Poruchy správania a učenia u detí: Ako rozpoznať, pochopiť a pomôcť

Poruchy správania a učenia u detí predstavujú náročnú výzvu nielen pre rodičov, ale aj pre pedagógov a odborníkov. Ich prejavy môžu byť rôznorodé - od nepozornosti a impulzívneho konania, cez agresivitu, až po odmietanie komunikácie. Ako však spoznať, že ide o skutočný problém a nie iba o bežné detské huncútstva?

V poslednom čase sa veľa hovorí o poruchách učenia, ktoré deťom sťažujú zvládanie školských povinností. Medzi najčastejšie patria poruchy aktivity a pozornosti (porucha pozornosti s hyperaktivitou - ADHD, porucha pozornosti s deficitom pozornosti - ADD), dysgrafia, dyslexia a autizmus. Čo tieto diagnózy znamenajú z pohľadu rodičov? Aké sú dôsledky, ak je dieťaťu diagnostikovaná jedna z týchto porúch? Ako sa tieto poruchy prejavujú a aké sú možnosti riešenia?

Špecifické poruchy učenia sú poruchy, ktoré spôsobujú ťažkosti v oblastiach, ktoré sú nevyhnutné na učenie: hovorenie, písanie, čítanie a počítanie. Niektoré z nich sa môžu vyskytovať aj u detí s vrodenými neurologickými poruchami. Porucha učenia spôsobuje, že dieťa zaostáva za ostatnými a sťažuje mu plnenie školských povinností.

Ako rozpoznať poruchy správania a učenia?

Ak má vaše dieťa niektorú z porúch učenia, pravdepodobne vám to prezradí samo - nepriamo svojím správaním alebo výsledkami v škole. Avšak nie pri každej zmene správania či zhoršení známok musí ísť automaticky o špecifickú poruchu. Pokiaľ u vás začalo vznikať podozrenie, že by vaše dieťa mohlo mať poruchu učenia, pravdepodobne vo vašej domácnosti prišlo k jednému z týchto dvoch scenárov. Buď ste si najprv začali všímať zmeny a poruchy správania, a neskôr prišlo zlyhávanie v učení. Zlyhávanie či zaostávanie za spolužiakmi patria medzi príznaky špecifickej poruchy učenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú sebaúctu dieťaťa.

Medzi prvé príznaky vývojových porúch môžu patriť:

• poruchy reči;
• poruchy zraku;
• poruchy sluchu;
• ťažkosti s rozlišovaním ľavej a pravej strany;
• problémy s priestorovou a/alebo časovou orientáciou;
• poruchy vnímania a reprodukcie rytmu;
• poruchy v procese automatizácie (napr. dieťa nevie plynulo čítať, zasekne sa na písmene, nerozumie slovám alebo celému textu - to znamená, že proces čítania nie je automatizovaný);
• problémy s rýchlym pomenovaním;
• poruchy vývinu jemnej a hrubej motoriky;
• poruchy koordinácie pohybov;
• poruchy chápania fungovania ľudského tela;
• poruchy koncentrácie;
• poruchy správania.

Varovné signály, ktoré by ste nemali ignorovať:

• Extrémna agresivita: Opakované ubližovanie ostatným, či už fyzicky alebo slovne.
• Hyperaktivita a nepozornosť: Dieťa sa nedokáže sústrediť na ľahké úlohy, neustále je v pohybe.
• Sociálna izolácia: Vyhýbanie sa kontaktu s rovesníkmi a rodinou.
• Impulzívne správanie: Dieťa koná bez premyslenia, čo často vedie k problémom.

Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD).

Príčiny vzniku porúch

Príčiny vzniku špecifických porúch učenia je ťažké jednoznačne určiť. Najčastejšie sa spájajú s vrodeným poškodením mozgu a centrálnej nervovej sústavy, ktoré vzniká v prenatálnom (pred narodením) a perinatálnom (okolo narodenia) období. Napríklad ľahká mozgová dysfunkcia môže byť geneticky podmienená, ale môže byť spôsobená aj niečím iným, čo sa stalo matke počas tehotenstva, než je dedičnosť: mohla užívať lieky, konzumovať alkohol, fajčiť alebo užívať drogy. Okrem toho môžu byť niektoré abnormality spôsobené chorobami, ktorými sa matka nakazila počas tehotenstva (napr. rubeola, závažnejšia infekcia), alebo komplikáciami, ktoré sa mohli vyskytnúť počas pôrodu.

Poruchy správania majú zložité príčiny, ktoré sú často kombináciou genetických, environmentálnych a psychologických faktorov:

• Genetické faktory: Genetika môže hrať významnú rolu v sklone k poruchám správania. Ak rodičia alebo blízki príbuzní mali nejaké ochorenie, ako sú ADHD alebo poruchy správania, dieťa môže zdediť určité predispozície. Tieto faktory nemusia nutne určovať budúci vývoj, ale zvyšujú riziko.
• Traumatické zážitky: Udalosti ako strata rodiča, fyzické alebo emocionálne zanedbávanie, alebo často sa opakujúce konflikty v rodine môžu spôsobiť dlhodobú psychologickú záťaž na duševné zdravie dieťaťa. Tieto traumy môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa regulovať svoje emócie a správanie.
• Poruchy v ranom vývoji: Problémy, ktoré vznikli počas tehotenstva, ako napríklad nedostatočná výživa matky alebo vystavenie toxickým látkam môžu ovplyvniť vývin mozgu. Podobne aj komplikácie pri pôrode, napríklad nedostatok kyslíka, ktoré malo bábätko po narodení môžu mať negatívny dopad na neurologický vývoj dieťaťa.
• Zanedbané prostredie a výchova: Deti, ktoré vyrastajú v chaotickom prostredí bez jasných pravidiel a hraníc, môžu mať problémy so sebakontrolou a disciplínou. Rovnako dôležité je, aby deti mali pozitívne vzory, ktoré im ukazujú, ako riešiť konflikty a vyjadrovať emócie zdravým spôsobom.

Ako ovplyvňujú poruchy učenia dieťa?

Väčšinou sa prejavujú v školských neúspechoch. Zhoršuje sa prospech dieťaťa a môžu sa vyskytnúť problémy vo vzťahu s učiteľmi a s učením. Časom môže začať školu odmietať, stratiť priateľstvá so spolužiakmi a môže sa u neho vyvinúť zlé správanie. Zmenené správanie voči spolužiakom, problémy s učením a blahobyt dieťaťa môžu ovplyvniť celú rodinu. Ak sa problém včas neodhalí a nevyrieši, bude mať mimoriadne negatívny vplyv nielen na vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom, ale aj na vzťahy medzi rodičmi navzájom a medzi rodičmi a učiteľmi a školou. Poruchy učenia teda spôsobujú problémy na mnohých rôznych úrovniach.

Tieto príznaky sú prirodzenou reakciou dieťaťa na to, keď samé vníma vlastné nedostatky a takisto aj negatívne hodnotenie svojej osoby od okolia - učiteľov, rodičov a spolužiakov. Je potrebné si uvedomiť, že takéto deti sú neustále vystavované stresu, sú často sklamané samy sebou, cítia beznádej a čím viac neúspechov majú, tým ťažšie sa z tohto kruhu dostávajú von. Práve preto potrebujú starostlivých, pozorných a chápavých rodičov.

Neúspech v učení a vo vzťahoch s ľuďmi v okolí je pre dieťa veľmi nepríjemný až bolestivý. V tomto procese by ste nemali vynechávať učiteľa, práve naopak - do riešenia problému by ste ho mali zahrnúť. Pre učiteľa je práca s dieťaťom s poruchou učenia náročný, a je dôležité, aby si spôsobom, akým rieši konflikty v triede, a zachovávaním spravodlivosti medzi deťmi, vybudoval autoritu u všetkých žiakov v kolektíve.

Ako sa správa dieťa s poruchou učenia a čo môžu rodičia urobiť, ak sa ich podozrenie potvrdí? Ako interpretujeme správanie dieťaťa? Ak má dieťa poruchu učenia, pravdepodobne to dá rodičom najavo nepriamo - svojím správaním alebo úspechmi v škole. Zmena správania alebo pokles známok však nemusí nevyhnutne znamenať, že za touto zmenou je porucha učenia. Buď si rodič poruchu učenia všimne najprv podľa príznakov - zmien a porúch v správaní dieťaťa - a až neskôr sa objavia ťažkosti v učení, alebo sa najprv objaví porucha učenia - zaostávanie za spolužiakmi - a až potom sa prejavia zmeny v správaní.

Neúspech v škole má negatívny vplyv na sebavedomie dieťaťa a dieťa sa začne brániť ďalšiemu neúspechu týmito spôsobmi:

• vyhľadávanie pozornosti prostredníctvom hyperaktívneho správania, výtržností a hluku;
• zmeny nálad;
• hravosť;
• agresívne správanie voči spolužiakom, dospelým a dokonca aj voči sebe;
• popieranie samostatnosti;
• klamanstvo;
• vzdor;
• výbuchy hnevu;
• záškoláctvo;
• nezáujem o rôzne veci a činnosti;
• lenivosť;
• izolácia;
• únik od reality;
• depresívna nálada;
• psychosomatické problémy, ako sú bolesti hlavy, žalúdka atď.

Možnosti liečby a pomoci

Ak chcete dieťaťu pomôcť, v prvom rade musíte čím skôr spoznať, či a akú poruchu má. Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru. Empatickým správaním mu preto pomôžete najviac.

Ak chcú rodičia svojmu dieťaťu pomôcť, musia čo najskôr identifikovať poruchu a jej typ. To si vyžaduje úzku spoluprácu medzi rodičom, dieťaťom, učiteľmi a ďalšími odborníkmi. Najdôležitejšou úlohou dospelých v takýchto prípadoch je pomôcť obnoviť sebavedomie a sebadôveru postihnutého dieťaťa. To si vyžaduje empatiu. Dieťa musí cítiť, že sa mu pomáha, a nie že sa ponižuje alebo trestá. Musí však tiež vedieť, že na pomoc pri riešení problémov s učením a správaním je potrebné spoločné úsilie.

Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru. Empatickým správaním mu preto pomôžete najviac. Zlyhávanie v učení a vo vzťahoch s ľuďmi v okolí je pre dieťa veľmi nepríjemné až bolestivé.

V dnešnej dobe poznáme veľa možností, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností detí s poruchami učenia či správania. Medzi najobľúbenejšie a najúspešnejšie patria:

• Pohybová terapia: Táto forma rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa ako pamäť, myslenie, reč, vnímanie, predstavivosť. Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností. Takáto terapia sa využíva hlavne u detí s poruchami učenia, s ADHD, autizmom a poruchami správania. Je to výborná metóda na ovplyvnenie fungovania stimuláciou celého nervového systému.
• Dramaterapia: Tzv. terapia divadlom alebo prvkami, ktoré sú spojené s divadelným umením. Využíva nástroje dramatoterapie na rozvoj reči a komunikačných schopností dieťaťa. Tieto terapie sa využívajú aj na Slovensku a v spolupráci s odborníkmi sú v „boji“ proti poruchám učenia veľmi účinné. Sú postavené tak, aby boli aj pre najmenších zaujímavé a pútavé.
• Arteterapia: Využíva výtvarné umenie na rozvoj tvorivých schopností a emocionálneho rozvoja.
• Muzikoterapia: Využíva hudbu na rozvoj rečových schopností, ktorá pomáha pri dýchaní a duševnej rovnováhe a má pozitívny vplyv na náladu.

Tieto terapeutické metódy sa používajú aj na Slovensku a ukázali sa ako veľmi účinné proti poruchám učenia. Sú navrhnuté tak, aby boli zaujímavé a pútavé pre najmenšie deti. Deti využívajú širokú škálu pozitívnych účinkov v rôznych oblastiach, ktoré účinne zlepšujú ich zručnosti, ktoré boli zadržané v dôsledku porúch učenia a správania.

Kde hľadať odbornú pomoc?

Prvým krokom je návšteva špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako máte ďalej postupovať. Okrem toho sú potrební aj ďalší odborníci, ako napríklad psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater, aby pomohli dieťaťu zlepšiť jeho stav. Môžu poradiť, kedy a ako môže mať dieťa prospech z konkrétnej liečby alebo vývoja. Dôležitá je ich vzájomná spolupráca takisto aj vaša aktívna komunikácia s nimi.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má poruchy správania alebo učenia, prečítajte si sériu článkov Ildikó Kása, špeciálnej pedagogičky a vedúcej centra pre rozvoj detí Melioratio. Špecializuje sa na výskum rôznych spôsobov spolupráce medzi rodičmi a učiteľmi, ktorých spolupráca je pre rozvoj detí so špeciálnymi potrebami nevyhnutná.

Strava a ADHD

V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu.

Tipy pre úpravu stravy u detí s ADHD:

• Viac bielkovín na raňajky a počas dňa: Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole.
• Jesť potraviny bohaté na vitamíny (predovšetkým vitamíny skupiny B, vrátane vitamínu B6 - kyseliny listovej): Sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek.
• Zvýšiť príjem Omega-3 mastných kyselín: Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí. Nájdete ich v rybom tuku, vo vlašských orechoch a v ľanových semienkach. Denná odporúčaná dávka je 1 - 3 g.
• Horčík: Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát, orechy (vlašské orechy, arašidy a mandle), avokádo, olejnaté semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), mliečne výrobky a zemiaky pečené v šupke.
• Zinok: Potravinovými zdrojmi sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka, zelené vňate.

Čomu sa vyhnúť:

• Potraviny s nebezpečnými potravinárskymi prísadami (aditívami): S vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch.
• Vylúčiť, resp. eliminovať príjem kofeínu (kola, čierne čaje): Podrobne si prečítajte zloženie všetkého, čo dávate jesť a piť svojim deťom.

Rodičovský prístup

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov.

Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD, ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.

Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD, ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine.

Ako zvládnuť dieťa s ADHD

• Dôslednosť: Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.
• Komunikácia: Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
• Pozitívne posilňovanie: Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
• Denný program: Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
• Ukážka a vysvetlenie: Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
• Vlastný priestor: Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou.
• Zodpovednosť: Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť.
• Varovné signály: Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne.
• Obmedzenie sociálnych interakcií: Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
• Trpezlivosť a optimizmus: Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti.
• Spoločné učenie: Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
• Krátkodobé úlohy: Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
• Netrestajte za pohyblivosť: Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť.
• Ochrana pred neúspechom: Zabráňte pocitom menejcennosti.

tags: #dieta #s #poruchami #spravania #v #skole