Miroslav „Miro“ Žbirka, známy aj ako Meky Žbirka, bol slovenský spevák, skladateľ a hudobník, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v histórii slovenskej a československej populárnej hudby. Narodil sa 21. októbra 1952 v Bratislave a jeho hudobná kariéra trvala niekoľko desaťročí, počas ktorých si získal srdcia tisícov fanúšikov.
Rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne, sa narodili traja synovia: Jason, Tony a najmladší Miro. Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je Angličanka, a tak dostal prezývku Meky, ktorá s ním išla celý život. Mirova matka ho učila anglický jazyk a podporovala ho aj v hudbe, ku ktorej ho priviedli starší bratia Jason a Anton. Vzhľadom na anglické korene rodiny nemali súrodenci so získavaním zahraničných gramoplatní problém, a tak sa bez problémov dokázali orientovať v nových zahraničných hudobných smeroch. Bratia Žbirkovci radi hrávali skladby svojich obľúbených interpretov, čo bolo podnetom aj pre mladého Miroslava. Prezývku „Meky“ získal Miroslav už ako dieťa. Pomenoval ho tak kamarát, ktorý ju odvodil od mien známych ľudí, ktoré sa začínali na „Mc“ alebo „Mac“ [mek] ako napríklad McCartney. Prvé kroky jeho kariéry viedli na bratislavské Račianske mýto, kde hrával skladby pre seba i kamarátov. Zväčša išlo o repertoár skupín The Beatles, The Rolling Stones, Elvisa Presleyho či iných populárnych hudobníkov. Jeho devízou popri hre na gitare bola aj angličtina a texty, ktoré vďaka mame nemal iba odpočúvané z rádia a nahrávok.
Miro Žbirka, alebo aj slovenský Paul McCartney, začínal svoju úspešnú dráhu ako veľmi mladý. Byť známym už v šestnástich rokoch bolo v tej dobe malým zázrakom a Meky tým zázrakom poctený bol. Istých kvalít si všimol aj muž, ktorý Žbirku v jeho šestnástich rokoch oslovil a poslal ho do klubu ROH, kde mala skúšať kapela hľadajúca gitaristu. Stretnutie dopadlo úspešne a Žbirka sa nadlho stal súčasťou slovenských poloprofesionálnych i profesionálnych kapiel. V sedemdesiatych rokoch pôsobil v Orchestri Gustáva Broma a v Orchestri Gustáva Offermanna, s ktorými absolvoval mnohé zahraničné zájazdy.
Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali v legendárnom bratislavskom V-klube, ktorý bol centrom hudobného diania. Kto hral vo Véčku, ten bol v tejto spoločnosti uznávaným. V roku 1976 obnovil s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. V roku 1980 zo skupiny aj s Lacom Lučeničom odišiel. Ešte pred tým však nahral s Modusom v tom istom roku aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách. S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom založili skupinu Limit. Druhú LP platňu Sezónne lásky (1982) nahral už s touto skupinou.
Miro Žbirka bol za éry Československa prvým slovenským zlatým slávikom za rok 1982, keď preskočil Karla Gotta. Rok nato si poradie vymenili. V roku 1982 vyhral festival Kärtnten International v rakúskom Villachu s anglickou verziou piesne V slepých uličkách. O rok neskôr zvíťazil na Bratislavskej lýre so skladbou Nechodí. V tom čase vyšiel tretí album s názvom Roky a dni, po ňom vydal ďalšie albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O. (1990).

V 90. rokoch bol naďalej úspešný, čo potvrdzujú albumy Samozrejmý svet z roku 1994 a Mekky z roku 1997. V októbri 2001 vydal úspešný Modrý album. Za roky 2002, 2004 a 2005 bol slovenským zlatým slávikom. V septembri 2007 vyšla jeho dvojkompilácia najväčších hitov s názvom 22x2. Koncom októbra 2009 vydal nový štúdiový album s názvom Empatia.
V apríli 2011 vyšiel na DVD filmový dokument Empatia v obrazoch alebo Londýn očami Mira Žbirku. Symphonic Album, ktorý vydal 17. októbra 2011, ponúkol tucet Žbirkových piesní nanovo nahraných v aranžmánoch so symfonickým orchestrom. V auguste 2012 prišiel prvýkrát do slávneho londýnskeho štúdia Abbey Road, v ktorom nahral dve piesne Love Shines a In The Sun. K životnému jubileu - šesťdesiatinám - vyšiel 15. októbra 2012 Miro Žbirka - Complete Box. Ponúkol celkom 15 diskov, na ktorých sú štúdiové albumy, bonusové skladby a singel Made In Abbey Road. Mesiac nato vyšla životopisná kniha Čo bolí, to prebolí.

V októbri 2015 predstavil Miro Žbirka v Prahe aj v Bratislave nový dvojalbum Miro, ktorý nahrával rovnako v štúdiu Abbey Road. V septembri 2016 koncertoval na turné Road To Abbey Road. Špeciálnym hosťom na koncertoch v Prahe a v Bratislave bola Marika Gombitová. V apríli 2017 vydal singel a klip Voľný deň a v júni toho istého roku dostal ako prvý slovenský spevák Artist's Mission Award/Hercova misia na Filmovom festivale Park Film Fest v Trenčianskych Tepliciach za účinkovanie vo filme Neberte nám princeznú, v ktorom stvárnil jednu z hlavných úloh. Tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy. Jeho podobizeň zaradila Česká mincovňa do série Slavíci ve zlatě. V decembri 2017 absolvoval Vianočné Symphonic Tour 2017, na ktorom ho sprevádzala Zlínska filharmónie s dirigentom Adriánom Kokošom.
V máji 2018 vydal nový singel Dievča, ktorý avizoval vydanie nového albumu. Ten vyšiel pod názvom Double Album 5. októbra 2018. Nahrával ho rovnako v štúdiu 3 na Abbey Road a ako spevák roka zaň získal cenu Anděl za rok 2018. V septembri 2021 vydal v reedícii remastrovaný Modrý album, ktorý vyšiel prvýkrát v roku 2001. V máji 2022 vyšiel album Posledné veci, ktorého pesničky stihol Miro Žbirka nahrať, album dokončil jeho syn David. Dňa 23. septembra vyšiel aj vo vinylovej verzii. K nedožitej sedemdesiatke vyšiel tiež vinylový komplet s názvom Miro Žbirka Opus Collection 1980 - 1990, zložený zo siedmich Mekyho albumov z rokov 1980 až 1990.
Miro Žbirka bol ženatý dvakrát. Z prvého manželstva s Helgou má dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát s manželkou Katkou, s ktorou mal dcéru Lindu a syna Davida. Manželka mu robila aj manažérku. Žil v Prahe.
Miro Žbirka zomrel 10. novembra 2021 v Prahe vo veku 69 rokov. Spomienky tisícok fanúšikov na Slovensku aj v Čechách patria v týchto dňoch slovenskej hudobnej legende Mirovi Žbirkovi a jeho nedožitým 70. narodeninám. Už rok bez dvadsiatich dní odpočíva v spoločnosti mnohých legiend v hudobnom nebi. Poctou interpretovi sú koncerty Tribute to Miro Žbirka 70. V bratislavskej NTC Aréne sa konal v pondelok 17. októbra a v pražskej O2 aréne sa uskutoční v deň narodenia vynikajúceho umelca v piatok 21. októbra.
| Rok | Ocenenie | Poznámka |
|---|---|---|
| 1977 | Bratislavská lýra | So skupinou Modus za skladbu "Úsmev" |
| 1982 | Zlatý slávik | Prvý slovenský držiteľ |
| 1982 | Festival Kärtnten International | S anglickou verziou piesne "V slepých uličkách" |
| 1983 | Bratislavská lýra | So skladbou "Nechodí" |
| 2002, 2004, 2005 | Zlatý slávik | Slovenské ocenenie |
| 2018 | Cena Anděl | Spevák roka za album "Double Album" |
| 2019 | Pribinův kříž | Za celoživotné dielo |