Nástup dieťaťa do škôlky či školy predstavuje významnú životnú zmenu nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Mamy a otcovia sa prirodzene snažia zabezpečiť svojim deťom čo najbezbolestnejší prechod do nového prostredia a podporiť ich rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a školákov môže výrazne uľahčiť tento proces a pomôcť im cítiť sa v novom kolektíve bezpečne a sebaisto.
Príprava dieťaťa na nové prostredie
Pred nástupom do školy alebo škôlky je veľmi dôležité oboznámiť dieťa s prostredím, ktoré ho čaká. Môžete sa s ním prejsť po škole alebo škôlke a ukázať mu triedu, telocvičňu, jedáleň a iné dôležité miesta. Využívajte každú príležitosť na to, aby ste dieťa zoznámili so škôlkou - jej prostredím či atmosférou. Stačí sa prechádzať okolo budovy škôlky (nemusí byť nutne tá, do ktorej vaše dieťa pôjde). Pozorujte spolu deti, popisujte, čo robia ony, čo robí pani učiteľka. Hovorte nadšene. Vôbec sa nemusíte baviť o tom, že tam raz bude chodiť aj ono. Veľkou výhodou je, ak už súrodenec dieťaťa navštevuje škôlku. Pred samotným nástupom do škôlky je dobré, ak máte možnosť navštíviť škôlku spolu s dieťaťom či už na zápise, alebo kedykoľvek inokedy, kedy vám to škôlka umožní. Zoznámte ho s prostredím, ukážte mu triedu, toalety, jedáleň a ďalšie priestory, kde bude tráviť čas. Pred nástupom do školy alebo škôlky si dieťa prezrite, aby vedelo, čo môže očakávať. Vopred mu kúpte školský batoh, aby si naň mohlo zvyknúť.
Zvládanie obáv a emócií
Obavy dieťaťa z nástupu do školy sú prirodzené a treba ich brať vážne. Aj to najodvážnejšie a najkomunikatívnejšie dieťa môže pred nástupom do škôlky zažívať istú mieru stresu a môže mať obavy. Predsa ho čaká niečo nové, nepoznané. Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť - jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú. Uznajte to, ako sa cítia. Pri komunikácii s dieťaťom vám môže pomôcť, ak si predstavíte, ako sa cítite vy, keď ste vystavení novej situácii, a čo vám pomáha, resp. Myslite ale na to, že vy ako dospelí už máte skúsenosti a máte vypestované určité stratégie na zvládanie nových situácií - vaše deti ešte nie. Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa. Nástup do školy alebo škôlky je dôležitým medzníkom v živote dieťaťa. Správna príprava a podpora zo strany rodičov môže tento prechod výrazne uľahčiť.
Rodičia by mali byť dieťaťu oporou a pomôcť mu vyrovnať sa s týmito obavami. Je dôležité, aby ste dieťaťu neklamali ani nepreháňali fakty. Keď dieťa počuje slová ako „Budeš sa tam stále len hrať“ alebo „Pani učiteľka je najmilší človek na svete“, môže očakávať nereálne veci a následné sklamanie môže byť o to väčšie. Vyhnite sa zbytočnému tlaku na dieťa a doprajte mu dostatok času na prispôsobenie sa zmene. Rýchle „upratanie“ škôlky alebo školy a rýchly odchod rodiča môže dieťaťu viac uškodiť ako pomôcť.
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako dieťa zvládne prvé dni v škole. Ak sa rodičia sami cítia nervózni alebo úzkostliví, môžu tieto pocity nevedomky preniesť na svoje dieťa. Preto je dôležité, aby boli rodičia pokojní a sebaistí.
Sociálna adaptácia a samostatnosť
Pokiaľ sa s deťmi odmala stretávate s rôznymi ľuďmi, ľahšie budú znášať aj škôlkarský kolektív. Stačí chodiť na návštevy a prijímať ich, hrať sa na detskom ihrisku či prechádzať sa mestom plným ľudí. Riešením môže byť aj kurz v Baby Balance. Nemenej dôležité je aj to, aby chlapček či dievčatko trávili istý čas aj s inými dospelými či bez mamy. Stačí, keď to bude najprv otec v známom domácom prostredí dieťaťa alebo starí rodičia, krstní rodičia či iní príbuzní alebo opatrovateľka, ktorým mama dôveruje. Nedôvera v inštitúciu a jej učiteľky býva častou príčinou ťažkostí s prispôsobením sa detí v škôlke.
Veďte svoje dieťa k čo najväčšej samostatnosti. Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom. Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky. Môže to byť napríklad objatie, pusa a vymyslený „tajný“ pozdrav, ktorý budete používať len vy dvaja. Po príchode do škôlky sa nezdržujte dlho v jej priestoroch. Povedzte svojmu synovi a dcére, že ich ľúbite a kedy konkrétne pre ne prídete. Po objatí a puse odchádzajte. Zoberte svoje dieťa do vašej práce - nech si vie predstaviť, kde budete vy a čo budete robiť, kým ono bude v škôlke. Takto si to vie lepšie a jednoduchšie predstaviť.
Hra ako nástroj adaptácie
„Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres.“ Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené. Hrať sa na škôlku môžete doma s postavičkami alebo zvieratkami alebo môžete hrať rolovú hru a imitovať škôlkarský život. Dieťa si postupne zvyká na to, že pár hodín trávi bez vás - zisťuje, že sa nemá čoho báť.
Rutina a predvídateľnosť
Deti potrebujú rutinu a predvídateľnosť, aby sa cítili bezpečne a isto. Pred nástupom do škôlky im vysvetlite, aký bude ich nový denný režim. Môžete si spolu prejsť časové rozvrhy, ako napríklad kedy budú jesť, hrať sa, spať a kedy si ich prídete vyzdvihnúť. Toto pomôže dieťaťu pochopiť, čo môže očakávať. Keď už viete, že vaše dieťa bude nastupovať do škôlky, tak sa snažte doma nastaviť „škôlkarský“ režim - nech vaše dieťa vstáva v podobnom čase, ako bude vstávať aj do škôlky. Večer sa majú uložiť do postele tiež skôr, aby boli ráno oddýchnuté. Pamätajte, že pre zdravý vývin dieťaťa je potrebný dostatočný spánok.
Podpora počas vyzdvihnutia
Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako rád/rada ho vidíte. Môžete povedať niečo v zmysle, čo pravdepodobne vystihuje jeho deň („zdá sa mi, že ste dnes boli veľa na dvore“ alebo „vyzerá to tak, že ste kreslili obrázky“). Určite nehovorte, ako veľmi ste bez neho trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). Dôležité: pamätajte, že pre deti sú dôležité iné veci ako pre nás.
Špecifické potreby detí
Väčšina štátnych škôlok nie je pripravená pre deti so zdravotným znevýhodnením. Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi. Špeciálne materské školy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami zápasia s podobnými problémami ako bežné.
Viac ako polovica detí so zdravotným znevýhodnením zostáva v súčasnosti za bránami materských škôl. Ich podiel na celkovej populácii detí v materských školách je desaťnásobne nižší ako v prípade základných škôl. Z nich dve tretiny smerujú do špeciálnych materských škôl. Väčšinou za to môže nedostupnosť alebo obsadenosť škôlok. Na Slovensku podľa geografickej polohy, pretože iba 60 % okresov na Slovensku majú aspoň 1 špeciálnu materskú škôlku. Tá však má svoje obmedzené kapacity. Je však veľmi dôležité riešiť inkluzívne vzdelávanie čo najskôr, ideálne už od druhého roka života dieťaťa alebo podľa zdravotného stavu.
Hlavnou výhodou špeciálnej škôlky je množstvo asistentov v prepočítanom množstve na dieťa (častokrát v pomere 1:2 - jeden učiteľ na dve deti). Druhou výhodou je špeciálne upravený program - s možnosťou canisterapie, fyzioterapie, logopédie a podobne. Nevýhodou, najmä pre deti s menšou mentálnou poruchou je brzdiaci kolektív.
Nedostatočné podmienky pre individuálny prístup kvôli vysokému počtu detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením, ako aj nepripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno vzdelávacími prostriedkami (ŠVVP) sú najväčšími problémami.
Neschopnosť zabezpečiť podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením môže viesť k odmietaniu ich prijímania do materských škôl. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa je v právomoci riaditeľa/riaditeľky. Ministerstvo školstva prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť. Voči rozhodnutiu riaditeľa sa rodičia nemôžu odvolať, keďže sa naň nevzťahuje zákon o správnom konaní. Ministerstvo pritom nešpecifikuje, ako by „vytvorenie vhodných podmienok“ malo vyzerať v praxi.
Vylučovanie nemalej časti detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má nepriaznivý vplyv nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny. Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov.
Sila inkluzívneho vzdelávania | Ilene Schwartz | TEDxEastsidePrep
Materská škola ako vstupná brána do inštitucionalizovaného vzdelávania má za cieľ podporiť nielen socializáciu detí, ale prostredníctvom vlastnej aktivity detí podporovať poznávanie sveta okolo seba. Materská škola ako prvý stupeň inštitucionalizovaného vzdelávania je aj vstupom do rozvoja kompetencií. Dosiahnutie základných cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí tohto programu vytvára predpoklady na ich plné rozvinutie v budúcnosti. Platný štátny vzdelávací program pre materské školy upozorňuje na to, že dieťa by malo mať vytvorené podmienky na aktívny kontakt s rovesníkmi, ale aj dospelými a pri poznávaní sveta a vzťahov využívať hru, priamu skúsenosť aj bádanie.
Medzi špeciálnymi a bežnými materskými školami sú len minimálne rozdiely vo využívaní metód a foriem výučby, dominuje rozhovor o téme. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum indikujú, že spôsoby osvojovania si vedomostí aj kompetencií detí v špeciálnych materských školách sú podobné tým, ktoré využívajú materské školy s prevahou detí bez špeciálnych potrieb. Vzhľadom na nízky počet respondentiek zapojených do dotazníkového prieskumu nie je možné výsledky zovšeobecniť, ale poukazujú na trend v tejto oblasti.
Vyučovanie (prostredníctvom umenia) v sebe zahŕňa nielen hudobné a pohybové aktivity, ale aj rôzne riekanky pri rozvoji komunikačných kompetencií detí alebo obrazové materiály na podporu vnímania a orientácie. Dôležitou metódou výučby v špeciálnych materských školách je rozhovor alebo diskusia o téme.
Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách deklarujú individuálne vyučovanie a prácu v malých skupinách. Toto zistenie potvrdzujú aj analyzované správy Štátnej školskej inšpekcie, v ktorých sa opakovane objavuje pozitívne hodnotenie prístupu učiteliek špeciálnych materských škôl najmä v súvislosti s diferenciáciou práce podľa potrieb detí. Individuálne vyučovanie v špeciálnej materskej škole je posudzované dvomi spôsobmi. Ide jednak o rešpektovanie potrieb detí - predovšetkým prispôsobením dĺžky činnosti alebo zaťaženia podľa postihnutia dieťaťa. To sa prejavuje aj v rešpektovaní času, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť.
Pri práci vo dvojici sa rozvíjajú nielen komunikačné kompetencie detí, rozširuje sa ich slovná zásoba, podporuje sa učenie sa navzájom, ale rozvíja sa aj schopnosť akceptovať druhého, kontrolovať svoju agresiu. Vzájomná pomoc detí počas práce v skupinách alebo pri práci vo dvojiciach im tak pomáha rozvíjať nielen svoje zručnosti a schopnosti, ale aj podporuje pocit samostatnosti (do miery, ako to umožňuje typ a závažnosť postihnutia) a spolupatričnosti.
Materská škola je prvá inštitucionalizovaná forma vzdelávania, s ktorou prichádza dieťa do kontaktu. Jej cieľom je vytvárať vhodné predpoklady na rozvoj kompetencií a základných gramotností v nasledujúcom období.
