Juraj Jánošík, slovenský zbojník a národný hrdina, sa narodil v zime roku 1688 v obci Terchová, v osade u Jánošov pod vrchom Pupov. Presný dátum jeho narodenia nie je s úplnou istotou známy, no záznamy vo varínskej farskej matrike uvádzajú jeho krst 25. januára 1688. Vďaka týmto záznamom sa dozvedáme aj o jeho súrodencoch - Barbore, Jánovi, Martinovi a najmladšom Adamovi. O Jánošíkovom detstve však archívne pramene mlčia a všeobecne sa traduje, že sa narodil v sedliackej rodine.
Život Juraja Jánošíka výrazne ovplyvnilo obdobie protihabsburských stavovských povstaní. Ako mladík sa dal zverbovať do kuruckého vojska Františka II. Rákociho. Po porážke kuruckých vojsk pri Trenčíne v roku 1708 bol zajatý a pridelili mu službu v cisárskej armáde ako strážcovi väzenia na Bytčianskom zámku. Práve tu sa stretol so známym kapitánom zbojníkov Tomášom Uhorčíkom, s ktorým sa spriatelil a neskôr mu pomohol k úteku.
Po prepustení z vojenskej služby sa Jánošík vrátil do rodnej Terchovej. Onedlho ho však navštívil Tomáš Uhorčík, aby mu poďakoval za pomoc. Spoločne sa dali na zbojnícku dráhu. Uhorčík, ktorý sa neskôr oženil a usadil v Klenovci pod menom Martin Mravec, prenechal vedenie svojej družiny práve Jánošíkovi. Vo veku 25 rokov sa tak Juraj Jánošík stal kapitánom zbojníckej družiny.
Zbojníčenie Jánošíkovej družiny sa nesústreďovalo na najvyššiu šľachtu a veľkoobchodníkov, na ktorých si netrúfali. Zameriavali sa skôr na kupcov, remeselníkov a statkárov. Hovorí sa, že „bohatým bral a chudobným dával“, no historici sa nezhodujú na jednoznačnej odpovedi. Často si z bojov odnášali len peniaze a zbrane, pričom jedlo či iné veci nechávali v dedinách, aby mohli rýchlejšie ujsť. Jánošíkove pôsobenie ako zbojníka netrvalo dlho, ráta sa na necelé dva roky.
Jánošíkova zbojnícka kariéra sa rýchlo blížila ku koncu. Prvýkrát bol chytený pravdepodobne v Klenovci a uväznený spolu s Tomášom Uhorčíkom v Hrachovskej pevnosti. Druhé zlapanie, v zime roku 1713 v Klenovci u Martina Mravca (Tomáša Uhorčíka), mu bolo osudné. Spolu s Uhorčíkom ich previezli do vranovského kaštieľa v Palúdzke pri Liptovskom Mikuláši.
Súdny proces a rozsudok
Proces s Jurajom Jánošíkom sa konal 16. a 17. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši. V súlade s dobovými právnymi predpismi bol Jánošík podrobený ľahšiemu aj ťažšiemu mučeniu. Súdu predsedal liptovský podžupan Ladislav Okoličányi. Prokurátor Alexander Čemický obvinil Jánošíka z vedenia zbojníckej družiny a zabíjania ľudí. Priťažil mu aj fakt, že bol kurucom - povstalcom a prívržencom Rákocziho, preto navrhol trest smrti.
Obhajca Baltazár Pallugyay postavil svoju obhajobu na tvrdení, že Jánošík nikoho nezabil a že členovia jeho družiny často konali na vlastnú päsť. Napriek tomu, že Pallugyay žiadal pre Jánošíka omilostenie, bol odsúdený na smrť obesením na hák, za rebro.
Rozsudok bol vykonaný 17. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši. Jánošík sa tak stal symbolom odporu a spravodlivosti pre mnohé generácie. Jeho príbeh prežil v ľudovej tvorbe v podobe povestí, rozprávok a piesní, a stal sa predlohou pre mnohé umelecké diela.
Jánošík v umení a kultúre
Príbeh Juraja Jánošíka inšpiroval početných umelcov naprieč rôznymi žánrami. Janko Kráľ je autorom básne "Výlomky z Jánošíka", Ján Botta napísal báseň "Smrť Jánošíkova", Samo Chalupka zasa "Likavský väzeň". Historicko-dobrodružný román s názvom "Jánošík" napísal Pavel Beblavý a hru o ňom Ferko Urbánek. Pavol Országh-Hviezdoslav sa venoval Jánošíkovi v básni "Jánošíkova stupaj" a Jonáš Záborský v dráme "Jánošíkova večera". Román "Jánošík, kapitán horských chlapcov" je dielom Gustáva Maršall-Petrovského a Dušan Taragel vytvoril komiks "Jánošík!".
Vo výtvarnom umení Jánošíka zvečnili umelci ako Janko Alexy, Miloš Bazovský, Martin Benka, Ľudovít Fulla, Fraňo Štefunko a Koloman Sokol. V hudbe zložil Ján Levoslav Bella kantátu "Svadba Jánošíkova" a Ján Cikker operu s názvom "Juro Jánošík".
Prvý film o Jánošíkovi pochádza z roku 1921, réžie Jaroslava Siakeľa a kamery Daniela Siakeľa. V roku 1935 natočil ďalšieho Jánošíka Martin Frič, v roku 1963 režisér Paľo Bielik. V roku 1976 Viktor Kubal vytvoril animovaný film "Zbojník Jurko" a v roku 1974 Jerzy Passendorfer v Poľsku natočil televízny seriál "Jánošík". V roku 2009 mal premiéru veľkofilm "Jánošík. Pravdivá história" réžie Agnieszky Hollandovej a jej dcéry Kasie Adamikovej.
Legendárny muzikál "Na skle maľované" poľského autora Ernesta Brylla mal premiéru v Činohre Slovenského národného divadla v roku 1974 a dosiahol vyše 600 repríz. V roku 2005 naštudovalo muzikál aj Divadlo Nová scéna.
Tvorba sochy Juraja Jánošíka (1963)
Socha Juraja Jánošíka je súčasťou jeho pamätníka v Terchovej, odhalená pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia v roku 1988. Autorom 7,5 metrovej sochy z oceľového plechu je akademický sochár Ján Kulich. Drevenú sochu odhalili v júli 2011 pred obecným úradom v Terchovej.
Aj napriek tomu, že s jeho menom je spojená najmä Terchová, kde sa narodil, zviazané s ním sú aj ďalšie dve dediny na juhu stredného Slovenska - Klenovec a Kokava nad Rimavicou, kam sa vraj rád vracal a pred svojím dolapením aj nejaký čas skrýval.
Základné informácie:
| Atribút | Informácia |
|---|---|
| Narodenie | ~ 23. január / 16. máj 1688, Terchová, Uhorsko |
| Úmrtie | 17. / 18. marec 1713, Liptovský Mikuláš (popravený) |
| Vek v čase smrti | 25 rokov |
| Povolanie | Zbojník, kapitán zbojníckej družiny |
| Súrodenci | Barbora, Ján, Martin, Adam |