Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo - deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi - Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Jeden z veľkých sviatkov, ktorý sa slávi začiatkom nášho cirkevného roku je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky.
V rámci cirkevného roka je tento sviatok predobrazom sviatku Kristovho narodenia a ako hlavnú tému rozvíja myšlienku, že za našu spásu nevďačíme prirodzenej dobrote človeka, ale len božskej milosti, ktorá ako zázrak vnikla do našich dejín a zmenila ich. Táto skutočnosť sa vykresľuje aj obrazne tým, že rozprávanie sviatku vychádza z apokryfného Jakubovho protoevanjelia. V Jakubovom protoevanjeliu sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli, až sa na ich modlitby anjel zjavil Anne v záhrade a postiacemu sa Joachimovi v púšti a prisľúbil im požehnané potomstvo. Nato bol zrušená Annina neplodnosť a počala Máriu, Bohorodičku. V spevoch tohto sviatku sú Joachim a Anna videní ako opak Adama a Evy. Toto objasňuje význam vykresleného: ľudská prirodzenosť sa cez naše hriechy stala neplodnou, takže sa už nijakým spôsobom nedokáže sama spasiť. Keď napriek tomu dostane Božie narodenie, potom len preto, lebo sám Boh sa jej ujíma cez zázrak svojej milosti a odstraňuje jej neplodnosť. To znamená, že sviatok Narodenia Božej Matky je vo svojom najvlastnejšom, najhlbšom význame Pánovým sviatkom a chváli zázrak prijatia a spásenia našej skazenej prirodzenosti naším Pánom a Bohom Ježišom Kristom.
História a pôvod sviatku
Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kanonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Na základe Jakubovho protoevanjelia boli zavedené tieto cirkevné sviatky: Počatie sv. Anny, Narodenie Presv. Bohorodičky, Uvedenie do chrámu a sviatky Joachima a Anny.
Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklus, sv. Epifán, sv. Augustín a sv. Roman Sladkopevec. Palestínska tradícia hovorí, že sv. Elena (+330), matka cisára Konštantína, dala postaviť v Jeruzaleme chrám zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Tento sviatok sa spomína v liturgike pápeža Gelásia (492 -496) z 5. storočia. Oficiálne zavedenie sviatku do liturgického kalendára sa pripisuje cisárovi Mauríciovi, ktorý žil v 6. storočí. Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. stor., najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi.
Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Presvätej Panny Márie v lone sv. Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra (predtým 9. januára). Nasledujúci deň po tomto sviatku slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny. Keďže ide o rodičov Panny Márie a predkov Ježiša Krista, Cirkev im preukazuje osobitnú úctu. Ich úcta bola pomerne rýchlo rozšírená po zaradení sviatku Narodenia Bohorodičky do liturgického kalendára. Už v 6. storočí sa totiž objavujú prvé chrámy, ktoré boli zasvätené úcte sv. Anny. Cisár Justinián dal v roku 550 postaviť v Carihrade chrám na počesť sv. Anny.
Význam sviatku
Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie. Tropár, 4. Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie. Kondák, 4.
Tvoje narodenie, Prečistá, zbavilo Joachima a Annu hanby bezdetnosti, Adama a Evu večnej smrti. Aj tvoj ľud ho oslavuje zbavený dedičnej viny. Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo - deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi - Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Jeden z veľkých sviatkov, ktorý sa slávi začiatkom nášho cirkevného roku je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky.
V rámci cirkevného roka je tento sviatok predobrazom sviatku Kristovho narodenia a ako hlavnú tému rozvíja myšlienku, že za našu spásu nevďačíme prirodzenej dobrote človeka, ale len božskej milosti, ktorá ako zázrak vnikla do našich dejín a zmenila ich. Táto skutočnosť sa vykresľuje aj obrazne tým, že rozprávanie sviatku vychádza z apokryfného Jakubovho protoevanjelia. V ňom sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli, až sa na ich modlitby anjel zjavil Anne v záhrade a postiacemu sa Joachimovi v púšti a prisľúbil im požehnané potomstvo. Nato bol zrušená Annina neplodnosť a počala Máriu, Bohorodičku. V spevoch tohto sviatku sú Joachim a Anna videní ako opak Adama a Evy. Toto objasňuje význam vykresleného: ľudská prirodzenosť sa cez naše hriechy stala neplodnou, takže sa už nijakým spôsobom nedokáže sama spasiť. Keď napriek tomu dostane Božie narodenie, potom len preto, lebo sám Boh sa jej ujíma cez zázrak svojej milosti a odstraňuje jej neplodnosť. To znamená, že sviatok Narodenia Božej Matky je vo svojom najvlastnejšom, najhlbšom význame Pánovým sviatkom a chváli zázrak prijatia a spásenia našej skazenej prirodzenosti naším Pánom a Bohom Ježišom Kristom.
„Cieľom zákona je Kristus,“ lebo nás odvádza od zeme a privádza k Duchu. V ňom je totiž naplnenie: keď sám zákonodarca všetko vykonal a dokončil, vniesol do litery ducha. On v sebe samom zhrnul všetko. Žil podľa zákona milosti; ale zákon podriadil, kým milosť harmonicky prispôsobil a pripojil. Nepomiešal a nezamotal to, čo má jedno vlastné, s tým, čo bolo vlastné druhému, ale celkom božsky premenil, čo bolo ťažké, otrocké a tyranské, na to, čo je ľahké a slobodné, aby sme už neboli „otrocky podriadení živlom sveta“, ako hovorí Apoštol, ani neboli zapriahnutí do otrockého jarma litery zákona. Lebo toto je vrchol dobrodení, ktoré sme dostali od Krista, toto je zjavenie tajomstva, vyprázdnenie prirodzenosti, Boh a človek, zbožstvenie prijatého človeka. A tak vzácny a nanajvýš významný príchod Boha k ľuďom musel mať aj nejaký radostný nástup, cez ktorý nám prišiel ten najväčší dar spásy. A to je náplň dnešnej slávnosti, ktorej počiatok je v narodení Bohorodičky, ale záver a cieľ v určenom spojení Slova s telom. A my z toho máme dvojaký úžitok: vedie nás to k pravde a odvádza od otroctva litere zákona a života podľa nej. Akým spôsobom a v akom zmysle sa to deje? Isto tak, že tieň ustupuje príchodu svetla a milosť prináša slobodu namiesto litery. Nech teda všetko stvorenie spieva a tancuje a nech prispeje niečím primeraným k radosti dňa. Nech majú dnes nebešťania a pozemšťania jednu spoločnú slávnosť. Nech všetko, čo je na svete i nad svetom, zjednotí sa v slávení sviatku.
Na ceste k Bohu - Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky
Miesto narodenia
Existujú rôzne tradície týkajúce sa miesta narodenia Panny Márie. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifán. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť iné. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofrónia, či sv. Jána Damaského. V Konštantínopole už v 6. storočí existoval kostol zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky.
tags: #narodenie #presv #bohorodicky