Dojčenie je najlepším štartom do života pre bábätko. Materské mlieko je jedinečnou a nenapodobiteľnou výživou pre dieťa v prvom období života. Dojčené deti dosahujú lepšie výsledky v testoch inteligencie a majú nižšiu pravdepodobnosť nadváhy alebo obezity. Neskôr sú menej náchylné na cukrovku. Svetový týždeň dojčenia, ktorý pripadá na prvý augustový týždeň, má za cieľ chrániť, podporovať dojčenie a zlepšovať zdravie dojčiat po celom svete. Hoci sa často hovorí o výhodách dojčenia v prvých mesiacoch života, dojčenie po prvom roku prináša dieťatku a matke množstvo benefitov.
Rozhodujúca výživa v prvých mesiacoch
Dojčenie v prvých 6 mesiacoch je rozhodujúce na dosiahnutie optimálneho rastu, vývoja a zdravia dieťaťa. Chráni novorodencov pred častými detskými chorobami ako hnačka či pneumónia a poskytuje adekvátnu výživu. Materské mlieko je vhodnejšie ako iné mlieka, pretože akékoľvek iné mlieko skysne účinkom baktérií mliečneho kvasenia, ktoré nikdy nie sú prítomné v mlieku v prsníku. Rozsiahle štúdie ukázali, že obsahuje množstvo bioaktívnych látok, ktoré modifikujú funkciu gastrointestinálneho traktu a imunitného systému a zohrávajú dôležitú úlohu pri vývoji mozgu. Materské mlieko svojím zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa. Prvé mlieko - mledzivo (kolostrum), ktoré sa tvorí už na konci tehotenstva do piateho dňa po pôrode, má vysokú výživnú a ochrannú hodnotu. Mledzivo má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) - odstraňuje smolku - prvú tmavú stolicu bábätka. Po prvom mlieku sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré je inej farby bielej - až do modrasta. Hlavným sacharidom je laktóza. Okrem nej sú v materskom mlieku tiež oligosacharidy, ktoré majú veľký vplyv na prežitie, rast a aktivitu tzv. priateľských baktérií.
Materské mlieko je jedným z najdôležitejších prvkov v ranom vývoji dieťaťa, poskytuje mu nielen potrebnú výživu, ale aj emocionálne bezpečie a podporu imunity. Dieťa sa však počas prvých týždňov a mesiacov neustále vyvíja, čo ovplyvňuje jeho potreby a správanie pri dojčení. Jedným z častých obáv dojčiacich matiek je, či ich dieťa dostáva dostatok mlieka. Priberanie na váhe: Dieťa by malo pravidelne priberať na váhe. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výhradné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa, nasledované pokračujúcim dojčením spolu s pevnými príkrmami až do dvoch rokov veku dieťaťa alebo dlhšie.
Ako začať s dojčením
Pre dojčenie je kritický práve začiatok. Hneď po pôrode je veľmi dôležitý tzv. bonding, t.j. kontakt koža na kožu. Hlavnou úlohou personálu popôrodného oddelenia je zabezpečiť nastávajúcej matke dostatočné podmienky pre prvé prisatie dieťatka a naučiť ju správne priložiť dieťatko k prsníku a dojčiť. Dojčenie nemá byť bolestivé. Až 99 % ťažkostí s dojčením sa dá odstrániť. Aby bolo dojčenie úspešné, je dôležité začať čím skôr a po pôrode je najvhodnejšie venovať dojčeniu väčšinu času. Nedajte sa odradiť prvými neúspechmi. Rozhodne sa vyhnite kŕmeniu z fľaše a nedávajte dieťatku ani cumlík, ktorých používanie môže viesť k problémom pri dojčení.
Základom správnej polohy matky je najmä pocit pohodlia. Dbajte však na to, aby bol chrbát rovný a podopretý. V prípade potreby je možné použiť vankúše. Závisí od preferencií mamičky, či si zvolí polohu v ľahu, v sede na boku alebo na chrbte atď. Ucho, ramená a bedrá bábätka sú v jednej línii otočené smerom k vám, hlavička je otočená oproti prsníku. Dôležitý je aj očný kontakt medzi vami a bábätkom. Dieťa jemne pridržiavajte a priťahujte k sebe za ramená, chrbátik a za hlavičku, ale len do línie spojnice uší. Hlava dieťaťa by mala zostať mierne zaklonená, aby mohlo dýchať nosom a zároveň aj piť. Počkajte, kým zacíti jej vôňu a poriadne otvorí ústa. Dôležité je, aby bábätko uchopilo nielen bradavku, ale aj čo najväčšiu časť dvorca. Už počas tehotenstva vás laktačná poradkyňa môže naučiť správnu polohu na dojčenie, ako vyzerá správne prisatie a ako spoznať, že bábätko sa dojčí, t. j. prehĺta mliečko.
Správna technika dojčenia je kľúčová pre pohodlie matky aj dieťaťa, a tiež pre zabezpečenie toho, že dieťa dostane dostatok mlieka. Správna poloha pri dojčení je jedným z najdôležitejších faktorov pre úspešné dojčenie. Kolíska: Klasická pozícia, kedy matka drží dieťa v náručí, jeho hlava spočíva na matkinom predlaktí. Krížová kolíska: Podobná pozícia ako kolíska, ale v tomto prípade matka drží dieťa opačnou rukou, ako je prsník, z ktorého dojčí. Futbalová poloha: Matka drží dieťa pod pažou, jeho nožičky smerujú dozadu. Polosadiaca poloha (biologické dojčenie): Matka sedí ľahko zaklonená, dieťa leží bruškom dole na jej tele. Táto pozícia umožňuje dieťaťu prirodzene sa prisať a využiť svoj sací reflex. Dojčenie by malo byť pohodlné ako pre matku, tak pre dieťa.
Konzultácia s laktačnou poradkyňou
Poradkyne pri dojčení urobia množstvo krokov. Ich práca začína vypočutím matky a zhodnotením situácie. Pozorujú matku a bábätko pri dojčení. Pri pozorovaní ukážu matke, ako spozná, či bábätko skutočne pije mlieko. Okrem toho poradia overené rady, ktoré uľahčia matkám dojčenie. Zhodnotia vašu techniku dojčenia a vysvetlia princípy dojčenia. Keďže nevie, koľko vypilo, jediným riešením je spoľahnúť sa na bábätko. Ak sa nenapilo dosť, bude po položení do postieľky plakať. Vo veku šiestich mesiacov má dieťa približne dvojnásobok pôrodnej váhy a vo veku jedného roka trojnásobok. Neexistujú univerzálne pravidlá, ako a kedy dojčiť. Všeobecne platí - dojčiť na požiadanie a v polohe, ktorá vám aj vášmu dieťatku vyhovuje. Niekedy sa dieťa zobudí už po dvoch hodinách, inokedy prespí aj päť. Dieťa by malo vypiť na jednu dávku približne toľko, koľko má dní života, teda napr. päťdňové dieťa 50 ml na jednu dávku, pričom po 7. až 10. dňoch pije 150 - 180 ml/kg za deň. Ak sa nepodarí počas prvých dvoch týždňov získať pôrodnú váhu, pravdepodobne nie je množstvo mliečka pre dieťatko postačujúce. Matke je potrebné poskytnúť informácie, ktoré jej pomôžu zvládnuť prípadné ťažkosti. Mnoho mamičiek má pocit, že v druhom až treťom týždni stráca mlieko, pretože im zmäknú prsníky. Schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy nestratí ihneď. Zvýšiť tvorbu mlieka môžeme čo najčastejším dojčením niekoľko dní za sebou. Dôležité je dieťa nechať piť (efektívne sať) dovtedy, dokedy samo chce. Najsilnejšie bude cicať prvých 5 minút a vytiahne si 80 % potravy. Treba si uvedomiť, že podvýživené dieťatko už nemá dostatok síl na to, aby zvládlo efektívne sať. Ak nedostáva odpoveď, začína plakať a takto rozčúlené dieťa je už ťažšie k prsníku priložiť. Mnohokrát sa stáva, že dieťa začne sať a po chvíľke sa začína odťahovať od prsníka, plakať a mamička má pocit, že nemá dosť mlieka. Dôvod odťahovania sa dieťatka je ale väčšinou iný. Najčastejšie zaň môže pohyb obsahu v čreve a jeho rozpínanie, ktoré spôsobuje prechodné bolesti bruška a ktoré rušia dieťa pri saní.
Nesprávna technika dojčenia - dieťa cicia iba bradavku. Skúste upraviť techniku dojčenia alebo oslovte laktačného poradcu. Prvou a najdôležitejšou radou je prikladať dieťa čo najčastejšie to ide. Cicanie stimuluje tvorbu mlieka. Mlieko si odstriekavajte len v prípadoch, kedy máte pocit upchatého mliekovodu (napätie v prsníku sprevádzané vytvorením boľavých hrčiek alebo pruhov), alebo máte mlieka veľa, čo vedie k zadúšaniu dieťaťa pri pití. V prípade mastitídy- zápalu prsníka neprerušujte dojčenie. Vynechávanie dojčenia z bolestivého prsníka vedie k naliatiu prsníkov mliekom bolesť a stav sa môže ešte zhoršiť. To isté platí v prípade upchatých mliekovodov, dojčenie neprerušujte naopak pokračujte v dojčení na postihnutej strane. Ak po dojčení dieťa pije umelé mlieko, dojčenie nebolo dostačujúce. Je potrebné zvoliť správny spôsob dokrmovania. Pokiaľ má mamička málo mlieka, vhodným spôsobom je dokrmovanie cievkou, suplementorom na prsníku (ideálna laktačná pomôcka pre dokrmovanie priamo na prsníku). Ak je materského mlieka málo, na trhu existujú náhrady, ktoré sa svojím zložením približujú materskému mlieku.
Strava počas dojčenia
Počas dojčenia sú vaše potreby na stravu väčšie. Avšak odporúčanie „jesť za dvoch“ v súčasnosti neplatí. Dostatočný pitný režim je pre dojčiace matky úplne zásadný. Dehydratácia môže viesť k zníženej produkcii mlieka a celkovému vyčerpaniu. Niektoré potraviny, ktoré matka konzumuje, môžu mať vplyv na dieťa prostredníctvom materského mlieka. Kofeín: Káva, čaj a energetické nápoje obsahujú kofeín, ktorý môže prechádzať do materského mlieka a spôsobovať podráždenie alebo problémy so spánkom u dojčiat. Mliečne výrobky: Niektoré deti sú citlivé na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku. Alkohol sa prenáša do materského mlieka, a preto by sa jeho konzumácia mala výrazne obmedziť alebo úplne vyradiť.
Bielkoviny: Základné stavebné látky, ktoré podporujú rast a regeneráciu tkanív. Fenikel: Fenikel je bylinka, ktorá je známa svojimi účinkami na zvýšenie produkcie mlieka.
Materské mlieko po prvom roku
Dlhodobé dojčenie podporila aj Alanis Morissette. Svetový týždeň dojčenia vyhlásila Svetová aliancia na podporu dojčenia WABA a na Slovensku sa tradične začína 1.augusta a potrvá do 7. augusta. Dojčenie, hlavne jeho dĺžka, je neustále predmetom skúmania. Nedávna štúdia vedcov z Oxfordskej univerzity naznačila, že deti, ktoré sú dlhšie dojčené, majú v tínedžerskom veku vyššie IQ a najlepšiu slovnú zásobu. To je veľmi pozitívne zistenie a iste poteší všetky dlhodobo dojčiace mamičky, ktoré neraz počúvajú, že dojčiť dlhšie ako rok či dva nemá zmysel, alebo je to dokonca škodlivé. Dojčenie aj po prvom či druhom roku života nestráca význam. Napokon, kontakt koža na kožu, respektíve blízkosť pri dojčení, je veľmi uisťujúca pre dieťa a dáva mu pocit istoty a bezpečia. Aj niektoré známe mamičky sa rozhodli pokračovať v dojčení dlhšie a za toto rozhodnutie sa nehanbia. Naopak, dlhodobé dojčenie podporujú aj verejne. Medzi ne patrí Mayim Bialik, Alanis Morissette, Nikki Reed, Selma Blair, Coco Austin a Danica McKellar.
Prečo pokračovať v dojčení aj po prvom roku?
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča „výlučné dojčenie (t.j. bez podávania príkrmov/tuhej stravy) prvých šesť mesiacov života dieťaťa a celková dojčenie do dvoch rokov a ďalej“, čím apeluje na matky, že najvhodnejšou dĺžkou dojčenia je dojčenie do samoodstavu. Materské mlieko má aj po roku presne také zloženie, aké dieťa potrebuje. Nie je pravda, že už je to “len taká voda”, ako je často možné sa dopočuť. Výskumy dokázali, že materské mlieko v 12. - 23. mesiaci života poskytuje dieťaťu napr. Nespochybniteľná je aj prítomnosť imunitných faktorov, ktorá začína opätovne narastať okolo šiesteho mesiaca života, a naozaj vysoká je približne v roku. Počas prvých troch rokov života dieťa prekoná v priemere sedem vírusových ochorení ročne. Dojčenie ich množstvo znižuje, a zohráva tiež dôležitú úlohu pri ich liečbe. Dojčené deti majú štatisticky významne lepší celkový zdravotný stav a nižšiu chorobnosť. Dojčenie tiež znižuje riziko obezity v neskoršom veku, vysokého krvného tlaku aj cukrovky prvého typu. Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. V neposlednom rade je stále prítomná aj emocionálna funkcia dojčenia, dieťa sa vie pri dojčení upokojiť a uspať.
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast. Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa."
Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka: Kathleen Buckley: Long-Term Breastfeeding: Nourishment or Nurturance?, 2001
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne. (Pozri tieto štúdie: Elsie Gulick: The Effect of Breastfeeding on Toddler Health, 1986; Jack Newman: Breastfeeding a Toddler, ibconline.ca, 2017.)
Oligosacharidy (HMO) Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku.
Jedinečné proteíny v materskom mlieku počas celého obdobia dojčenia Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať.
Materské mlieko - dodáva kmeňové bunky s každým jedným dojčením až do samoodstavenia Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie.
Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou a inými chorobami
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity. Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou. V metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čim dlhšiu dobu je dieťa dojčené.
Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu.
Dojčenie - ochrana proti zápalu stredného ucha Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
Dojčenie - ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať.
Dojčené deti - vyšší zárobok, vyššie IQ, vyššie vzdelanie, dobré správanie. Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Ako zistiť, či má dieťa dostatok mlieka?
Na začiatku dojčenia, alebo aj v neskorších obdobiach, sa mamy často trápia, či majú dostatok materského mlieka. Najdôležitejšie je sledovať, ako dieťatko rastie a prosperuje (preto sú aj poradne s pediatrom prvé mesiace také časté). Produkciu mlieka samotná veľkosť pŕs neovplyvňuje. Na podporu tvorby mlieka je v prvom rade najlepší kontakt mamičky a dieťatka „koža na kožu“. No ak sa to z nejakých dôvodov nepodarí, treba začať čo najskôr, ako je to možné. Dôležité je dôverovať sebe a vlastnému telu, mať skúsenú kamarátku alebo laktačnú poradkyňu „na telefóne“ a nenechať sa odradiť. Tvorba mlieka je závislá na dopyte. Tým, že dieťatko prikladáte na kožu a k prsníku, vaše telo dostáva informáciu, že je potrebné tvorbu spustiť.
Jedným z častých obáv dojčiacich matiek je, či ich dieťa dostáva dostatok mlieka. Priberanie na váhe: Dieťa by malo pravidelne priberať na váhe. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výhradné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa, nasledované pokračujúcim dojčením spolu s pevnými príkrmami až do dvoch rokov veku dieťaťa alebo dlhšie.
Tipy na podporu tvorby mlieka
Prikladať, prikladať, prikladať - čím viac bábätko prikladáte, čím viac pije a prsníky vyprázdňuje, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Môžete aj vymeniť strany a v rámci jedného dojčenia ponúknuť oba prsníky.
Tekutiny - môže sa stať, že pri rozbiehaní laktácie máte zvýšenú potrebu piť. Všetko však treba robiť s mierou (pozor na nadobličky!). Stačí dodržiavať normálny pitný režim a počas dňa vypiť cca 2 litre tekutín.
Bylinky - traduje sa napríklad aj pozitívny účinok senovky gréckej (Trigonella foenum-graecum) a benediktu lekárskeho (Cnicus benedictus). Nemali by sa však používať preventívne ani ľahkovážne.
