Ketogénna diéta sa stala stredobodom pozornosti médií i tých, ktorí sa chcú zbaviť prebytočných kilogramov. Je jednou z najrozšírenejších diét na svete a mnohí ju ospevujú do nebies. V ketogénnej diéte sa zamieňajú sacharidy za vyšší obsah tukov a bielkovín. „Cieľom je, aby ste sa o nejaký čas ocitli v metabolickom stave, v akom sa nachádza neliečený cukrovkár,“ dodal Dr. Igor Bukovský.
Hlavný princíp tejto diéty spočíva v tom, že po jej absolvovaní sa v tele vyskytne stav, ktorý sa volá ketóza. Pri dodržiavaní ketogénnej diéty môže človek rýchlo schudnúť. Telo veľmi rýchlo stratí glykogén a vodu. Potrebnú glukózu si začne vyrábať zo svalových bielkovín. Výsledok? Za týždeň môžete mať aj o 4 kilá menej. Vraj by ste potom mali spaľovať tuk ako na bežiacom páse.
Existuje množstvo výskumov, ktoré prisahajú na pozitívne účinky ketogénnej diéty. Jej zástancovia však majú k dispozícii len výsledky krátkodobých sledovaní. „Ak sú ľudia sledovaní v ketóze napríklad 24 týždňov, rozhodne to nie sú údaje, na ktorých je možné založiť trvalú, celoživotnú úpravu stravy,“ upozorňuje Dr. Bukovský.
Mnohí vychvaľujú ketózu, ktorá má pri chudnutí vraj pozitívny efekt. Sú tu však pochybnosti. Ako potvrdil Dr. Attia, spolupracovník Garyho Taubesa, nebolo to doteraz spoľahlivo preskúmané, navyše, seriózny výskum bude k dispozícii najskôr až o pár rokov. Ketogénna diéta by rozhodne nemala byť dlhodobým riešením. Nedá sa na nej ostať natrvalo. Ide len o záložnú formu metabolizmu.
Riziká ketogénnej diéty
Ketogénna diéta prináša niekoľko rizík:
- deficit vitamínov, minerálov a vlákniny
- strata svalov a spomalenie metabolizmu
- preťažovanie obličiek
- odvápňovanie kostí
Treba podotknúť, že nedostatok vlákniny má neblahý vplyv na tráviaci systém a môže spôsobiť nepríjemný stav - zápchu. Vláknina v strave okrem iného aj podporuje rast dobrých baktérií, podporuje črevnú hygienu a vyprázdňovanie stolice. Ak si chcete zachovať zdravé hrubé črevo, ktoré plní dôležité funkcie pri trávení potravy, radšej sa vyhnite ketogénnej diéte.
„Ak celú mikrobiálnu komunitu v hrubom čreve tvoria optimálne druhy baktérií v primeranom počte, zvyčajne je všetko v poriadku. Ak sa však vplyvom zlej stravy, častého jedenia, stresu, alkoholu, niektorých liekov, spánkového deficitu alebo podivných praktík ako napríklad črevné sprchy a rôzne preháňacie, či „detoxikačné“ kúry naruší niečo z tej krehkej a zložitej harmónie medzi sliznicou, ochranným hlienom, baktériami, bielymi krvinkami a črevným nervovým systémom, máme problém. Veľký alebo menší. Aj ten malý problém, napríklad nejaké zanedbané dlhodobé nafukovanie, môže nakoniec skončiť dramaticky, napríklad polypmi a rakovinou,“ varuje Dr. Bukovský.
Človek s ketogénnou diétou môže ľahko schudnúť, ale žiť sa s ňou nedá. Zrátané a podčiarknuté.
Obezita na Slovensku a príbeh Igora Bartha
Pacienti, ktorí majú index telesnej hmotnosti (BMI) väčší ako 40, majú diagnózu tzv. extrémnej obezity. Tá má dokonca aj svoj vlastný diagnostický kód E 66.02. Odhaduje sa, že extrémnou obezitou trpí na Slovensku približne 50-tisíc ľudí. A, bohužiaľ, nechýbajú ani deti. Ľudia s obezitou 2. a 3. stupňa majú až 15-krát vyššie kardiometabolické riziko v porovnaní s bežnou populáciou.
Igor Bartho vážil kedysi 141 kg. Igor Bartho ako dieťa pretekársky lyžoval a od svojich šiestich rokov aktívne športoval. Počas strednej školy však pri športe utrpel úraz a prakticky počas celého obdobia stredoškolského štúdia bol ospravedlnený z telocviku. „Nasledujúcich 20-25 rokov som iba jedol a nehýbal sa. Svoje urobilo aj sedavé zamestnanie, pracujem v oblati IT. Až som sa dopracoval ku 140 kilogramom,“ hovorí nevysoký muž, ktorého práve v okamihu, keď sa rozhodol schudnúť, zaskočila pandémia covidu a izolácia.
Dnes je Igor Bartho symbolom toho, že schudnúť sa dá. Hoci v januári 2020 tento 161 cm vysoký štyridsiatnik vážil 141 kg, pod vedením MUDr. Petra Minárika, PhD., a kolektívu odborníkov z Centra pre manažment obezity z Biomedicínskeho centra (BMC) Slovenskej akadémie vied (SAV), sa mu podarilo zbaviť sa 42 % zo svojej niekdajšej hmotnosti! V januári 2023 vážil 81 kg, počas nášho rozhovoru 80 kg.
„Pri riešení obezity zohráva kľúčovú úlohu výživa a príjem kalórií“ uvádzajú výživoví špecialisti, doc. MUDr. Adela Penesová, PhD. a doc. MUDr. Tréningy pacientov s obezitou pod vedením skúsených trénerov a diagnostikov sa realizujú v Centre pohybovej aktivity BMC SAV, ktoré založili prof. MUDr. Hlavným poslaním Centra je všestranný manažment pacientov s obezitou, založený na komplexnej úprave životného štýlu (výživa, pohyb, psychológ) pod dohľadom lekára a v spolupráci s lekármi-špecialistami (diabetológ, hepatológ, kardiológ, neurológ, ortopéd, endokrinológ, neurológ, pediater, chirurg…).
Čo mi pomohlo schudnúť 7 kíl a ako si zlepšiť život + žiť bez chémie za rozumný peniaz?
Zdravé stravovanie a výchova detí k nemu
V januári sa mnohí z nás snažia vyrovnať s nadbytočnými kilami, ktoré dosvedčila ručička na váhe po sviatkoch. Niektorí si dajú odhodlané predsavzatie, iní si „naordinujú“ nekompromisnú hladovku. Spýtali sme sa experta na zdravú výživu doktora Igora Bukovského: „Reakcia na každé extrémne konanie je vždy individuálna - niektorým ľuďom to vyhovuje, iným to môže poškodiť. V každom prípade je to však prejavom nevyváženého vzťahu k jedlu a k sebe. Človek, ktorý má tieto vzťahy v poriadku, sa nepotrebuje ani extrémne prejedať ani potom svoj jedenie extrémne kompenzovať. Samozrejme, mierne zvýšený kalorický príjem počas sviatkov je bežná vec a následná mierna kompenzácia tiež. Základnou chybou je podľa doktora Bukovského už len to, že hmotnosť alebo zdravie chcú ľudia riešiť nejakou „diétou" a nie úpravou života.
Príkladom hlúpej diéty je podľa doktora napríklad stravovanie sa a chudnutie podľa krvných skupín. Blesková diéta je tá, ktorá vám sľubuje, že už za týždeň schudnete neuveriteľných 6 kíl.
„To prvé, čo človek musí urobiť: uvedomiť si svoj stav a nájsť dôvod zmeniť ho. „To najlepšie, čo môžem poradiť je moja kniha Plán B - je to vyše 10 rokov mojej klinickej praxe s nadváhou a obezitou. Krok za krokom vedie čitateľa k pozitívnej zmene života. Pomohla už tisíckam ľudí, ale iba tým, ktorí naozaj chcú zmeniť svoj život. Ak chce človek po sviatkoch a prakticky kedykoľvek schudnúť, musí byť pripravený na to, že bez zmien to nepôjde. Hladovky, diéty a rôzne iné zaručené tipy na to, ako schudnúť, ľudí často poriadne potrápia a o pár dní či týždňov sa ukážu v plnej sile - jo-jo efekte. V prípade, že ste naozaj odhodlaní schudnúť a začať v novom roku žiť zdravšie, v prvom rade je potrebné zmieriť sa s tým, že sa váš život radikálne zmení.
IGOR BUKOVSKÝ, lekár z Ambulancie klinickej výživy, už roky radí dospelým i deťom, ako sa zdravo stravovať. Je autorom viacerých kníh o zdravom stravovaní. „Strava je významný faktor, ktorý ovplyvňuje naše zdravie, emócie, mentálnu výkonnosť. Dokonca ovplyvňuje náš vzťah k svetu.
V rodinách dnes vidíme veľké rozdiely. Sú také, kde si rodiča informácie podrobne študujú od narodenia dieťaťa, a v nich je to zvyčajne v poriadku, a potom sú dve veľmi veľké polarizované skupiny rodín, pričom ani jeden variant nie je dobrý. Jedna je taká, kde je stravovanie úplne zanedbané a ľudia sa vezú v predstavách, že na strave vôbec nezáleží, lebo ich starí rodičia jedli slaninu každý deň a sú tu. No a potom je druhá skupina rodín, ktorá je opačný extrém, a môžete v nej vidieť až neurotické správanie vo vzťahu k výžive. Matka neustále sleduje nové výživové trendy, zaraďuje do jedálnička nové diéty, stále experimentuje so svojou stravou, nakupuje iba „bio“ a podobne a prenáša to aj na deti.
Môžu to byť modely porúch príjmu potravy, ktoré neskôr u detí prepuknú. Takéto správanie matky signalizuje, že matka má sama problém so vzťahom k jedlu. V rámci takejto neurotickej atmosféry v rodine, kde sa zakazujú čokolády a na školských stretnutiach sa takíto rodičia domáhajú chia semienok a kokosového oleja v obedovom menu, správanie rodičov asi teraz nezmeníme, ak uverili svojim informačným zdrojom. Horšie je, že tým vytvárajú zlý model správania. Dieťa vidí, počuje, že matka nebude jesť z nejakého dôvodu ryžu a chlieb a hrozno a toto a tamto.
Do veľkej miery to všetko vychádza z detstva. Rozhodujúcich je prvých päť rokov života. Rodičia sú však zodpovední nielen za zlozvyky, ale aj dobré správanie. Nemusíte tisíckrát deťom hovoriť, čo ich chcete naučiť, treba to jednoducho robiť. Deti majú hlavu plnú tzv. zrkadliacich neurónov, ktoré sú na to, aby napodobňovali. Deti od svojho narodenia napodobňujú, nevedia sa inak učiť. Už niekoľkomesačné deti v sociologických experimentoch opakujú s predmetom presne to, čo dospelí. Alebo ak si má z viacerých predmetov dieťa vybrať jeden, siahne po tom, ktorý si pred ním vybral dospelý. Z pohľadu stravovania je to fantastická výhoda. Ak teda otec bude každý deň s chuťou jedávať alebo s odporom odmietať zeleninu, tak jeho štvorročný Peťko, ktorý na neho pozerá ako na Boha, to začne robiť tiež. Je to prirodzené.
Pri stolovaní naozaj netreba deťom o jedle veľa rozprávať. Výborne tiež funguje to, ak si rodičia medzi sebou hovoria, aká je tá brokolica dnes fantastická, alebo manžel pochváli manželku, ako výborne pripravila špenát. Nehovorte to teda dieťaťu, aby nemalo pocit, že ho chcete manipulovať, ale veďte konverzáciu s partnerom.
Len výnimočne sa to stane v období, keď deti prechádzajú na dospelú stravu. Deti vtedy milujú akékoľvek neochutené zeleninové pyré. No na konci druhého, tretieho roka, keď sa formuje ego, tak si dieťa hľadá svoje hranice vplyvu na svet. Dieťa prišlo na to, že má nejaký vplyv. A platí to aj v jedle. Preto neurotickí rodičia, čo nevedia, ako s týmito situáciami narábať, snažia sa dieťa donútiť splniť ich vôľu a dieťa musí dojesť aj posledný kúsok mrkvy. Tým však môžu za stolom narobiť viac škody. Toto prináša problémy. Keď dieťa vidí, že pre rodiča je otázka dojedenia mrkvy alebo čohokoľvek, na čom trvá dôležité, dieťa si bude riešenie konflikt cez jedlo. Ak vie, že mu záleží, aby zjedlo hrášok, jablko, brokolicu, tak čím rodič prejaví väčšiu netrpezlivosť, neschopnosť tú situáciu zvládnuť, tým viac sa v tom problémovom správaní pri jedle dieťa vezie. Je veľmi dôležité, ak sa toto začne diať, aby sa k tomu správne pristúpilo, aby tie situácie vedeli rodičia riešiť lepšie.
To určite nie. Ak by tento princíp fungoval, tak by sme nemali obéznych ľudí, cukrovku, rakovinu, mozgové príhody, pretože práve tieto choroby sú z toho, že ľudia nekontrolovane jedia jedlá, ktoré im chutia. Znamená to iba to, že dieťa už má rozvinuté svoje chute a ak si začne takéto jedlá diktovať, rodič musí nad tým prevziať kontrolu. Nemôžeme podľahnúť takejto chuti dieťaťa.
Je to kvôli pozitívnym emóciám, ktoré pri jedle prežíva. Jedlo uvoľňuje naše pocity, napätie. V mozgu vyplavuje látky, ktoré sa rovnako vyplavujú pri veľmi silných senzitívnych emóciách, zážitkoch, napr. keď sme milovaní, keď nás niekto objíma, prejaví nám uznanie, alebo podobne ako pri orgazme. Sú to silné chemikálie, ktoré vyvolávajú v mozgu záplavu dobrých pocitov a my tie pocity chceme opakovať znovu a znovu. Dieťa v sebe má túto chémiu a teda v istom zmysle si to naozaj organizmus pýta, ale samotná požiadavka je problematická. Neprospieva organizmu. Vďaka opakovaniu takéhoto pôžitku a zážitku z jedla sme schopní zničiť svoje zdravie.
Nie je vhodné, aby boli rodičia železná lady a vždy dosiahli svoje, teda trvali na tom, aby dieťa do poslednej lyžice všetko zjedlo, ale je tiež veľmi zlé, ak sú rodičia zo želé. Teda ak Peťko odmietne špenát, tak mama uteká spraviť ako náhradu palacinky.
To považujem za úplne choré. Nedávno som bol na víkend v hoteli, kde som pozoroval v reštaurácii rôzne mladé rodiny a bolo to pre mňa úplne desivé. Neviem, čo na to povedať, keď štvorčlenná rodina sedí v hoteli na výlete okolo stola, zapálené sviečky, jedia strieborným príborom a všetci pri tom pozerajú do mobilov. Rodina sa nerozpráva, deti si pozerajú rozprávky. Každý žije vo svojom virtuálnom svete. Namiesto toho, aby si uvedomovali, že sú tam spolu, rozprávali sa, tak sú tam štyria izolovaní jedinci. Pre mňa je to veľmi smutný obraz. A to už nehovorím o tom, že pri tom nevnímajú vôbec jedlo. Jeho chute, hodnotu. Je dávno známe, že ľudia, ktorí pozerajú televízor pri jedle, zjedia viac, lebo nevnímajú signály svojho tela, ktoré im jedlo prináša. Nepociťujú sýtosť. U detí je to devastačné. Deti nakoniec ovládli kuchyňu, špajzu aj chladničku. Školáci nosia do školy ospravedlnenky na telesné, doma ležia na gauči a hrajú hry. Mnohým rodičom sa to pod rukami rozpadlo a ja si neviem predstaviť, ako tieto deti prevezmú o 30 rokov svet. Pripomínam, že zďaleka nejde iba o výživu.
Rodič je zodpovedný za dieťa do jeho dospelosti, a to platí aj pri jeho stravovaní. Chápem, že nemôžete zase úplne striktne puberťákovi rozkazovať, čo má jesť, tam by som povedal, že ho môžete už len ovplyvňovať. Ak máte dobrý priateľský vzťah, vtedy aj toto funguje. Ak dieťa nemá dôveru k rodičom, lebo vystupujú voči nemu priveľmi direktívne, bude zatajovať veci, podvádzať a rodičia stratia svoj vplyv v 12 rokoch dieťaťa. Vplyv rodiča je aj pri stravovaní určite potrebný. V pube je založený hlavne na tom, že rodič vie, čo dieťa robí. Je lepšie, keď dieťa komunikuje a hovorí o svojich zážitkoch, konaní, aj keď je to niečo, čo sa nám ako rodičom nepáči, ale vždy je oveľa lepšie, ak sa to od dieťaťa dozvieme a môžeme na to reagovať, ako keď nám niečo vybuchne a naše možnosti sú už obmedzené. To sa týka rovnako stravy ako alkoholu, drog či tehotenstva.
Jedlo je prvá hmota vzťahu. Od prvého dňa života je materské mlieko, ktoré dostaneme v prsníku od matky alebo vo fľaši s nejakou náhradou, hmotou nášho vzťahu. Dieťa po narodení nemá žiadny koncept sveta, nemá absolútne nič. Pociťuje len hlad, sýtosť, prípadne chlad a k tomu zo strany rodičov teplo a blízkosť, lásku, objatie, bezpečie alebo, z druhej strany, absenciu týchto vecí. Keď si dieťa matka po 9 mesiacoch v brušku priloží po narodení na prsník, znova sa tento pocit šťastia objavuje a je spojený s hmotou, ktorú má v ústach a má nejakú chuť, je to sladké, napĺňa ho to, robí mu to dobre. Čiže tento vzťah, že ma niekto miluje, drží, objíma, stará sa o mňa, je spojený s jedlom. Má to vplyv na črevnú mikrobiotu, ktorá ovplyvňuje imunitu a mozog, emócie, ktoré z toho máme.
U nás dokonca platí kultúrny koncept, že si jedlom prejavujeme lásku a tento koncept sa nám od malička fixuje na celý život. Za mamou s materským mliekom stoja zástupy ujov a tiet, babiek a dedkov s čokoládami, palacinkami po škôlke, tortou na narodeniny, bonboniérou za vysvedčenie. Ak vám potom neskôr v dospelosti láska alebo uznanie chýbajú, budete si ich nahrádzať jedlom. Ak vás takto naučia, že smútok sa rieši langošom, hnev pivom a stres čokoládou, tak to proste budete robiť od vášho narodenia.
Nemyslím si, že je také dôležité, aby bola každý večer na stole teplá večera. Hlavne nie teplé párky. Hlavný rozdiel či dávať dieťaťu varenú stravu alebo studenú, je však v tom, že ak nevaríme, začne byť naša strava obmedzená. Ochudobňujeme sa o rôzne potraviny. Nejete napr. strukoviny, obilniny, teda veľa potravín, ktoré sú biologicky hodnotné a nevyhnutné pre zdravie.
Bez vlákniny v detstve imunita nemôže byť dobre naformátovaná. Veľký nárast výskytu autizmu, celiakie a rôznych porúch imunity, alergií vôbec nesúvisí s očkovaním, ale jednoznačne súvisí s rastúcim počtom pôrodov cisárskym rezom, krátkou dobou dojčenia, antibiotikami do 2 rokov a deficitom vlákniny v strave u detí v prvých 2 rokoch. Sú úplne scestné vyjadrenia niektorých kolegov, že dieťa nesmie celozrnné pečivo, lebo mu vláknina zaberá miesto, ktoré ono potrebuje na príjem kalórií k rastu a energii. To sú hlúposti. Dieťa potrebuje veľa vlákniny od okamihu, keď prechádza na dospelú stravu. Koniec koncov v materskom mlieku sú oligosacharidy, ktoré dieťa vôbec nevie stráviť, ale napriek tomu sa matka veľmi energeticky namáha s tým, aby ich vytvorila. Dnes už vieme, že oligosacharidy v materskom mlieku, ktorých je asi 10 krát viac ako v kravskom, podporujú správny rast a formátovanie črevnej mikrobioty. Oligosacharidy v materskom mlieku plnia funkciu vlákniny.
V slovanskej kultúre je ešte stále bežne zvykom, že rodičia nechajú aj 2-mesačné dieťa vyplakať, keď majú pocit, že vymýšľa, lebo pred chvíľou jedlo a pod. Takéto dieťa v žiadnom prípade nevymýšľa, netrucuje. Je absolútne odkázané na ľudí, ktorí sa o neho starajú a má svoje základné emócie, ktoré súvisia hlavne s jedlom. Som najedený a je mi dobre? Alebo som hladný a cítim sa zle?
Dieťaťu sa dojčenie odopierať nemá. Najmä v prvých týždňoch života stále platí „on demand“. Mlieko ako také za koliky dieťaťa nemôže. V tráviacom trakte dieťaťa vplyvom nesprávneho zloženia mikrobioty môžu vznikať plyny vo väčšom množstve, alebo postbiotiká, látky, ktoré môžu dráždiť črevný nervový systém. Rodičia tomu venujú málo pozornosti. Dieťa proste plače, lebo ho niečo bolí. Ak je to v brušku, vieme to lokalizovať, no zanedbáme to a necháme ho plakať, dieťa sa takto v podstate od útleho detstva nastavuje emočne, že svet je zlé miesto, kde mu nikto nepomôže. Väčšina rodičov by to aj riešila, ale naozaj nevedia ako. Aj pediatri často povedia, že z toho musí dieťa jednoducho vyrásť.
Určite vieme dieťaťu pomôcť. Existujú probiotiká, ktoré dokážu veľmi účinne a rýchlo tento problém vyriešiť. Môžete dieťa hladkať, masírovať a aj tým mu uľaviť. No je úplný nezmysel, ak matka začne riešiť svoju stravu, začne vynechávať fazuľu či brokolicu a ochudobňuje svoj stravu. Dieťaťu treba nasadiť správne probiotiká. Vieme, že to deťom pomáha a aj dojčeným deťom ich možno podávať ako doplnok stravy. Mama si kvapne na prsník, bradavku a priloží si dieťa.
Určite nie ako prvý krok, lebo v tomto prípade dieťa potrebuje probiotiká, aby sa mu tráviaci trakt osídlil správnymi baktériami a zlepšilo sa mu to problematické trávenie.
Časté chyby pri chudnutí a stravovaní
Boli ste doteraz presvedčení, že ak chcete schudnúť pomôže vám diéta či obmedziť jedlo na malé porcie viackrát denne? Expert na výživu Igor Bukovský v rozhovore pre pluska.sk povedal priamo, čo sú hlúposti, ktorým netreba veriť a čo naozaj zaberá!
Odmalička počúvame, že by sme mali jedávať päťkrát denne. Súhlasíte? - Pre malé deti je desiata a olovrant v poriadku, ale dospelí päť jedál denne nepotrebujú. Ľudia v minulosti jedli iba trikrát za deň: obed si dali počas oddychu, keď robili na poli, v lese či vo fabrike, raňajky a večere mali spoločné. Vtedy neexistovalo, že sa stále niečo vyťahovalo na zjedenie. Neboli bufety ani chladnička, do ktorej by sa chodilo aj 20-krát za večer pozrieť, čo v nej ešte zostalo na zjedenie.
No keď si dáme len malé porcie, to je v poriadku, nie? - Môžete sa napríklad dočítať, že je ideálne, ak budeme jesť každé dve hodiny s tým, že si jedlo rozložíme do piatich či šiestich malých porcií. No nielenže sa nikdy nedokázalo, že by to skutočne pomáhalo pri chudnutí, ale efekt môže byť práve opačný. Klinický výskum ukazuje, že je pre nás veľmi ťažké rozložiť si jedlo do šiestich malých porcií tak, aby sme neprekročili kalorickú dávku pôvodných troch jedál. Ľudia si väčšinou ešte pridajú na tanier, takže tá „malá“ porcia nakoniec nie je šestinou pôvodnej dennej kalorickej dávky, ale oveľa viac. Keď si to množstvo nakoniec spočítame, tak pri šiestich jedlách za deň väčšina ľudí zje viac, ako by zjedla pri troch jedlách.
Hovorí sa však, že malé porcie viackrát denne zrýchľujú metabolizmus. - Naopak, časté jedenie znemožňuje, aby v našom organizme prebiehala veľmi dôležitá fyziologická funkcia, a tou je program čistenia tráviaceho traktu. Poznáme to ako „škvŕkanie“ v žalúdku. Sú to veľmi silné motorické kontrakcie, ktoré očisťujú celé tenké črevo a všetko vytlačia do hrubého čreva. Tento program musí nastať po každom jedle, pretože udržiava tenké črevo čisté. Až vtedy, keď nám „škvŕka“ v žalúdku, sme pripravení znovu jesť.
A čo sa stane, ak sme si zvykli medzi hlavnými jedlami do niečoho „zobnúť“? - Sústavným vyjedaním zastavíme proces čistenia, ktorý sa buď vôbec nenaštartuje, alebo v tom lepšom prípade až v noci. Ak sa však povedzme o jedenástej večer ešte niečím natlačíte, tak proces čistenia nemá šancu rozbehnúť sa ani do rána. Zapína až vtedy, keď sme už strávili jedlo a zase sme trošku hladní.
Keď neprebehne proces čistenia, všetko jedlo ostáva v tenkom čreve, kde sa premnožujú baktérie, ktoré by tam nemali byť alebo nie v takom množstve. Nastáva syndróm takzvaného bakteriálneho prerastenia. Rozhodne nie je vhodné riešiť tento problém hneď antibiotikami, ako to dnes niektorí ľudia skúšajú. Antibiotická liečba môže narušiť celú vnútornú rovnováhu. Základom je, že prestaneme pomedzi troma dennými jedlami stále niečo vyjedať. Myslím si, že každý druhý vie svoje tráviace ťažkosti vyriešiť práve takto.
Čo by sme mali jesť predovšetkým? - Celozrnné potraviny, obilniny v celozrnnej prirodzenej podobe. Prospievajú nám aj strukoviny, veľa zeleniny a ovocia, takisto dobré tuky, ktoré obsahujú orechy, avokádo, oolejnaté semená, kvalitné rastlinné oleje. Aj ryby či kuracie mäso sú prospešné. Pokiaľ ide o stravu, vždy je to aj o tom, čo nejeme.
Či jete, alebo nejete mäso, strava môže byť v oboch prípadoch rovnako zdravá a prospešná. Ale aj nezdravá. Ak sa mäsa vzdáte, ale budete jesť napríklad dukátové buchtičky či palacinky, tak vaše stravovanie bude veľmi zlé.
Čo by sme mali z jedálnička úplne vylúčiť? - Údeniny, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia v októbri 2015 oficiálne zaradila medzi karcinogény. O tom, že údeniny spôsobujú rakovinu, niet pochýb. Mali by ste ich jesť len ako pochutinu, a nie ako základnú potravinu, ako to často vidíme.
Neexistuje diéta, ktorá by v rámci chudnutia vyhrala. Vojna diét sa skončila! Ukazuje sa, že všetky sú rovnako funkčné alebo rovnako nefunkčné. Dôležité je, aký má človek prístup k jedlu a akú má motiváciu. Dôležité je, aby ste si nastavili také stravovanie, s ktorým môžete vydržať celý zvyšok svojho života.
