikázanú“ aférku so slúžkami a teda sa rodili aj nemanželské deti. Ak bola žena ekonomicky nezabezpečená, jej dieťa len zriedka prežilo. Aby sa rodina ženy vyhla hanbe, často svoju dcéru rýchlo vydali aj za iného muža alebo ju poslali do inej dediny k príbuzným. Preto sa stávalo, že aj nemanželské deti boli pokrstené v inej farnosti.
Postavenie nemanželských detí v spoločnosti
V minulosti boli nemanželské deti často na okraji spoločnosti a čelili diskriminácii. Zatiaľ čo siroty mali nárok na určitú štátnu pomoc, nemanželské deti boli často odsúdené na smrť alebo žili v chudobe. Situácia sa začala zlepšovať až v roku 1903, keď štát začal budovať sieť sirotincov. Napriek tomu, narodenie dieťaťa mimo manželstva bolo z cirkevného hľadiska neprípustné, ale vyskytovalo sa napriek hlbokej viere našich predkov.
Siroty a nemanželské deti - vnímali ich rôzne. Kým siroty to nemali až také zlé, lebo za to, že osireli nemohli a štát sa o ne aspoň ako tak postaral, nemanželské deti boli na úplnom okraji záujmu, často odsúdené na smrť. Situácia sa začala zlepšovať až v roku 1903, keď štát začal budovať veľkú sieť sirotincov. Narodenie dieťaťa mimo manželstva bolo najmä z cirkevného hľadiska neprípustné, ale tieto prípady sa napriek hlbokej viere našich predkov vždy vyskytovali. Ich počet postupne narastal až vyvrcholil v priebehu 19. V rodinách sa rodilo veľa detí, žiaľ, veľká časť z nich umierala pre nedostatočné hygienické pomery a starostlivosť. Postupom času sa však aj toto zlepšovalo.
Nemohli doma zostať všetky deti, preto museli odchádzať robiť do mesta alebo robili slúžky v kaštieľoch u pánov. To bol asi najčastejší prípad, kedy sa rodili nemanželské deti. O slobodné matky sa väčšinou postarala obec, rôzne spolky a cechy. Boli na okraji spoločnosti, ale o ich postavení archívne dokumenty nehovoria. Samozrejme, tie šance uplatniť sa boli minimálne. Často to chodilo tak, že dcéra slobodnej matky sa neskôr tiež stala slobodnou matkou.
Legalizácia a osvojovanie
Aj v minulosti existovali prípady legalizácie nemanželských detí, resp. ich osvojenia. Archivárka Oľga Kvasnicová uvádza, že sa často stávalo, že si dievča aj s dieťaťom zobral nejaký muž z dediny a do matriky sa dodatočne dopísal ako otec dieťaťa.
Existovala aj finančná pomoc od štátu, často však dochádzalo k jej zneužívaniu. Deti si brávali aj chudobní ľudia. Štát im prispieval oblečením a finančným príspevkom na osvojené deti. Rodina ale najčastejšie príspevok rozdelila medzi svoje deti a osvojené deti boli pomaly odsúdené na smrť. Nedá sa všetko generalizovať, ale dá sa povedať, že aj preto záujem o osvojovanie detí narastal. Situácia sa zlepšila až so zákonom 256. Vďaka nemu vznikla okresná sieť zdravotných starostlivostí mládeže. Bola to inštitucionalizovaná starostlivosť o tieto deti, pedantne sledovali všetko, spolupracovali s okresnými súdmi, notárskymi úradmi, štátnou správou, mali štatistiky.
Sociálna starostlivosť v historickom kontexte
Najstaršie sociálne ustanovizne zakladali a spravovali cirkvi. Spočiatku nešlo o špecializované ústavy a nazývali sa špitál, xenodochium. Stravu, prípadne aj ubytovanie a ďalšiu starostlivosť tu dostávali chorí, chudobní, starci, siroty a pocestní. Starostlivosť tu bola dosť zlá a väčšina z nich tu zomrela.
Od prvej tretiny 19. storočia sa v uhorských mestách začali zakladať dobročinné, ženské meštianske spolky, neskôr aj detské opatrovne. Zakladali napríklad bezplatné poradne pre matky a deti, sprostredkovateľské práce pre sluhov a robotníkov, spolky pre prepustených väzňov, detské prázdninové liečebné pobyty, ľudové kuchyne a ohrievarne pre bezdomovcov.
Na začiatku 20. storočia v roku 1901 bola v Uhorsku starostlivosť o siroty a opustené deti do 7 rokov poštátnená, ale nepriniesla len pozitíva. Tento krok motivovala nesmierne vysoká úmrtnosť sirôt zverených do opatery dovtedy neštátnych sirotincov. Tretina, miestami až polovica detí v ústavoch zomierala na následky nedostatočnej starostlivosti. Veľký počet tvorili nemanželské deti.
V roku 1903 bol zavedený nový centralizovaný systém, sieť sirotincov. Znížiť úmrtnosť nemanželských detí sa však nepodarilo.
V roku 1921 vydali nový zákon o ochrane detí v cudzej starostlivosti a nemanželských detí. Štatistiku narodených nemanželských detí viedli notárske úrady.
V období prvej Československej republiky mal štát výrazné snahy upravovať postavenie nemanželských detí a zabezpečiť im aspoň zákonné nároky na vyživovaciu povinnosť od nemanželských rodičov. Okrem súdnych katastrov boli evidencie dopĺňané hlásením pôrodných asistentiek, resp. zemských pôrodníc a výkazmi generálnych poručníkov, u manželských detí oznámením opatrovníckych súdov, správami obecných úradov a škôl, hlásením dôverníkov a pestúnov.
Dnes sa údaje o opustených deťoch, sirotách a nemanželských deťoch nachádzajú najmä v štátnych archívoch vo fondoch notárskych úradov, okresných súdov, okresných starostlivostí o mládež.
Vplyv komunistického režimu
Počas socializmu bol rodinný život silne ovplyvnený štátom. Mladí ľudia mali presne nalinajkovanú životnú dráhu - po škole nasledovala vojna, práca, svadba a deti. Spoločnosť netolerovala iné modely rodinného správania a stigmatizovala slobodných či rozvedených.
V tom období ste mali presne nalinajkovanú životnú dráhu. Chlapci išli po skončení školy na vojnu, po vojne nastúpili do práce, nasledovala svadba, deti. Dievčatá mali 22 - 23 rokov a už mali prvé dieťa. Mladí manželia boli najprv závislí od rodičov, ktorí im museli pomáhať ekonomicky, sociálne, so zaobstaraním bývania aj s výchovou detí. Spoločnosť vtedy netolerovala iné modely rodinného správania. Mladých k tomu viedli aj ich rodičia, ktorí boli vtedy štyridsiatnici či päťdesiatnici a fyzicky a ekonomicky boli na vrchole. Vedeli im pomôcť. Aj preto motivovali svoje deti, aby sa čím skôr vydávali a ženili. Spoločnosť vtedy, naopak, stigmatizovala tých, ktorí boli slobodní či rozvedení, alebo slobodné ženy s dieťaťom.
Súčasný pohľad na nemanželské deti
Zmeny v pôrodnosti a rodinných vzorcoch
V súčasnosti dochádza k výrazným zmenám v pôrodnosti a rodinných vzorcoch. Podľa údajov z roku 2023 sa na Slovensku narodilo 48-tisíc bábätiek, čo je menej ako polovica slávnej generácie Husákových detí zo 70. rokov. Zároveň sa zvyšuje vek prvorodičiek a narastá počet pôrodov mimo manželstva.
Podľa výskumu Štatistického úradu Slovenskej republiky, počet pôrodov mimo manželstva presiahol tridsať percent, čiže tretina novorodencov sú nemanželské deti. Počet rozvodov dlhodobo rastie a v súčasnosti sa rozvedie 41 zo 100 manželstiev.
Je pravda, že z ekonomického hľadiska je dnes dieťa vnímané skôr ako záťaž - jeho výchova niečo stojí, berie čas a energiu. Uvažuje sa pritom o priamych a nepriamych nákladoch. Tými priamymi sú finančné prostriedky, ktoré musíte vynaložiť na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu, a nepriamymi napríklad to, že vám ujde kariéra, nebudete sa môcť naplno venovať práci alebo vlastným záujmom. Aj preto je dôležité nastaviť sociálnu politiku tak, aby ľudia vedeli nájsť ten správny balans.
Tolerancia a rôznorodosť rodinných foriem
Podľa prieskumov sa dnes vyššia miera tolerancie k iným ako manželským formám rodinného spolužitia prejavuje u mladších ľudí. Vyššie vzdelanie tiež znamená vyššiu mieru tolerancie. Sociológ Roman Džambazovič poukazuje na to, že dnes existuje veľa rôznych možností, ako si zariadiť život.
Mladší ľudia sú v týchto otázkach menej konzervatívni a oveľa tolerantnejší. Ak sa pozrieme na ten istý sociologický prieskum, v porovnaní s rokom 2002 sa v roku 2012 dokonca ešte zvýšil počet ľudí (50,4 %), ktorí súhlasia s názorom, že poslaním muža je zarábať peniaze a poslaním ženy je starať sa o domov a rodinu. Sociologické výskumy opakovane ukazujú, že názory ľudí často nekorešpondujú s ich reálnym správaním. Za týmto názorom sa môže skrývať rodovo-stereotypná predstava o rolách muža a ženy, tradícia, ktorá sa dedila z generácie na generáciu, hoci už vôbec nevyhovuje podmienkam dnešného života. Druhá vec je, že pre niektorých to síce môže byť aj želaná predstava o fungovaní rodiny, lenže v realite ju nedokážu napĺňať, lebo muž rodinu sám neuživí. No ak by to bolo možné a partneri by sa dohodli na takom usporiadaní, také partnerstvo by sme tiež nemuseli nazvať tradičným, pretože ide o konsenzuálne rozhodnutie a dohodu oboch partnerov.
Dnes už sa dajú spraviť aj genetické testy, na základe ktorých sa dá identifikovať v hrubých črtách aj pôvod jednotlivca. Predtým sa všetko v rodine točilo okolo dieťaťa, dnes sú stále dôležitejší partneri, ktorí majú dieťa. V prvom rade treba zdôrazniť, že niečo tá...
tags: #nelegitimne #dieta #v #19 #storoci