Hudba je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Počúvame ju v rôznych situáciách a na rôznych miestach, často bez toho, aby sme sa zamýšľali nad jej vznikom. Populárna hudba na Slovensku má svoju bohatú históriu, ktorá siaha do obdobia prvej Československej republiky. Počas spoločného života Čechov a Slovákov vzniklo mnoho kultúrnych počinov, ku ktorým nepochybne patrí aj rozvoj populárnej hudby.
Slovenská scéna populárnej hudby začala svoje prvé kroky v 30. rokoch 20. storočia. Prvé šlágre, ako sa vtedy piesne nazývali, pochádzajú z polovice tretieho desaťročia. Mnohé z nich, najmä tie z operiet Gejzu Dusíka, prežili dodnes a patria k základom slovenskej populárnej hudby. Medzi takéto skladby patria napríklad „Zem slovenská“ (známa aj ako „Rodný môj kraj“), „Dedinky v údolí“, „Najkrajšia hviezdička“, „Dve oči neverné“, „Marína“ či „Jaj Zuza, Zuzička“.
Gejza Dusík, významný slovenský skladateľ, študoval kompozíciu na Neues Wiener Conservatorium vo Viedni. Už počas štúdií skladal skladby, ktoré mali úspech a vysielal ich aj rakúsky rozhlas. Jeho prvá opereta „Tisíc metrov lásky“ mala premiéru v roku 1935 v Slovenskom národnom divadle. V roku 1938 nasledovala opereta „Keď rozkvitne máj“, z ktorej pochádza aj pieseň „Zem slovenská“.
K významným postavám slovenskej hudobnej scény patril aj František Krištof Veselý, ktorý stál pri zrode slovenskej populárnej hudby. Už v roku 1935 nahral Dusíkovo tango „Už dávno viem“. Neskôr, od roku 1946, pôsobil na Novej scéne v Bratislave, kde odpremiéroval takmer 300 slovenských populárnych piesní, z ktorých sa mnohé stali hitmi.
V 50. rokoch 20. storočia sa na scéne objavili tri výrazné speváčky: Gabriela Hermelyová, Bea Littmannová a Melánia Olláryová. Gabriela Hermelyová ako prvá speváčka na Slovensku začala v roku 1958 nahrávať v Československom rozhlase skladby dvojhlasne pomocou playbackového systému. Bea Littmannová bola zakladajúcou členkou Slovenského filharmonického zboru a jej hitmi boli napríklad „Najkrajšia hviezdička“ a „Široká cestička“. Melánia Olláryová nahrala viac ako 180 skladieb od slovenských autorov, pričom hitmi sa stali piesne ako „Dievčatko z Paríža“ a „Lístoček z brezy“ (známa aj ako „Za našou dedinou“).
Rok 1959 bol pre slovenskú populárnu hudbu významný aj z hľadiska zrodu nových interpretov. V tomto roku sa narodil Peter Nagy, ktorý sa neskôr stal jedným z najúspešnejších spevákov slovenskej populárnej hudby 80. a prvej polovice 90. rokov. Svoju prvú pieseň nahral ako sedemnásťročný a prvá úspešná skladba, s ktorou sa dostal do povedomia publika, bola „Profesor Indigo“.
V rovnakom roku, 1959, sa narodil aj Petr Kotvald, český spevák, ktorý sa stal známym najmä vďaka spolupráci so Stanislavom Hložkom a hitu „Holky z naší školky“. Hoci sa narodil v Česku, jeho kariéra je neodmysliteľne spojená s československou hudobnou scénou.
NAJlepšie (nielen) alkoholické VTIPY Petra Nagya - Neskoro Večer
V roku 1959 sa tiež začala formovať prvá generácia slovenského bigbítu. Vasko Velčický, jeden z nestorov slovenského rock'n'rollu, spomína na svoje začiatky koncom 50. rokov, kedy ho inšpiroval Elvis Presley. V roku 1959 končil základnú školu a už vtedy sa stretával s vlnou rock'n'rollu, ktorá sa šírila do Československa. V tom čase sa formovali prvé beatové zoskupenia, ktoré položili základy slovenskej rockovej hudby.
V tomto období, koncom 50. rokov, sa začala písať história slovenskej populárnej hudby, ktorá dala vzniknúť mnohým talentovaným spevákom a skupinám, ktoré ovplyvnili a naďalej ovplyvňujú hudobnú scénu.
