Trápite sa nekonečný čas nad pre vás jednoduchými, ale pre dieťa nepochopiteľnými matematickými úlohami? Skôr, než vám rupnú nervy, vytiahnite LEGO. S LEGO stavebnicou bude pre deti matematika hrou, vďaka ktorej sa naučia počítať či násobiť a deliť. Deti sa prirodzene učia cez hru a zábavu. Keď spojíte matematiku s hrou s obľúbenou hračkou, ako je LEGO, premieňate abstraktné matematické koncepty na niečo hmatateľné a praktické. Matematika hrou je tak veľmi efektívna metóda, ako deti jednoducho naučiť násobenie a delenie spôsobom, ktorý ich bude baviť. Precvičia si navyše svoju predstavivosť, abstraktné myslenie, porovnávanie či rozlišovanie množstva.
Pochopiť násobenie a delenie pomocou LEGO kociek je doslova hračka. Na LEGO podložku umiestnite číslice. Dieťa nastaví na seba toľko LEGO kociek, aká je hodnota čísla. Tentoraz bude dieťa umiestňovať rovnako veľké kocky za sebou podľa toho, ako mu to určuje číslo. Čím dlhší had, tým väčšie číslo. Na papier nakreslite farebný kruh a doň vpíšte číslicu. Princíp je inšpirovaný hlavolamom Tangram: Obkreslite na papier rôzne uložené kocky LEGO. Dieťa ich potom musí do šablóny správne povkladať. Dieťaťu nakreslite predlohu - vežu z rôznych farebných kociek. Jeho úlohou bude postaviť vežu s rovnakou farebnou postupnosťou. Starším deťom túto úlohu sťažíte tak, že na predlohu použijete rôzne veľké kocky a dieťa ich bude musieť identifikovať. Aby nedošlo k omylu, jednoducho kocky obkreslite.
LEGO poslúži aj ako pomôcka na nácvik sčítavania a odčítavania. Na podložku jednoducho pridávajte a potom z nej odoberajte potrebný počet kociek. Postavte sedem vežičiek zo štyroch kociek a spočítajte. Delenie pomocou kociek je tiež jednoduché. Dieťa postaví vežu z 28 kociek a potom odrátava zakaždým 7 kociek. Tie stavia do menších vežičiek vedľa seba. Týmto princípom sa naučí aj delenie so zvyškom. LEGO môže dopomôcť deťom pochopiť, že existujú párne a nepárne čísla. Použite kocky s 2 výstupkami (2x1). Skúste vytvoriť rôzne tvary - niektoré sa dajú vytvoriť len z párneho počtu kociek, iné z nepárneho.
Delenie môže byť pre niektoré deti náročné, no s kreatívnym prístupom sa môže stať zábavnou a obohacujúcou aktivitou. Cieľom je, aby si dieťa osvojilo princípy delenia a zároveň sa pri tom dobre zabavilo. Tento článok ponúka rôzne tipy a triky, ako naučiť 9-ročné dieťa deliť hravo, s využitím hier, aktivít a Montessori princípov.
Využitie hier a aktivít pre hravé učenie
Hry sú skvelý spôsob, ako deti motivovať a zapojiť do učenia. Existuje množstvo hier, ktoré pomáhajú rozvíjať matematické zručnosti, vrátane delenia.
Odporúčané hry:
- Dobble PAW Patrol: Táto hra je zameraná na rýchlosť, postreh a reflexy. Obsahuje 55 kariet, pričom na každej karte je 8 obrázkov. Každé dve karty majú spoločný len jeden obrázok. Deti hľadajú dva rovnaké obrázky na kartách. Hra je určená pre deti aj ich rodičov a má jednoduché pravidlá, ktoré sa dajú vysvetliť za pár sekúnd.
- Vedomostné pexeso - Rozprávky: Pexeso je obľúbená hra, ktorá sa dá využiť aj na učenie. V tomto prípade nehľadáte jednoduché obrázky, ale páry informácií. Napríklad, otočíte kartičku s vyobrazením "Popolušky" a hľadáte kartičku s informáciou, ktorá k nej patrí. Vedomostné pexeso obsahuje 48 kartičiek, teda 24 párov.
- Chytré bingo: Táto hra je určená pre 1-4 hráčov od 3 rokov. Cieľom hry je položiť žetóny na svoju hernú dosku na 4 vyžrebované predmety alebo 4 farby v rade.
- STUDO GAMES - Kozo, padni!: Ide o zábavnú rodinnú hru, ktorá rozosmeje celú rodinu. Hráči musia vydávať bláznivé zvuky a ak sa trafia do správnej hlasitosti, kozy omdlú a získavajú bod. Kto prvý nazbiera 10 bodov, vyhráva.
- STUDO GAMES - Nespadni do pasce!: Táto hra ponúka hodiny vzrušenia a zábavy pre celú rodinu.
- Bigjigs Toys Snap! Snap!: Jednoduchá hra, ktorá preverí postreh detí. Hracie karty zdobia jednoduché, ľahko rozpoznateľné ilustrácie s výraznými farbami. S kartami je možné hrať nielen varianty hry Snap!, ale aj kvarteto alebo pexeso.
Hravé učenie s Kúzelným čítaním a Montessori pomôckami
Kúzelné čítanie od ALBI je interaktívny spôsob učenia, ktorý je ideálny pre predškolákov. Deti sa hravou formou naučia poznávať čísla, písmená, farby a tvary. Montessori pomôcky, ako napríklad počítacie paličky a drevené matematické kocky, sú tiež skvelé pre hravé učenie matematiky.
Aktivity pre hravé učenie doma
Domáce prostredie ponúka množstvo možností na hravé učenie. Cieľom je, aby si dieťa osvojilo princípy delenia a zároveň sa pri tom dobre zabavilo.
Príklady aktivít:
- Jar v škatuľke: Vyrobte si s dieťaťom škatuľku s farbami jari. Vymaľujte obal z vajíčok farbami, ktoré nájdete na jar v prírode. Potom nechajte dieťa hľadať kvietky, kamienky, listy a pod., ktoré budú zodpovedať daným farbám.
- Cesta do domčeka: Nakreslite na kartónový papier cestičku, ktorá vedie k domčeku. Pre chlapcov môžete použiť autíčka, ktoré budú hľadať príslušný domček či garáž. Pre dievčatá môžete použiť zvieratká alebo iné drobné predmety.
- Kadiaľ jazdia dopravné prostriedky: Ak máte doma nálepky dopravných prostriedkov, pripravte si predlohu, ktorá bude zložená z 3 častí (vzduch, cesta a voda). Dieťa bude potom lepiť nálepky dopravných prostriedkov na miesto, po ktorom sa pohybuje.
- Lepenie písmen: Vyberte si písmeno, ktoré nakreslíte na papier. Dieťaťu pripravte pás farebného papiera, ktorý si natrhá alebo nastrihá a potom vlepuje do daného písmena, aby ním bolo celé zaplnené.
- Štyri ročné obdobia na jednom papieri: Nakreslite 4 rovnaké stromy, ktoré budú reprezentovať 4 ročné obdobia.
- Rozpoznávanie písmen na kruhu: Z kartónu si vystrihnite kruh a po celom obvode nakreslite písmená abecedy. Písmenká nakreslíme aj na malé štipčeky a dieťa ich bude pripínať na príslušné miesto.
- Lepenie listov ku kvetom: Nakreslite kvety a do stredu napíšte čísla. Nastriháme lístky a deti budú lepiť lístky podľa čísel pri jednotlivých kvetoch.
- Skladanie lega podľa predlohy: Na papier nakreslite vežičky z lega v rôznych počtoch. Dieťaťku nachystáme stavebnice lego a vyzveme ho, aby ich skladalo podľa predlohy.
- Priraďovanie podľa začiatočných písmen: Na kartičky nakreslíme rôzne predmety a k nim dopíšeme 3 varianty začiatočných písmen a dieťa má určiť to správne. Označí ho štipcom.
- Doma vyrobená spoločenská hra: Bude nám stačiť kartón, fixky a trošku fantázie. Hrací plán je čisto vo vašej réžii. Počas hry zbierajte napríklad kvietky pre princeznú.
Montessori princípy pre hravé učenie
Montessori pedagogika kladie dôraz na samostatnosť, slobodu a pripravené prostredie. Tu je niekoľko princípov, ktoré môžete aplikovať doma:
- Samostatnosť: Podporujte samostatnosť dieťaťa už od útleho veku. Nechajte ho, aby si samo umylo riad, odnieslo špinavú bielizeň do koša, natrelo si chlebík.
- Pripravené prostredie: Prispôsobte nábytok výške dieťaťa tak, aby malo všetko na dosah. Aktivity umiestnite v poličkách na podnosoch. Rozdeľte izbu na zóny (miesto na aktivity, čítanie a oddych).
- Menej je viac: Obmedzte množstvo hračiek pre dieťa. Čím menej hračiek dieťa má, tým je kreatívnejšie.
- Senzitívne obdobia: Sledujte, v akom senzitívnom období je vaše dieťa a prispôsobte aktivity jeho záujmom.
- Rešpekt: Správajte sa k dieťaťu s rešpektom, bez pohŕdania či povýšenia.
Delenie sa ako súčasť hravého učenia
Delenie sa je dôležitá sociálna zručnosť, ktorá podporuje empatiu, spoluprácu a schopnosť nadväzovať vzťahy. Učte dieťa deliť sa hravo, prostredníctvom hier a aktivít, kde sa striedate. Chváľte každé zdieľanie a vytvorte bezpečné prostredie, kde má dieťa možnosť sa učiť a byť samým sebou.
Pobyt s dieťaťom na detskom ihrisku môže byť často nepríjemný a končiť plačom dieťaťa práve kvôli neochote detí navzájom sa rozdeliť. Dieťa sa samo rozhoduje, či chce alebo nechce svoju hračku požičať. Ak mu iné dieťa hračku nechce požičať, musí sa to naučiť rešpektovať. Ak vaše dieťa požičalo svoju hračku a pýta si ju späť, postarajte sa, aby sa mu vrátila. To isté platí aj opačne. Týmto spôsobom sa dieťa v kolektíve pomerne rýchlo naučí rešpektovať pravidlá požičiavania a vracania vecí.
„Moje, moje, moje!!!“ Patrí vaše dieťa tiež k tým, ktoré sa nechcú deliť o hračky? A vy pritom bojujete s pocitmi viny, že vychovávate malého sebca? Nemusíte mať výčitky, takéto správanie je pre dvoj-trojročné deti typické, ich mozog ešte nedokáže rozlišovať medzi vlastníctvom, požičaním či vrátením vecí. Deti sa v tomto veku sústredia predovšetkým na napĺňanie vlastných potrieb a nemá zmysel s tým bojovať. Čo myslíte, čo dosiahnete, ak napríklad vaše dieťa nechce požičať hračku kamarátovi, no vy mu ju nasilu zoberiete, napríklad za trest, že sa nechcelo podeliť? Žiadne ponaučenie, aby bolo nabudúce ochotnejšie, sa nekoná, naopak: „Ak dieťaťu hračku za trest vezmete, len zväčšíte jeho obavu, že mu niekto iný zoberie veci,“ vysvetľuje klinická psychologička Angharad Rudkinová v knihe Tanith Careyovej Čo si myslí moje dieťa. „V tomto veku sa dieťa len učí, čo znamená vlastniť, iba pomaly začína chápať, že mu niečo patrí, a preto je zavčasu očakávať, že sa o to hneď podelí,“ pripomína psychologička s tým, že je to beh na dlhšie trate. Hoci rodičia budú dieťaťu pomáhať osvojovať si túto vlastnosť, môže pokojne to trvať ešte aj dva roky, kým sa to dieťa naučí.
Tu sú niektoré stratégie, ako pomôcť deťom naučiť sa deliť:
- Navrhnite, aby si deti predmetnú vec striedali.
- Skúste dieťaťu vysvetliť, ako sa jeho kamarát asi cíti.
- Urobte výber.
- Choďte príkladom - deľte sa o veci aj vy, nerobte z požičiavania vedu.
Vytvorenie pozitívneho prostredia pre učenie
Je dôležité vytvoriť pre dieťa pozitívne a podporujúce prostredie, kde sa bude cítiť bezpečne a motivovane učiť. Vyhnite sa nátlaku a súťaženiu. Hovorí sa, že dnešní rodičia svoje deti pridlho vodia za ručičku a odmalička za ne robia to, čo by deti hravo zvládli samy. Výsledkom je potom to, že ich brzdia v samostatnosti a pri problémoch sú málo odolné. Dnes nie je ničím výnimočným, že od rána do večera rodičia sprevádzajú svoje deti na každom kroku. Odvezú ich do školy. Ako učiteľka som často svedkom toho, že ich vozia aj vtedy, keď je škola 100 metrov od domu. Vyzdvihnú ich v presný čas, odvezú na krúžok, počkajú ich, kým krúžok alebo tréning skončí. Na večeru si môžu vybrať z piatich jedál, nafúkajú im 10 balónov na narodeninovú oslavu a potom ich ešte hodinu prosia, aby už konečne odložili mobil a išli spať. Deti toto všetko vnímajú ako úplnú samozrejmosť a čo ma najviac bolí je to, keď počujem, keď svojich rodičov pred kamarátmi ohovárajú alebo sa smejú z nich. Aj takáto je realita dnešných dní. No dá sa fungovať aj iným spôsobom. Napríklad psychologička Amy Morin, autorka knihy 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia, hovorí: „Psychicky silní rodičia učia svoje deti sústrediť sa na to, čo môžu svetu ponúknuť. A nie na to, čo môže svet ponúknuť im.“ Tiež upozorňuje na to, že v súčasnosti deti príliš chránime a tým brzdíme ich vývoj.
1. Neobliekajte dieťa: Keď dieťa zvládne obliekanie, radšej ho ráno skôr zobuďte a dovoľte mu obliecť sa.
2. Ak je to možné, pošlite dieťa do školy pešo: Vždy sa to nedá. Niekedy je škola tak ďaleko, že musíte ísť autom. Ale napríklad v dedinách alebo tam, kde sú menšie a bezpečné sídliská, by deti nemali voziť rodičia autom. Vedie to len k lenivosti. Tým, že sa ráno dieťa poprechádza, získa viac energie, okysličí sa mu mozog a cestou sa môže porozprávať s kamarátmi. A pešo sa dá chodiť aj v daždi. Veď existujú dáždniky a gumené čižmy. Hlavným negatívnym vplyvom, ktorý má vozenie detí do školy, je nedostatok socializácie. Nie je to tak dávno, čo sa deti cestou do školy stretávali, rovnako aj keď išli pešo zo školy domov, hrávali sa a utužovali sa medzi nimi vzťahy. Dnes, keď väčšina rodičov vysadí dieťa pred školou päť minút pred vyučovaním a po práci ho zase vyzdvihne, deti majú problém medzi sebou komunikovať. Je veľmi dôležité, aby deti chodili do škôl v skupinách a boli schopné komunikovať. Keď dieťa chodí pešo do školy, má to pozitívny vplyv aj na jeho fyzickú kondíciu. Starší žiaci môžu chodiť do školy autobusom aj sami. V minulosti to bolo tak, že deti chodili do školy väčšinou pešo aj s ostatnými spolužiakmi a kamarátmi. Počkali sa na dohodnutom mieste a odtiaľ išli spolu do školy. Rodičia nemuseli každé ráno riešiť to, ako zabezpečiť dovoz a odvoz svojich detí na vyučovanie a poobede zas naspäť domov či na rôzne krúžky. Tí žiaci, ktorí nemali školu v okolí svojho bydliska, využívali mestskú hromadnú dopravu alebo vlaky. Kedysi tak deti bežne cestovali a chodili do školy viac samostatne. Rodičia ich vozili do škôl autom iba v ojedinelom prípade. Ak teda žijete v oblasti, kde môže dieťa chodiť aj samo do školy a premýšľate nad tým, že mu to umožníte, malo by ovládať niekoľko základných vecí.
3. Dovoľte dieťaťu, nech si urobí desiatu: Pedagóg Marek Herman v rozhovoroch často hovorí, že od 30 mesiaca veku dieťaťa by mal byť v kuchyni umiestnený stolček, na ňom džbán s vodou a vedľa pečivo a nátierka s pripraveným bezpečným nožíkom. Podľa neho by si dieťa v tomto veku malo zvládnuť natrieť chlieb. Alebo môžete dieťaťu povedať: „Žemle sú v chlebníku, maslo v chladničke, prinesieš mi to a spoločne pripravíme desiatu.“ Vďaka takýmto maličkostiam nebudete vychovávať sebca a za pár dní sa dočkáte napríklad aj toho, že vám niečo pripraví aj dieťa samo. „Dieťa, ktoré rodine určuje, čo bude na večeru alebo dieťa, ktoré neustále organizuje víkendový program, má príliš veľkú moc," hovorí Amy Morin.
4. Upozorňujte dieťa, aby si upratovalo izbu: Byť dieťaťom neznamená nemať povinnosti, poriadok a hranice. Pozvalo si dieťa domov kamarátov? Dovoľte im spoločne si užiť pekné popoludnie. Ale hranie znamená tiež upratovanie. Môžete mu pomôcť, ale nerobte všetko za dieťa.
5. Nebojte sa dieťaťu povedať pravdu: Samozrejme, vaše dieťa je a bude pre vás vždy dokonalé. Falošne ho ale presviedčať o tom, že je najlepšie vo vesmíre, sa nevypláca. Ak nevyhrá preteky, treba sa na to reálne pozrieť, kde urobilo chyby. Odmietnutie, neúspech a problémy jednoducho patria k životu. Nedovoľte dieťaťu sa ľutovať. Poraďte mu, ako by mohlo svoje slabé stránky zlepšiť. Pomôžte mu nájsť cestu, pomocou ktorej sa môže reálne dopracovať k úspechu. Nemá naozaj zmysel dieťa chváliť vtedy, keď to nemá zmysel a klamať mu len preto, aby sme mu urobili radosť. „Ak deti neustále chválite a vzbudzujete v nich pocit vyvolenosti, vedie to k tomu, že získavajú neadekvátny pocit vlastnej dôležitosti. Potom majú väčšie problémy s nadväzovaním vzťahov a neskôr sa môže u nich prejaviť aj bojazlivosť a neistota,“ vysvetľuje Mary Allen Rennová. Detská psychologička tiež opisuje rozčarovanie detí, ktoré sú niekoľko rokov presviedčané, že sú výnimočné a zrazu medzi rovesníkmi zistia, že sú priemerné. „Táto skutočnosť sa pre dieťa stáva zdrojom neistoty, strachu a hanby. Takéto dieťa sa potom bojí výziev, pretože sa bojí zlyhania. Musí predsa byť najlepšie, pretože otec s mamou to vždy hovorili. Preto sa snaží vždy vyhrať. To ale nie je za všetkých okolností možné. A tak si dieťa začína vyberať len také výzvy, kde je zaručený úspech, aby sa uistilo v tom, že realita, v ktorom je najlepšie, potrvá naďalej.
6. Dovoľte dieťaťu, aby si svoje problémy riešilo aj samo: Niektorí rodičia neustále riešia problémy svojich detí. Je kruté vidieť, ako deti trpia, ale niekedy si musia hádky a bitky vyriešiť aj samy, pretože potrebujú precítiť aj nepohodlie. Rodičia, ktorí vedú dieťa k samostatnosti, poskytujú mu podporu a pomoc, ale nesnažia sa ho za každú cenu chrániť. Takto ho vedú k tomu, aby získalo sebaistotu pri riešení problémov a vedelo sa v živote postaviť za svoj názor. Len takto sa naučí odolávať nepríjemnostiam, ktoré ho v živote stretnú. Dospelý človek vie všetko riešiť rýchlejšie a praktickejšie ako dieťa. A tak niektorí rodičia majú obrovskú túžbu všetko riešiť za svoje deti. Alebo sú pripravení kedykoľvek zasiahnuť, keď sa situácia nevyvíja podľa ich predstáv. Ale táto priveľká angažovanosť dieťaťu šťastie a úspech do života neprinesú. Práve naopak. „Príliš zasahujúci rodičia riskujú, že si dieťa nevytvorí silný pocit vlastnej identity. Viera v to, že to samo dokáže, sa u takéhoto dieťaťa nemusí vôbec rozvinúť. Namiesto toho mu je vštepované správanie, ktoré ho nabáda k bezmocnosti.