Umenie, Choroba a Nádej: Edvard Munch, Salvador Dalí a boj proti Nóm

Umenie má moc reflektovať najhlbšie ľudské emócie a skúsenosti, od radosti po nesmierne utrpenie. V tomto článku sa ponoríme do prepojenia troch zdanlivo nesúvisiacich tém: umenia, konkrétne obrazu "Choré dieťa" od Edvarda Muncha a litografie od Salvadora Dalího, diéty a choroby nóma, ktorá deťom doslova požiera tvár. Skúmame, ako umenie reflektuje ľudské utrpenie, ako strava a životné podmienky ovplyvňujú zdravie a ako sa lekári snažia vrátiť deťom ich tváre a dôstojnosť.

Edvard Munch: Expresionista zachytávajúci úzkosť

Edvard Munch (* 12. december 1863 - † 23. január 1944) bol nórsky expresionistický maliar. Jeho intenzívne, evokatívne spracovanie úzkosti silne ovplyvnilo nemecký expresionizmus dvadsiateho storočia. Výkrik (1893; pôvodne nazvaný Zúfalstvo), Munchov najznámejší obraz, je považovaný za symbol - ikonu existenčnej úzkosti. Podobne ako u mnoho iných jeho prác, namaľoval viacero verzií.

Munch bol prvým západným umelcom, ktorý vystavoval v Národnej galérii v Pekingu po Kultúrnej revolúcii. Jeho umenie je plné depresie, úzkosti, strachu a melanchólie. Tmavé, nadsadené farby a bledé ľudské tváre, ktoré sa často stávajú len strašidelnými maskami, vyjadrujú všetko, čo si Munch o živote myslel. Umelec, ktorého prácu označili nacisti v 30. rokoch za degeneratívne umenie a ktorého diela následne odstránili zo všetkých nemeckých múzeí a galérií, trpel maniodepresívnou psychózou. Inak ako tvorbou svojich démonov vyháňať nedokázal.

Narodil sa 12. decembra 1863 na vidieckom statku v nórskom meste Leten. Mal jednu staršiu sestru Sophie a troch mladších súrodencov. Neskôr sa presťahovali do Kristianie, dnešného Osla. Často sa sťahovali z jedného špinavého bytu do druhého. Jeho otec Christian Munch bol lekár. Bol nervózny a prehnane nábožensky založený so sklonmi k psychoneuróze. Po ňom vraj slávny umelec zdedil „semená šialenstva“, ako sám hovoril. Detstvo Edvarda Muncha bolo poznačené chorobami a úmrtiami. Matka Laura i jeho najobľúbenejšia sestra tuberkulóze podľahli.

Zapísal sa na štúdium inžinierstva. Vynikal vo fyzike, v chémii aj v matematike, no pre časté choroby musel štúdium prerušiť. O rok neskôr sa rozhodol stať maliarom a začal študovať na Royal School of Art and Design v Kristianii. Zakladateľom tejto školy bol Munchov vzdialený príbuzný Jacob Munch. Mladík však napriek postoju svojho otca išiel vlastnou cestou a umením sa snažil „vysvetliť život a jeho význam pre mňa“, ako si zapísal do svojho denníka.

Vlys života a opakujúce sa témy

Témy Vlysu života sa počas jeho tvorby stále vracajú, v dielach ako Choré dieťa (1886, portrét jeho chorej sestry Sophie), Vampír (1893-94), Popol (1894), alebo Most. Neskoršie diela ukazujú nejasné figúry s bezvýrazovou tvárou, niekedy dokonca bez tváre s hroziacimi tvarmi stromov alebo domov. Munch zobrazoval ženy ako krehké, útle nevinné trpiteľky, alebo ako zlovestné život požierajúce stvorenia.

Choré dieťa (1886) namaľoval nórsky umelec Edvard Munch. Munch výrazne ovplyvnil expresionistických maliarov začiatkom 20. storočia. Vo svojich dielach zobrazoval „nezobraziteľné“ - emócie, ktoré sa skrývajú pod povrchom. „... chcem ukázať bytosti, ktoré dýchajú, cítia, milujú a trpia. Divák si musí uvedomiť, čo je v nich posvätné, takže sa pred nimi pokloní ako v kostole,“ povedal o svojej tvorbe. Umelec sa v podstate nikdy nespamätal z ťažkého detstva. Obrazom Choré dieťa sa vracia k svojej milovanej sestre Sophie (opakovane - vytvoril totiž niekoľko verzií). „Choroba, šialenstvo a smrť boli anjelmi, ktorí obklopovali moju kolísku a nasledovali ma po celý život,“ priznal Munch.

Edvard Munch - Choré dieťa

Terapia a zmena tvorby

Na jeseň 1908 sa Munchov psychický stav vážne zhoršil a musel vyhľadať lekársku pomoc. Osem mesiacov podstupoval psychoterapiu. Jeho psychiater Daniel Jacobson mu poradil, aby sa vyhýbal pitiu na verejnosti a stretával sa len s dobrými priateľmi. To ovplyvnilo aj jeho tvorbu a namaľoval mnoho portrétov priateľov a mecenášov. Terapia zmenila jeho osobnosť, začal prejavovať väčší záujem o prírodné objekty, jeho diela boli pestrejšie a optimistickejšie. Múzeá sa o ne začali väčšmi zaujímať a dostával čoraz viac zákazok. V tomto období vznikli aj viaceré krajinky a obrazy zachytávajúce ľudí pri práci.

Dielo sršiace emóciami: Výkrik

Jeho najznámejším obrazom je Výkrik. Kultové dielo v roku 2012 vydražili za 119 miliónov dolárov. Išlo o aukčný rekord, zosadil z trónu Pabla Piccasa. Výkrik, pôvodne nazvaný Zúfalstvo, namaľoval Munch vo viacerých verziách v roku 1893 a považuje sa za symbol existenčnej úzkosti. Patrí do série Vlys života, na ktorej pracoval asi tridsať rokov. Na obraze je najvýznamnejší motív krvavej oblohy. Maľba pôsobí desivo a depresívne. Jej dosah na populárnu kultúru je obrovský a symbolika obrazu sa využíva dodnes.

Edvard Munch - Výkrik

Salvador Dalí: Surrealista šokujúci svet

Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech (* 11. máj 1904, Figueras - † 23. január 1989, Figueras) bol španielsky maliar, fotograf, sochár a zároveň najznámejší predstaviteľ surrealizmu. Dalího ranná tvorba patrí k najvýznamnejším artefaktom surrealizmu. Nadväzoval na surrealistickú metódu écriture automatique, ktorá dáva dôraz na voľnú asociáciu podvedomia. Vo svojich špecifických kompozíciách spájal rôznorodé, navzájom nijak nesúvisiace predmety, ktorých absurdná súvislosť mala šokovať. Jeho hlavným cieľom bolo zobrazovať konkrétnu iracionalitu. Svojimi experimentami a excentrickosťou sa stal jedným z najpopulárnejších umelcov 20. storočia. Okrem maľovania obrazov sa zaoberal aj knižnými ilustráciami, grafikami, plastikami, scénickými návrhmi, písaním a publikovaním básní. Tiež úspešne navrhoval sklenené predmety a hlavne šperky. Surrealizmus obohatil svojou paranoidno-kritickou metódou.

Salvador Dalí - portrét

Provokácia a šok ako hlavné prvky umenia

Hlavnými prvkami jeho umenia sú provokácia a šok. Provokuje sexuálnou a protináboženskou tematikou v obrazoch Fantóm sexappealu a Svätý grál. Svoje obrazy a metódy obhajoval výstredným spôsobom, hovorí o paranoidno-kritickej metóde, ktorá mu neumožňuje maľovať viditeľné predmety, ale tie, ktoré s nimi nejakým spôsobom súvisia. Tvrdil, že každý človek má právo na psychickú abnormalitu, pričom sám seba považoval za zdravého blázna.

Rané obdobie a vplyvy

Jeho otec bol notár Salvador Dalí i Cusí, matka Felipa Doménech. Ako 6-ročný namaľoval svoj prvý obraz; krajinku, ktorú sám neskôr charakterizoval ako Dieťa na prechádzke v daždi lastovičiek. V roku 1912 začal navštevovať školu vo Figueras, kde ho učil Esteban Traiter. O dva roky neskôr sa stal žiakom školy Bratstva kresťanského učenia. V tomto období sa spoznal s rodinou Pichotovou. Ramón Pichot Dalího usmerňoval a rozvíjal v ňom cit pre umenie. Z tejto doby pochádza obraz Choré dieťa.

Štúdium a experimentovanie

Od roku 1915 navštevoval radovú strednú školu maristov vo Figueras, kde sa ho ujal profesor Núňez, nositeľ Rímskej ceny v odbore grafiky. Pod jeho vedením sa na dielach Rembrandta poučil o účinkoch šerosvitu. Naučil sa využívať návrhárske a rytecké umenie. Začal sa venovať maľbám žánrových obrazov, portrétov. V roku 1918 ho zaujalo dielo Mariana Fortunyho, kubizmus, filozofia Immanuela Kanta a mysticizmus Juana Grisa. Spolu s ďalšími miestnymi umelcami vystavil vo svojom rodnom meste niekoľko malieb, ktoré sa stretli s kladným ohlasom kritiky. Krátko na to dostal ponuku na plagát Trhy a slávnosti sv.

Surrealistické obdobie

Svoj celkovo prvý surrealistický obraz Krv je sladšia ako med vytvoril v roku 1928 inšpirovaný trýznivým snom. Salvador Dalí, Lluís Montanya a Sebastian Gash publikujú manifest groc - žltý manifest, kde odhaľujú katalánsky neucentizmus ako falošnú hru s helenizmom. Snažia sa podporiť nové umelecké prúdy. V roku 1929 sa Dalí usadil v Paríži, kde v tom istom roku usporiadal výstavu. Úvod do katalógu mu napísal André Breton, ktorý ho zároveň prijal do surrealistickej skupiny. Približne v tomto období natočil spolu s Luisom Bunuelom dva surrealistické filmy Andalúzsky pes - 1929 a L’âge d’or (Zlatý vek) - 1931, ktoré po premiére v Paríži vyvolali škandál.

Najtvorivejšie obdobie a inšpirácia

Tridsiate roky predstavujú jeho najtvorivejšie obdobie. V roku 1931 vznikli jeho slávne diela Stálosť pamäti a Horiaca žirafa - 1935. Napriek všetkým teoretickým predpokladom však zostáva Dalí pod vplyvom iných surrealistických maliarov ako Max Ernst, Yves Tanguy. Kvôli svojmu častému „požičiavaniu nápadov“ bol obviňovaný z plagiátorstva. V polovici tridsiatych rokov sa nechal inšpirovať Arcimboldovou a Bracelliho metódou podvojných zobrazení. V obraze Španielsko vytvára leonardovský jazdec postavu ženy. Jeho tvorbu do značnej miery ovplyvnila občianska vojna v Španielsku; z tohto obdobia pochádzajú obrazy ako Predtucha občianskej vojny, Kanibalizmus jesene a Paranonia.

Nóma: Choroba požierajúca tvár

Nóma je ochorenie, ktoré deťom doslova požiera tvár. Začína sa nenápadne: krvácajú ďasná, pobolieva v ústach. Prvotné ťažkosti nie sú veľmi špecifické a ľahko sa zamenia za niečo menej vážne. Lenže nóma je smrtiaca a postupuje veľmi rýchlo. V drvivej väčšine skutočne ochorejú deti, najčastejšie malé, povedzme do piatich-šiestich rokov. Nóma prepuká u ľudí, ktorí žijú v naozaj veľmi biednych a nezdravých podmienkach. Na jej vzniku sa podieľajú baktérie, ktoré máme v ústach všetci vrátane nás dvoch. Ťažko podvyživené dieťa, s kriticky zníženou imunitou a mnohokrát s nejakou inou nebezpečnou chorobou, ako sú malária či osýpky - to je typická obeť nómy. Pretože ak rodina nemá čo jesť, staršie deti už sa o seba ako-tak postarajú, zvládnu si obstarať jedlo, vyžobrať pár drobných.

Ilustrácia nómy alebo jej následkov

Lekári bez hraníc v boji proti nóme

Lekári bez hraníc pracujú v špecializovanej nemocnici v Sokote už piaty rok. Vysielajú do nej nielen zahraničných, ale aj nigérijských chirurgov, anestéziológov a sestry, ktorí na sále vracajú pacientom s nómou tváre. Zaoberajú sa aj výskumom nómy, ktorá v mnohých ohľadoch ostáva naďalej záhadou. Rizikové faktory sú jasné: podvýživa, zlá hygiena, oslabenie inou chorobou. Ale čo presne nómu spôsobuje? Prečo niektoré deti v tej istej komunite ochorejú a iné nie? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že nóma prepukne u 140-tisíc detí ročne.

Spoločenská stigma a rekonštrukčná chirurgia

V subsaharskej Afrike je znetvorenie veľmi bolestnou stigmou. Ťažko sa s tým vyrovnáva okolie aj samotný pacient a pre jeho rodinu je to spoločenské prekliatie. Dieťa často skrývajú pred svetom, zatvárajú ho doma, nenechajú ho chodiť do školy, nepúšťajú ho k iným ľuďom. Rozsiahle poškodenie tváre sa rieši po etapách, čo znamená, že pacienti podstúpia viac operácií. Postupuje sa podľa toho, čo je pre daného pacienta najakútnejšie, a potom ďalej, k tým menej naliehavým veciam. Nakoniec môže prísť aj rekonštrukcia nosa alebo pier. Pri najmenej dôležitých častiach tváre sme už v tej estetickej rovine.

Liečba a starostlivosť

V prvom rade zabezpečiť základné životné funkcie, ak je chorý v takom vážnom stave. A na liečbu samotnej nómy potrebujete antibiotiká, vnútrožilovo. Druhá kľúčová vec je každodenné čistenie a preväzovanie otvorených rán, ktoré nóma spôsobila. Chorý tiež potrebuje dostatočnú výživu, takže si k tomu pripočítajte sondu čiže hadičku zavedenú priamo do žalúdka, cez ktorú sa dieťa kŕmi. Lekári však vedia pomôcť aj tým, ktorí akútnu fázu prežili a teraz sa stretávajú s následkami. Mám na mysli rekonštrukčnú chirurgiu. Ako Lekári bez hraníc spolupracujeme už piaty rok s Noma Children’s Hospital v meste Sokoto, čo je jediná nemocnica špecializovaná na nómu v celej Nigérii.

Petrík Daxner: Mladý umelec s veľkým srdcom

Som mama 11-ročného chlapca Petríka. Petrík od svojho útleho detstva rád kreslí a maľuje. Táto jeho záľuba sa vyšplhala až tam, že už niekoľko rokov maľuje obrazy na plátna. Vytvoril si svoj vlastný štýl, taký hravý, farebný, no hlavne taký „petríkovský“. Týmito svojimi dielami pravidelne niekomu pomáha, a to buď dražbou svojich obrazov, alebo priamym predajom. Peniažky potom venuje niekomu, kto ich potrebuje. Jeho pomoc tým, ktorí to potrebujú, pretrváva už roky, a som rada, že z neho vyrastá dobrý človek.

Pomoc prostredníctvom umenia

Človek, ktorý má svoje srdiečko na dobrom mieste. Viete, keď mal asi tak 5-6 rokov, maľoval svoj prvý obraz na plátno pre jedno dievčatko - Marínku, ktoré po zápale mozgových blán stratilo svoj zrak, a on sa ma opýtal, že keď ten obraz predáme a peniažky pošleme Marínke, či jej potom maminka kúpi taký sirup, aby znova videla. Odvtedy namaľoval ešte množstvo obrazov, svojimi dielami prispel do rôznych dražieb pre choré deti. V platforme - Spolu to dokážeme od roku 2020 sa pripojil do dražieb pre 4 deti s diagnózou SMA. Vydražili sa 4 jeho obrazy a prispel tak k liečbe malých bojovníkov. Okrem týchto štyroch detí pomohol aj ostatným, ktorí sa objavili vo výzvach tejto platformy, a chorým detičkám pridával svoje obrazy do dražieb. Taktiež každoročne už štvrtý rok maľuje pre seniorov vianočné mini obrazy, 5-6 kusov každé Vianoce.

Detský obraz od Petríka Daxnera

Výstavy a pomoc mamičke

Petrík máva aj výstavy, na tej poslednej spolu s jedným pánom, ktorý prejavil záujem o jedno jeho dielo, pomohli spolu jednej mamičke, pre ktorú organizovala škola zbierku peniažkov na lieky.

Tabuľka porovnania umelcov a ich vplyvu

tags: #chore #dieta #obrazok