Maria Montessori sa narodila 31. augusta 1870 v Chiaravalle v Taliansku v rodine štátneho úradníka. Po absolvovaní strednej školy s technicko-prírodovedným zameraním sa pokúsila dostať na univerzitu v Ríme na štúdium medicíny, no neuspela. Rozhodla sa teda študovať matematiku, fyziku a prírodné vedy. Toto vzdelanie jej nakoniec otvorilo bránu aj k štúdiu medicíny a bola prvou ženou v Taliansku s doktorátom zo psychiatrie. V roku 1896 ukončila štúdium doktorátom z psychiatrie.
Súčasťou jej náplne práce na psychiatrickej klinike bola aj návšteva rímskych bláznincov a vyhľadávanie liečiteľných pacientov vhodných pre kliniku. Zaujali ju slabomyseľné deti, ktoré tam boli poslané školami alebo rodinami s tým, že sú nevzdelávateľné. Žili tam apaticky vedľa vážne psychicky narušených detí, nikoho si nevšímali, ožili iba, keď im priniesli jedlo, na ktoré sa vrhali ako zvieratá. Miestnosť, v ktorej žili, bola okrem postelí úplne prázdna.
Maria Montessori často s účasťou a fascinovane pozorovala tieto deti a náhlym vnuknutím prišla na myšlienku, že tieto deti nehladujú po chlebe, ale po podnete, impulze, zážitku, po niečom, čoho sa mohli dotknúť, čo by mohli vnímať všetkými zmyslami a čo by prebudilo a rozvíjalo ich ducha. Boli to deti s rôznym stupňom postihnutia, mnohé z nich však boli retardované v dôsledku nedostatku zmyslových podnetov a vhodnej výchovy. Pozorovaním detí na psychiatrickej klinike prišla na myšlienku, že každý človek má sklon k vývinu, že aj postihnuté deti sú vzdelávateľné, ak sa k nim pristupuje iným spôsobom a ak majú možnosti pracovať s pomôckami, že ich problém nie je medicínsky ale pedagogický.
Dr. Montessori sa začala zaoberať štúdiom materiálov o duševne postihnutých deťoch. Významný vplyv na formovanie jej pedagogických názorov malo filozofické učenie J.J. Rousseaua, pedagogická práca Pestalozziho a práce Froebla a antropologické výskumy.
V roku 1898 sa M. Montessori zúčastnila na pedagogickom kongrese v Turíne, kde vo svojom referáte zhrnula všetky svoje poznatky z oblasti pedagogiky a psychiatrie. Tvrdila, že narušené deti sú vychovávateľné a vzdelávateľné, nedokážu iba pracovať podľa klasických výchovných metód, treba pre ne vytvoriť špeciálne vzdelávacie inštitúcie. Zdôrazňovala, že je lepšie pre spoločnosť predchádzať problémom ako zmierňovať ich dôsledky. Jej vystúpenie malo obrovský úspech.
V roku 1900 vznikol jedinečný lekársko-pedagogický inštitút s modelovou školou s 22 žiakmi, Dr. Montessori sa stala jej riaditeľkou. Jej práca sa zamerala na dve oblasti: vzdelávanie učiteľov a vyvíjanie špeciálnej metódy pozorovania a výchovy duševne zaostalých detí. M. Montessori začala prakticky experimentovať s materiálom na zjemnenie zmyslov, ktorý bol vyvinutý francúzskymi lekármi Itardom a Séguinom. Podľa reakcie detí pomôcky upravovala. V priebehu krátkeho času deti úspešne vykonali skúšky určené pre zdravé deti, naučili sa písať a čítať. Použitý didaktický materiál sa po úprave stal základom tzv. Montessori materiálu.
V roku 1901 M. Montessori opustila inštitút a školu, v tom istom roku sa jej narodil syn Mario. Vo veku 30 rokov opustila oblasť práce, v ktorej bola uznávanou autoritou a začala znovu od začiatku. Študovala antropológiu, experimentálnu psychológiu a filozofiu výchovy, aby zistila dôvod, prečo školy skôr hatia rozvoj detí namiesto jeho podpory. Zapísala sa opäť na univerzitu v Ríme, teraz ako študentka filozofickej fakulty. Absolvovala pedagogiku, hygienu a experimnetálnu psychológiu, robila výskum v ľudových školách a zistila, že vtedajší systém účinne blokuje až ničí prirodzené schopnosti detí. Uvedomila si potrebu nového prístupu a podmienok výchovy a vzdelávania. V rokoch 1904 - 1908 sa stala profesorkou antropológie na Pedagogickom inštitúte Univerzity v Ríme, kde prednášala o dejinách antropológie z hľadiska jej praktického využitia v pedagogike.
Casa dei Bambini: Zrod Montessori Metódy
6. januára 1907 bola otvorená prvá materská škola Casa dei Bambini (Dom detí) v rímskej štvrti San Lorenzo pre asi 50 zanedbaných detí vo veku 2-6 rokov. M. Montessori dostala jednu veľkú miestnosť a jednu pomocnú vychovávateľku, ktorej zverovala starostlivosť o deti vo svojej neprítomnosti. Ponúkla deťom činnosti z praktického života (starostlivosť o seba, starostlivosť o okolie, jednoduché cvičenia na rozvoj jemnej motoriky) a aktivity so senzorickými materiálmi použitými pri práci s postihnutými deťmi.
Výsledky boli prekvapivé aj pre samotnú M. Montessori. S deťmi, ktoré navštevovali zariadenie, sa stala zázračná premena: deti pred tým mrzuté, apatické alebo rebelantské, neposlušné a deštruktívne sa po nejakom čase upokojili, začali sa zaujímať o ponúkanú činnosť. S nezvyčajným zaujatím opakovali činnosť niekoľkokrát za sebou, potom pomôcku odniesli na miesto. Ako sa prehlbovala ich sústredenosť, začalo sa meniť aj ich sociálne správanie, stali sa družné a priateľsky naladené. Rozvíjala sa ich osobnosť, začali prejavovať mimoriadne chápanie, aktivitu, trpezlivosť, vytrvalosť, poriadkumilovnosť, sebadôveru, boli šťastné a pokojné.
Nebolo to však "učenie", čo pôsobilo takú zmenu. Výsledky experimentu v prvom Dome detí vyvolali rozruch a spôsobili revolučné zmeny v postoji k dieťaťu a v názoroch na výchovu a vzdelávanie. Niekoľko mesiacov po otvorení Domu detí, začali prichádzať návštevy z celého sveta, aby sa na vlastné oči presvedčili o úspechoch „zázračných detí“ Dr.
Šírenie Montessori Pedagogiky po Svete
V roku 1911 sa M. Montessori vzdala lekárskej praxe a venuje sa výlučne šíreniu svojej metódy, ktorá bola zavedená na talianskych a švajčiarskych národných školách, neskôr bola jej metóda praktizovaná v školách anglických a argentínskych. V r. 1912 usporiadala v Ríme 1. Medzinárodný kongres Montessori.
V roku 1913 uskutočnila svoju prvú cestu do USA, kde s veľkým úspechom prednášala o princípoch a cieľoch svojho výchovného systému. V tom istom roku Alexander Graham Bell a jeho žena založili Montessori vzdelávaciu spoločnosť vo Washingtone, D.C.
Na pozvanie španielskej vlády odišla v roku 1917 do Španielska, aby otvorila výskumný inštitút. V nasledujúcich rokoch žila v Španielsku, kde bolo v priebehu jej 20-ročného pobytu otvorených mnoho materských škôl.
V roku 1929 spolu so synom založila Medzinárodnú asociáciu Montessori (AMI) s cieľom zachovania integrity svojej celoživotnej práce a zabezpečenia jej pokračovania aj po jej smrti. Úlohou AMI je nielen organizovanie kurzov, ale aj prepojenie rôznych Montessori škôl na celom svete, riadenie spolupráce nadnárodných združení Montessori, šírenie Montessoriovských myšlienok a informácií o aktivitách hnutia a zároveň ochrana autorských práv na publikovanie kníh a výrobu učebných pomôcok.
Do roku 1935 pôsobila táto spoločnosť v Berlíne, potom bola premiestnená až do roku 1945 do Londýna.
V roku 1931 sa Maria Montessori stretla v Londýne s Mahátmá Gándhím. Toto stretnutie inšpirovalo Ghándího návštevu Montessori škôl v Ríme na jeho spiatočnej ceste z Európy do Indie. V rokoch medzi vojnami sa myšlienky Dr. Montessori rýchlo šírili do Anglicka, Belgicka, Holandska, Rakúska a Škandinávie. Bolo založených mnoho montessoriovských národných spoločností a školských zariadení. V Holandsku existovali prvé šesťročné školy už v roku 1919 a v Nemecku bola otvorená prvá škola tohto typu v Jene v r.
Z dôvodu svojej opozície voči Mussolliniho fašistickému režimu, musela M. Montessori v roku 1934 opustiť Taliansko a odcestovala do Barcelony. V pokročilom veku, ale plná optimizmu a sily opustila M. Montessori v roku 1939 Európu a odišla spolu so synom do Indie, kde ju zastihol začiatok vojny. V tej dobe tam pôsobilo silne montessoriovsky orientované hnutie. M. Počas vojny bola činnosť Montessori škôl a združení v Európe utlmená a niekde aj ukončená.
V roku 1946 sa M. Montessori vrátila z Indie. V roku 1950 sa vrátila natrvalo do Európy. Maria Montessori zomrela 6. 5. 1952 v holandskej dedinke Nordwijk-aan-Zee, kde bola podľa svojho priania pochovaná pri tamojšom katolíckom kostole.
Princípy Montessori Pedagogiky
Montessori pedagogika je rozsiahla a svetovo uznávaná metodická sústava pedagogiky. Zahŕňa v sebe nielen filozofiu rozvoja dieťaťa, ale hlavne konkrétne praktické postupy s množstvom pomôcok. Montessori pedagogika vznikla na základe pozorovania fyziologického vývoja ľudského mozgu v ranom veku.
Východiskom je ponúknuť deťom intelektuálne podnety v správnom čase (v konkrétnej senzitívnej fáze vývoja) a správnou formou. Montessori pedagogiku je vhodné používať už v najútlejšom veku (12 mesiacov), kedy nastáva optimálne obdobie na rozvoj elementárneho tvorivého a intelektového potenciálu dieťaťa. Deti vedené metodikou Montessori začínajú spontánne písať, čítať a počítať už v predškolskom veku.
Prostredníctvom programu sa realizuje rozvoj osobnostných kvalít dieťaťa v poznaní: samého seba, sveta ľudí, prírody, kultúry. Práca rúk je základom pre pochopenie predmetov a javov, základom pre rozvoj myslenia a reči. Metodika kladie veľký dôraz na spojenie duševnej aktivity a tvorivej telesnej aktivity.
Senzitívne obdobie je doba, kedy je dieťa obzvlášť citlivé na určité intelektuálne podnety. V tomto období je dieťa schopné vstrebávať nové poznatky a nadobúdať schopnosti prirodzene. Táto metóda je určená predovšetkým deťom v predškolskom veku.
Dieťa nie je za chyby trestané ani záporne hodnotené. Chyba má byť ukazovateľom toho, čo je ešte potrebné precvičiť a je chápaná ako bežný a prirodzený prejav v procese učenia. Učiteľ by nemal používať negatívne hodnotenie, ale ponúknuť dieťaťu inú formu kontroly. Každé dieťa potrebuje pocit istoty, bezpečia a úspechu, no neustále kladné či záporné hodnotenie zo strany dospelých ho obmedzuje.
Cvičenia praktického života sú veľmi dôležitým základom pre ďalší rozvoj dieťaťa. Do tých cvičení patrí všetko to, čo robia dospelí niekoľkokrát denne, napríklad: upratovanie, obliekanie. Deti milujú skutočné veci, preto ich baví presýpať, prelievať, nalievať, zametať, utierať prach, čistiť obuv, stolovať, skladať prádlo, zapínať gombíky, zips a zaväzovať šnúrky. Dieťa sa učí starať o vlastnú osobu, o svoje vlastné telo, ale i o okolie a spoločnosť.
Cieľom zmyslovej výchovy je poskytnúť deťom možnosť získať vedomé informácie z prostredia pomocou zmyslov. Mária Montessori verila, že dieťa vníma všetkými svojimi zmyslami hneď od narodenia. Pomocou zmyslov sa dieťa zoznamuje so svojím okolitým svetom a študuje ho. Zmyslový materiál, ktorý Mária Montessori vyvinula, rozvíja intelekt dieťaťa (zapája všetky jeho zmysly - hmat, čuch, sluch, zrak a chuť).
Prostredníctvom zmyslov sa rozvíja mozog a vytvárajú sa nové nervové prepojenia. Pomocou tohto zmyslového materiálu sa dieťa učí pomenovávať, rozlišovať, porovnávať a triediť. Jazyková výchova je oblasť, v ktorej si dieťa rozvíja reč. Využívajú sa materiály, ktoré zároveň slúžia k výučbe písania a čítania. S písaním a čítaním začína dieťa vo veku okolo 4 - 6 rokov. Je však veľmi dôležité vystihnúť senzitívne obdobie, kedy dieťa chce samo písať alebo čítať. Čítanie prebieha genetickou metódou čítania, t. j. čítaním po písmenkách a nie po slabikách. Matematický rozvoj začína od narodenia. Podľa Márie Montessori je ľudský duch duchom matematickým. Má schopnosť abstrahovať, niečo si predstaviť a argumentovať.
Maria Montessori: Her Life and Legacy
V turbulentných časoch 2. svetovej vojny do svojej metódy vzdelávania zahrnula mierovú výchovu. Po veľkom úspechu založenia prvého Domu detí v Ríme v roku 1907 sa začali Montessori „Domy detí“ otvárať po celej Európe.
V roku 1949, 1950, 1951 bola Mária Montessori nominovaná na Nobelovu cenu za mier. V roku 1950 bola v ankete NewYork Times označená za najpozoruhodnejšiu ženu prvej polovice 20. storočia.
Maria Montessori zomrela vo veku 82 rokov v Holandsku v roku 1952.
tags: #maria #montessori #narodenie